Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/186/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. W. F., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, R., 2. N. S., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, R., 3. T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, R., 4. J.. W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. 8, R. - Q. T., všetci zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Eva Petránová s.r.o., so sídlom Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému: Z.. R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, R., o zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -249 zo dňa 09.06.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania vo výške 81,02 eura na účet právnej zástupkyne žalobcov Advokátska kancelária JUDr. Eva Petránová, s.r.o. , do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade (pôvodnému žalobcovi Z.. T. F. a teraz žalobkyni v 4. rade J.. W. R.) trovy konania vo výške 920,23 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 700,67 eura a ostatných trov konania vo výške 219,56 eura na účet ich právnej zástupkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov.

Konštatoval, že žalobcovia zaplatili súdny poplatok za žalobu vo výške 91,50 eura a trovy dôkazov, ktoré predstavujú náklady spojené so spracovaním geometrického plánu vo výške 1, t.j. vo výške 133,- eur a náklady za spracovanie znaleckého posudku vo výške 1/4 z nákladov, t.j. vo výške 25,- eur, spolu vo výške 249,50 eura.

Právna zástupkyňa žalobcov v písomnom podaní zo dňa 10.12.2012 žiadala priznať odmenu za 22 úkonov právnej služby celkom vo výške 1.570,14 eura za úkony špecifikované v tomto návrhu.

Zároveň žiadala priznať režijný paušál vo výške 165,70 eura a 20 % DPH vo výške 347,17 eura.

Zároveň žiadala priznať aj náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon v celkovej výške 95,02 eura.

Súd priznal právnej zástupkyni žalobcov odmenu podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pričom vychádzal z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty sporu (t.j. 1.450,- eur) je 71,37 eura.

Právnej zástupkyni žalobcov priznal trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za 10 úkonov právnej služby, a to za: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 03.04.2009 71,37 Eur podanie žaloby dňa 16.06.2010 71,37 Eur vyjadrenie k odporu zo dňa 08.03.2011 71,37 Eur účasť na pojednávaní dňa 13.05.2011 71,37 Eur písomné podanie zo dňa 19.09.2011 71,37 Eur účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012 17,84 Eur vyjadrenie zo dňa 18.01.2012 71,37 Eur vyjadrenie zo dňa 10.05.2012 71,37 Eur účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012 35,685 Eur vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.01.2013 35,685 Eur

Za účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, ktoré bolo odročené bez prejednania veci priznal odmenu vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (t.j. 71,37 Eur / 4), teda vo výške 17,84 eura.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že po právoplatnosti uznesenia zo dňa 04.09.2012, teda po dni 28.09.2012, ktorým súd pripustil vstup žalobcov do konania, a to T. F. a J.. W. R. na miesto doterajšej žalobkyne G. F., sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 50 % a predstavuje sumu 35,685 eura, pretože ide o zastupovanie dvoch osôb.

Za účasť na pojednávaní dňa 07.12.2013 a za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.01.2013 preto priznal odmenu iba vo výške 35,685 eura.

Nepriznal odmenu za tieto úkony právnej služby: vyjadrenie zo dňa 22.02.2011 účasť na pojednávaní dňa 01.04.2011 vyjadrenie vo veci samej zo dňa 01.04.2011 správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 10.02.2012 správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 09.03.2012 správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 19.03.2012 správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa 27.04.2012 prihláška pohľadávky do dedičského konania zo dňa 03.05.2012 návrh na zmenu účastníkov konania na strane žalobcu zo dňa 20.06.2012 vyjadrenie zo dňa 10.07.2012 vyjadrenie, oznámenie okruhu dedičov zo dňa 12.07.2012 návrh na zmenu účastníkov konania na starne žalovaných zo dňa 05.11.2012 úprava žalobného petitu zo dňa 20.11.2012

Tieto úkony vyhodnotil ako neúčelné.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa vypočítal tarifnú odmenu podľa vyhlášky celkom vo výške 588,80 eura. K tejto priznal režijný paušál celkom vo výške 74,72 eura + 20 % DPH vo výške 132,70 eura.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu vo výške 796,22 eura.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, nakoľko konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené a žaloba v časti úroku omeškania za čas od 14.6.2007 do 11.11.2010 bola zamietnutá.

Žalobcovia mali úspech len v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť platiť žalobcom v 1. a 2. rade jednorazovú náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva vecného bremena vo výške 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia, každému po 1, t.j. po 725,- eur.

Žalovaný mal vo veci čiastočný úspech, a to vo výške 6 %.

Žalobcom ako úspešnejším v konaní (94 %) súd preto priznal pomernú náhradu trov konania vo výške 88 % (94 % - 6 %).

Keďže žalobcovia mali v spore úspech v časti 94 %, po odpočítaní 6 % úspechu žalovaného žalobcovia majú nárok na pomerné trovy konania vo výške 88 %, a preto im v tejto výške priznané.

Z uvedených dôvodov zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcov vo výške 920,23 eura, ktorá zodpovedá 88 % zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 91,50 eura, t.j. 80,52 eura, 88% z trov dôkazov vo výške 158,- eura, t.j. 139,04 eura a 88 % z trov právneho zastúpenia vo výške 796,22 eura, t.j. 700,67 eura a uložil žalovanému ich podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právnej zástupkyni žalobcov do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil ustanovenie § 142 O.s.p. Súd mal postupovať podľa druhej časti tohto ustanovenia a rozhodnúť, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to s prihliadnutím na skutočnosti prípadu. Súd je povinný skúmať čiastočný úspech žalobcu so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t. j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Tento postup nebol súdom uplatnený.

Žalovaný poukázal na okolnosti výstavby bytového domu a nadobudnutia bytu a ďalej namietal, že pôvodná žalobkyňa nikdy nežiadala štát o náhradu, pričom o kompenzáciu mohla požiadať v reštitúcii v 90. rokoch, čo neurobila a nepodnikla žiadne kroky, ktoré by viedli k náprave takto vzniknutého stavu. Práve jej dlhodobý nezáujem a pasivita trvajúce 49 rokov sa dá vnímať účelovo, lebo sa dalo dôvodne predpokladať, že trhová cena pozemkov bude stúpať. Žalobca sa domnieva, že tu existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa. Za vzniknutú situáciu nemôže niesť zodpovednosť, lebo nemal žiadnu objektívnu povinnosť a ani možnosť preskúmať právne úkony a konanie štátu, ani právnych predchodcov žalovaného. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam prípade a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a aby neodporovalo dobrým mravom. Je neprípustné, aby žalovanému okrem povinnosti zaplatiť za náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva vecného bremena bola uložená aj povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania, nakoľko z ich strany neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť. Žalovaný nemal možnosť situáciu ovplyvniť. Zásada náhrady trov konania podľa pomeru úspechu nemusí vždy zodpovedať spravodlivej úprave vzťahov. Súd mal pri rozhodovaní vziať na vedomie aj to, že pozemok bol po celú dobu udržiavaný, nie však vlastníčkou, ale vlastníkmi bytov, v súvislosti s čím im vznikali náklady. Rovnako poukazoval na zodpovednosť štátnych orgánov.

Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobcom neprizná právo na náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia. Vo vyjadrení uviedli, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s čiastočným neúspechom žalobcov. Názor žalovaného, že čiastočný neúspech žalobcov, ktorý zodpovedá 6 % zo žalovaného nároku odôvodňuje postupovať tak, že súd náhradu trov žiadnemu účastníkovi neprizná, nemá oporu v zákone. V prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ žalovaný poukazoval na okolnosti výstavby bytového domu a postup štátu, tieto žalovaným namietané skutočnosti nemajú pre toto konanie žiadny význam. Žalobcovia pripojili k odvolaniu dôkazy preukazujúce, že vyvinuli maximálne úsilie na dosiahnutie mimosúdnej dohody, avšak žalovaný napriek priebežným dohodám v konečnom dôsledku k uzavretiu mimosúdnej dohody nepristúpil. Aj v priebehu súdneho konania boli opakovane prednášané nedôvodné námietky voči nárokom žalobcov, ktoré mali za následok vznik ďalších trov konania na strane žalobcov. Nepriznanie trov konania žalobcom by bolo v rozpore s dobrými mravmi a hodnotou spravodlivosti.

Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

Žalobcovia si zároveň uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 81,02 eura.

Žalobcovia doručili odvolaciemu súdu dňa 31.10.2014 ďalšie podanie, označené ako vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade k odvolaniu žalovaného voči trovám súdneho konania, žiadosť o rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia.

V tomto podaní žalobcovia poukázali na výsledok konania, na dôvodnosť podanej žaloby, na obsah mimosúdnych rokovaní so žalobcom, resp. s jeho právnymi predchodcami a namietali, že žalovaný spôsobuje prieťahy v konaní.

Právna zástupkyňa žalobcov si v tomto podaní uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania za úkony vyjadrenie k odvolaniu žalovaného z 05.08.2014 a za vyjadrenie zo dňa 29.10.2014, celkom vo výške 162,08 eura.

Dňa 11.12.2014 doručili žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolaciemu súdu podanie označené ako žiadosť o rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia - predloženie.

V tomto podaní poukázali na osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi H. A., na svoj úspech v konaní, snahu žalobcov o mimosúdnu dohodu a žiadali priznať trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní tak, ako si ich uplatnili v podaní zo dňa 29.10.2014.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania zomrel žalobca v 1. rade Ing. T. F..

Preto, že boli splnené všetky zákonné podmienky, v odvolacom konaní ako žalobcovia vstúpili do konania dedičia po pôvodnom žalobcovi, a to manželka Ing. T. F. W. F. a deti N. S. a T. F..

Odvolací súd zo spisu zistil, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -204 zo dňa 07.12.2012 tak, že konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450- eura od 14.06.2007 do zaplatenia zastavil.

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade jednorázovú náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva z vecného bremena v výške 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia, každému po 1, t. j. 725,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 249,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 745,24 eura na účet ich právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd rozsudkom č. k. -242 zo dňa 22.10.2013 potvrdil rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému po 725,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd vo vzťahu k zrušujúcemu výroku konštatoval, že súd prvého stupňa výrok o trovách konania odôvodnil podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, nakoľko konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené. Toto čiastočné zastavenie konania súd prvého stupňa nevzal do úvahy. Žaloba aj čo do úroku z omeškania za čas od 14.06.2007 do 11.11.2010 bola zamietnutá. Žalobcovia teda boli neúspešní v časti, o ktorú súd konanie

zastavil a v časti o zamietnutí žaloby. Nebolo preto správne, aby súd o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V predmetnej veci mal súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 alebo ods. 3 O.s.p., lebo žalobcovia mali len úspech čiastočný. Žiaden z účastníkov nemal úspech plný, preto nebola správna aplikácia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Na základe tohto záveru odvolacieho súdu súd prvého stupňa opätovne rozhodol o trovách konania uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

Tak, ako odvolací súd už konštatoval vo svojom pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí č. k. -242 zo dňa 22.10.2013, súd prvého stupňa mal prihliadať na okolnosť, že v danom prípade žalobca nebol v konaní celkom úspešný, nakoľko konanie v časti o zaplatenie sumy nad 1.450,- eura s 8,5 úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450- eura od 14.06.2007 do zaplatenia bolo zastavené, žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie 1.450,- eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 12.11.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti, t. j. v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania od 14.06.2007 do 11.11.2010, bola žaloba zamietnutá.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že žalobcovia neboli úspešní v celom rozsahu, nakoľko konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1.450,- eura s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.450,- eur od 14.06.2007 do zaplatenia (teda o sumu 83,96 eura) bolo zastavené a v časti úroku z omeškania za čas od 14.06.2007 do 11.11.2010 bola žaloba zamietnutá. Žalobcovia mali úspech v spore v časti 94 %, po odpočítaní úspechu žalovaného 6 %, žalobcovia majú nárok na pomerné trovy vo výške 88 %, preto im trovy v takejto výške boli priznané.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania reflektuje na výsledok konania, a preto súd prvého stupňa správne postupoval, pokiaľ o trovách konania vzhľadom na to, že žalobcovia mali v konaní len čiastočný úspech, rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvého stupňa mal skúmať čiastočný úspech žalobcov so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z pohľadu dôvodu žaloby, odvolací súd konštatuje, že ide o odvolaciu námietku nedôvodnú.

Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že žalobcovia mali v tomto spore úspech v časti 94 %. Po odpočítaní 6 % úspechu žalovaného majú preto žalobcovia nárok na pomerné trovy konania vo výške 88 %.

Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby a žalobcami uplatnený nárok, odvolací súd konštatuje, že o nároku žalobcov na zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -204 zo dňa 07.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -242 zo dňa 22.10.2013. Žalobe žalobcov bolo s výnimkou nároku na zaplatenie sumy nad 1.450,- eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.450,- eur od 14.06.2007 do zaplatenia a okrem nároku na zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania od 14.06.2007 do 11.11.2010 vyhovené. Takýto výsledok sporu dáva odpoveď na otázku dôvodnosti podanej žaloby, vo vzťahu ku ktorej otázke však vzhľadom na to, že rozsudok vo vedci samej už nadobudol právoplatnosť, odvolací súd už nemá oprávnenie sa zaoberať.

Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia videl žalobca v okolnostiach týkajúcich sa výstavby bytového domu, v okolnostiach nadobudnutia bytu právnymi predchodcami žalovaného do vlastníctva a v okolnostiach na strane pôvodnej žalobkyne, ktorej žalovaný vytýkal, že táto nikdy nežiadala o náhradu, pričom o kompenzáciu mohla požiadať v reštitúciách v 90. rokoch, čo ale neurobila a zároveň nepodnikla žiadne iné kroky, ktoré by viedli k náprave takto vzniknutého stavu. Konanie žalobkyne (právnej predchodkyne terajších žalobcov) považoval žalovaný za účelové dôvodiac, že žalovaná tak konala preto, lebo sa dalo dôvodne predpokladať, že trhová cena pozemkov v uvedenej lokalite bude stúpať.

Žalovaný tvrdil, že rozhodnutie o trovách konania ho neprimerane a tvrdo postihlo. Považoval za neprípustné, aby mu okrem povinnosti zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno a za výkon práva vecného bremena bola uložená aj povinnosť zaplatiť žalobcom trovy konania. Tvrdil, že zo strany

žalobcov neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť a žalovaný nemal žiadnu možnosť situáciu ovplyvniť.

K uvedeným odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza:

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 Občianskeho súdneho poriadku). Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ustanovenia § 150 O.s.p., podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Je potrebné posúdiť, či v danom konkrétnom prípade vzhľadom na sociálnu situáciu účastníkov konania a na všetky ďalšie relevantné okolnosti sú v danom prípade slnené podmienky na nepriznanie trov konania úspešnému účastníkovi, teda či sú naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné pri skúmaní toho, či v danom prípade došlo k naplneniu podmienok na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vychádzať z toho, že musí ísť vždy o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na všetky rozhodujúce okolnosti v danom prípade nie sú naplnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a to jednak z dôvodu, že postoj žalovaného v konaní nebol taký, akým ho prezentoval v odvolaní.

Je nepochybné, že nárok žalobcov bol spochybnený, a to pôvodne právnymi predchodcami žalovaného, čo vyplýva z ich odporu proti platobnému rozkazu. V priebehu konania žalobcovia preukázali, že sa viackrát snažili dosiahnuť so žalovanými a neskôr s ich právnym nástupcom - žalovaným mimosúdnu dohodu, žalovaný napriek priebežným dohodám v konečnom dôsledku k uzavretiu mimosúdnej dohody nepristúpil.

Samotný žalovaný v priebehu konania považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Popieral, že by sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, tvrdil, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniklo priamo zo zákona, pričom žalobkyňa nepreukázala, aby toto právo zaniklo.

Aj na pojednávaní dňa 07.12.2012, na ktorom súd prvého stupňa vyhlásil rozsudok, žalovaný namietal, že nie sú splnené zákonné podmienky pre priznanie bezdôvodného obohatenia, že vlastník bytu má právny titul k pozemku vo vzťahu zriadeného vecného bremena priamo zo zákona.

Žalovaný na tomto pojednávaní predložil žalobcom návrh mimosúdnej dohody, ktorý však žalobcovia neakceptovali dôvodiac, že s predloženým návrhom nesúhlasia. Pôvodná žalobkyňa aj terajší žalobcovia vyvinuli maximálne úsilie na uzavretie mimosúdnej dohody, viackrát ponúkali žalovaným a žalovanému návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, s ktorými títo nesúhlasili. Žalobcovia poukázali na okolnosť, že konania na súde prebiehali od roku 2010 a ani v jednom konaní neboli žalovaní ústretoví, nechceli pristúpiť k mimosúdnej dohode. Žalovaný až po vzniku mnohých nákladov pristúpil na riešenie situácie a na to, čo žalobcovia žiadali od začiatku. Preto žalobcovia s odstupom času s návrhom predloženej mimosúdnej dohody nesúhlasili.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že okolnosť, že žalovaný sa snažil o uzavretie mimosúdnej dohody, avšak až v štádiu vzniku nákladov žalobcov v súvislosti s vedeným konaním a žalobcovia tieto podmienky z dôvodov uvedených vyššie neprijal, neznamená taký postoj účastníka konania, ktorý by bol spôsobilý privodiť záver, že išlo o pozitívny postoj pôvodných žalovaných resp.

žalovaného k vyriešeniu sporu a o výnimočnú aktivitu a procesnú disciplinovanosť žalovaných, resp. žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva opak uvedeného, preto námietku žalovaného, že zo strany žalobcov neexistovala žiadna snaha vzniknutú situáciu riešiť a žalovaný nemal žiadnu možnosť situáciu ovplyvniť, považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné vyvodiť predovšetkým zo vzájomného postavenia účastníkov konania a z príčin vzniku sporu a tiež vzhľadom na ďalšie okolnosti významné pri posudzovaní predpokladov vyplývajúcich z tohto ustanovenia, najmä osobné, majetkové a sociálne pomery účastníkov konania.

Žalovaný v priebehu konania, ani v pôvodnom odvolaní nepoukazoval na svoje pomery. V odvolaní, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania síce žalovaný poukázal na povinnosť súdu prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, na svoje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery však nepoukázal, neodvolával sa na ne a nekonkretizoval ich, ani nepredložil o nich žiaden dôkaz.

Odvolací súd ustálil, že v danom prípade nejde o takú výnimočnú vec, ktorá by zakladala dôvod na úvahu o možnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia sa domáhali z titulu svojho vlastníckeho práva nároku na náhradu za zriadené vecné bremeno a rozhodnutie vo veci samej dáva odpoveď na to, či nimi uplatnený nárok bol dôvodný a v akom rozsahu. V danom prípade ide o konanie, ktoré nevykazuje znaky dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by výnimočne opodstatňoval aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že nemožno konštatovať, že by žalovaný (resp. jeho právni predchodcovia) sa nepodieľal na vzniku sporu. Žalobcovia dôvodne a v konečnom dôsledku v značnom rozsahu úspešne uplatňovali svoje právo aj napriek tomu, že žalovaný to spochybňuje aj v tomto štádiu konania, čo vyplýva z jeho odvolania.

Pri komplexnom posúdení toho, či v danom prípade boli naplnené zákonné podmienky na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že takéto podmienky naplnené neboli.

Aj v prípade, že by pomery žalovaného potencionálne odôvodňovali možnosť pre takýto postup pri rozhodovaní o trovách konania, samotnú nesolventnosť, na ktorú však žalovaný v priebehu celého konania a ani vo svojich odvolaniach nepoukazoval, bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočný dôvod k uplatneniu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

V tomto smere by bolo potrebné zaoberať sa pomermi aj na strane žalobcov, avšak vzhľadom na to, že v danom prípade neboli splnené ďalšie predpoklady na to, aby sa od v konaní úspešných žalobcov spravodlivo požadovalo, aby trovy konania znášali bez nároku na ich náhradu, i keď mali v konaní úspech v rozsahu 88 %, nebolo potrebné sa zaoberať ani pomermi na strane žalobcov.

Námietka žalovaného, že je neprípustné, aby okrem povinnosti zaplatiť náhradu za zriadené vecné bremeno, mal platiť aj trovy žalobcov, odvolací súd konštatuje, že povinnosť platiť trovy konania v prípade úspechu (resp. čiastočného úspechu) vyplýva priamo zo zákona a preto nie je možné ju považovať za neprípustnú.

Na základe uvedeného odvolací súd zhodnotil, že žalovaný neuviedol v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť záver, že v danom prípade je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, resp. že boli splnené zákonné podmienky na nepriznanie trov v konaní len čiastočne neúspešným žalobcom.

Vo vzťahu k samotnej výške priznaných trov konania odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa priznal odmenu v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pokiaľ ide o úkony, za ktoré ich priznal.

Nesprávne však súd prvého stupňa postupoval, pokiaľ priznal režijný paušál za rok 2009 vo výške 6,95 eura.

Konanie sa začalo v roku 2010 a v roku 2009 teda žiadny úkon, ku ktorému by prináležal režijný paušál zo strany právnej zástupkyne žalobcov nebol urobený a právna zástupkyňa ho vo svojom vyčíslení ani nežiadala.

Preto mal súd prvého stupňa priznať režijný paušál k dvom, nie k jednému úkonu právnej služby za rok 2010, t. j. k úkonom prevzatie a príprava zastúpenia a podanie na súd, teda vo výške 7,21 eura x 2 = 14,42 eura.

Zároveň súd prvého stupňa nesprávne postupoval, pokiaľ za úkon účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012 priznal odmenu len v rozsahu 50% zo základnej sadzby tarifnej odmeny, t. j. len vo výške 35,685 eura. V danom prípade správne znížil odmenu na rozsah 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), avšak ide o zastúpenie dvoch osôb, za zastupovanie ktorých voči každému má advokát nárok na zaplatenie odmeny v rozsahu 50 %, t. j. v danom prípade v rozsahu 35,865 x 2 = 71,37 eura.

Keďže však uvedený nesprávny postup súdu by mal v konečnom dôsledku za následok zvýšenie napadnutým uznesením priznaných trov konania, nemožno na tento nedostatok prihliadať, keďže podľa správneho vyčíslenia trov, ktoré by žalobcom v prejednávanej veci skutočne patrili, výsledok apelácie by totiž v opačnom prípade zhoršil postavenie odvolateľa - žalovaného, ktorému by bolo uložené zaplatiť viac, než mu uložil súd prvého stupňa.

Preto odvolací súd postupujúc v zmysle zásady zákazu „reformatio in peius“ - zákaz zmeny k horšiemu, napadnuté uznesenie z tohto dôvodu a aj z dôvodov uvedených vyššie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

Keďže žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd o tomto návrhu tak, že žalobcom ako úspešným v odvolacom konaní priznal náhradu trov odvolacieho konania tak, ako ich vyčíslila právna zástupkyňa žalobcov v písomnom podaní zo dňa 05.08.2014.

Právna zástupkyňa žalobcov si pôvodne (v podaní zo dňa 05.08.2014) uplatnila nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní u každého zo žalobcov v 1. a 2. rade za 1 úkon právnej služby vo výške 51,45 eura zníženú na 50 %, teda vo výške 25,72 eura + režijný paušál vo výške 8,04 eura + 20 % DPH vo výške 6,75 eura, t. j. spolu u jedného zo žalobcov vo výške 40,51 eura. U oboch žalobcov spolu vo výške 81,02 eura.

Preto odvolací súd priznal žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 81,02 eura, ktoré uložil žalovanému zaplatiť právnej zástupkyni žalobcov v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Vo vzťahu k nároku žalobcov na priznanie trov konania za úkon vyjadrenie žalobcov v 1. a 2. rade k odvolaniu žalovaného voči trovám súdneho konania, žiadosť o rozhodnutie o trovách právneho zastúpenia - predloženie, zo dňa 29.10.2014, doručené odvolaciemu súdu dňa 31.10.2014, odvolací súd konštatuje, že ide o úkony, ktoré odvolací súd nepovažuje za účelné vzhľadom na to, že žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného už vyjadrili dňa 05.08.2014 a za tento úkon boli trovy priznané. Preto odvolací súd žalobcom priznal trovy odvolacieho konania len vo vyššie uvedenom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.