Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-378-2013.pdf
PDF · 93.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10C/378/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava proti odporkyni: B. B., G.. XX.XX.XXXX, K. C. K. XX, XXX XX C.Š. K., t.č. na neznámom mieste, zast. Opatrovníkom B.. M.. L. E.Ö., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 2.433,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 888,58 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 888,58 eur od 23.05.2010 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 2.433,50 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 23.05.2010 do zaplatenia a trovy tohto konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 11.05.2009 uzatvoril s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300020748, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 750 eur. Odporca sa zaviazal úver splatiť v mesačných splátkach po 78,50 eur po dobu 36 mesiacov. Odporca sa dostal do omeškania pri splátke č 9. o viac ako tri mesiace, a navrhovateľ tak pristúpil k okamžitej splatnosti úveru. Odporca má uhradiť sumu neuhradených splátok 2433,50 eur, ku dňu 23.05.2010, čo doposiaľ neuhradil. Do okamžitej splatnosti úveru neuhradil nič.
Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť a preto na ochranu práv a chránených záujmov ustanovil odporcovi v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka.
Súd nariadil pojednávanie dňa 15.10.2015, predvolaní účastníci konania sa konania nezúčastnili, navrhovateľ súhlasil s prejednaním a rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti, a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní a rozhodol aj bez prítomnosti ustanoveného opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, pokusom o zmier, zmluvnými podmienkami poskytnutia revolvingového úveru, kartou klienta, podaním navrhovateľa zo dňa 17.02.2014, a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ uzatvoril dňa 11.05.2009 s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1394,14 eur, ktorý sa zaviazal splácať 36 v mesačných splátkach po 78,50 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 68,82% a RPMN 68,82%. Odporca sa s úhradou zameškaných splátok dostal do omeškania už pri splátke č. 9 až o tri mesiace, preto navrhovateľ pristúpil k okamžitej splatnosti úveru a to dňa 23.05.2010. Navrhovateľ tak žiada zaplatiť sumu 2433,50 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania.
Zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v zmysle § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Súd však mal za to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať zákon 258/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 a nasledujúce a zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy..
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva ďalej obsahuje
oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, a) sankcie za porušenie zmluvy, b) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, c) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bol poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový revolvingový úver s chváleným nákupným rámcom 1394,14 eur, ktorý odporca aj začal čerpať. Podľa predloženej karty klienta mu bola vyplatená čiastka vo výške 1.281,08 eur, z ktorej uhradil sumu 392,50 eur.
Súd preskúmal danú uzavretú zmluvu a zistil, že neobsahuje niektoré zákonom dané náležitosti, tak ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje údaje týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a takisto absentujú aj údaje o celkovej čiastke, ktorú má odporca za poskytnutý úver uhradiť. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru ako aj RPMN a zistil, že tieto sú podľa názoru súdu v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle Národnej banky Slovenska: <http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank>) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 11.05.2009, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové obchody pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1-5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,70% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 68,82% čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak súd zistil, že v rozhodujúcom období bola priemerná RPMN pre obdobné úvery v kategórii ostatných spotrebiteľských úverov na 1-5 rokov vo výške do 1500 eur pri zmluvnej splatnosti 1-5 rokov činila priemerná RPMN v danom období 48,96% (údaj získaný z webového sídla Ministerstva financií Slovenskej republiky http://www.finance.gov.sk/Default.aspx? CatID=6783), pričom v zmluve je dohodnutá RPMN vo výške 68,82% čo je v zjavnom rozpore s tým, čo sa pre obdobné úvery v danom období poskytovalo, pričom zo zmluvy je evidentné, že odporcovi mal byť poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 1394,14 eur, ktorého odplata prevyšuje cenu poskytnutého úveru o viac než 70%, keďže odporca mal tak vrátiť sumu 2486,92 eur.
Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“
Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,70% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 68,82% čo takmer o 600% viac oproti obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.
Z vyššie uvedeného možno ustáliť, že účastníci konania uzavreli medzi sebou špecifikovanú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, hoci zmluva tak, ako bola uzavretá medzi účastníkmi konania nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, preto plnenie zo strany veriteľa v prospech dlžníka možno posúdiť iba na základe bezdôvodného obohatenia.
Podľa ust. § 451 ods. 1,2, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako je majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa výpisu z karty klienta odporca vyčerpal sumu 1281,08 eur, zároveň však vykonal úhrady vo výške 392,50 eur. Vzhľadom na to, že súd vyhlásil tento úver za bezúročný a bez poplatkov, všetky úhrady odporcu mali byť tak pripísané v celom rozsahu na istinu úveru, súd tak zaviazal odporcu na zaplatenie rozdielu tejto sumy, ktorá činí výšku 888,58 eur a vo zvyšku zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú.
Súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú (včítane dojednaní o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takému jeho jednaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z. v platnom znení. Podľa § 3 tohto vládneho nariadenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ si uplatnil v konaní nižšiu úrokovú sadzbu úroku z omeškania a preto mu ju súd priznal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech, z uplatňovanej istiny sumy 2.433,50 eur bol úspešný len v sume 888,58 eur a v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol, úspešnejší odporca v tomto konaní nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.