Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoKR-16-2022.pdf
PDF · 168.46 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/16/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka AgroMed, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 620 165, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vložka č. 39396/S, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, o odvolaní navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6R 1/2022-97 zo dňa 15. augusta 2022 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 6R 1/2022-97 zo dňa 15. augusta 2022, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi AgroMed, s. r. o., so sídlom Zvolenská cesta 14, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 620 165 zastavil.
2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľ - spoločnosť AgroMed, s. r. o., sa návrhom zo dňa 29.06.2022 domáhal, aby súd povolil jeho reštrukturalizáciu. K návrhu navrhovateľ doložil poverenie správcu, zoznam záväzkov, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku ku dňu 31.12.2021, poslednú priebežnú individuálnu závierku k 31.03.2022, zoznam právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami uskutočnených v posledných dvoch rokoch týkajúcich sa majetku dlžníka v hodnote vyššej ako 10 % hodnoty základného imania dlžníka, zoznam súdnych a exekučných konaní dlžníka a reštrukturalizačný posudok správcu - spoločnosti ORAKON, k.s., so sídlom kancelárie Cesta na štadión 10, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 517 702, zapísaného v zozname správcov MS SR pod zn. S 2059 (ďalej len "správca") zo dňa 06.06.2022, v ktorom správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Podpis navrhovateľa bol v návrhu úradne osvedčený zaručeným elektronickým podpisom.
3. Súd ďalej uviedol, že konkurzný súd uznesením č. k. 6R 1/2022-92 zo dňa 11. júla 2022, právoplatným dňa 16.07.2022, začal v zmysle § 113 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "ZKR") voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie.
4. Súd konštatoval, že po začatí reštrukturalizačného konania v súlade s § 116 ods. 1 ZKR pristúpil k skúmaniu predpokladov pre povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 ZKR v spojení s § 110 ods. 1 až 4 ZKR. Súd tiež konštatoval, že spravidla neoveruje pravdivosť, správnosť, ani úplnosť údajov uvedených v posudku, keďže na to nemá zákonný časový priestor, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že za správnosť a úplnosť týchto údajov zodpovedá správca. Súd však preskúma obsah posudku, pričom pokiaľ z obsahu nevyplýva, že sú splnené predpoklady pre odporučenie reštrukturalizácie, reštrukturalizáciu nepovolí a reštrukturalizačné konanie zastaví. Súd uviedol, že v tejto fáze konania na základe už začatého reštrukturalizačného konania sa pozornosť súdu sústreďuje na skúmanie najmä
obsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku v spojení s prílohami návrhu. Súd konštatoval, že o tom, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie, môže rozhodnúť len súd, pričom v tomto smere nie je viazaný závermi posudku. Konštatoval, že v opačnom prípade by to znamenalo, že súd by musel vždy rozhodnúť podľa záverov posudku. Poukázal na to, že z ustanovenia § 116 ods. 2 ZKR vyplýva, že súd je oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu. Tiež uviedol, že z ustanovenia § 116 ods. 2 písm. e) ZKR explicitne vyplýva, že súd preskúmava, či zo záverov posudku je zrejmé, že na odporúčanie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Z tohto hľadiska súd preskúmava obsah celého posudku a na základe toho urobí záver, či sú, alebo nie sú splnené podmienky na povolenie reštrukturalizácie. Súd ďalej uviedol, že pre reštrukturalizačné konanie platí aj ustanovenie § 191 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (s použitím § 196 ZKR). Súd mal zato, že z tohto hľadiska je reštrukturalizačný posudok obligatórny dôkaz, ktorého posúdenie je však len v právomoci súdu, ktorý ho vyhodnotí spolu s inými dôkaznými prostriedkami, pričom poukázal na uznesenie KS BB č. k. 43CoKR 12/2011 zo dňa 23.02.2011. 5. Súd vymenoval všetky kapitoly a prílohy, ktoré tvoria reštrukturalizačný posudok zo dňa 06.06.2022 a konštatoval, že z formálnej stránky má predložený reštrukturalizačný posudok všetky náležitosti vyžadované zákonom v ustanovení § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR.
6. Súd ďalej zhrnul obsahovú stránku reštrukturalizačného posudku, z ktorého okrem iného vyplýva, že dlžník má ku dňu 31.03.2022 viac ako jedného veriteľa a viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a jeho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 ZKR v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 Vyhlášky. Podľa názoru správcu je možné odôvodnene konštatovať, že dlžník je v čase vypracovania posudku platobne neschopný a je teda v úpadku, pričom úpadok nastal v marci 2022. Z obsahu reštrukturalizačného posudku vyplýva, že účtovná hodnota majetku dlžníka podľa údajov vykázaných dlžníkom v zostatkovej priebežnej - neformalizovanej účtovnej závierke ku dňu 31.03.2022 predstavuje celkom 1.623.023,- Eur, dlžník má viacerých veriteľov, voči ktorým má peňažné záväzky spolu vo výške 751.522,93 Eur a výška všetkých splatných záväzkov dlžníka voči všetkým jeho veriteľom, s plnením ktorých je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní, predstavuje z celkového súčtu záväzkov dlžníka spolu 180.775,81 Eur. Celková hodnota finančného majetku dlžníka na účely určenia platobnej neschopnosti v zmysle § 1 ods. 1 Vyhlášky k 31.03.2022 tak predstavuje sumu 11.326,33 Eur.
7. Súd ďalej konštatoval, že ako príčiny úpadku dlžníka sa v predloženom posudku len všeobecne uvádzajú zmena spoločenských pomerov a zmena prístupu štátnych orgánov k realizácii štátnych zákaziek, kde nastal absolútny prepad a až do súčasnej doby nedochádza k vyhlasovaniu súťaží či pokračovaní realizácií stavieb, nepomerné zvýšenie cien stavebných materiálov, čo malo za následok pozastavenie stavebných prác od investorov, pandémia koronavírusu, ktorá obmedzila podnikateľské aktivity v oblasti služieb a obchodu a ešte viac zhoršila zlú situáciu na trhu stavebných zákaziek, začala vojna na Ukrajine a obmedzenia spôsobené zmenami cien pohonných hmôt, ktoré majú naďalej stúpajúci trend a dosahujú historické maximá. Všetky tieto činitele ovplyvnili chod dlžníka. Správca definuje ako príčinu úpadku výsledky kontrol daňového úradu, v ktorých finančná správa dlžníka podľa jeho vyjadrenia poškodila a spôsobila mu neriešiteľnú situáciu a obzvlášť zlý prístup bánk, s ktorými dlžník nenašiel spoločnú reč pri hľadaní miernejších opatrení v rámci spomínanej krízy, následkom čoho za súčasného stavu nedokáže dlžník plniť neprimerané požiadavky bánk (do konca januára 2022 plnil všetky záväzky voči bankám). Súd ďalej uviedol, že na str. 29 Posudku sa uvádza, že dlžník za účelom snahy o preklenutie nepriaznivej situácie vynaložil značné úsilie s cieľom získať čo najviac zákaziek a odberateľov na obdobie roka 2022 v rozsahu IT služby pre spoločnosťXXX.XXX,- Y. O. - predpokladaná tržba 191.200,- Eur, Stavebné práce pre spoločnosť P. s. r. o. - predpokladaná tržba 543.060,- Eur, Stavebné práce Y. services s. r. o. - predpokladaná tržba 174.900,- Eur, IT služby J. s. r. o. - predpokladaná tržba 75.000,- Eur a Stavebné práce OZ S. - predpokladaná tržba 400.000,- Eur. Obsahom posudku je podrobné rozobratie finančnej a obchodnej situácie dlžníka, pričom k 03/2022 dlžník vykazuje stratu - 178.853 Eur. Z analýzy správcu vyplýva, že dlžník bol svojou činnosťou schopný v predchádzajúcich rokoch v každom roku dosiahnuť pozitívnu pridanú hodnotu aj EBITDA. V prípade správnych reštrukturalizačných opatrení je teda predpoklad na ziskové hospodárenie a ozdravenie dlžníka a v prípade úspešnej reštrukturalizácie v synergii s opatreniami, ktoré dlžník už na strane nákladov realizuje, možno odôvodnene predpokladať výrazné zlepšenie likvidity podniku na všetkých úrovniach (str. 37). Pozitívnu rentabilitu dlžník dosahoval v rokoch 2018-2020, pričom od roku 2021 sa dlžník preklopil do straty (str. 40). Splatnosť záväzkov vo všetkých rokoch dosahovala primerané hodnoty k dobe inkasa. Vysoké hodnoty nabrala až v roku 2020, čo bolo spôsobené druhotnou
platobnou neschopnosťou, keďže dlžníkovi odberatelia neplatili, ani on preto nemohol uhrádzať svoje záväzky. Jedná sa o dôsledok už spomenutých okolností a o prejav toho, že dlžník je v súčasnosti platobne neschopný. Záverom finančnej analýzy je, že dlžník počas celej doby, ktorú správca hodnotil, vykazoval vo väčšine ukazovateľov pozitívne až ukážkové hodnoty. Problémy sa prejavili najmä v roku 2020, kde sa dlžníkovi nakopili neuhradené pohľadávky a tiež negatívna situácia v stavebnej činnosti a v ekonomike Slovenska a aj na globálnom trhu, ktorá bola opísaná v kapitole príčiny úpadku. Viaceré faktory nasvedčujú v relatívne krátkom čase oživenie činnosti, čo v synergii s úspešným sanačným procesom a úspešnou reštrukturalizáciou, bude mať za následok upravenie pomerových a finančných ukazovateľov. Správca zároveň poznamenal, že výsledky analýzy ukázali, že samotná činnosť dlžníka dokáže byť efektívna a dlžník vo svojej hlavnej činnosti vie hospodáriť so ziskom, a teda je možno vyvodiť jednoznačne záver, že dlžník je schopný ozdravenia a v prípade podpory zo strany veriteľov sa vie ozdraviť v relatívne krátkom čase. Vyslovil predpoklad, že vzhľadom na oblasť pôsobenia dlžníka, potreba jeho činnosti bude rásť, nakoľko v podielovo najvýznamnejších zložkách stavebnej produkcie, a to v oblasti výstavby, rekonštrukcií a modernizácií, ako aj opravy a údržby je zaznamenaný rastúci trend a dopyt a potreba stavebných prác bude prítomná takmer pri každom stavebnom diele. Medzi silné stránky dlžníka správca zaradil takmer 20 rokov skúseností v oblasti jeho pôsobenia. Dlžník má v tejto oblastí stabilizovanú pozíciu na lokálnej úrovni. Disponuje vlastnou modernou mechanizáciou a spoľahlivými, skúsenými a kompetentnými pracovníkmi. Najslabšia stránka dlžníka je jednoznačne štruktúra financovania podniku a nedostatok pracovného kapitálu. V synergii so súčasným stavom v stavebnom priemysle, kde spoločnosti fungujú na minimálne, niekedy aj záporné marže a dlhú dobu splatnosti faktúr, je dlžník v neustálom ohrození platobnej schopnosti. Záverom časti Obchodná situácia správca konštatuje, že dlžník reálne vykonáva väčšinu činnosti, ku ktorej má živnostenské oprávnenie a ktoré sú zapísané v Obchodnom registri. Táto skutočnosť vyplýva tak zo zmluvnej dokumentácie predloženej správcovi (pracovné zmluvy, odberateľské a dodávateľské zmluvy, nájomné zmluvy a podnikové účtovné výkazy - saldokonto pohľadávok a záväzkov), ako aj zo zoznamu odberateľských/dodávateľských vzťahov dlžníka v minulosti a na rok 2022. Správca pre účely simulácie konkurzného konania v tomto posudku a výťažku do konkurznej podstaty na základe zistených skutočností počítal s hypotetickým výťažkom z odporovateľných právnych úkonov v celkovej výške 0,- EUR (str. 50) Správca ďalej konštatoval, že dlžník nevykonal právne úkony so spriaznenými osobami, ktoré by viedli k úpadku, ani ktoré by úpadok zapríčinili a ani právne úkony vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov. Podľa vyjadrenia dlžníka a predložených dokladov neboli vyplácané ani žiadne podiely na zisku a ani vrátené vlastné vklady (str. 51). Pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jej podstatnej časti, ako jedného zo základných normatívnych predpokladov procesnej prípustnosti reštrukturalizačného konania, je podľa záverov posudku závislé od kumulatívneho naplnenia viacerých, druhovo rôznych predpokladov spočívajúcich tak v subjektívnych, ako aj v objektívnych právnych skutočnostiach priamo, sčasti alebo aj úplne nezávislých od vôle, konania, resp. nekonania dlžníka, veriteľov dlžníka a/alebo ostatných účastníkov reštrukturalizačného plánu (napr. nepriaznivý vývoj na tovarovom relevantnom trhu, negatívne externality a ďalšie). Pre zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jej podstatnej časti by mali byť najmä nasledovné právne skutočnosti a predpoklady: záujem štatutára na zachovaní prevádzky podniku; prevádzka podniku bez akéhokoľvek prerušenia a dostatočná úroveň cash-flow; existencia reálnej budúcej podnikateľskej činnosti a pokračovanie v udržateľnosti súčasných odberateľských vzťahov; existencia výrobného potenciálu v oblasti pôsobnosti dlžníka; zmena štruktúry záväzkov dlžníka na základe ich čiastočného odpustenia alebo uznania za nevymáhateľné zo strany veriteľov a/alebo predĺženie lehoty splatnosti plánom definovaných záväzkov; pokračovanie vo vnútropodnikovej reštrukturalizácii a získanie času na zabezpečenie výsledkov vykonaných optimalizačných opatrení. Správca ďalej konštatuje, že pre zachovanie ďalšej prevádzky je nevyhnutný pravidelný a dostatočný cash-flow a za zásadnú podmienku zachovania prevádzky podniku dlžníka alebo jej podstatnej časti považuje riadne schválenie reštrukturalizačného plánu veriteľmi dlžníka. Hlavným predpokladom pre úspech a zmysel reštrukturalizácie (tak pre dlžníka ako aj pre jeho všetkých veriteľov) je novácia pohľadávok, ktorá pokiaľ nebude vykonaná, či už s ohľadom na zníženie pohľadávok, ako aj s ohľadom na zmenu splatnosti jednotlivých pohľadávok, mohla by znemožniť pokračovanie podnikateľskej existencie dlžníka. Vďaka novácii pohľadávok získa dlžník čas na prejavenie dôsledkov už prijatých a zrealizovaných opatrení, ako aj opatrení, na ktorých dlžník v súčasnosti pracuje, ale ktoré potrebujú čas na implementáciu a dostavenie výsledkov, nielen počas obdobia trvania reštrukturalizácie, ale aj počas následných rokov, kedy nebude nútený plniť pohľadávky okamžite, ale v splátkach. Ako možné metódy reštrukturalizácie správca v posudku uvádza prevod
podniku dlžníka alebo jeho časti alebo prevod podstatnej časti jeho majetku, vrátane prechodu na inú osobu, kedy súčasne uvádza, že zo súčinnosti poskytnutej dlžníkom je zrejmé, že ku dňu vypracovania Posudku neexistuje subjekt, ktorý by prejavil záujem o majetkový vstup do štruktúr dlžníka, pokračovanie v prevádzke podniku dlžníka alebo jeho podstatnej časti a reštrukturalizáciu nováciou pohľadávok ako dominantnú metódu, pri ktorej dochádza k zmene pohľadávok čo do ich výšky a doby splatnosti, s tým, že posledné dve metódy reštrukturalizácie závisia od súhlasu a ochoty veriteľov. Ďalej je súčasťou posudku projekcia plánovaného cash flow po dobu najbližších 5 rokov podľa aktuálnej rozpracovanosti zákaziek a aktuálnej fakturácie s predpokladaným vývojom na ďalšie roky 2023 - 771 000, 2024 - 809 550, 2025- 850 028, 2026 - 892 529, 2027 - 937 155. Správca vyvodzuje, že miera uspokojenia v konkurze oproti miere uspokojenia v reštrukturalizácii (konkurz/reštrukturalizácia) je pre veriteľa XX.XXX,XX, a. s. 186.333,05 € /186.333,05 €, Daňový úrad U. U. - zabezpečená časť 68.799,41 € /100.582,45 €, Tatra-S. s. r. o. 2.167,00 /€ 35.250,27 €, Všeobecná podstata 1.040,90 € / 214.678,58 €, Podriadené pohľadávky
- € /1,11 €, Spolu 258.340,36 € v konkurzne oproti 536.845,46 € v prípade reštrukturalizácie. Posudok preto ráta s celkovou sumou na uspokojenie veriteľov v prípade reštrukturalizácie dlžníka v rozsahu 536.845,46 Eur, ročný objem 107.369,09 Eur a mesačnou lineárnou splátkou 8.947,42 Eur, ako zdroj pre uspokojenie sa v Posudku uvádza prevádzka podniku po schválení reštrukturalizačného plánu.
8. Okresný súd konštatoval, že správca uvádza všeobecnú konštatáciu možných riešení negatívnej finančnej a ekonomickej situácie dlžníka, avšak bez podrobného rozobratia spôsobov, akými ich dlžník mieni dosiahnuť a neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali reálnosť ich splnenia. Podľa okresného súdu v posudku uvádzané všeobecné okolnosti, za akých musí dôjsť k výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka, nateraz nedávajú žiadne záruky na možnosť dlhodobejšej stabilizácie dlžníka, respektíve jeho sanovanie cestou reštrukturalizácie. Podľa súdu prvej inštancie predpokladané všeobecné návrhy opatrení uvedené na str. 60 reštrukturalizačného posudku bez odôvodnenia, akými prostriedkami majú byť dosiahnuté a aké okolnosti odôvodňujú ich reálne splnenie, nemožno považovať za jasný, ekonomicky udržateľný nástroj na regeneráciu podniku v reštrukturalizácii. Podľa okresného súdu ďalej kapitola 12, ktorá má podľa svojho názvu obsahovať podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie, uvádza len úplne všeobecné zhodnotenie možných metód reštrukturalizácie.
9. Ďalej súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že z obsahu reštrukturalizačného posudku je zistiteľné, že správca uvádza ako nevyhnutný predpoklad prevádzkovania podniku dlžníka, a teda predpoklad úspešného ozdravenia podniku dlžníka dostatočnú úroveň cash flow (napr. na str. 66 pri metóde reštrukturalizácie - pokračovanie v prevádzkovaní podniku), pričom však v obsahu posudku neuvádza žiadne zdroje financovania podniku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka a z obsahu reštrukturalizačného posudku potom žiadnym spôsobom nevyplýva, že dlžník disponuje dostatočným majetkom, resp. finančnými prostriedkami na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti počas reštrukturalizácie aj pri prípadnej novácii pohľadávok dlžníka. Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že čo sa týka personálneho substrátu podniku dlžníka, tento zamestnáva aktuálne tri osoby v pracovnom pomere, jeho likvidné zdroje predstavujú sumu 11.326,33 Eur (str. 27 posudku), z čoho dlžník podľa neformalizovanej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.03.2022 disponoval peňažnými prostriedkami v hodnote 1.517,83 Eur, dlžník je veriteľom pohľadávok z účtu v hodnote 205,50 Eur a bol veriteľom pohľadávok, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní v sume 9.600,- Eur, pričom však mieni realizovať stavebné a IT zákazky pri predpokladanej tržbe 1.384.160,- Eur, z čoho vlastná investičná výstavba D. S. má predstavovať objem 4 mil. Eur. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj v prípade novácie záväzkov dlžníka v procese reštrukturalizácie je nutné zabezpečiť zdroj financovania podniku dlžníka za účelom úspešnej realizácie konštatovaných zazmluvnených zákaziek dlžníka, keď úspešný proces realizácie týchto podnikateľských projektov správca vyhodnotil ako základný a nosný predpoklad pre úspešné ozdravenie podniku dlžníka. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že základným predpokladom vyššieho uspokojenia veriteľov dlžníka je úspešný proces reštrukturalizácie, preto je potrebné mať na podklade reštrukturalizačného posudku osvedčené nielen formálne splnenie predpokladov očistenia zaťaženia podnikateľského subjektu jeho záväzkami, ale aj reálne (ekonomické) predpoklady pokračovania v podnikateľskej činnosti dlžníka. Esenciálnou zložkou reštrukturalizačného plánu preto musí byť vysvetlenie, že v konkrétnom prípade dlžník bude mať (pri realizácii sanačných reštrukturalizačných mechanizmov) finančné zdroje na pokračovanie v podnikaní, ktoré následne vytvára predpoklad pre vyššie uspokojenie veriteľov dlžníka. Súd preto za zásadný obsahový nedostatok predloženého Posudku považuje absenciu tohto vysvetlenia, kedy napriek konštatácii správcu, že pre zabezpečenie prevádzky podniku je potrebný pravidelný cash flow (peňažný tok), nikde však neuvádza, aký pravidelný cash flow sa u dlžníka predpokladá, z akých zdrojov a či bude postačovať
na prevádzku jeho podnikania, pričom súčasne správca poukazuje na to, že v stavebnom priemysle spoločnosti fungujú na minimálne, niekedy aj záporné marže a dlhú dobu splatnosti faktúr, a teda dlžník je v neustálom ohrození platobnej schopnosti. Podnik musí mať dostatok peňažných príjmov k tomu, aby mohol zaplatiť dane, mzdy, materiál, energie, faktúry (náklady na stráženie, likvidácia odpadov, subdodávateľská činnosť) atď., pričom len samotný Posudok ráta pri simulácii reštrukturalizácie dlžníka s mesačnou splátkou záväzkov dlžníka v rozsahu 8.947,42 Eur (str. 71). Úlohou dlžníka je zaistiť nielen tvorbu zisku smerom do budúcna zazmluvnením zákaziek, ale aj to, aby mal podnik v každom okamihu dostatok finančnej hotovosti. Súd v tejto súvislosti zohľadnil pri skúmaní obsahu predloženého Posudku aj skutočnosť, že z profesijnej skúsenosti súdu pritom vyplýva, že prevažná väčšina reštrukturalizácii dlžníkov sa končí vyhlásením konkurzu, kde je rozsah záväzkov dlžníkov ešte vyšší, než tomu bolo ku dňu ich vstupu do reštrukturalizácie. V posudzovanom prípade je na mieste predpokladať, že dlžník bude realizovať svoju podnikateľskú činnosť s využitím subdodávateľov (aktuálne má troch zamestnancov, čo na predpokladaný objem zákaziek stačiť nemôže), keď jeho neúspech v procese reštrukturalizácie sa môže dramaticky odraziť aj vo finančných parametroch potenciálnych obchodných partnerov dlžníka, čo zvýrazňuje potrebu odôvodnenia reálnosti zachovania podniku dlžníka alebo jeho časti, resp. úspešnosti procesu reštrukturalizácie. V čase povolenia reštrukturalizácie preto musí byť z obsahu Posudku možné vyvodiť dôvodný predpoklad, že svojou podnikateľskou činnosťou skutočne bude môcť byť zachovaná jeho prevádzka pri zohľadnení budúcich nákladov dlžníka, teda nevytváraní nových dlhov, príp. aspoň jeho časť, a že dlžník bude mať finančné zdroje na samotné plnenie reštrukturalizačného plánu. Uvedené je potrebné najmä preto, aby v prípade "pokusu" o reštrukturalizáciu sa v čo najväčšej miere eliminovalo prípadné prehĺbenie úpadku dlžníka vznikom nových záväzkov, čím by sa pre prípad neúspechu reštrukturalizácie len znížila miera uspokojenia jestvujúcich veriteľov. Posudok požadované náležitosti síce formálne obsahuje z hľadiska jeho štruktúry, avšak podľa okresného súdu požiadavka zákona nie je naplnená dostatočným obsahovým vyjadrením (zhmotnením) týchto zákonom stanovených náležitostí. Reštrukturalizačný posudok nemôže byť abstraktné hypotetické dielo, ale musí obsahovať konkrétne vysvetlenie, ako dlžník konkrétne zabezpečí aj v prípade novácie jeho záväzkov zachovanie svojho podniku za účelom väčšej miery uspokojenia jeho veriteľov, plnenie reštrukturalizačného plánu v navrhnutom rozsahu, pričom odpovede na tieto otázky súd nemôže bez ďalšieho vyvodiť len z toho, že sa predpokladá zmena v štruktúre a obsahu jeho záväzkov. Zo známej rozhodovacej praxe slovenských súdov v podobných veciach jednoznačne vyplýva, že úlohou reštrukturalizačného konania je poskytnúť ochranu dlžníkovi pred veriteľmi, pričom ochrana má byť ale v konečnom dôsledku v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom konaní by vždy malo byť vyššie, ako sa predpokladá v likvidačnom konkurze. Z tohto pohľadu je potom súd pri rozhodovaní o povolení reštrukturalizácie oprávnený a povinný preskúmať posudok v celom jeho rozsahu a na základe tohto urobí záver, či sú, alebo nie sú splnené predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Súd preto uzatvoril, že v opise obchodnej situácie dlžníka, v rozbore predpokladov na zachovanie prevádzky podniku dlžníka, či rozbore prípadných metód reštrukturalizácie, nie sú dostatočne špecifikované prostriedky, akými chce dlžník svoj zámer a sledovaný cieľ dosiahnuť, v akom reálnom čase a z akých reálnych zdrojov pri zohľadnení jeho aktuálnej finančnej situácie zabezpečí úspešný proces reštrukturalizácie, keď predpoklad novácie záväzkov dlžníka neponúka žiadne vysvetlenie k zabezpečeniu podmienky pre zachovanie prevádzky dlžníka (a nekumulovanie ďalších dlhov) vyslovenej správcom - pravidelný a dostatočný prísun finančných prostriedkov. Absenciu základných zákonom požadovaných náležitostí predloženého posudku nie je možné nahradiť výkladom, ani inými postupmi. Posudok musí svoje zákonom predpísané náležitosti obsahovať nielen formálne, ale tieto musia byť naplnené reálnym obsahom, inak by pre naplnenie predpísaných náležitostí posudku postačovalo uviesť iba názvy kapitol obsahujúce všeobecné informácie, resp. kopírujúce jednotlivé ustanovenia § 110 ZKR.
10. Súd tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že správca v hypotetickom výpočte vykonal porovnanie uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu a v prípade reštrukturalizácie, kde dospel k záveru, že uspokojenie v prípade reštrukturalizačného konania bude na vyššej úrovni oproti hypotetickému uspokojeniu v prípade konkurzného konania. Podľa súdu však správca nevysvetlil, z akých konkrétnych údajov vychádzal pri projekcii výnosov dlžníka na obdobie nadchádzajúcich piatich rokov. Podľa súdu z obsahu posudku nie je možné zistiť, kedy (v akom časovom horizonte) dlžník očakáva reálny príjem z jeho podnikania vo vzťahu k aktuálne zazmluvneným zákazkám, a či bude z jeho strany reálne možné pribrať ďalšie zmluvné záväzky aj vzhľadom na jeho personálnu kapacitu, alebo ráta s inými zdrojmi, keď síce z obsahu posudku vyplýva, že dlžník je veriteľom pohľadávok v sume 763.597,- Eur, avšak správca pri simulácii konkurzného konania ráta s ich vymožením len v rozsahu 10 %, teda v sume 76.359,70 Eur. V tomto smere teda súd konštatoval nejasnosť a abstraktnosť predloženého posudku,
keď podľa jeho názoru nie je zrejmé, na podklade akých konkrétnych relevantných informácií, vstupných údajov, či predpokladov správca dospel k záveru (odhadu) o tom, že na uspokojenie veriteľov v prípade reštrukturalizácie dlžníka môže byť dosiahnutá suma 536.845,46 Eur.
11. Ďalej súd uviedol, že súd musí preskúmať obsahovú správnosť posudku, ak má dospieť k záveru, že obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, ako aj to, či je zo záverov posudku jasné, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Podľa okresného súdu tieto zákonom vyžadované predpoklady v prejednávanej veci naplnené nie sú. Z tohto dôvodu podľa jeho názoru nie sú naplnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 2 písm. b), e) ZKR, keď obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady, a preto súd reštrukturalizačné konanie podľa § 116 ods. 1 ZKR zastavil.
12. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ - dlžník, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že povolí reštrukturalizáciu navrhovateľa.
13. Navrhovateľ napadol uznesenie odvolaním z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP v spojení s ustanovením § 196 ZKR.
14. Odvolateľ poukázal na to, že súd v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že z formálnej stránky má posudok všetky náležitosti predpokladané ustanovením § 110 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 ZKR.
15. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že súd v odôvodnení uznesenia poskytuje vlastnú analýzu obsahu posudku, pričom použijúc veľmi generalizujúce hodnotenie myšlienkových postupov súdu, má navrhovateľ zato, že súd považuje posudok v mnohom za príliš všeobecný, hypotetický, resp. nedostatočne konkrétny preto, aby súd mohol povoliť reštrukturalizáciu navrhovateľa.
16. Navrhovateľ tvrdí, že rozumie, že ZKR nemá vyčerpávajúci zoznam toho, čo všetko má posudok konkrétne obsahovať a rovnako neexistuje ani akýsi „vzorový posudok“, ktorý by vypracovala akákoľvek autorita spomedzi orgánov verejnej moci. Či teda určitý reštrukturalizačný posudok poskytuje všetky potrebné odpovede pre povolenie reštrukturalizácie ponecháva preto ZKR na úvahe správcu pri jeho tvorbe a následne konajúcemu súdu, pri jeho skúmaní v rámci súdneho konania. Navrhovateľ teda rozumie, že posúdenie toho - ktorého posudku z hľadiska dostatočnosti jeho obsahovej stránky bude vždy individuálnym a subjektínym pohľadom konajúceho sudcu. Navrhovateľ tiež rozumie, že určitá miera abstraktnosti posudku môže vzbudzovať otázky ohľadne realizovateľnosti úspešnej reštrukturalizácie v podobe ozdravenia podniku navrhovateľa a rovnako v podobe splnenia pohľadávok veriteľov navrhovateľa v čo najväčšom možnom rozsahu a v čo najkratšej možnej lehote. V konkrétnom prípade má však navrhovateľ zato, že súd prekročil požiadavky kladené ZKR a má od posudku v mnohom nemožné, nelegitímne očakávania. Podľa navrhovateľa je teda na mieste oponovať postupu súdu a má zato, že pokiaľ by sa mal posudok zakladať len na hmatateľných a existujúcich podkladoch, nikdy by nebolo možné akýkoľvek posudok napísať. Nebolo by to možné z dôvodu, že prirodzenou súčasťou reštrukturalizácie je plnenie v budúcnosti, ktorú nikto nepozná.
17. Navrhovateľ tvrdí, že predikciu na 5 rokov dopredu nevie so 100 % istotou pripraviť žiadna obchodná spoločnosť, nakoľko žiadna obchodná spoločnosť na svete dnes nepozná hospodársky vývoj, resp. iné vplyvy, ktoré majú dopad na hospodárenie individuálnej obchodnej spoločnosti. Takúto neomylnú predikciu nevie spracovať ani žiaden znalec alebo správca. Hospodársku, resp. ekonomickú budúcnosť však možno s určitou mierou odbornej odchýlky extrapolovať z minulých a aktuálne známych východísk. V tomto ohľade je preto každý posudok akýmsi odborným odhadom (extrapoláciou) toho, čo je možné s pohľadom na v súčasnosti známe skutočnosti predpokladať v dohľadnej dobe. Takýto postup bol podľa navrhovateľa pri vyhotovení posudku v rozumne očakávateľnom rozsahu dodržaný.
18. Podľa navrhovateľa je na mieste hľadanie toho, čo je v kontexte obsahu posudku od správcu ešte rozumne očakávateľným plnením. Navrhovateľ zastáva názor, že posúdenie toho, čo už je dostatočne podrobné a dostatočne aktuálne je výslovne subjektívna kategória, ktorú odlišne vyhodnotí každá osoba. Podľa navrhovateľa však dal jasnú odpoveď ohľadne výkladu právnych noriem Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý poskytol zrejmé právne stanovisko, ako riešiť dostatok či nedostatok podrobností, resp. dostatok či nedostatok aktuálnosti údajov. Ústavný súd sa vyjadruje napr. aj k povinnosti riadiť sa
zmyslom a účelom zákona pred inými výkladovými metódami. Navrhovateľ tvrdí, že súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov. Práve v tomto kontexte je podľa navrhovateľa nutné zistiť účel reštrukturalizácie navrhovateľa a zrovnať ho s následkami zastavenia reštrukturalizačného konania pre navrhovateľa, a pre jeho veriteľov.
19. Navrhovateľ ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2221/07 a konštatoval, že podľa jeho názoru je neprijateľné, aby súdom konštatovaný nedostatok podrobností a stroho konštatovaná abstraktnosť bez uvedenia toho, čo by už súd za dostatočné považoval, bol vykladaný v neprospech navrhovateľa samotného a aj v neprospech všetkých ostatných dotknutých osôb - veriteľov, zamestnancov, obchodných partnerov. Nie je teda v záujme, a podľa názoru navrhovateľa ani spravodlivé, aby súd reštrukturalizáciu navrhovateľa nepovolil len preto, že sa súdu zdá niektoré alebo viaceré kapitoly posudku príliš teoretické, abstraktné, neposkytujúce konkrétne odpovede, ktoré ale nemožno v čase vyhotovenia posudku zodpovedne predvídať. Navrhovateľ tiež uviedol, že práve naopak, povolenie reštrukturalizácie, t. j. taký výklad práva, ktorým súd povolí reštrukturalizáciu, je konaním súdu, aplikáciou práva, ktorá smeruje k výsledku objektívne a všeobecne spravodlivému a správnemu, keď umožní ozdravný proces smerujúci jednoznačne v prospech širšieho okruhu subjektov ako nepovolenie.
20. Navrhovateľ považuje úvahu súdu ohľadne ekonomických ukazovateľov navrhovateľa za nesprávnu. Pokiaľ súd, ako jeden z dôvodov na zastavenie reštrukturalizačného konania, vníma nízku likviditu a nedostatočný pracovný kapitál podniku navrhovateľa, navrhovateľ sa domnieva, že zo strany súdu ide zrejme len o nepochopenie ekonomických súvislostí, nakoľko nízka likvidita a nedostatok pracovného kapitálu je sprievodným znakom platobnej neschopnosti, ktorá je jedným zo zákonných predpokladov podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Nízka likvidita a nedostatok pracovného kapitálu je teda takpovediac (nevyhnutným a bežným) ekonomickým sprievodným javom a dôvodom, kvôli ktorému navrhovateľ návrh na povolenie reštrukturalizácie podal. Navrhovateľ má zato, že podľa záverov súdu by tak platobne neschopný podnik nemohol nikdy požiadať o povolenie reštrukturalizácie. Tvrdí, že pokiaľ by mal platiť záver uvedený súdom, potom by mohol žiadať o reštrukturalizáciu len taký podnik, ktorý má dostatok likvidity a dostatok pracovného kapitálu, pričom by nebol podaný ani jediný návrh na povolenie reštrukturalizácie, nakoľko podnik, ktorý má dostatok likvidity a dostatok pracovného kapitálu, žiadnu formu reštrukturalizácie nepotrebuje a právny nástroj reštrukturalizácie jemu teda nie je určený.
21. Vo vzťahu k otázke cash-flow a primeranosti legitímnych očakávaní súdu na obsah posudku súd zašiel do úvah, kedy v posudku uvádzaný cash-flow považuje za nezdôvodnený. Navrhovateľovi nie je zrejmé, aký myšlienkový postup k tomu súd viedol, keď projektovaný cash-flow je podložený projektmi a zákazkami uvedenými v jednotlivých kapitolách posudku na najbližšie obdobie (napr. strana 18 alebo str. 29 posudku). Podľa navrhovateľa súd toto nedôvodne opomenul v odôvodnení uznesenia a teda navrhovateľ nevie v tomto smere poskytnúť iné dôvody pre nesprávnosť záverov súdu ako tie, že posudok relevantne popisuje obchodné - záväzkové vzťahy, z ktorých majú v budúcnosti byť zabezpečené príjmy spoločnosti pre dostatočnú mieru cash-flow. Navrhovateľ tiež dodal, že súd nespravodlivo očakáva od navrhovateľa, aby poskytol podklady k projektovaný cash-flow na 5 rokov, pričom na tak dlhé obdobie je prinajlepšom neobvyklé, ak nie priam nemožné, aby mala stavebná spoločnosť zazmluvnené zákazky dopredu. Súd naviac v otázke týkajúcej sa cash-flow nezobral vôbec do úvahy odpredaj prebytočných aktív (ako bol načrtnutý v posudku), nehnuteľného majetku navrhovateľa, z ktorého je predpoklad uspokojenia pohľadávok veriteľov a značného zníženia náporu na potreby cash-flow v nasledovných obdobiach.
22. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že súd sa v odôvodnení uznesenia zamýšľa aj nad tým, že posudok môže v prílohe obsahovať návrh reštrukturalizačného plánu. Napriek tomu, že reštrukturalizačný plán nie je povinnou prílohou návrhu na povolenie reštrukturalizácie, sa súd už vo fáze povolenia reštrukturalizácie zamýšľal nad budúcim cash-flow, a teda zdrojmi krytia budúcich splátok z takéhoto reštrukturalizačného plánu. Navrhovateľ je toho názoru, že toto by nemal analyzovať súd v tejto fáze konania, ale až pri potvrdzovaní konkrétneho predloženého a veriteľmi schváleného reštrukturalizačného plánu a nemalo by to ovplyvniť súd v rozhodovaní o povolení reštrukturalizácie. Navrhovateľ tvrdí, že ZKR rozlišuje medzi reštrukturalizačným posudkom, ktorého účelom je zhodnotenie, či sú splnené podmienky formálnej reštrukturalizácie konkrétneho subjektu a
reštrukturalizačným plánom ako listinou upravujúcou vznik, zmenu alebo zánik konkrétnych práv a záväzkov účastníkov plánu, ako aj rozsah a spôsob uspokojenia veriteľov prihlásených pohľadávok. Z rozdielnej povahy oboch dokumentov vyplývajú aj ich rozdielne obligatórne náležitosti, ktoré sa iba čiastočne prekrývajú. Posudok má povinne obsahovať rozbor možných metód reštrukturalizácie, zatiaľ čo až plán má obsahovať uvedenie konkrétnych navrhovaných metód. Posudok vypracovaný správcom môže obsahovať len odporučenie smerujúce k metódam reštrukturalizácie, ktoré sa s prihliadnutím na súčasný stav a možnosti dlžníka správcovi javia ako najvhodnejšie s ohľadom na účel reštrukturalizácie. Konkrétne metódy a z nich vyplývajúca konkrétna možnosť (rozsah a čas) uspokojenia záväzkov dlžníka sú však determinované okolnosťami nasledujúcimi po vypracovaní posudku, najmä výškou prihlásených pohľadávok, od ktorej sa potom odvíja skutočnosť, medzi koľkých veriteľov bude dlžník „rozdeľovať“ dosiahnuté príjmy. Podľa navrhovateľa tiež nemožno opomenúť, že novácia ako (správcom odporúčaná) reštrukturalizačná metóda predstavuje zmenu v obsahu existujúcich obligačných vzťahov, preto, ako správca správne uviedol, je determinovaná aj požiadavkami veriteľov, preto správca ani navrhovateľ v čase vypracovania posudku objektívne nevedia presný rozsah a čas uspokojenia konkretizovať.
23. Vo vzťahu k schopnosti podniku navrhovateľa generovať dostatočné tržby pri aktuálnom počte zamestnancov súd správne uviedol, že na realizovanie väčších zákaziek bude navrhovateľ využívať subdodávateľov, čo je podľa navrhovateľa plne legitímny postup. Súd však nesprávne vníma aktuálny počet zamestnancov 3 ako nedostatočný, nakoľko navrhovateľ už historicky opakovane preukázal nepravdivosť tohto záveru (kapitola 6.2.2. posudku), keď v roku 2018 pri počte zamestnancov 4 dokázal vygenerovať tržby 3.689.848,- Eur, v roku 2019 pri počte zamestnancov 7 dokázal vygenerovať tržby 3.962.343,- Eur a v roku 2020 pri počte zamestnancov 4 dokázal vygenerovať tržby takmer 3.381.200,- Eur a v každom zo spomínaných hospodárskych rokov dosahoval zisk. Uvedené teda potvrdzuje nedostatočné nepochopenie súdu v otázke nastavenia firemných procesov navrhovateľa a z toho vyplývajúce nesprávne závery súdu ohľadne fungovania a prevádzky navrhovateľa, ktorý má takmer 20 rokov skúsenosti v oblasti jeho pôsobenia, má stabilizovanú pozíciu na lokálnej úrovni, disponuje vlastnou modernou mechanizáciou.
24. Navrhovateľ ďalej tvrdí, že posúdenie schopnosti určitého podniku generovať odčerpateľné zdroje nevyplýva zo stavu pohľadávok ani zo stavu zásob, ani z počtu zamestnancov, ale z ukazovateľov podnikateľských činností (podnikateľskej aktivity). Na ich posúdenie má vplyv čo najdlhšia doba a pozorovanie, ako sa vyvíjali, akým smerom sa uberali a čo ich ovplyvňovalo. Uvedený záver je štandardom ekonomických štúdií, a okrem iného ho potvrdzuje aj odborná publikácia Finanční analýza
- 5. aktualizované vydání: metody, ukazovatele, využití v praxi od autora Petra Růčková a napr. aj Ekonomie a ekonomika od autora Josef Vlček. Týmto má navrhovateľ aj za odborne podporené jeho tvrdenie, kde izolované, nepresné a nesprávne posudzovanie súdu z uznesenia týkajúce sa tvorby pridanej hodnoty a cash-flow neobstojí a je historicky preukázané, že navrhovateľ bol schopný podnikať aj s nízkym počtom zamestnancov a dosahovať zisk, ktorý z existujúcich a v posudku uvedených zákaziek vie naďalej generovať a tým plniť povinnosti tak z budúcej podnikateľskej činnosti ako aj z prezumovaného reštrukturalizačného plánu.
25. Podľa navrhovateľa nesprávnosť argumentácie súdu sa viaže aj k nesprávnemu uchopeniu tzv. stavových a tokových veličín v rámci ekonomickej teórie a v spojitosti s posudzovaním reštruktualizovanosti podniku navrhovateľa, čo má v uvedenej veci zásadný vplyv. Aktuálne majetkové pomery predstavujú ekonomický stav, ktorý existuje k určitému dňu a je dôležitý pre posúdenie stavu podniku v otázke, či je alebo nie je v úpadku. Pre posúdenie úspešnosti reštrukturalizácie a predpokladu ozdravenia však nemá zásadný vplyv. Na úspešnosť reštrukturalizácie akéhokoľvek podniku majú majoritný vplyv tokové veličiny, ako napríklad tržby, náklady a ich výsledné ukazovatele, ktoré navrhovateľ preukázateľne v rokoch 2018 - 2020 vykazoval v poriadku a správcom v posudku kalkulované budúce hodnoty cash-flow v spojitosti s už zazmluvnenými zákazkami vytvárajú matematicky preukázaný predpoklad pre budúce obdobia.
26. Navrhovateľ ďalej vyčíta súdu vo vzťahu k odôvodneniu uznesenia postup, ktorý sa navrhovateľovi javí ako prinajmenšom nevhodný. Súd má svojou rozhodovacou činnosťou nie len vydávať rozhodnutia s individuálnou záväznosťou, ale rovnako svojou rozhodovacou činnosťou inkorporovanou v odôvodneniach dávať jasné odpovede na to, ako majú v budúcnosti konať osoby, ktoré sa budú domáhať na súde obdobných práv. Ak mal súd zato, že niektoré kapitoly neboli dostatočné, mal zrejme a nepochybne uviesť, čo by pre súd bolo akceptovateľné. V opačnom prípade sa jedná o arbitralitu,
ktorá je podľa názoru navrhovateľa neudržateľná. Takýto postup je podľa jeho názoru nevyhnutný, pričom v opačnom prípade sa môže stať, že každý ďalší navrhovateľov návrh bude podaný s vadami a bude pre ne zastavený a navrhovateľ bude opakovane podávať nové a nové návrhy na povolenie reštrukturalizácie, čo nie je ideálny stav. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že reštrukturalizácia nie je lacným procesom z pohľadu poplatkov pre správcu, ktorého súd pri povolení reštrukturalizácie ustanoví do funkcie. Navrhovateľ ďalej uviedol, že reštrukturalizácia nie je ani jednoduchým postupom a zásadne vplýva na podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Zákonnou alternatívou pre spoločnosť v úpadku je len konkurz. Poukázal na to, že nezákonnou, resp. nemorálnou alternatívou je prepis firmy na nemajetnú osobu. Navrhovateľ tvrdí, že aj napriek tomu, že by mohol takpovediac „zutekať z boja“ a firmu buď za poplatok 1.500,- Eur nechať v konkurze rozpredať, alebo by ju mohol prepísať na tretiu osobu a „zbaviť“ sa tak zodpovednosti, prijal rozhodnutie a chce prejsť finančne a procesne náročným konaním formálnej reštrukturalizácie pod dohľadom súdu. Navrhovateľ tvrdí, že chce ním prejsť preto, že je to jediné nedeštruktívne, zodpovedné a správne riešenie.
27. Navrhovateľ tiež poukázal na obsah bodu 17 odôvodnenia uznesenia, ktorý navrhovateľ hodnotí ako akúsi ďalšiu predpojatosť súdu voči ozdraveniu navrhovateľa cez reštrukturalizáciu. Podľa navrhovateľa je hrubo neprijateľné, aby súd na nejakej štatistike týkajúcej sa úplne iných subjektov, založil individuálne zamietavé rozhodnutie týkajúce sa riadne podnikajúceho navrhovateľa, ktorý po rokoch, počas ktorých dosahoval zisk, má aj napriek geopolitickým a historicky extrémne výnimočným a nepredvídateľným situáciám (pandémia COVID-19), záujem na zodpovednom a zákonnom riešení svojho úpadku.
28. Na záver navrhovateľ podotkol poslednú vadu, ktorú na uznesení vníma, a to, že súd nesprávne stotožňuje a) hodnotu pohľadávok navrhovateľa v simulácii konkurzného konania v posudku a b) ich teoretickú hodnotu, ktorú by mali v prípade pokračovania navrhovateľa vo vymáhaní; tieto hodnoty nikdy nebývajú rovnaké a očakávať že budú identické je nesprávne a mimo akéhokoľvek reflektovania na realitu podnikania a konkurzných konaní na Slovensku. Súčasne, vo väčšine konkurzných konaní je uspokojenie nezabezpečených veriteľov v rozsahu 3 - 5 % za obvykle 3 - 4 roky trvania konkurzného konania; v reštrukturalizácii je zákonom stanovené minimálne uspokojenie 50 % pre nezabezpečených veriteľov. V prípade plnenia len na úrovni takto stanoveného zákonného minima nezabezpečeným veriteľom cez rovnomerné splátky na 5 rokov, by bolo uspokojenie ich pohľadávok už za prvý rok plnenia prezumovaného reštrukturalizačného plánu trojnásobne vyššie oproti uspokojeniu v konkurze celkovo.
29. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1, § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k názoru, že odvolanie dlžníka nie je dôvodné.
30. Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), správca pri príprave posudku zisťuje finančnú situáciu a obchodnú situáciu dlžníka a podľa týchto zistení vo vypracovanom posudku odporučí, alebo neodporučí reštrukturalizáciu dlžníka. Ak správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučí, v posudku navrhne aj možný spôsob jej uskutočnenia.
31. Podľa § 109 ods. 2 ZKR, posudok je správca povinný vypracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Tí, ktorí správcu prípravou posudku poverili, sú povinní poskytnúť správcovi potrebnú súčinnosť, najmä všetky dokumenty, informácie a vysvetlenia potrebné na riadne vypracovanie posudku.
32. Podľa § 109 ods. 3 ZKR, správca môže odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak a/ dlžník je právnickou osobou, b/ dlžník vykonáva podnikateľskú činnosť, c/ dlžníkovi hrozí úpadok alebo už je v úpadku, d/ účtovné závierky dlžníka poskytujú verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka, e/ od skončenia ostatnej reštrukturalizácie dlžníka alebo jeho právneho predchodcu uplynuli aspoň 2 roky, f/ možno odôvodnene predpokladať zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka a g/ v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.
33. Podľa § 110 ods. 1 ZKR, posudok obsahuje
a/ presné označenie dlžníka, b/ podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka, c/ zistenie, či dlžníkovi hrozí úpadok alebo či je v úpadku a kedy úpadok nastal spolu s odôvodnením, prečo úpadok hrozí, prípadne prečo úpadok nastal, d/ podrobný opis opatrení prijatých dlžníkom na predídenie úpadku, e/ podrobný opis finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka, f/ podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich odporovateľnosť, g/ podrobné zhodnotenie právnych úkonov dlžníka so spriaznenými osobami, ktoré mohli viesť k úpadku, uskutočnených počas hroziaceho úpadku alebo v úpadku, najmä vo vzťahu k predpisom obchodného práva upravujúcim zákaz konkurencie, zákaz vrátenia vkladov, zákaz vrátenia plnení nahradzujúcich vlastné zdroje, transakcie s konfliktom záujmov, zákaz vyplácania zisku a rozdeľovania iných vlastných zdrojov, h/ označenie osôb, ktoré ručia za záväzky dlžníka, alebo svojim majetkom záväzky dlžníka zabezpečujú a opis tohto majetku, i/ odporučenie alebo neodporučenie reštrukturalizácie dlžníka spolu s podrobným odôvodnením, prečo sa reštrukturalizácia odporučila alebo neodporučila, j/ deň vyhotovenia posudku.
34. Podľa § 110 ods. 2 ZKR, posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež a/ zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov, b/ podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, c/ podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu, d/ vymedzenie právnych úkonov dlžníka, ktoré majú po povolení reštrukturalizácie dlžníka podliehať súhlasu správcu, e/ údaj o výške čistého zisku a iných vlastných zdrojov dlžníka, rozdelených jeho členom v posledných dvoch rokoch, f/ vyjadrenie audítora alebo súdneho znalca, či účtovná závierka dlžníka, pripojená k návrhu na povolenie reštrukturalizácie, poskytuje verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii dlžníka.
35. Podľa § 116 ods. 1 ZKR, ak sú splnené predpoklady, aby súd povolil reštrukturalizáciu, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania uznesením rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Inak reštrukturalizačné konanie v rovnakej lehote uznesením zastaví.
36. Podľa § 116 ods. 2 ZKR, súd povolí reštrukturalizáciu, ak a/ posudok spĺňa zákonom predpísané náležitosti, b) obsah posudku je jasný a zrozumiteľný, c) posudok vypracoval správca zapísaný do zoznamu správcov, ktorý má kanceláriu zriadenú v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, d) posudok v čase podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie nebol starší ako 30 dní od jeho vypracovania, e) správca poverený vypracovaním posudku reštrukturalizáciu dlžníka odporučil a zo záverov posudku je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady.
37. Podľa § 116 ods. 5 ZKR, uznesenie o zastavení reštrukturalizačného konania súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu je oprávnený podať odvolanie každý účastník reštrukturalizačného konania. Ak odvolací súd zistí, že súd prvého stupňa rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania nesprávne, rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení tak, že povolí reštrukturalizáciu; inak rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí. Odvolací súd rozhodne o odvolaní najneskôr do 30 dní od predloženia veci.
38. Predmetom konania je návrh dlžníka na povolenie reštrukturalizácie. Správca môže reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť za splnenia podmienok § 109 ods. 3 ZKR, ak dospeje k záveru o splnení predpokladov na odporučenie reštrukturalizácie. Súd reštrukturalizáciu povolí za splnenia kumulatívnych podmienok podľa § 116 ods. 2 ZKR. Prvé dve kumulatívne podmienky sa týkajú formálnej a obsahovej stránky reštrukturalizačného posudku, keď podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR posudok musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti uvedené v § 110 ods. 1 a 2 a obsah posudku musí byť jasný a zrozumiteľný v súlade s § 116 ods. 2 písm. b) ZKR.
39. Za účelom skúmania, či posudok je jasný a zrozumiteľný je nevyhnutné skúmať obsahovú správnosť reštrukturalizačného posudku, pričom jeho závermi súd viazaný nie je, pretože len na základe skúmania obsahovej správnosti posudku, a to v celom jeho obsahu, je možné dospieť k záveru, či posudok jasný je, či je zrozumiteľný a či spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Okrem iného kritériom takéhoto povinného skúmania obsahových náležitostí reštrukturalizačného posudku je aj hľadisko skúmania existencie podrobného rozboru predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jeho podstatnú časť a podrobného rozboru opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení. Znamená to, že citované ustanovenie ako obligatórna náležitosť reštrukturalizačného posudku podľa § 110 ods. 2 písm. b) ZKR určuje predpoklady zachovania prevádzky a opatrení prijatých v súvislosti s týmito predpokladmi z hľadiska reálnosti splnenia týchto opatrení, t.j., či je možné konštatovať zo záverov posudku reálnosť naplnenia zámerov zachovania prevádzky z pohľadu navrhovaných konkrétnych opatrení.
40. Za predpokladu absencie záverov o reálnosti a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky nie sú splnené zákonné náležitosti reštrukturalizačného posudku, čo má za následok nesplnenie predpokladu povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. a) ZKR. Nepostačuje len vo všeobecnej rovine konštatovanie akýchkoľvek predpokladov bez ich konkrétnej individualizácie a akýchkoľvek opatrení bez ich špecifikácie, vrátane zohľadnenia reálnosti týchto opatrení, ale je potrebné trvať na jednoznačnom individualizovaní, špecifikovaní a konkrétnom vymedzení predpokladov a opatrení s prihliadnutím na reálnosť splnenia týchto opatrení pri splnení predpokladov na zachovanie prevádzky pre účely povolenia reštrukturalizácie. V prípade nedostatočnej individualizácie, konkretizácie a jednoznačného vymedzenia predpokladov a opatrení zároveň nemôže byť splnená ani zákonná podmienka povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. b) ZKR, t.j. požiadavka na jasnosť a zrozumiteľnosť posudku. Je potrebné zdôrazniť, že návrh predpokladov a opatrení, ktoré sú zároveň reálne splniteľné budú špecifické a individuálne s ohľadom na majetkový a ekonomický stav dlžníka, ako aj rešpektujúc rozsah a povahu jeho podnikateľskej činnosti.
41. Ak správca dospeje k záveru o splnení podmienok na odporučenie reštrukturalizácie, potom musí posudok obsahovať v zmysle § 110 ods. 2 písm. b) ZKR podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť a podrobný rozbor opatrení na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení. Jedná sa o kogentné zákonom požadované splnenie troch náležitostí posudku, a to podrobný rozbor predpokladov, podrobný rozbor opatrení a uvedenie okolností odôvodňujúcich reálnosť splnenia týchto opatrení vedúcich k splneniu predpokladov na zachovanie prevádzky dlžníka.
42. Okresný súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 písm. b) a e) ZKR, keď obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Okresný súd posudzoval splnenie predpokladov reštrukturalizácie z hľadiska úplnosti posudku, z hľadiska, či je posudok jasný a zrozumiteľný a dospel k záveru, že správca v podrobnom rozbore opatrení potrebných na zachovanie prevádzky uvádza len všeobecnú konštatáciu možných riešení negatívnej finančnej a ekonomickej situácie dlžníka, avšak bez podrobného rozobratia spôsobov, akými ich dlžník mieni dosiahnuť a neuvádza žiadne okolnosti, ktoré by osvedčovali reálnosť ich splnenia.
43. Okresný súd správne poukázal na to, že pri skúmaní reštrukturalizačného posudku je jeho povinnosťou skúmať jeho obsahové náležitosti za účelom preukázania splnenia podmienok povolenia reštrukturalizácie podľa § 116 ods. 2 ZKR. Tieto náležitosti a údaje uvedené v posudku posudzuje súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, ako aj všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
44. Ako už bolo uvedené, predpoklady zachovania prevádzky podniku dlžníka a opatrenia na to prijaté, ktoré musia byť reálne splniteľné, musia byť konkrétne určené, t.j. aj preskúmateľné. Pokiaľ preto posudok okrem označených zmlúv o dielo považuje za nevyhnutný predpoklad prevádzkovania podniku dlžníka a úspešného ozdravenia podniku dlžníka dostatočnú úroveň cash-flow, pričom však v posudku neuvádza žiadne zdroje financovania podniku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka, ide o všeobecné konštatovanie, ktoré však nie je v posudku presne určené zdrojmi financovania podniku v prípade povolenia reštrukturalizácie dlžníka.
45. Pokiaľ teda navrhovateľ v podanom odvolaní namieta, že súd v rozhodnutí prekročil požiadavky kladené ZKR a má od posudku v mnohom nemožné a nelegitímne očakávania, odvolací súd s touto námietkou navrhovateľa nemôže súhlasiť vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti. Nesúhlasí ani s názorom navrhovateľa, že súd mal konkrétne uviesť, čo má konkrétne posudok obsahovať. Všetky náležitosti posudku sú taxatívne uvedené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach, pričom musia byť tieto náležitosti v posudku uvedené konkrétne, zohľadňujúc aktuálne možnosti dlžníka - navrhovateľa. Nie je možné, aby posudok bol vypracovaný len formálne a aby zákonné náležitosti posudku boli uvedené len vo všeobecnej rovine. V posudku musia byť vždy uvedené konkrétne skutočnosti a konkrétne návrhy a opatrenia, z ktorých bude možné vyvodiť záver o reálnosti a udržateľnosti opatrení na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky. Súd však nemôže v rozhodnutí sám nahrádzať povinnosti správcu, nakoľko len správca z dostupných účtovných a iných dokladov môže v posudku uviesť konkrétne a reálne opatrenia. Nemožno teda súhlasiť ani s námietkou navrhovateľa, že súd prvej inštancie mal sa riadiť zmyslom a účelom zákona pred inými výkladovými metódami. V prípade povolenia reštrukturalizácie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd nemôže nahrádzať výkladovými metódami skutočnosť, že v posudku nie sú zákonné náležitosti uvedené konkrétne, ale len vo všeobecnej rovine.
46. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že jedným s dôvodov na zastavenie reštrukturalizačného konania bola nízka likvidita a nedostatočný pracovný kapitál podniku navrhovateľa. Z rozhodnutia vyplýva, že podľa súdu prvej inštancie nie sú naplnené predpoklady pre povolenie reštrukturalizácie v zmysle § 116 ods. 2 písm. b), e) ZKR, keď obsah posudku nie je jasný a zrozumiteľný a zo záverov posudku nie je zrejmé, že na odporučenie reštrukturalizácie boli splnené predpoklady. Ak teda v odôvodnení rozhodnutia sa súd v rámci hodnotenia posudku vyjadril k pracovnému kapitálu podniku a nízkej likvidite, išlo len o konštatovanie zisteného stavu z vypracovaného posudku, pričom správca mal možnosť uvedením konkrétnych opatrení preukázať splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky po povolení reštrukturalizácie. Odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú ani túto námietku navrhovateľa.
47. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením, súdu prvej inštancie cash-flow. Práve z dôvodu, že navrhovateľ predložil zákazky na rok 2022 a ako správne navrhovateľ uvádza nie je možné mať zazmluvnené zákazky na celých 5 rokov, bolo potrebné pre prípad, že navrhovateľ nebude mať dostatok zákazok, z ktorých by dokázal vyfinancovať náklady, presne uviesť z akých zdrojov, respektíve ako dokáže navrhovateľ si plniť svoje záväzky. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že súd nezobral vôbec do úvahy odpredaj prebytočných aktív (ako bol načrtnutý v posudku); nehnuteľného majetku navrhovateľa, z ktorého je predpoklad uspokojenia pohľadávok veriteľov a značného zníženia náporu na potrebu cash-flow v nasledovných obdobiach, odvolací súd uvádza, že z posudku jednoznačne nevyplýva aké nehnuteľnosti chce navrhovateľ odpredať a aký výnos by odpredajom prebytočných aktív a nehnuteľného majetku získal. Aj v tejto rovine je teda posudok všeobecný, pričom odvolací súd dopĺňa, že z predloženého posudku vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa sú založené v prospech záložných veriteľov, pričom z posudku nevyplýva, aká je reálnosť súhlasu záložných veriteľov s odpredajom nehnuteľností a zároveň aj pokiaľ by došlo k odpredaju nehnuteľností, na vyplatenú kúpnu cenu by prednostne mali právo záložní veritelia. Nebolo by teda možné použiť takto prípadne získané finančné prostriedky na uspokojenie všetkých veriteľov.
48. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na nesprávnu argumentáciu súdu, ktorá sa viaže k nesprávnemu uchopeniu tzv. stavových a tokových veličín, odvolací súd konštatuje, že tieto skutočnosti neboli podkladom pre zastavenie reštrukturalizačného konania, keďže nejasnosť a nezrozumiteľnosť posudku viaže súd prvej inštancie na skutočnosť, že z posudku nevyplývajú konkrétne opatrenia pre možnosť ozdravenia podniku navrhovateľa.
49. Odvolací súd tak dospel k záveru, že z predloženého posudku nevyplývajú jasné a určité závery o reálnom a splniteľnom predpoklade udržateľnosti prevádzky podniku dlžníka a zároveň vzhľadom na neurčitosť jednotlivých tvrdení v posudku má táto skutočnosť za následok aj absenciu podstatných náležitostí posudku ako bolo uvedené vyššie, ako aj v rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.
50. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ktorým okresný súd zastavil reštrukturalizačné konanie pre nesplnenie zákonných podmienok povolenia reštrukturalizácie je vecne správne, a preto ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
51. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).