Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoCsp-33-2022.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Wüstenrot stavebná sporiteľňa a.s., Grösslingova 77, Bratislava - Staré mesto, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS s. r. o. so sídlom Štefánikova 8, Bratislava - Staré mesto proti žalovanej O.. M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, Z., o zaplatenie 21.968,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 10.12.2018, č. k. 2Csp/40/2018 - 91 jednohlasne takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.968,31 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 16.1.2015 úverová zmluva, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý medziúver vo výške 20.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 7,79 % ročne, žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky medziúveru použiť na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a keďže neskôr žalovaná nerešpektovala upomienky o nezaplatení splátok úveru a nemala záujem o vysporiadanie svojich záväzkov, žalobca dňom 28.6.2017 požiadal o okamžité splatenie celého zostatku úveru vo výške 20.724,- eur. Nesplatená istina úveru k tomuto dňu predstavovala spomínanú sumu 20.724,- eur. Súd prvej inštancie preto v tejto časti žalobe vyhovel, príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol so zdôraznením, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úverová zmluva zanikla. Dlžník nemá zmluvnú povinnosť platiť dohodnutý úrok z úver, má však povinnosť zaplatiť zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy. Ustanovenie zmluvy č. 8 bod 6, ktoré umožňuje veriteľovi po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru uplatňovať dohodnutú úrokovú sadzbu, súd prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda absolútne neplatnú. S poukazom na konštantnú judikatúru súdov uviedol, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP majú za to, že neúspech žalobcu v konaní bol nepatrný.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu zmeniť tak, aby žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Legitímnosť uplatneného nároku na zaplatenie úrokov po zosplatnení úveru vyplýva predovšetkým z §§ 502 a 503 Obchodného zákonníka bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Protiprávny stav vyvolala žalovaná svojim nezodpovedným správaním, ktorého prirodzeným následkom je sankcia. Preto žalobca bol nútený vysporiadať úverovú pohľadávku dohodou a žiadať o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Žiadosťou o okamžité splatenie úveru nedochádza k zániku
- predčasnému ukončeniu zmluvy. Pretrvávajúci stav, keď žalovaná naďalej užíva, a teda nevracia poskytnuté finančné prostriedky a žalobca nimi fakticky nedisponuje, nie je dôvodom na nepriznanie dohodnutých úrokov. Inštitút úroku je v právnej doktríne SR a ČR dlhodobo interpretovaný ako cena za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania (bez ohľadu na termín splatnosti úveru), teda do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi. V tejto súvislosti poukázal žalobca na judikatúru súdov SR a odbornú literatúru, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Zdôrazňuje, že na základe tohto záveru súdu prvej inštancie by bolo postavenie dlžníka lepšie v prípade porušenia záväzku - nesplácania úveru, než v prípade riadneho plnenia povinností, ktoré plynú z uzatvorenej zmluvy o úvere. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia povinnosti žalovanou tak paradoxne dochádza k jej ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky popri úrokoch z omeškania, má povinnosť zaplatiť iba zákonný úrok z omeškania. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. O podanom odvolaní odvolací súd rozhodol rozsudkom z 23.10.2019, č ..k. 2Co/95/2019 - 132, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdil ako vecne správny a stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a ktorý uznesením zo dňa 29.06.2022, č. k. 1Cdo/125/2020 - 168 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
7. Odvolací súd opätovne preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúcich zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené.
8. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z ust. § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Žalobca v odvolaní namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenú otázku v zmysle tom, či veriteľ má právo na zmluvne dohodnuté úroky z poskytnutého úveru až do jeho vrátenia, a to aj za obdobie po splatnosti úveru.
10. Podľa záverov dovolacieho súdu vyjadreného v tomto konaní, ktorého názorom je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP), predmetná právna otázka už bola riešená rozhodnutím NS SR sp. zn. 5Cdo/42/2020, ktoré občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu na zasadnutí konanom dňa 30.03.2021, prijalo ako rozhodnutie zásadného významu zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky pod R 5/2021. Dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/42/2020 po poukaze na nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru v rozhodovacej praxi odvolacích súdov konštatoval, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou, dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Tento záver je zároveň odrazom zásady nemo turpitudinem suam allegare potest, t.j. nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti (protiprávneho konania).
11. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, keď podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná. Veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena. Záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá, ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, teda veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka splatením úveru došlo alebo nedošlo.
12. Pre spotrebiteľa je nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal splatením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú, ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn., že je výška musí byť stanovená v čase uzavretia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
13. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Preto dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
14. Na druhej strane, postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v tomto prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, teda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody.
15. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne v zmysle vyššie uvádzaných záverov dovolacieho súdu posúdiť nárok žalobcu v časti zaplatenia úroku za úver vo výške 7,79 % ročne z istiny 20.724,- eur do zaplatenia.
16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozsudok vo výrokoch II. a v súvisiacom výroku III. zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci sa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).