Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_10Co-44-2015.pdf
PDF · 121.81 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/44/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: K. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. ul. č. XX, U., zastúpený: DEDÁK & Partners, s. r. o., Mlynské nivy č. 45, IČO: 36 906 464, Bratislava, proti odporcom: 1/ Bytové družstvo Bratislava III, IČO: 00 169 633, Kominárska ul. č. 6, Bratislava, zastúpený: MV Legal s. r. o., IČO: 36 857 947, Jedenásta ul. č. 16, Bratislava, 2/ J.. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. ul. č. XXXX/X, Ž., zastúpená advokátom: JUDr. Richard Schin, Štefánikova ulica č. 23, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. októbra 2014, č. k. 17C/141/2003 - 415, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ trovy odvolacieho konania v sume 880, 47 eur na účet právneho zástupcu odporcu 1/ vedený v W. U., G.. Y.., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.
Odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým (v poradí tretím) rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti zmluvy zo dňa 06. 08. 2002 o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorou odporca 1/ previedol vlastnícke právo k W. bytu č. XX, na W. poschodí na J. ulici č. XX, v U., na T. J., bývalú manželku navrhovateľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O. s. p., § 703 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že pri zisťovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vychádzal zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že naliehavý právny záujem má navrhovateľ iba v prípade, ak preukáže, že aj on bol členom družstva a nakoľko v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ nebol členom družstva, keď počas trvania manželstva, na základe členskej prihlášky zo dňa 29. 09. 1986, sa stala výlučnou členkou družstva jeho bývalá manželka, a to prijatím za člena družstva rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25. 11. 1986, po úhrade zápisného v sume 200,- Sk a základného členského vkladu vo výške 3. 000,- Sk dňa 01. 10. 1986. Poukázal na skutočnosť, že v poradí prvý rozsudok zo dňa 26. novembra 2003, č. k. 17C/141/2003 - 105, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. 2Co/73/04
- 138 a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby skúmania naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení v súvislosti s tvrdením odporkyne, že jej dcéra T. J., ako členka družstva vymenila H. byt na Č. ul. č. X v U., ktorý nadobudla ako pracovníčka Doprastavu ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom za W. byt na J. ul. č. XX v U. a zároveň uložil prvostupňovému súdu povinnosť skúmať skutočnosti, za ktorých došlo k nadobudnutiu tohto bytu a k jeho výmene a či sa navrhovateľ skutočne členom družstva stal. Súd prvého stupňa poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej na priebeh konania s tým, že v poradí druhým rozsudkom zo dňa 21. mája 2007, č. k. 141/03 - 270 (správne 17C/141/2003 - 270, pozn. odvolacieho súdu) návrh navrhovateľa zamietol a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 tento rozsudok
potvrdil, avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku odvolacieho súdu, uznesením zo dňa 31. októbra 2011, sp. zn. 2 Cdo 84/2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. januára 2011, sp. zn. 2Co/469/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom z odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že konanie bolo postihnuté procesnou vadou, keďže nebolo rozhodnuté o návrhu podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. a uviedol, že až do okamihu odmietnutia dedičstva vystupovala v konaní pasívne legitimovaná P. X., ktorá, ak by dedičstvo neodmietla, potvrdila by vecnú legitimáciu odporcu 2/ a odmietnutie dedičstva je možné považovať za skutočnosť, ktorá nastala po začatí konania a s ktorou právne predpisy spájajú prevod a prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14. júna 2013, č. k. 2Co/7/2012 - 371 v poradí druhý prvostupňový rozsudok zrušil (rozsudok zo dňa 21. mája 2007, č. k. 141/03 - 270) z procesných dôvodov a preto uznesením zo dňa 06. marca 2014, č. k. 17C/141/2003 - 388 pripustil, aby z konania vystúpila odporkyňa 2/ P. X. a na jej miesto vstúpila ako odporkyňa 2/ J.. P. X.. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p., vecne tento výrok súd prvého stupňa neodôvodnil, keď uviedol, že odmena právneho zástupcu odporcu bola vyčíslená podľa § 10 ods. 1, 2, § 13a, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že za dva úkony právnej služby bola priznaná odmena á 725, 33 eur (hodnota veci 150. 000 eur), prevzatie a príprava, účasť na pojednávaní dňa 13. 10. 2014, režijná náhrada á 7, 41 eur + 20 % DPH s tým, že právny zástupca odporcu 1/ si uplatnil aj trovy predchádzajúceho právneho zastúpenia odporcu 1/ JUDr. Tibora Horvátha za jeden úkon právnej služby á 57 eur (1/3 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30. 06. 2013) za podanie zo dňa 02. 05. 2011, režijnú náhradu á 7, 41 eur + 20 % DPH a preto priznal odporcovi 1/ náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1. 837, 38 eur, ktorú podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uložil zaplatiť navrhovateľovi jeho právnemu zástupcovi odporcu 1/. Rozhodnutie o trovách konania odporkyne 2/ odôvodnil vecne tým, že nakoľko si v stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila a okrem trov právneho zastúpenia jej zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia iné trovy nevyplývajú, nebol súd prvého stupňa viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania a preto ich odporkyni 2/ nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nehodnotil všetky dôkazy v širších súvislostiach a v ich vzájomnej súvislosti, ale iba jednostranne v prospech odporcov 1/ a 2/, a preto vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že odvolací súd nevyslovil právny názor, že navrhovateľovi nevzniklo členstvo v bytovom družstve Bratislava III, ale uznesením, sp. zn. 2Co/73/04 uložil prvostupňovému súdu skúmať okolnosti, za ktorých T. J. nadobudla X - izbový byt, či ho nadobudla pred uzavretím manželstva alebo po jeho uzavretí a či sa stal členom družstva aj on s tým, že T. J. ešte pred uzavretím manželstva dňa 28. 07. 1977 uzavrela s bytovým družstvom Bratislava II dohodu o odovzdaní a prevzatí X - izbového bytu na Č. ulici a dňa 13. 01. 1979 sa doňho nasťahoval, čím im vznikol spoločný nájom bytu, pričom jeho bývala manželka sa na základe členskej prihlášky zo dňa 29. 09. 1986 stala členkou Bytového družstva Bratislava III, v ktorej vyhlásila, že ona sama ani jej manžel, nie sú členmi BD a dňa 29. 12. 1988 požiadala o pridelenie väčšieho bytu a v dotazníku ho uviedla ako spoločného užívateľa. Uviedol, že ako členke družstva jej tým za trvania manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu (§ 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a následným uzavretím nájomnej zmluvy s družstvom dňa 01. 06. 1995 mu vzniklo právo spoločného nájmu bytu (X - izbový byt č. XX na J. ul. č. XX v U.), ako aj spoločné členstvo manželov v družstve a poukázal na čl. 6 a 9 stanov Bytového družstva Bratislava III a napriek tomu, že ich manželstvo bolo dňa 10. 05. 2000 právoplatne rozvedené, zo spoločného členstva a zo spoločného nájmu družstevného bytu boli obaja naďalej, t.j. bez ohľadu na zánik manželstva rozvodom, oprávnení spoločne a nerozdielne, nakoľko so zánikom manželstva jeho rozvodom nie je zo zákona spojený aj zánik spoločného členstva rozvedených manželov v družstve ani zánik spoločného nájmu družstevného bytu a naďalej trvajú (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 183/2010). Navrhovateľ v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že trvá na tom, že po rozvode manželstva nedošlo žiadnym právne relevantným spôsobom k zániku spoločného nájmu bytu manželmi s tým, že v priebehu dokazovania aj v priebehu doplneného dokazovania bolo preukázané, že medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o ďalšom nájme predmetného bytu ani o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o čom svedčí aj žaloba o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, ktorú podal dňa 22. 08. 2002 na Okresný súd Bratislava I a je vedená pod sp. zn. 18Ct/19/02 s tým, že T. J. v priebehu tohto konania zomrela dňa 08. 06. 2003 a on stále užíva predmetný byt a inú možnosť bývania nemá natrvalo vyriešenú. Namietol, že povinnosťou odporcu 1/ bolo pri prevádzaní vlastníctva družstevného bytu konať s obidvomi užívateľmi, avšak opomenul jeho zákonný nárok, nevyžiadal si jeho vyjadrenie k zmluve o prevode a preto má nedostatok jeho súhlasu za
následok neplatnosť takej zmluvy (rozsudok NS SR, sp. zn. 1 Cdo 151/2005 a 3 Cdo 102/2006), nakoľko si neoveril, či naozaj došlo k dohode o ďalšom nájme rozvedených manželov, či nedošlo k zneužitiu výkonu práva zo strany T. J., alebo či rozhodol o ňom súd, čím došlo nerešpektovaním jeho rovnosti ako účastníka občianskoprávneho vzťahu k jeho poškodeniu. Uviedol, že zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu uzavretá dňa 06. 08. 2002, ktorou odporca 1/ previedol vlastnícke právo k W. bytu č. XX na J. ulici č. XX v U., na bývalú manželku T. J., je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom a preto jeho bývalá manželka nemohla platne nadobudnúť vlastníctvo bytu a ani po jej smrti nemohlo dedením prejsť na odporkyňu 2/, nakoľko ide o družstevný byt, ktorý bol v čase prevodu vlastníctva na T. J. v stále pretrvávajúcom spoločnom nájme manželov, jej smrťou, ako jedného zo spoločných nájomcov, neprešlo jej členstvo v družstve ani nájom bytu na dediča (§ 706 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a v dôsledku jej smrti mu patrí výlučné právo nájmu bytu a teda následne aj nárok na prevod vlastníctva bytu. Poukázal na skutočnosť, že jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy je daný tým, že zmluva sa stala podkladom pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech T. J..
Odporca 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti a zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom, keď súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení s tým, že sa nikdy nestal členom družstva a preto mu nevznikol nárok na pridelenie bytu a následné jeho nadobudnutie do vlastníctva.
Odporkyňa 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo doručené dňa 27. 12. 2014 nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. januára 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.
Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
K odvolacím námietkam navrhovateľa, že prvostupňový súd nehodnotil všetky dôkazy v širších súvislostiach a v ich vzájomnej súvislosti, ale iba jednostranne v prospech odporcov 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.
V prejednávanej veci ide v poradí o tretí rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 26. novembra 2013, č. k. 17C/141/2003 - 105, ktorým prvostupňový súd návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, nachádzajúceho sa v U. na J. ulici, súpisné číslo XXXXXX, orientačné č. XX, na parcele č. XXXX/X, zapísaného na Liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho úradu v Bratislave, Správa katastra Bratislava I, uzavretej dňa 06. 08. 2002 medzi odporcom 1/ ako prevádzajúcim a T. J. ako nadobúdateľom vyhovel a určil, že je neplatná.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. marca 2005, č. k. 2Co/73/2004 - 138 tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť v ďalšom konaní skúmať naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení v súvislosti s tvrdením matky pôvodne žalovanej T. J., že ako členka družstva vymenila jednoizbový byt na D. F., na Č. ul. č. X v U., ktorý nadobudla ako pracovníčka Doprastavu ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom za trojizbový byt na J. ul. č. XX v U. a zároveň uložil prvostupňovému súdu povinnosť skúmať skutočnosti, za ktorých došlo k nadobudnutiu tohto bytu a k jeho výmene a či sa navrhovateľ skutočne členom družstva stal.
Súd prvého stupňa v poradí druhým rozsudkom zo dňa 21. mája 2007, č. k. 17C/141/2003 - 270 návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, keď z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd na základe zhodných tvrdení účastníkov konania dospel k záveru, že navrhovateľ členom družstva nebol, nakoľko na základe členskej prihlášky zo dňa 29. 09. 1986 sa stala výlučnou členkou SBD Bratislava III výlučne jeho nebohá manželka, a to prijatím za člena družstva rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25. 11. 1986 po úhrade zápisného 200,- Sk a základného členského vkladu v sume 3. 000,- Sk dňa 01. 10. 1986 s tým, že súd prvého stupňa ďalej uviedol, že zastáva právny názor, že navrhovateľovi vzniklo uzavretím nájomnej zmluvy dňa 01. 06. 1995 právo spoločného nájmu bytu manželov k danému bytu, ako aj spoločné členstvo v družstve (§ 703 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka), nakoľko jeho bývalej manželke ako členke družstva vzniklo za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu na základe rozhodnutia predstavenstva SBD Bratislava III zo dňa 01. 03. 1989 a poukázal na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľ členom družstva nestal, nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu a je potrebné jeho návrh bez ďalšieho vecného posúdenia ako procesne neprípustný zamietnuť. Súd prvého stupňa v dôvodoch tohto rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ môže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti danej zmluvy iba voči účastníkom tejto zmluvy, resp. ich právnym nástupcom a nakoľko jedinou dedičkou po nebohej manželke navrhovateľa sa stala J.. P. X.,
keďže žalovaná odporkyňa 2/ dedičstvo odmietla, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná a aj z tohto dôvodu nebolo možné návrh navrhovateľa meritórne prejednať pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy voči odporkyni 2/.
Krajský súd v Bratislave o návrhu navrhovateľa zo dňa 11. 07. 2007 na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka do konania na strane odporcov rozhodol uznesením zo dňa 25. mája 2009, č. k. 2Co/469/2007
- 319 tak, že vstup J.. P. X. do konania na strane odporcov nepripustil, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 12. mája 2010, sp. zn. 2 Co 7/2009 odvolacie konanie zastavil (o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave) a Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 prvostupňový rozsudok potvrdil, keď z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že nakoľko návrh navrhovateľa smeroval iba proti jednému z účastníkov napadnutej zmluvy, napriek tomu, že aj druhá zmluvná strana by bola daným rozhodnutím dotknutá na svojich právach a mala by mať možnosť brániť svoje záujmy, neboli splnené podmienky na úspešnosť žalobou uplatneného nároku, ktorou je presne označený okruh účastníkov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie navrhovateľa proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu uznesením zo dňa 31. októbra 2011, sp. zn. 2 Cdo 84/2011 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. januára 2011, sp. zn. 2Co/469/2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že odvolací súd konanie zaťažil vadou v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. tým, že o návrhu navrhovateľa zo dňa 11. júla 2007, označenom ako „návrh na pripustenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu“ nerozhodol a to napriek tomu, že navrhovateľ návrhom žiadal rozšíriť okruh pasívne legitimovaných osôb o dedičku J.. P. X., nakoľko dedička po P. (správne T.) J. (v návrhu na začatie konania zo dňa 01. 08. 2003 označená ako odporkyňa 2/), P. X., dedičstvo odmietla. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. mája 2009, sp. zn. 2 Co 469/2007 vstup J.. P. X. do konania na strane odporcov nepripustil a rozsudkom zo dňa 19. januára 2011, č. k. 2Co/469/2007 - 336 prvostupňový rozsudok potvrdil aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie na strane odporcov, nakoľko v konaní nevystupovala právna nástupkyňa nebohej odporkyne 2/ P. (správne T.) J.. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo povinnosťou odvolacieho súdu podanie navrhovateľa posúdiť podľa jeho obsahu, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka do konania a zrejme z opatrnosti podal aj návrh na zmenu účastníka konania podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14. júna 2013, č. k. 2Co/7/2012 - 371 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (v poradí druhý) z dôvodu, že konanie bolo postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že sa dopustil závažného procesného pochybenia tým, že sa s okruhom účastníkov konania na strane odporcov vôbec nevysporiadal, nakoľko navrhovateľ už v návrhu na začatie konania podaného na súd prvého stupňa dňa 01. 08. 2003 označil subjekt (odporkyňu 2/ - T. J.), ktorý v čase podania návrhu na súd nemal spôsobilosť byť účastníkom konania a keďže v čase začatia konania nemal preukázaný okruh dedičov po zomrelej odporkyni 2/, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa najprv zistiť okruh dedičov po T. J., prípadne konanie prerušiť podľa § 107 ods. 3 O. s. p., ak by nebolo možné so zistenými dedičmi v konaní pokračovať skôr, ako sa po poručiteľke - odporkyni 2/ dedičské konanie právoplatne skončí. Odvolací súd zároveň v dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že nakoľko prvostupňovému súdu bola od 07. 11. 2005 známa skutočnosť, že odporkyňa 2/ - P. X. (po zastavení konania voči pôvodne označenej odporkyni 2/ - T. J. v návrhu na začatie konania, na pojednávaní dňa 22. 10. 2003) nie je dedičkou po poručiteľke T. J., bolo jeho povinnosťou v ďalšom konaní konať s J.. P. X., ktorá vstúpila do všetkých práv a povinností po pôvodne označenej odporkyni 2/.
Súd prvého stupňa následne uznesením zo dňa 06. marca 2014, č. k. 17C/141/2003 - 338 pripustil, aby z konania vystúpila odporkyňa 2/ P. X. a na jej miesto vstúpila J.. P. X., ako odporkyňa 2/ a napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol.
V posudzovanej veci je nesporné, že manželstvo navrhovateľa a T. J., ktorá zomrela dňa 12. 06. 2003, uzavreté dňa 13. 01. 1979, bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09. marca 2000, č. k. 22C/64/99 - 16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 05. 2000 rozvedené s tým, že bývalá manželka navrhovateľa uzavrela dňa 06. 08. 2002 s odporcom 1/ Zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu (byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v U., na J. ul. č. XX, súpisné číslo XXXXXX), ktorej vklad do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený dňa 25. 02. 2003 pod č. T. - XXXX/XXXX.
V konaní ďalej nebolo sporným, že T. J., ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, podala dňa 23. mája 1972 členskú prihlášku, ktorou sa prihlásila za člena SBD zamestnancov Doprastavu n. p. Bratislava, ktoré jej dňa 23. 06. 1975 pridelilo X - izbový byt, D. F., objekt X - XXX s tým, že jej bola uložená povinnosť zaplatiť členský podiel v sume 18. 000,- Kčs a Rozhodnutím zo dňa 25. novembra 1976 jej bol Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava III pridelený X - izbový byt v bloku D. F. Z.., objekt č. XXX, číslo bytu XX na C.. poschodí, ktorý jej bol na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28. 07. 1977 uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom v obvode Bratislava III a členkou družstva (T. J.) s členským číslom XXXX odovzdaný do užívania.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu v odôvodnení napadnutého rozsudku, že navrhovateľ nebol a nikdy sa členom Stavebného bytového družstva Bratislava III nestal, nakoľko členskú prihlášku dňa 29. 09. 1986 podala iba právna predchodkyňa odporkyne 2/, vtedy manželka navrhovateľa T. J., z ktorej vyplýva, že jej manžel - navrhovateľ iného SBD členom nie je a zároveň, že navrhovateľ je rodinným príslušníkom žiadateľky, s ktorým bude žiť v spoločnej domácnosti, pričom Stavebné bytové družstvo Bratislava III oznámením zo dňa 01. 12. 1986, Č. j. 11918/86/Čl. (viď č. l. 48 spisu) bývalej manželke navrhovateľa oznámilo, že rozhodnutím predstavenstva zo dňa 25. 11. 1986 bola prijatá za člena Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava III s členským číslom XXXXX a rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28. 02. 1989 jej bol pridelený X - izbový byt č. XX - svojpomoc - D. Z.. v súlade s Dohodou o zmene uzavretej pracovnej zmluvy s Doprastavom n. p., zo dňa 25. 09. 1986, Č. 2103/ Bd-XIV-1296/86, z bodu 1. ktorej vyplýva, že písomná pracovná zmluva č. X/XXX/XXXX zo dňa 05. 01. 1972, ktorou bola T. J. prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú sa z dôvodu poskytnutia bytu z družstevnej svojpomocnej bytovej výstavby v Bratislave - D. Z.., mení s účinnosťou od dnešného dňa (25. 09. 1986, pozn. odvolacieho súdu) tak, že sa pracovný pomer na dobu neurčitú mení na pracovný pomer na dobu určitú, a to do 30. 11. 1991.
Odvolací súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I jednoznačne vyplýva, že Bytové družstvo Bratislava III (bývalé Stavebné bytové družstvo Bratislava III), zapísané v oddieli: Dr, vo vložke číslo 48/B vzniklo dňa 01. 02. 1963 a s týmto družstvom bolo (okrem iných subjektov) zlúčené aj Stavebné bytové družstvo zamestnancov n. p. Doprastav s platnosťou od 01. 01. 1975 (na základe dohody o zlúčení zo dňa 29. 04. 1975 a súhlasu Slovenského zväzu bytových družstiev v Bratislave zo dňa 08. 04. 1975), t. j. družstvo, ktorého členkou bola T. J. ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, pričom na základe Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 28. 07. 1977 jej bol byt na Č. ulici č. X v Bratislave odovzdaný do užívania, t. j. právo užívať daný byt nadobudla pred uzavretím manželstva s navrhovateľom, a podľa § 176 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného do 01. januára 1992), navrhovateľovi po uzavretí manželstva vzniklo právo spoločného užívania družstevného bytu, keďže T. J. členský podiel zaplatila pred uzavretím manželstva, avšak spoločné členstvo manželov v družstve nevzniklo.
Zmena právneho režimu bytu mala za následok vznik práva spoločného užívania družstevného bytu (do 01. januára 1992), ktoré sa dňom 01. januára 1992, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka vykonaná zák. č. 509/1991 Zb., transformovalo na spoločný nájom družstevného bytu (871 Občianskeho zákonníka.), predmetná úprava síce obom manželom zabezpečovala rovnaké postavenie pri užívaní družstevného bytu, ale v prípade zániku manželstva rozvodom bol vo výhodnej situácii ten z manželov, ktorý byt získal pred uzavretím manželstva a stal sa v tom čase a aj zostal jediným členom družstva.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom pre vznik spoločného členstva manželov v družstve, či už v zmysle § 175 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 01. januára 1992 (a v zmysle § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení po 01. januári 1992), je právo na pridelenie družstevného bytu niektorému z manželov za trvania manželstva.
Podľa § 705 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon spája s rozvodom manželstva zánik práva spoločného nájmu družstevného bytu len v prípade, že právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol niektorý z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva. Aktívna legitimácia niektorého z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu, závisí od riešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná len vtedy, ak toto právo bolo nadobudnuté za trvania manželstva. Pretože v preskúmavanej veci právny vzťah účastníkov k bytu vznikol pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona č. 509/1991 Zb. - t.j. pred 01. januárom 1992, bolo potrebné pri riešení uvedenej otázky vychádzať z ustanovenia § 177 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení platnom do účinnosti novely, v zmysle ktorého, ak nadobudol právo na pridelenie družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného užívania bytu rozvodom. V ustanovení § 154 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení do účinnosti novely) zákon stanovil, že členovi stavebného bytového družstva vznikne splatením členského podielu právo, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt. Na vznik práva na pridelenie družstevného bytu sa teda vyžadovalo splnenie dvoch podmienok, a to členstvo v družstve a splatenie členského podielu.
V posudzovanej veci však právo na pridelenie družstevného bytu vzniklo iba bývalej manželke navrhovateľa, ktorej bol pred uzavretím manželstva pridelený najprv X - izbový družstevný byt na Č. ul. č. X v Bratislave, pričom SBD zamestnancov Doprastavu n. p. Bratislava (ktoré T. J. ako zamestnancovi Doprastavu n. p. družstevný byt pridelilo) bolo zlúčené s Bytovým družstvom Bratislava III ešte v roku 1975 (od 01. 01. 1975), ktoré rozhodnutím zo dňa 01. 03. 1989, poradník: 25/S/1987 pridelilo T. J. X - izbový byt svojpomoc - D. Z., objekt č. X, vchod Z.., č. bytu XX, Z.. poschodie (sporný byt) v súlade, ako už odvolací uviedol vyššie, s Dohodou o zmene uzavretej pracovnej zmluvy zo dňa 25. 09. 1985.
V prejednávanej veci sa bývalá manželka navrhovateľka stala členom družstva a zaplatila členský podiel pred uzavretím manželstva (SBD zamestnancov Doprastav n. p. Bratislava) a v súlade s § 176 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného do 31. 12. 1991 nadobudla právo na pridelenie družstevného bytu (§ 154 Občianskeho zákonníka) pred uzavretím manželstva a právo užívania družstevného bytu jej vzniklo uzavretím dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (28. 07. 1977) a po uzavretí manželstva s navrhovateľom, vzniklo navrhovateľovi právo spoločného užívania družstevného bytu, avšak nevzniklo aj spoločné členstvo v družstve (jediným členom zostala T. J.) s tým, že rozvodom ich manželstva právo spoločného nájmu družstevného bytu manželov - navrhovateľa a T. J. zaniklo a právo užívať byt zostalo tomu z manželov, ktorému vzniklo právo na pridelenie družstevného bytu pred uzavretím manželstva, t. j. T. J..
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v čase, kedy T. J. a navrhovateľ (ako manželia) získali predmetný byt (na J. ul. č. XX v U.), bol tento byt družstevným bytom vo vlastníctve Bytového družstva Bratislava III (predtým Stavebné bytové družstvo v obvode Bratislava III), členom ktorého bola iba bývalá manželka navrhovateľa, pod členským číslom XXXXX s tým, že zmena členstva v družstve, ak je členom družstva iba jeden z manželov, nezakladá bez ďalšieho vznik spoločného členstva v družstve, ak k tejto zmene dochádza v čase trvania manželstva a existencie práva spoločného užívania (po 01. januári 1992 spoločného nájmu bytu manželmi).
Podľa § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že oprávnenou osobou, ktorej svedčí nárok na prevod bytu je jeho nájomca, ktorý je členom družstva, t. j. privilegovanou osobou na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je výlučne nájomca, ktorý spĺňa podmienku členstva v bytovom družstve a nakoľko navrhovateľ členom družstva nebol a ani sa ním nestal a dané ustanovenie jasne a jednoznačne zakotvuje prevod bytu do vlastníctva iba toho z manželov, ktorý je členom družstva, postupoval odporca 1/ správne, keď sporný byt zmluvou, ktorej určenia neplatnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáhal, previedol do vlastníctva iba T. J..
Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že so zreteľom na špecifický charakter práva spoločného nájmu podľa § 704 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ člen družstva, ktorý je nájomcom družstevného bytu, nadobudol tieto práva pred uzavretím manželstva, pri prevode družstevného bytu do
výlučného vlastníctva člena družstva nedochádza k transformácii družstevných práv oboch manželov, aj keď sú spoločnými nájomcami bytu, ale iba k transformácii družstevných práv toho z manželov, ktorý je zároveň členom družstva; ide o majetok nadobudnutý jedným z manželov do výlučného vlastníctva tohto manžela a v takomto prípade ani nedochádza k nadobudnutiu nového majetku, ani k rozmnoženiu doterajšieho majetku za trvania manželstva, ale ide iba o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu veci ako predmetu osobného vlastníctva a preto v takomto prípade ani nedochádza k vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd prvého stupňa preto zamietnutím návrhu navrhovateľa z dôvodu nedostatku jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keďže členom bytového družstva nebol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd, plne sa stotožňujúc s jeho právnym záverom, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).
O trovách odvolacieho konania odporcu 1/ rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., § 149 ods. 1 a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi 1/ úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov v sume 880, 47 eur za jeden úkon právnej pomoci á 725, 33 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09. 02. 2015, 1 á 8, 39 eur režijný paušál, 20 % DPH.
O trovách odvolacieho konania odporkyne 2/ rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni 2/ právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.