Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-272-2014.pdf
PDF · 119.76 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/272/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. X. XX, zastúpená Mgr. Júliusom Meszárošom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20B, proti odporcovi: S. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y., ul. XX. októbra XXXX/X, zastúpený JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum I 57/132, o určenie, že právny vzťah založený darovacou zmluvou tu nie je, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bol dňa 24.10.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáhala, aby súd rozhodol o určení, že právny vzťah založený Darovacou zmluvou a dohodou o vecnom bremene dňa 16.07.2014 formou notárskej zápisnice spísanej JUDr. O. S. notárom v Y. sp.zn. N 222/2014, Nz 26736/2014, NCRls 27235/2014 zanikol. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2015 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že sa ním navrhovateľka domáha určenia, že právny vzťah založený darovacou zmluvou a dohodou o vecnom bremene dňa 16.07.2014 formou notárskej zápisnice spísanou JUDr. O. S., notárom v Y., sp. zn. N 222/2014, Nz 26736/2014, NCRls 27235/2014 tu nie je. Tento návrh odôvodňuje tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v k.ú. S. X., ktoré sú zapísané na LV č. XXX, a to rodinného domu so súp. č. XX, stojaceho na pozemku s parc.č. XXXX/X a pozemkov s parc.č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“. Dňa 16.07.2014 bola u notára JUDr. O. S. spísaná notárska zápisnica sp.zn. N 222/2014, Nz 26736/2014, NCRls 27235/2014, ďalej len „notárska zápisnica“, na základe ktorej darovala predmetné nehnuteľnosti odporcovi a bolo zriadené vecné bremeno, ktorým sa odporca zaviazal poskytnúť jej právo doživotného bývania v rodinnom dome a užívania pozemkov. Dňa 17.07.2014 bola darovacia zmluva doručená Okresnému úradu v Trenčíne a začalo sa konanie o vklad vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností. Po začatí tohto konania sa dramaticky zmenilo správanie odporcu k nej. Začal sa bezdôvodne správať veľmi arogantne a neslušne. Často ju slovne hrubo urážal, opĺzlo jej nadával a osočoval ju. Svojim správaním mu nedal príčinu k takejto komunikácii s ňou, ktorá výrazne negatívne pôsobí na jej osobu a život. Zo strany odporcu nejde o jednorazový konflikt, ale o pokračujúce sa vulgárne správanie. Keby to vedela, nikdy by darovaciu zmluvu neuzavrela. Má 83 rokov a v tejto etape života potrebuje pokojné, ničím nerušené podmienky pre život. Listom zo dňa 01.07.2014 zobrala späť návrh na vklad vlastníckeho práva. Na notárskom úrade notárky JUDr. L. X. spísala dňa 01.08.2014 vo forme notárskej zápisnice „Vrátenie daru“. Túto listinu podľa jej informácie táto notárka doručila Okresnému úradu v Trenčíne, katastrálnemu odboru. Na základe späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva okresný úrad vkladové konanie prerušil. Dňa 18.08.2014 sa u notára JUDr. O. S. uskutočnilo stretnutie navrhovateľky a odporcu, na ktorom im notár prečítal notársku zápisnicu JUDr. L. X. zo dňa 01.08.2014,
obsahom ktorej bola žiadosť o vrátenie daru a odporca sa vyjadril, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva. Navrhovateľka zastáva názor, že odporca popísaným správaním hrubo porušil dobré mravy, čím zanikol právny vzťah založený darovacou zmluvou. Svoj nárok opiera o ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.
Na doručený návrh reagoval odporca prostredníctvom jeho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 05.12.2014. V ňom uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. K uzavretiu darovacej zmluvy došlo z iniciatívy navrhovateľky, ktorá ho oslovila, že má obavy, aby po jej smrti rodinný dom nedostal jej nevlastný syn F. G.. Tento má podľa jej slov viesť neusporiadaný život, požívať alkoholické nápoje, je proti nemu vedených viacero exekúcií a nemá o ňu záujem. U notára spolu s darovacou zmluvou spísala aj listinu o vydedení jej syna F. G. a jeho detí. Odporca začal pre neudržiavanosť darovaných nehnuteľností s nevyhnutnými opravami. Už dňa 19.07.2014 vyčistil všetky odpadové žľaby, pokosil a poupratoval dvor, opravil strechu, vodovod, vybétonoval schodík a pomáhal mechanikom pri oprave kúrenia. Dňa 31.07.2014 mu navrhovateľka za prítomnosti F. G. oznámila, že si to rozmyslela, že si chalupu zoberie späť. Dňa 18.08.2014 sa odporca zúčastnil jednania u notára JUDr. O. S., kde bol požiadaný o vrátenie daru a kde s týmto vyslovil nesúhlas. Od darovacej zmluvy nijako nezmenil svoje správanie k navrhovateľke. Naopak vyjadril jej vďaku a úctu a snažil sa jej pomôcť, či už opravami a údržbou domu, ale aj pri nákupoch a pod.. Ani po tom čo ho navrhovateľka požiadala o vrátenie daru svoje správanie nezmenil, na jej argumenty odpovedal slušne a vecne. Od 31.07.2014 do nehnuteľnosti nevstúpil, rešpektujúc želanie navrhovateľky. Je presvedčený, že nedal príčinu na vrátenie daru. Navrhovateľka zmenila svoj názor zrejme pod vplyvom jej nevlastného syna, F. G.. K žiadnemu porušeniu dobrých mravov z jeho strany nedošlo a navrhovateľke právo na vrátenie daru nevzniklo.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka svoj návrh opiera o § 80 písm. c) O.s.p. a takisto o § 630 Občianskeho zákonníka, nakoľko po obdarovaní navrhovateľkou sa odporca vo vzťahu k nej dopustil správania, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Toto správanie je bližšie popísané v písomnom vyhotovení návrhu. Išlo o vulgárne vyjadrovanie, osočovanie, vyhrážanie sa tým, že navrhovateľka skončí v domove dôchodcov, vyhrážanie sa ublížením psíkovi, na ktorého je navrhovateľka veľmi citovo naviazaná.
Právny zástupca odporca na pojednávaní uviedol, že neboli splnené predpoklady na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka. Po spísaní darovacej zmluvy sa odporca v zmysle notárskej zápisnice začal starať o navrhovateľku, začal opravovať aj darovanú nehnuteľnosť. Vzťahy medzi nimi boli normálne až do 31.07.2014, kedy navrhovateľka zmenila svoje správanie voči nemu a to po príchode jej syna pána F. G., ktorý sa dozvedel o tom, že nehnuteľnosti boli darované a teda by takýmto spôsobom prišiel o svoje dedičstvo. Odporca poukazuje aj na to, že v rovnaký deň ako bola uzavretá darovacia zmluva bol navrhovateľkou spísaný aj závet, v ktorom za dediča všetkých svojich hnuteľných a nehnuteľných vecí ustanovila odporcu. Rovnako tak bola spísaná aj listina o vydedení, ktorou vydedila svojho syna F. G.. Neskôr odporcu vyhnala z predmetných nehnuteľností, nakoľko uviedla, že ak nebude mať odporca list vlastníctva, nemá tam čo robiť a odvtedy odporca tieto nehnuteľnosti nevyužíva.
Navrhovateľka vo svojom výsluchu uviedla, že nehnuteľnosti odporcovi darovala preto, že jej adoptívny syn od nej a jej zomrelého manžela, odišiel. Syn pil alkohol. Odporcova matka je jej neter a po smrti jej manžela v októbri 2012 k nej chodila domov, česala ju, strihala ju, raz jej umyla okno, pričom si za to pýtala peniaze. Odporcovu matku mala veľmi rada. Takisto mala rada aj odporcu, pretože jej ho bolo ľúto, keď ako dieťa trpel. Jeho rodičia pili, pričom deti boli hladné. Odporcu poznala od detstva, stretávala sa s ním, keď chodila k jej sestre, odporcovej babke a to až do roku 2008, kedy zomrela. Po jej smrti ju odporca spolu so svojou matkou a svojou družkou navštívili približne 2 až 3 krát. Z rovnakých dôvodov, ako mu darovala nehnuteľnosti, spísala aj závet v jeho prospech. Iniciátorkou uzatvorenia darovacej zmluvy bola ona, bolo to v máji 2014. Myslela si, že sa pri nich bude mať dobre. Neprešli ani dva týždne, keď v jednu sobotu bola odporcova matka v záhrade a starala sa o kvety, keď jej povedala, že ona už nemôže nič povedať, aby držala papuľu. Odporca jej povedal, aby zavolala svojho syna. Syn prišiel v utorok po uvedenej sobote ku nej domov, avšak pri návšteve ho chcel odporca vyhnať. Ona mu to zakázala, pretože jej bolo jej syna ľúto a povedala odporcovi, že to môže urobiť, až keď bude mať vlastnícky list. To ho asi rozčúlilo a vyhrážal sa jej, že jej bude robiť zle, že ju odvezie sanitka. Jej sa to veľmi dotklo, ako keby do nej pichol nôž, a preto ho od seba vyhnala. Na druhý deň išla za ôsmimi advokátmi a takisto k pani notárke X., ktorá sa nad ňou zľutovala a spísala notársku zápisnicu o vrátení daru. Potom, čo odporcu z domu vyhnala, už k nej domov do domu neprišiel. Bol iba na dvore,
odkiaľ sa pozeral do domu. Po uzatvorení darovacej zmluvy sa o ňu odporca nestaral, kúpil jej iba jednu tašku, na ktorú mu dala peniaze. Súhlas na rekonštrukčné práce alebo akékoľvek iné práce na dome odporcovi po uzatvorení zmluvy nedala. Je pravdou, že odporca po darovaní opravoval strechu, vyčistil odpadové žľaby a ríny a vybetónoval aj kúsok schodíka, ale ona mu to nekázala. Nevie, z akých peňazí robil odporca rekonštrukčné práce. Odporca ju hrubo urazil tak, že jej povedal, že keby mohol tak by ju zbil, povedal, že sa bude správať tak, že ju sanitka odvezie, alebo že pôjde do domova dôchodcov. Takisto jej povedal, že jej zabije psa.
Odporca vo svojom výsluchu uviedol, že asi v polovici mesiaca máj 2014 prišla jeho matka k navrhovateľke ju ostrihať a zafarbiť vlasy. On ju priviezol, pričom bola prítomná aj jeho priateľka. Navrhovateľka sa počas strihania na neho obrátila a povedala mu, že na neho prepíše chalupu. On sa jej spýtal, prečo ju nechce prepísať svojmu synovi F., ona mu na to povedala, že je zlý, že pije a chodia k nemu pochybné ženy. Nechcel sa s tým unáhliť, v tom čase mal chorého otca na rakovinu a nechcel si dávať žiadne ďalšie záväzky vyplývajúce zo starostlivosti aj o navrhovateľku. Situáciu si premyslel a koncom mája 2014 spolu s navrhovateľkou išli k notárovi k pánovi S. za účelom prevedenia vlastníckeho práva. Uvažovali nad kúpnou zmluvou, ale notár povedal, že táto môže byť neskôr napadnutá, a že by bolo vhodnejšie uzatvoriť darovaciu zmluvu. Navrhovateľka nechcela, aby mohol jej syn F. túto situáciu zvrátiť. Jeho táto zmena zaskočila, preto u notára nič nepodpísali a išli preč. Potreboval si to opäť premyslieť. Za chalupou sa nehnal. V júli 2014 opäť išli k notárovi, kde spísali predmetnú darovaciu zmluvu. Navrhovateľka takisto spísala listinu o vydedení a závet. Vydedila svojho syna F. a po angažovaní sa u notára S. spísala aj závet, ktorým mu zanechala všetok hnuteľný aj nehnuteľný majetok. Notárovi za jeho služby zaplatil, podali si ruky a išli preč. Následne išli kúpiť navrhovateľke spolu s priateľkou tašku na kolieskach, pretože jej dovtedajšiu zničil jej syn. Kúpili jej aj mlieko. Odviezli ju s vecami domov a nechali ju samú doma. O približne tri dni k nej prišiel na návštevu a vtedy mu povedala, aby spravil niečo na dome. Zatekal jej strop v izbe, preto sa rozhodol, že opraví strechu, aby dom nevlhol ako doteraz. Vyčistil žľaby a ríny. Zmeral strechu, o ďalšie tri dni nakúpil materiál na opravu strechy a pustil sa do jej opravy. Nakoniec poupratoval aj drevo. O ďalšie tri dni na základe jej prosby opravil aj vodovod a vybetónoval aj schodík. Navrhovateľkin syn F. pracuje v Českej republike asi v G., pričom ju zvykol navštevovať, najmä v lete. S navrhovateľkou sa spolu dohodli, že syn pôjde z domu preč. Tri dni pred tým, ako sa jej ohlásil, že príde na návštevu, spolu telefonovali, kedy mu navrhovateľka povedala, aby nechodil, že chalupu darovala. On jej to do telefónu vyčítal a nakoniec k nej prišiel. Keď k navrhovateľke prišiel, jej syn tam už bol. Ukázal mu darovaciu zmluvu a povedal mu, že navrhovateľka ho vydedila. Na to mu povedal, že už bol takto druhýkrát vydedený a túto skutočnosť prijal. Odvtedy sa však navrhovateľka zmenila pod jeho vplyvom. Rozumie tomu, pretože v dôsledku konania navrhovateľky o všetko ako dedič prišiel. Počas ich komunikácie nepadali žiadne krivé, či hrubé slová alebo urážky. O psovi povedal len to, že s ním treba spraviť poriadok, pretože robil v dome neporiadok. Vie, že navrhovateľka má k nemu citový vzťah, avšak v dome po psovi ostávala srsť. Ohľadne sanitky povedal iba to, že keby bolo s navrhovateľkou zle, tak jej privolá sanitku a nie v tom zmysle, že jej bude robiť zle. Navrhovateľka potom začala kričať, vyhodila ho z domu a povedala mu, že aby sa neukázal skôr, ako bude mať list vlastníctva od domu. Naposledy sa s navrhovateľkou videl dňa 18.08.2014, kedy sa stretli u notára Mikitu, kde uviedol, že so späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva nesúhlasí, a že chalupu naďalej chce.
Svedkyňa X. K. vo svojom výsluchu uviedla, že navrhovateľku pozná, videla ju celkovo asi päť krát. Odporca je jej partner. Nemá vedomosť o žiadnom konflikte medzi navrhovateľkou a odporcom. Správanie odporcu k navrhovateľke je ústretové, snaží sa s ňou vyjsť, a komunikovať s ňou. Pred uzatvorením darovacej zmluvy, aj po jej uzatvorení, bolo v ich vzťahu všetko v poriadku. Bola svedkyňou komunikácie medzi navrhovateľkou a odporcom v 15. deň po uzatvorení darovacej zmluvy. V ten deň odporca zobral darovaciu zmluvu a išli do domu k navrhovateľke, pretože odporca vedel, že syn navrhovateľky, pán G. sa vrátil k nim domov. Keď navrhovateľka videla, že idú k nej, začala ich vyhadzovať z domu. Dolu z poschodia zišiel aj pán G. a navrhovateľka po nich kričala. Odporca chcel navrhovateľku ukľudniť, chcel sa s ňou riadne porozprávať. Navrhovateľka im povedala, že: "Vy nebudete vyhadzovať môjho syna preč." Odporca komunikoval aj so synom navrhovateľky, pánom G., pričom ich komunikácia bola kľudná. Odporca mu vysvetlil, z akého dôvodu navrhovateľka darovala chalupu jemu. Uviedol, že dôvodom bolo aj to, že on je nezodpovedný a odporca sa bude vedieť o chalupu postarať. Dom darovala odporcovi preto, že je poctivý a pracovitý človek, nefajčí a nepije a bála sa aby jej syn dom neprehajdákal. Takisto mu uviedol, že v prípade potreby sa postará o jeho mamu, že ju odvezie do nemocnice, ak by to potrebovala, nakúpi jej a podobne. K. G. reagoval na tieto
slová odporcu pokojne, nebol žiadny problém. Odporca pána G. z domu nevyhadzoval, práve naopak, povedal mu, že matku môže prísť navštíviť, ak mu predtým zavolá a oznámi návštevu. Navrhovateľka sa s odporcom rozprávala aj o tom, že odporca bude dom opravovať, že tam môže ísť aj bývať a podobne. Po darovacej zmluve bola navrhovateľka rada a bola spokojná. Párkrát boli u nej, ale prevažne iba vonku. Medzi navrhovateľkou a odporcom bola aj dohoda starostlivosti o navrhovateľku v tom zmysle, že jej odporca poskytne pomoc, keď ju bude potrebovať, nakúpi, ak to bude potrebné, odvezie ju do nemocnice a podobne. Takisto aj o psovi bola reč, ale nič také zvláštne. Napríklad, že keď sa bude variť, aby nebehal po kuchyni. Potom už nevie o žiadnej komunikácii medzi nimi.
Svedok F. G. vo svojej výpovedi uviedol, že navrhovateľka je jeho mamou. Odporcu pozná z videnia už od detstva nie je medzi nimi žiadny vzťah. Žije v P. republike už asi X roky. Domov chodieval približne jeden krát za mesiac až dva. Väčšinou keď mama ochorela, takisto chodil na Vianoce a sviatky. Odporca podľa jeho vedomostí k mame často nechodil. Stretol ho iba raz, jeden rok pred podpisom darovacej zmluvy. Potom ho stretol až pri incidente v jej dome po uzatvorení darovacej zmluvy. Bol svedkom zlého správania sa odporcu k navrhovateľke. V ten deň, približne v lete 2014, ho odporca vyzval, aby si zobral veci z jej domu. Týždeň pred tým mu mama volala, bol v práci a povedala mu, že spravila asi niečo zlé, že darovala dom odporcovi. V deň tohto incidentu bol na poschodí a zdola počul krik. Navrhovateľka sa hádala s odporcom, zišiel dole. Odporca mal pri sebe aj nejaké noviny, v ktorých bol článok ohľadne darovacích zmlúv. Argumentoval, že dom je jeho. Povedal, že ani papuče, ktoré má na nohách mama, nie sú jej. Povedal jej, že ju zbaví psa, že ju dostane do blázinca. Takisto povedal, že jeho povinnosť starať sa o ňu bude dodržaná, keď ju dá do domova, hospicu. Incident bol pred domom, mama stála na schodoch. Odporca a mama mali zvýšený hlas, ale až tak nekričali. Hádali sa obojstranne. Odporca hovoril, že dom je jeho. O psovi zaznelo to, že odporca povedal, že prvé čo spraví je, že jej psa zabije a potom bude riešiť aj ju. Oni dvaja medzi sebou konflikt nemali. Povedal mu iba to, že keď príde za mamou na návštevu, má ho o tom telefonicky informovať. Potom, ani predtým spolu v kontakte neboli. Vie, že navrhovateľka spísala listinu o jeho vydedení. Dediť mali jeho deti. Dôvodom jeho vydedenia malo byť to, že sa podľa rodičov o nich nestaral tak, ako mal. Po pár mesiacoch sa to všetko zmenilo. Pred incidentom v dome mu ešte mama spomínala, že týždeň pred tým mala s odporcom takisto konflikt. Navštívila Mestský úrad v Trenčíne, kde sa radila v rámci bezplatnej právnej pomoci o možnosti vrátenia daru, bez jeho vedomia. On osobne jej nevyčítal, že uzatvorila darovaciu zmluvu. Po predmetnom incidente bola mama rozčúlená, odvtedy je podráždená, je si vedomá, že spravila čo nemala a nevie to zvrátiť. Jeho deti chodia za navrhovateľkou asi päť až šesťkrát do roka. Boli ju navštíviť aj v prípade, že niečo potrebovala spraviť. Po darovaní domu sa u matky zdržiava menej ako predtým, vtedy sa zdržiaval pri návšteve aj päť dní, teraz ju navštívi len na otočku. Býva u svojej priateľky na Slovensku.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: informatívnym výpisom z LV č. XXX, notárskou zápisnicou zo dňa 16.07.2014, kópiou späťvzatia návrhu na vklad vlastníckeho práva, notárskou zápisnicou zo dňa 01.08.2014, zápisnicou u notára JUDr. O. S. zo dňa 18.08.2014, oznámením Okresného úradu Trenčín, listom Okresného úradu Trenčín zo dňa 30.09.2014, kópiami lekárskej správy a č. l. 59 a 60. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 493 Občianskeho zákonníka záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 16.07.2014 uzatvorená platná darovacia zmluva, ktorá bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, a na základe ktorej sa navrhovateľka zaviazala na odporcu previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň bola spísaná aj dohoda o vecnom bremeno, na základe ktorej sa odporca navrhovateľke zaviazal, že poskytne navrhovateľke právo bezplatného doživotného bývania v predmetnom rodinnom dome a užívania priľahlých pozemkov. Platnosť uzatvorenia tejto dohody súd v konaní neposudzoval, pretože to nebolo významné pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľky. Takisto bola uzatvorená aj nepomenovaná zmluva podľa § 51 Občianskeho zákonníka, súdnou praxou a právnou teóriou označovaná ako tzv. zaopatrovacia zmluva, na základe ktorej sa odporca navrhovateľke zaviazal, že v prípade choroby alebo fyzickej nespôsobilosti navrhovateľky jej zabezpečí životný štandard v terajšej úrovni, adekvátnu lekársku a zdravotnú starostlivosť a opateru, vrátane hygienickej starostlivosti, poskytne jej stravu vrátane teplého jedla a v prípade imobility jej zabezpečí adekvátnu ošetrovateľskú starostlivosť. Po uzavretí darovacej zmluvy bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam. Vkladové konanie bolo rozhodnutím príslušného orgánu zo dňa 06.08.2014 prerušené, pretože mu nebol doručený súhlas druhého účastníka darovacej zmluvy (odporcu) so späťvzatím návrhu na vklad. Zároveň okresný úrad vyzval navrhovateľku na uplatnenie si jej práva na súde. Dňa 18.08.2014 vyzvala navrhovateľka odporcu na vrátenie daru z dôvodov uvedených v notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. L. X.. Nimi je to najmä, že po uzavretí darovacej zmluvy sa správanie odporcu k nej výrazne zmenilo. Keby to vedela, nikdy by takúto zmluvu neuzavrela a nepodpísala. Obdarovaný sa k nej začal správať veľmi arogantne a neslušne, časti ju slovne hrubo uráža, oplzlo jej nadáva, osočuje ju. Svojim správaním nedala príčinu k takejto komunikácii s ňou, ktorá výrazne negatívne pôsobí na jej osobu a život. V tejto etape života potrebuje pokojné, ničím nerušené podmienky pre svoj život. Odporca s vrátením daru nesúhlasil.
Navrhovateľka svoj návrh o určenie, že právny vzťah tu nie je, odôvodňuje tým, že platne a účinne požiadala odporcu o vrátenie daru, čím právny vzťah založený predmetnou darovacou zmluvou neexistuje. Preto sa súd prvotne zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a následne existenciou práva navrhovateľky na vrátenie daru. V tejto súvislosti skúmal, či navrhovateľka platne a účinne, teda dôvodne, požiadala odporcu o vrátenie daru.
Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, jestvuje najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Z uvedeného vyplýva, že ak nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Po posúdení žalobného návrhu a po vykonaní dokazovania súd konštatuje, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Rozsudok súdu vydaný na základe tohto návrhu môže odstrániť spor existujúci medzi účastníkmi konania a takisto jeho výsledok bude mať význam pre vkladové konanie, ktoré je prerušené správnym orgánom, ktorý odkázal navrhovateľku na vyriešenie sporu medzi účastníkmi konania súdom. Preto sa súd zaoberal aj merítom veci.
Podľa vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Účelom práva na vrátenie daru zakotveného v § 630 Občianskeho zákonníka je reflektovanie správania sa obdarovaného voči darcovi, ktoré odporuje dobrým mravom. Zároveň je právnym základom pre sankcionovanie zlého správania sa obdarovaného, a tým pádom prostriedkom presadzovania správania sa obdarovaného voči darcovi tak, aby neporušoval dobré mravy hrubým spôsobom.
Občiansky zákonník a ani iný právny predpis pritom nedefinuje pojem dobré mravy. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť. Ide o také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. Takisto môže ísť aj o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych noriem alebo zmluvného vzťahu. Stupeň závažnosti porušenia morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného je hodnotený podľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Pritom nie je dôležité iba správanie sa obdarovaného, pretože je treba pri posudzovaní správania sa obdarovaného vychádzať zo vzájomnosti vzťahu medzi darcom a obdarovaným. Súd vykonal všetkonavrhované dokazovanie za účelom zistenia intenzity porušovania dobrých mravov správaním sa odporcu ako obdarovaného voči navrhovateľke ako darkyni a zistil, že odporca sa voči navrhovateľke správania sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, nedopustil.
Ani po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, ani po výsluchu účastníkov konania a svedkov, ktorých výpovede sa čiastočne líšili, nie je možné dospieť k záveru, že by sa odporca dopustil konania voči navrhovateľke, ktoré by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Nešlo o konanie značnej intenzity, ktorým by boli porušené hrubým spôsobom dobré mravy a takisto nešlo o sústavné porušovanie dobrých mravov. Po uzavretí darovacej zmluvy dňa 16.07.2014 uplynulo iba 15 dní, keď navrhovateľka požiadala odporcu o vrátenie daru. Preto nemožno uvažovať o nejakom sústavnom porušovaní dobrých mravov odporcom. V tejto súvislosti objektívne vyznieva ako nepravdivé tvrdenie navrhovateľky v notárskej zápisnici zo dňa 01.08.2014, že odporca ju „často“ slovne a hrubo uráža, oplzlo jej nadáva. Pritom ešte pred 15 dňami mu darovala z vlastnej iniciatívy predmetné nehnuteľnosti. Za takéto krátke obdobie nie je možné presvedčivo konštatovať to, čo uviedla navrhovateľka, že odporca výrazne zmenil svoje správanie ku nej. Navyše svedkyňa Lucia K. vo svojom výsluchu uviedla, že nemá vedomosť o žiadnom konflikte medzi navrhovateľkou a odporcom, pričom správanie odporcu k navrhovateľke je ústretové, snaží sa s ňou vyjsť, a komunikovať s ňou. Takisto samotná navrhovateľka potvrdila, že odporca po uzavretí darovacej zmluvy dobrovoľne (bez toho, aby mu to navrhovateľka prikazovala, alebo ho o to žiadal) a na vlastné náklady opravil strechu, vyčistil odpadové žľaby a ríny, vybetónoval kúsok schodíka a upratal drevo na dvore. .Preto je možné uvažovať iba o nejakej udalosti, zapríčinenej správaním odporcu, v dôsledku ktorej by súd skonštatoval, že týmto správaním by odporca hrubo (so značnou intenzitou) porušil dobré mravy. Ak došlo k hádke medzi účastníkmi konania 15 dní po uzatvorení darovacej zmluvy, ktorej priebeh opisovali účastníci konania a vypočutí svedkovia rôzne, táto nie je takou skutočnosťou, aby súd konštatoval, že svojim správaním odporca hrubým spôsobom porušil dobré mravy. Z priebehu ich hádky ako ju popísal svedok F. G. vyplýva, že išlo o vzájomnú hádku, pričom navrhovateľka sa s odporcom hádala už na schodoch vedúcich do domu. Je teda zrejmé, že hádku vyvolala samotná navrhovateľka, ktorá odporcu a jeho partnerku nechcela vpustiť ani do domu. Takisto navrhovateľka uviedla, že matka odporcu keď sa starala o kvety, jej povedala, že nemôže nič povedať. Túto okolnosť nie je možné pričítať na škodu odporcovi, pretože nešlo o jeho vlastné konanie. Z predložených listinných dôkazov takisto nebolo zistené, že by sa odporca voči navrhovateľke dopustil nejakého protiprávneho konania (napr. priestupku). Súd v súvislosti s predloženým potvrdením OOPZ v Trenčíne zo dňa 09.06.2015 o oznámení vo veci spáchania priestupku uvádza, že z neho vyplýva, že navrhovateľka podala na odporcu oznámenie až dňa 09.06.2015, teda s veľkým časovým odstupom od údajného zlého správania sa k nej, a to v priebehu tohto konania. Výsledok prešetrovania súdu nie je známy. Iné právne významné skutkové okolnosti z predložených listinných dôkazov zistené neboli.
Podľa názoru súdu navrhovateľka si v relatívne krátkom čase rozmyslela svoje konanie a chcela ho zvrátiť požadovaním vrátenia daru. Takýto záver o jej konaní urobil nakoniec aj jej syn, svedok F. G.. Vyplýva to zo zmätočnosti a rozporuplnosti konania navrhovateľky, keď dňa 16.07.2014 spísala listinu o vydedení svojho syna a o 15 dní neskôr svoje konanie oľutovala a chránila ho pred údajným správaním odporcu, v zmysle ktorého mal chcieť zamedziť vstupu jej syna do obydlia navrhovateľky.
Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza, že pre oblasť súkromného práva platí zásada záväznosti zmlúv (z pravidla platného už v rímskom práve pacta sunt servanda - dohody sa majú
dodržiavať), v zmysle ktorej platná zmluva je rovnako záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o jednu z hlavných zásad vyplývajúcich z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu súkromného práva. Vyplýva z nej, že zmluvu je potrebné plniť, aj keď sa plnenie z nej stalo pre účastníka zmluvy nevýhodným. Táto zásada takisto slúži pre naplnenie princípu právnej istoty a ochrany dôvery účastníkov právnych vzťahov v právo, k napĺňaniu cieľa uvedeného aj v § 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým je aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Jej zákonným vyjadrením je aj § 493 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva dôvod, prečo je možnosť prelomenia účinkov darovacej zmluvy viazaná na povinnosť splnenia zákonných podmienok na vrátenie daru, v dôsledku ktorého stratí darovacia zmluva de facto svoje účinky medzi zmluvnými stranami. V prejednávanom prípade tieto podmienky na vznik práva domáhať sa úspešne vrátenia daru splnené neboli. Tým nie je vylúčená hypotetická možnosť, že by mohli byť splnené v budúcnosti.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku avšak v spojení s § 150 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odporca bol síce v konaní plne úspešný, avšak súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka na neho previedla bezodplatne značný nehnuteľný majetok, v podstate svoje obydlie. Podľa názoru súdu tak nie je spravodlivé zaviazať navrhovateľku aj na povinnosť náhrady trov konania odporcu v tomto konaní. Súd prihliadol aj na to, že navrhovateľka je osobou vo vyššom veku a poberateľkou starobného a vdovského dôchodku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.