Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/308/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného W. E. B., s.r.o., W. XX, A., IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti povinnému Š. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX, v konaní o vymoženie 3 544,30 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. - 14 zo dňa 03.03.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jánovi Sokolovi o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. v Bratislave sp. zn. 546/07/14 zo dňa 01.10.2014. Zo zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2013 zistil, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur, pričom celková výška úveru predstavuje sumu 3 698,40 Eur. Súčasne oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu zo dňa 30.09.2013.

Následne súd citoval ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1,2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.09.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Spolu s úverovou zmluvou účastníci konania uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 30.09.2013, ktorú súd prvého stupňa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, preto povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie a namietal, že postup exekučného súdu nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho poriadku. Rozhodcovská zmluva

č.8500031840 je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia zmluvy o úvere. Uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť od nej jednostranne odstúpiť. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou ale nie povinnosťou. Rozhodcovská zmluva podľa jeho názoru spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Povinný však rozhodcovskú zmluvu uzavrel dobrovoľne a nevyužil možnosť od nej odstúpiť. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.11.2012. Rozhodcovské konanie podľa jeho názoru poskytuje spotrebiteľovi minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako je tomu pri konaní pred súdom. Poukázal aj na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, podľa ktorej by takýto príkaz rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní nemal za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 21.11.2013, sp. zn. zo dňa 10.12.2013, a na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. -42 zo dňa 31.1.2014. Oprávnený bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou a nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 88,90 Eur.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. sp. zn. 546/07/14 zo dňa 01.10.2014 s právoplatnosťou dňa 26.11.2014 a vykonateľnosťou dňa 02.12.2014, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 3 544,30 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a 1,15 % ročný úrok z omeškania zo sumy 77,05 Eur od 02.11.2013 do 28.11.2013, zo sumy 77,05 Eur od 02.12.2013 do 26.12.2013, zo sumy 77,05 Eur od 02.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 77,05 Eur od 02.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 3 236,10 Eur od 07.04.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne sumu 1 500 Eur pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 544,30 Eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania 32,40 Eur a trovy právneho zastúpenia 501,03 Eur.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500031840 zo dňa 30.09.2013 (v spise na č.l. 4) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 48 mesačných splátkach po 77,05 Eur. Oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu č. 850003184022, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 30.09.2013 súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ktorú účastníci konania uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere t.j. dňa 30.09.2013. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a/ Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court so sídlom v Bratislave, b/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Výber rozhodcovského súdu, ktorá bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6. rozhodcovskej zmluvy je upravený postup výberu rozhodcu. Podľa tejto doložky sa strany dohodli na riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade súd prvého stupňa v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom teda správne posudzoval platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky a správne posúdil, že nebola dojednaná platne, a preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.