Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-73-2015.pdf
PDF · 100.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/73/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti H., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: A. zast. Lucia Zvolenská, advokátka, Kollárova 17, Trnava a L. zast. Mgr. Jana Petrášová Laiferová, advokátka, Royova 9, Piešťany, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2009 č.k. 20P/135/2009-67, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.5.2010 č.k. 9Cop/10/2010-108 v časti výživného tak, že vyživovacia povinnosť otca s a z v y š u j e na maloletú H. zo sumy 110,00 eur mesačne na sumu 170,00 eur mesačne a na maloletého M. zo sumy 90,00 eur mesačne na sumu 140,00 eur mesačne, s účinnosťou od 01.10.2015.
Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2015 do 28.01.2016 vo výške 440,00 eur povoľuje súd otcovi splácať v splátkach po 50,00 eur mesačne, spolu s bežným výživným , pod stratou výhody splátok,
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd výživné na mal. H. zvýšili zo sumy 110 eur na 250 eur mesačne, na mal. M. zo sumy 90 eur na 200 eur mesačne, s účinnosťou od 1.10.2013 /v priebehu konania žiadala zvýšenie od podania návrhu/, na tom základe, že výživné nebolo zvýšené od roku 2009, v tom čase boli obe deti na prvom stupni základnej školy. V súčasnej dobe mal. H. navštevuje osemročné gymnázium - štvrtý ročník - kvarta, mal. M. 7 ročník ZŠ. S deťmi žije sama. Mal. TL. má zvýšené náklady, doučovanie francúzštinu platí 15 eur mesačne, angličtina 10 eur mesačne, raz za polroka chodia na exkurziu Bratislava, Praha a podobne - raz to stojí 20 eur, inokedy 150 eur, Na ZUŠ platí 15 eur mesačne, vzhľadom na jej rast sa zvýšili náklady na ošatenie, stravu, hygienické potreby, má problémy s chrbticou, musí absolvovať rehabilitačné cvičenia a masáže - permanentka stojí 60 eur mesačne. Strava 25 eur mesačne, k tomu mobilný telefón, poistenie. Mal. M. je reprezentant futbalového klubu vo R.e, členstvo stojí 80 eur mesačne, školské pomôcky 70 eur mesačne, angličtina 40 eur, hra na gitare 20 eur a tiež sa u neho zvýšili náklady na stravu a oblečenie. Za obedy mu platí 20 eur mesačne, tiež mobil, rybárske náradie - asi 40 eur mesačne v priemere. Taktiež mu platí životné poistky. Spolu má príjem z pracovného pomeru a ďalších úväzkov asi 1500 eur. Nad rámec bežného výživného otec
na deti neprispieva, nechodí s nimi na dovolenky. V návrhu neuviedla zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom, ako sú operácie, zubár a podobne, deťom od roku 2010 platí stavebné sporenie 600 eur na každé dieťa, v roku 2015 ale na to nemala prostriedky. Pokiaľ ide o tvrdenie otca ohľadne nízkych nákladov na rybárstvo, sezóna je celoročná, obmedzená je len druhom rýb a rybníkov. Sám otec priznal, že sa s deťmi nestretáva, neprispieva na ne nad rámec výživného, ani na narodeniny, Vianoce a podobne. Pokiaľ ide o jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého V., tento už navštevuje MŠ a jeho matka môže pracovať. Otec má znížené náklady na bývanie, keďže býva v rodinnom a nespláca hypotéku, jedná sa spoločný dom, BSM nebolo vyporiadané, konanie prebieha. Otec si teda nemusel riešiť bytovú otázku. Pokiaľ otec namieta používanie MHD u detí, tieto nechodia iba do školy, ale majú svoje aktivity, kde ju využívajú. Matka im dáva aj vreckové. Predložila výpis z účtu, z ktorého vyplýva úhrada poistky spolu 72 eur mesačne na celú rodinu, plyn 40 eur, úver 369,65 eur, splátka rodičom 200 eur, nájom 99,61 eur, 48,91 eur fond opráv. Zamestnávateľ jej robí daňové zúčtovanie, teda daň bola hradená za všetky príjmy. Daňový bonus nepoberá. Práce na dohodu nie sú stály príjem.
Otec uviedol, že od poslednej úpravy výživného mu pribudla vyživovacia povinnosť na maloletého V., jeho matka, teda jeho partnerka, je na materskej dovolenke a teda má vyživovaciu povinnosť aj voči nej. V priebehu konania začal maloletý V. navštevovať materskú škôlku na tri dni v týždni po 4 hodiny, keď partnerke otca bolo ponúknuté zamestnanie na takýto časový rozsah. Príjem sa mu zvýšil asi o 40%. O túto čiastku by bol ochotný platiť vyššie výživné, teda na maloletú H. 150 eur a na M. 130 eur mesačne, s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia. V domácnosti žije s partnerkou U. S deťmi sa pravidelne nestretáva z dôvodu zmeny správania, ktoré je zrejme ovplyvnené ich matkou. Nad rámec bežného výživného na deti neprispieva. Do septembra 2014 namiesto sumy 200 eur platil 220 eur mesačne. Bolo to preto, že matka platila poistku na JV., ktorá bola na jeho meno. Zmluva je utlmená, pretože ju nikto neplatil. Pokiaľ ide o náklady mal. M., poplatok sa platí 5 eur mesačne, deti si kupujú iba kopačky, ostatné dostávajú z klubu. Rovnako ide o náklady na rybárske náradie som je rybár, rybárska sezóna je od mája do októbra, okrem členského 57 eur sú náklady minimálne. Taktiež namietal náklady MHD, nakoľko deti majú školu blízko. Maloletá H.a nenavštevuje špeciálnu, ale obyčajnú triedu. Deti chodia do domu, ktorý je v BSM, maloletá H.a úmyselne poškodzuje zariadenie, konkrétne umývadlo, priniesli papagája, ktorému sa málo venujú a škrečka, H. v izbách spustí naplno radiátory, porozsvecuje. Podľa jeho výpočtov má matka príjem 1.724 eur mesačne, poberá prídavky a daňový bonus 500 eur ročne a výživné od otca. Pôvodný doklad o príjme bol od UCM Trnava 8.763 eur ročne, podľa ďalšieho potvrdenia je to 14.812 eur. Ak má matka viac zamestnávateľov, musí podávať daňové priznanie. Otec sám bol ochotný platiť vyššie výživné o 40%. Otec má príjme 1.200 eur, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý V. chodí od 11.1.2016 do škôlky, tri v týždni, štyri hodiny. Zaúča sa, lebo partnerka má ponuku do práce na 12 hodín týždenne. Maloletý má dva a pol roka, teda vyživovacia povinnosť otca voči partnerke trvá. Náklady vyčíslené matkou prevyšujú reálne potreby detí, a ide o nadštandard. Za nákup udíc, navijakov posledný polrok bolo 300 eur, udicu kúpila matka v júni 2015, 79 a 65 eur, a opätovne v decembri udicu za 69 eur.Predkložil k nahliadnutiu potvrdenie ZŠ, z ktorého vyplýva, že školské náklady mal. M.a na obedy platba ZRPŠ, triedny fond, záloha na lyžiarsky výcvik, výlety a krúžky sú 77,90 eur a náklady mal. H. ZRPŠ, učebnice, pracovné pomôcky, jazyková škola, výlety sú spolu za štyri roky sú 817 eur. Matka kupuje deťom značkové nadštandardné veci, počítač, externý harddisk, ktorý nepotrebujú. Ak to majetkové možnosti matky dovoľujú, nemôže požadovať od otca úhradu polovice nadštandardných nákladov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pokiaľ je nadštandardný, a platí to aj opačne. Nadštandardnú úroveň otec nedosahuje. Na bločkoch predložených matkou je veľkosť XXL, teda nie veci pre maloletého. Mobilný telefón za 128 eur je nadštandardný jeho partnerka má za jedno euro, on sám má firemný.
Kolízny opatrovník uviedol, že má za to, že návrh je podaný dôvodne, keď od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, deti sú staršie, fyzicky vyspelejšie, zmenili stupeň školského vzdelania a teda navrhol primerane zvýšiť výživného s ohľadom na potreby maloletých detí a možnostiam otca.
Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 16.12.2009 č.k. 20P/135/2009-67, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.5.2010 č.k. 9Cop/10/2010-108, a to na maloletú H.u sumou 110,00 eur mesačne a na maloletého M. sumou 90,00 eur mesačne. Matka dosahovala príjem 1323 eur mesačne, jednorazové príjmy - Európska vzdelávacia 1148 eur, 136é eur, otec mal príjem 884 eur mesačne, obe deti navštevovali základnú školu /mal. M. 1. ročník. Matka bývala v prenajatom byte, maloletá H.a navštevovala anglický jazyk, plavecký oddiel, tanečný krúžok, ZŠU klavír, mal. M. anglický jazyk, plavecký oddiel a futbal. Maloletá H. mala založené stavebné sporenie /532 eur ročne/, komplexné poistenie /360 eur ročne/, mal. Jakub stavebné sporenie /532 eur ročne/, komplexné poistenie 396 eur ročne.
V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 1224 eur, podľa predložených dokladov i z iných jednorazových príjmov /ktoré nie sú pravidelné/ je jej príjem cca 1500 eur mesačne. Na jej strane je potrebné zohľadniť starostlivosť o maloleté deti, keď matka žije s deťmi sama, a teda znáša náklady na domácnosť výlučne sama. Otec sa s maloletými deťmi nestretáva a nad rámec bežného výživného na ne neprispieva Otec poberá mzdu 1240 eur mesačne, pribudla mu vyživovacia na maloletého V.a. Jeho partnerka má príjem 188,84 eur /rodičovský príspevok/, jej príjem je potrebné zohľadniť pri podieľaní nákladoch na domácnosť, ktoré na rozdiel od matky otec neznáša sám. Otec sa na výchove detí nepodieľa.
Maloletá H. navštevuje gymnázium a M. siedmy ročník základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili objektívne ich náklady v súvislosti so zmenou stupňa školského vzdelania. Mal: H.a navštevuje Matka spláca úver na byt v sume 369,65 eur, keď BSM rodičov doposiaľ nebolo vyporiadané, otec býva v dome patriacom do BSM.
Mal. H. má náklady - francúzštinu 15 eur mesačne, angličtina 10 eur mesačne, exkurzie, ZUŠ 15 eur mesačne, rehabilitačné cvičenia a masáže, strava 25 eur mesačne, mobilný telefón, poistenie. Mal. M. je hrá futbal, členstvo stojí 80 eur mesačne, školské pomôcky 70 eur mesačne, angličtina 40 eur, hra na gitare 20 eur, obedy 20 eur mesačne, tiež mobil, rybárske náradie - asi 40 eur mesačne v priemere / podľa vyjadrenia matky a predložených dokladov/. Pokiaľ ide o náklady a oblečenie a v tomto smere predložené doklady, súd nepovažuje za potrebné jednotlivo ich hodnotiť /i z hľadiska otcom namietanej skutočnosti, že sa jedná o značkové oblečenie, nadštandardné náklady i na cenu mobilného telefónu/. Súd má za to, že vzhľadom na vek oboch maloletých detí je nepochybné, že ich náklady na oblečenie, stravu, hygienické potreby vzrástli objektívne vekom, rastom a ich potrebami a nemožno tieto náklady celkom presne vyčísliť. K celkovým nákladom maloletých detí je potrebné uviesť, že v čase posledného rozhodnutia maloletá H.a navštevovala anglický jazyk, plavecký oddiel, tanečný krúžok, ZŠU klavír, mal. JV. anglický jazyk, plavecký oddiel a futbal. Maloletá TL. mala založené stavebné sporenie /532 eur ročne/, komplexné poistenie /360 eur ročne/, mal. M. stavebné sporenie /532 eur ročne/, komplexné poistenie 396 eur ročne, teda v tomto smere k zásadnému navýšeniu nákladov nedošlo. K zmene však došlo prinajmenšom zmenou stupňa školského vzdelania, s čím sú spojené objektívne zvýšené náklady na školské pomôcky, výlety, exkurzie, prípadne škola v prírode, lyžiarske zájazdy a podobne a tieto náklady nie sú pravidelné, avšak navyšujú náklady rodinného rozpočtu. Naviac vzhľadom na vek detí je potrebné zohľadniť aj potrebu kultúrneho a spoločenského života, s čím sú takisto spojené náklady a toto právo nemožno maloletým deťom uprieť. Pokiaľ sú s tým spojené zvýšené náklady na cestovné /ako to uvádza matka a otec tieto namieta vzhľadom na blízkosť miesta bydliska a školy/, nejedná sa o také
zásadné uplatňované náklady, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na výšku výživného. Je potrebné uviesť, že náklady detí sa navyšujú nepravidelne a nie vždy je možné ich vyčísliť ako pravidelné náklady, jedná sa o nepredvídateľné výdavky /lekár, lieky a podobne/. Pokiaľ otec namieta náklady na rybárske potreby, z hľadiska celkových objektívnych nákladov nie je možné zo strany súdu určiť, v akých intervaloch je potrebné náradie kúpiť, bez ohľadu na to sa čiastočne jedná o náklady na záujmy maloletého a súd nemá pochybnosti o tom, že náradie ako také je k tomu potrebné, rovnako ako príslušenstvo, poplatky, cestovné, primerané oblečenie atď. a tento záujem v rámci komplexných nákladov nepovažuje súd za zásadnú položku. Ako bolo uvedené, ani posúdenie nákladov detí z hľadiska štandardnosti /mobil, počítač/ nie je rozhodujúce s prihliadnutím na objektívne zvýšenie nákladov oboch maloletých detí v spojení so skutočnosťou, že i keď na strane otca pribudla vyživovacia povinnosť, došlo k zvýšeniu jeho príjmu.
V danom prípade je nesporné, že od poslednej úpravy výživného objektívne došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletých detí, ktorých objektívne vzrástli potreby v súvislosti s ich vekom, vzrastom - s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na oblečenie, stravu, a nástupom do školy, mimoškolskými aktivitami a záujmami. Od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie viac ako 5 rokov, teda náklady sa objektívne zvýšili. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté deti, na výživu ktorých otec žiadnym spôsobom nad rámec bežného výživného neprispieva.
Otec žije s partnerkou, ktorá ma takisto vyživovaciu povinnosť voči mal. V.i /ktorá vyživovacia povinnosť otcovi pribudla od poslednej úpravy výživného/, maloletý vo veku 2,5 roka začína navštevovať materskú škôlku a pokiaľ túto navštevuje a jeho matka i bude pracovať len v rozsahu 4 hodín 3xtýždenne, vzhľadom na vek maloletého je predpoklad v krátkom čase nástupu do materskej škôlky v celom rozsahu, nepochybne však partnerka otca bude dosahovať vyšší príjem ako je rodičovský príspevok, a teda nemožno konštatovať, že sa jedná o stav trvalý a taký, ktorý bude trvať od rozhodnutia vo veci dlhší čas /nejedná sa o dieťa nedávno narodené/, a teda finančná situácia na strane otca sa zlepší v krátkom časovom horizonte a navýši sa o príjem jeho partnerky. Ako bolo uvedené, otec býva v dome patriacom do BSM rodičov detí, teda nie je zaťažený úverom ako matka a naviac náklady na domácnosť neznáša výlučne sám. Na strane otca došlo k zmene pomerov - zvýšenie mzdy o 40%. Tvrdenie otca, že má vyživovaciu povinnosť voči matke mal. V.a, neobstojí, nakoľko už v súčasnej dobe táto začína pracovať, mal. V. začína navštevovať predškolské zariadenie. Treba tiež uviesť, že vyživovacia povinnosť na maloleté deti má prednosť pred všetkými inými povinnosťami.
Príjem rodiny otca je v podstate zhodný ako príjem matky, v oboch prípadoch v domácnosti žijú tri osoby. Otec neznáša náklady na domácnosť sám /resp. je potrebné zohľadniť aj príjem jeho partnerky, ktorá poberá rodičovský príspevok, táto situácia sa aktuálne mení a bude mať príjem z čiastočného zamestnania/, naviac mal. V. vzhľadom na jeho vek nemá také náklady ako maloleté deti školského veku, a teda matka žije v domácnosti s deťmi vekovo staršími, u ktorých sú náklady nepochybne vyššie. I matka má vyživovaciu povinnosť voči deťom, na jej strane je potrebné zohľadniť výlučnú osobnú starostlivosť o deti. Matka je v záujme vyriešenia bytovej otázky pre seba i deti zaťažená splácaním hypotéky, otec býva so svojou partnerkou v dome patriacom do BSM, čím sú v tomto smere jeho náklady znížené / a nepochybne i jeho partnerky, ktorá má takto vyriešenú bytovú otázku bez akýchkoľvek vstupných nákladov/.
Ako už bolo uvedené, rodičia sú povinní počínať si tak, aby maloleté dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň ako samotní rodičia. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktorých objektívne potreby po dobu viac ako 5 rokov nepochybne vekom, vzrastom, nástupom do školy /resp. iného stupňa školského vzdelania, a to mal. H. na strednú školu, mal. M. na druhý stupeň ZŠ/ vzrástli. Náklady na energie, telefón a podobne sú dané na strane oboch rodičov. Došlo tiež k zmene pomerov na strane otca, ktorému pribudla síce vyživovacia povinnosť voči mal. AW., ale takisto došlo k zvýšeniu jeho príjmu o 40 % a ako bolo uvedené, jeho partnerka už nebude iba poberateľkou rodičovského príspevku a v čase rozhodovania už bola táto situácia zmenená /nie je v záujme hospodárnosti konania vyčkať na výšku jej príjem, rozhodujúcou je skutočnosť, že samotné poberanie rodičovského príspevku nie je trvalé a vzhľadom na vek mal. Adama ani dlhodobo perspektívne/. Otec nad rámec bežného výživného na výživu detí neprispieva, s týmito sa dlhodobo nestretáva a nevyužíva ani súdom upravený styk /počas ktorého by sa výdavky matky znížili
prinajmenšom o náklady na stravu/, matka sa osobne sama stará o maloleté deti a zabezpečuje všetky ich potreby.
Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je potrebné predovšetkým prihliadať na použitie valorizačnej klauzuly a zmenu na strane oprávnenej osoby - maloletých detí viac ako u povinných osôb /keď i tu došlo k zvýšeniu príjmu/. Doposiaľ určené výživné nemôže objektívne pokrývať náklady maloletých detí, pričom súd zohľadnil i vyživovaciu povinnosť matky k deťom. Na strane detí je potrebné prihliadnuť na právo na ich vzdelanie, ktorého súčasťou sú aj mimoškolské záujmy, aktivity, spoločenský, kultúrny život a podobne, v dôsledku čoho sa zvyšuje ich všeobecné vzdelanie a skvalitňuje sa ich príprava na život, osobnostný rast a budúce povolanie. Nepochybne toto právo je dané aj mal: V.i, vzhľadom na jeho vek tieto zvýšené potreby a náklady však nie sú dané a skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, nemôže byť v zásade na ťarchu maloletých detí. Tento je s poukazom na citované ustanovenie zákona povinný počínať si tak, aby bol schopný riadne si plniť všetky vyživovacie povinnosti, a to zvlášť za situácie, kedy sa okrem bežného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove a výžive maloletých detí /osobnú starostlivosť poskytuje iba mal. V.i/.
Výška obvyklého výživného vo veku maloletých detí má predstavovať 25-30% príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca a skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť /pričom voči mal. V. má túto povinnosť i jeho matka, ktorá sa čiastočne už zamestnáva/, pričom pri mal. V.i hranica tohto rozpätia vzhľadom na vek je nepomerne nižšia.
Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť, i keď nie je možné návrhu vyhovieť v celom rozsahu, a to práve s prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca.
Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zvýšenie výživného súdu určil v súlade s návrhom, teda od podania návrhu /resp. prvý deň mesiaca nasledujúceho, keď výživné je splatné v 15.-ty deň mesiaca, návrh bol podaný 21. 9. 2015/ kedy nepochybne s poukazom na uvedené sú dané dôvody na jeho zvýšenie . Určené výživné považoval za primerané potrebám maloletých detí a možnostiam otca.
Zameškané výživné od momentu jeho zvýšenia do rozhodnutia vo veci súd povolil otcovi splácať.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a o taký prípad vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa jedná.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.