Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-7C/475/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobami doručenými Okresnému súdu Nitra v dňoch 01.10.2012 až 02.10.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú k náhrade škody a nemajetkovej ujmy.

Svoje návrhy odôvodnila tým, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora do 30 dní odo dňa doručenia takéhoto návrhu. Exekučný súd postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a ani si nevyžadovala spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. V tejto súvislosti vznikla žalobkyni majetková škoda predstavujúca vynaložené náklady v celkovej sume 175,- eur (70,- eur ako náklady na správu pohľadávky, 40,- eur ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému, 15,- eur ako výdavky na administratívne spracovanie textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje, 50,- eur ako výdavky na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom). Neskorým vydaním rozhodnutia došlo k následným rizikám: a/ riziko zániku povinného, b/ zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, c/ insolvencia povinného. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy poukázala na Ústavu Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Má za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Dodala, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Žalobkyňa vo svojom návrhu súčasne vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Nitra.

K návrhu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá okrem iného poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Považoval návrh za podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej nepreukázala podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len ústavný súd, preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaná namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Ďalej vzniesla námietku premlčania. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre uznesením zo 17.10.2012 č.k. -14 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí sp. zn. a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Topoľčany, ktorému vec napadla pod sp. zn. . Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.10.2012. Okresný súd Topoľčany uznesením č.k. -25 zo dňa 20.09.2013 spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu vedené pod sp. zn. , , , , , a , s tým, že ďalej sa bude konanie viesť pod sp. zn. .

Okresný súd Topoľčany následne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -49 zo dňa 25.11.2013, ktorým podanú žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

V dôsledku odvolania žalobkyne, bol vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Topoľčany zrušený Krajským súdom v Nitre (odvolacím súdom) a to uznesením č.k. -64 zo dňa 31.10.2014 a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd okrem iného, poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovení Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania do 31. 08. 2005, nebola v ustanovení § 44 ods. 7 určená lehota na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Lehota na rozhodnutie bola zavedená až novelou zák. č. 341/2005 Z.z., účinnou dňa 01. 09. 2005, avšak podľa ustanovenia § 238 sa konania začaté pred 1. septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. V ods. 2 tohto ustanovenia nebolo konštatované, že novela Exekučného poriadku sa použije aj na ustanovenie § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, t.j. lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora určená nebola, keďže súd musel postupovať podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku platného pred novelou (podľa § 238 zák. č. 341/2005 Z.z. - novela Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005). Vychádzajúc z týchto záverov v súdenej veci sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením súdu prvého stupňa, že o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora v jednotlivých veciach bolo rozhodnuté až po uplynutí 30-dňovej lehoty, nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania vo veciach pôvodne vedených pod sp.zn. , ( bola žiadosť o udelenie poverenia podaná dňa 18.03.2004), ( bola žiadosť o udelenie poverenia podaná dňa 30.06.2005), ( bola žiadosť o udelenie poverenia podaná dňa 27.05.2003), ( bola žiadosť o udelenie poverenia podaná dňa 27.05.2003), boli žiadosti o udelenie poverenia podané exekučnému súdu pred 1. septembrom 2005, preto súd prvého stupňa aplikoval na tieto veci nesprávne ustanovenie § 44 Exekučného poriadku a následne vec podľa tohto nesprávneho ustanovenia aj posúdil. Zároveň mal odvolací súd za to, že v pôvodne vedenej veci pod sp.zn. pripojil nesprávny exekučný spis, z ktorého odvolací súd nemohol a nevedel posúdiť začatie exekučného konania. Súd prvého stupňa pre správne posúdenie a následne rozhodnutie vo veci (aj v jednotlivých spojených veciach) musel vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu jednotlivých vecí, ktorý mohol zistiť iba z pripojených úplných exekučných spisov exekučného súdu, ktoré v návrhu označil sám navrhovateľ. Súd prvého stupňa však vo veci pôvodne vedenej pod sp.zn. si túto povinnosť nesplnil, keď pripojil úplne iný exekučný spis, týkajúci sa síce toho istého povinného, ale s iným číslom vedeným u súdneho exekútora (navrhovateľ v podanom návrhu uvádza číslo EX 15209/2011, súd prvého stupňa pripojil exekučný spis sp.zn. , EX 347/2007).

Tunajší súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách vyššie špecifikovaného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, keď obaja účastníci svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou, vyjadreniami žalovanej, podstatným obsahom príslušných exekučných spisov Okresného súdu Nitra, znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č. X/XXXX, ako i ostatným obsahom spisu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

V konaní vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 01.10.2012, domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty exekučným súdom na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora. Podľa tvrdenia žalobkyne v podanej žalobe, exekučný súd vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 493/2004, proti povinnej I. R., Z.. XX.XX.XXXX bol nečinný viac ako 505 dní.

Vo konaní vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora, pričom podľa tvrdenia žalobkyne, exekučný súd vo veci vedenej exekútorom pod exekučným číslom EX 1164/2006 proti povinnému: F. C., Z.. XX.XX.XXXX, bol nečinný viac ako 159 dní.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 01.10.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 885,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora , pričom podľa tvrdení žalobkyne, bol exekučný súd vo veci vedenej pod EX 2863/2005 proti povinnému: J. F., Z.. XX.XX.XXXX, nečinný viac k ako 503 dní.

V konaní vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 995,76 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora, pričom podľa tvrdení žalobkyne exekučný súd bol v konaní vedenom pod EX 1549/2005 proti povinnému: F. B., Z.. XX.XX.XXXX nečinný viac ako 551 dní.

V konaní vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 221,28 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej 30 dňovej lehoty exekučným súdom na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora, pričom podľa tvrdení žalobkyne exekučný súd bol v uvedenej exekučnej veci vedenej pod EX 1325/2003 proti povinnej: T. U., Z.. XX.XX.XXXX, nečinný viac ako 137 dní.

V konaní vedenom na tunajšom súde pôvodne pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012 domáhala od žalovanej zaplateniu sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 276,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora, pričom podľa tvrdení žalobkyne bol exekučný súd v exekučnom konaní vedenom pod EX 1327/2003 proti povinnému: F. B., Z.. XX.XX.X974, nečinný viac ako 153 dní.

V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 01.10.2012 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy

829,80 eur z titulu nemajetkovej ujmy, z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní zákonnej 30 dňovej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní (žalobkyne) na zmenu exekútora, pričom podľa tvrdení žalobkyne bol exekučný súd v predmetnom exekučnom konaní vedenom pod EX 15209/2011 proti povinnému: P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, nečinný viac ako 466 dní.

Vo vyššie špecifikovaných žalobách žalobkyňa argumentovala znením § 44 ods. 7 (platný od 01.09.2005) a § 44 ods. 8 (platný od 01.12.2006) s tým, že v exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu. Exekučný súd však podľa žalobkyne nerozhodol v zákonom stanovenom čase, pričom neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Žalobkyňa si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobkyňa tvrdila, že jej vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období, ktoré podľa žalobkyne bezdôvodne plynulo medzi podaním návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o tomto návrhu, vynaložila: na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 eur; na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 euro; na administráciu listina komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 eur; na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkovo vynaložila márne sumu 175 euro. Zároveň uplatnila náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzala pre možnú analógiu z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000 Sk, t.j. 663,88 eura. Žalobkyňa zároveň uviedla, že postupovala podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Zároveň žalobkyňa vo svojom ďalšom vyjadrení v priebehu konania, žiadala, aby súd pri rozhodovaní prihliadal aj na závery znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý si žalobkyňa nechala vypracovať u znaleckého ústavu - Ekonomickej univerzity v Bratislave, v ktorom znalecký ústav vyčíslil výšku majetkovej škody ktorá jej bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov v exekučných konaniach.

Tunajší súd uznesením č.k. -25 zo dňa 20.9.2013 spojil na spoločné konanie veci tunajšieho súdu vedené pod sp.zn. , , , , , a s tým, že ďalej sa konanie bude viesť pod sp.zn. .

K návrhu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo svojom písomnom vyjadrení, okrem iného poukázala na nejasný titul nároku na náhradu škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako nezákonného rozhodnutia. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, lebo túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd Slovenskej republiky. Považoval návrh za podaný predčasne, keďže v zmysle § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuplynulo 6 mesiacov. Žalovaná poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej nepreukázala podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorých existenciu môže konštatovať len ústavný súd, preto nie je preukázaný ani nesprávny úradný postup. Rovnako žalovaná namietala aj vyčíslenie materiálnej škody s odôvodnením, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. V konaní je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale podlieha

podrobnému skúmaniu, keďže prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Ďalej vzniesla námietku premlčania. Navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 vyplýva, že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy nasledovne:

- žaloby NZP a NP spolu 30,76 eur,

- žaloby ZE spolu 31,68 eur.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ) súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 11.03.2004, kedy bol súdnemu exekútorovi L.. Ľ. X., doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie. Dňa 18.03.2004 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 11.03.2004. Exekučný súd dňa 30.03.2004 poveril súdneho exekútora Dr. Ľ. X., Š. vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnená doručila súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Dňa 26.11.2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade, že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 16.03.2011. Uznesením č.k. -19 zo dňa 06.04.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. X. trovy exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn.18Er/220/2006 (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ), súd zistil, že exekučné konanie začalo 13.03.2006, kedy bol exekútorovi L.. Ľ. X. doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie. Dňa 16.03.2006 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného zo dňa 13.03.2006. Exekučný súd dňa 21.03.2006 poveril súdneho exekútora JUDr. Ľ. X. - Š. vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a súd ďalej podaním zo dňa 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 19.04.2011. Uznesením č.k. -20 zo dňa 26.04.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľ. X. trovy exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. súd zistil, že exekučné konanie začalo 04.10.2005, doručením návrhu oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi. Súdny exekútor doručil súdu dňa 10.10.2005 žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 04.10.2005. Exekučný súd dňa 27.10.2005 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára - Šaľa vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a súd ďalej podaním zo dňa 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 08.02.2011. Uznesením č.k. -18 zo dňa 04.04.2012 súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ) súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 15.06.2005, doručením návrhu oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi. Exekútor dňa 30.06.2005 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 15.06.2005. Exekučný súd dňa 04.08.2005 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku - Vráble vykonaním exekúcie. Dňa 14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 04.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 22.12.2009 a súdu doručil exekučný spis dňa04.02.2010. Uznesením č.k. -18 zo dňa 12.04.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekučného konania.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týkalo konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ), súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 14.05.2003, kedy bol exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie. Exekútor

dňa 27.05.2003 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 14.05.2003. Exekučný súd dňa 06.06.2003 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára - Šaľa vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra a súd ďalej podaním zo dňa 25.11.2010 vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 24.02.2011 a súdu doručil exekučný spis. Uznesením č.k. -13 zo dňa 04.04.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekučného konania.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ) súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 14.05.2003, doručením návrhu oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi. Dňa 27.05.2003 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 14.05.2003. Exekučný súd dňa 30.05.2003 poveril súdneho exekútora Dr. Ľubomíra Pekára , Šala vykonaním exekúcie. Dňa 22.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 26.11.2010 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade , že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 16.04.2011. Uznesením č.k. -12 zo dňa 20.4.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekučného konania.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. (ktorého sa týka konanie vedené pôvodne pod sp. zn. ) súd zistil, že exekučné konanie začalo dňa 09.02.2007, kedy bol exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi doručený návrh oprávnenej (žalobkyne) na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor dňa 19.02.2007 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia, a to na základe návrhu oprávneného z 09.02.2007. Exekučný súd dňa 01.03.2007 poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku - Vráble vykonaním exekúcie a to poverením č. 5403 026197 proti povinnému P. Š., Z.. XX.XX.XXXX, na vymoženie sumy 39 522 Sk, na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave, ktorého predmetom bol záväzok povinného zo zmluvy o úvere zo dňa 03.05.2006. U pôvodného súdneho exekútora (JUDr. Milana Striešku bola vec vedená pod EX 347/07). Dňa 14.10.2009 oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora na Okresný súd Nitra. Dňa 04.11.2009 súd vyzval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie, v prípade, že si tieto uplatňuje, na ktorú výzvu exekútor reagoval dňa 22.12.2009. Uznesením č.k. -22 zo dňa 17.01.2011 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonávaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, u ktorého už bola exekučná vec vedená pod Ex 15209/11 a zároveň priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi trovy exekučného konania. Z uvedeného je zrejmé, že tunajší súd mal aj v tejto veci od začiatku pripojený správny exekučný spis.

Z písomnej odpovede na žiadosť o poskytnutie súčinnosti Okresného súdu Nitra vyplýva, že na Okresnom súde v Nitre bol celkový nápad oddelenia Er v roku 2009 v počte 15.113, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 464, v roku 2010 bol celkový nápad 14.879 vecí, z toho počet vecí spoločnosti Pohotovosť 370, v roku 2011 celkový nápad 21.196, z toho Pohotovosť bola 230 vecí a v roku 2012 bol celkový nápad 24.980 vecí a z nich veci týkajúce sa spoločnosti Pohotovosť v počte 198.

Pokiaľ ide o posúdenie návrhu žalobkyne súd vychádzal z jeho obsahu. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je úlohou súdu („iura novit curia“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku (§ 16 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 36 ods. 2, veta práv Exekučného poriadku, exekučné konanie je začaté dňom, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 6 (pôvodne ods. 5) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Nakoľko žalovaná namietala, že návrh bol podaný predčasne, súd sa najprv vysporiadal s touto námietkou. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená 23.4.2012. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku a podaním žaloby (27.9.2012) nebola dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Táto však uplynula počas tohto konania a preto má súd za to, že táto námietka žalovanej nie je vzhľadom na uvedené dôvodná. Bolo nesporné, že nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov zo strany žalovanej uspokojený nebol.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom (alebo nezákonným rozhodnutím) a škodou.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. .

Zo spisu je zrejmé, že exekučné konania Okresného súdu Nitra (), (), () a () začali do 31.08.2005. Na tieto exekučné konania je teda potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 (pôvodne ods. 5) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.08.2005. Vyššie citované ustanovenie Exekučného poriadku neustanovovalo povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávnenej na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenej na zmenu exekútora. K tomuto došlo až s účinnosťou od 01.09.2005. S poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak. V tomto prípade zákon (ods. 2) inak neustanovoval.

Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v daných prípadoch k nesprávnemu úradnému postupu súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).

Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (prieťahy v konaní tvrdila žalobkyňa), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa k zákonu č. 412/2012 Z. z.). Rozhodnutie ústavného súdu žalobkyňa nepredložila a na toto sa vo svojom návrhu ani neodvolávala.

Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. , v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.) sa otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú žalobu.

Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (, ).

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom; teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobkyne rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.

Súd nemal za preukázané, že by žalobkyni v dôsledku postupu súdu vznikla škoda (a to ani z predloženého znaleckého posudku). Súd má za to, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody a rovnako nepreukázala ani príčinnú súvislosť. V tejto súvislosti súd uvádza, že škoda nemôže byť uplatnená v nejakej paušálnej čiastke, ale musí byť preukázané, že práve pre nesprávny úradný postup došlo ku škode, ktorá musí byť vyčíslená presne a musí byť preukázaná aj príčinná súvislosť. Škodu charakterizuje žalobkyňa len v hypotetickej rovine.

Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v konaní nepreukázala nesprávny úradný postup súdu ani nezákonné rozhodnutie súdu, vznik škody a ani príčinnú súvislosť. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (pozn.: predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je preukázanie vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie /v danom prípade toto preukázané nebolo/ a až po jeho spoľahlivom zistení môže súd na návrh účastníka skúmať splnenie predpokladov aj pre prípadné priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch).

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd žalobkyni do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p., môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá v konaní úspech nemala. Súd však úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.