Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoE/101/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej Q. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. L. XX, XXX XX, V. G., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5522/14, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 575,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. - 37 zo dňa 30. 03. 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „exekučný súd“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), s poukazom na ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES, na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozsudok sp. zn. SR 00415/12 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave zo dňa 25. 04. 2012. Týmto exekučným titulom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 575,27 Eur spolu so príslušenstvom v mesačných splátkach, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Pri vyhodnocovaní, či uvedené rozhodnutie má atribúty exekučného titulu, na podklade ktorého je možné vykonávať exekúciu, vychádzal okresný súd z vnútroštátnych právnych noriem ako aj z noriem európskeho práva a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Exekučný súd ďalej uviedol, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 03. 09. 2010 zmluvu o úvere a tento ich zmluvný vzťah vyhodnotil ako spotrebiteľský. Okolnosť, že formulár na ktorom je zmluva uzatvorená, má názov „Zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva SR obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemá podľa názoru okresného súdu za následok, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa. V zmysle § 52 ods. 2 sa ustanovenia o ochrane postavenia spotrebiteľa použijú vždy pokiaľ je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Exekučný súd uviedol, že pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný v zmluve o úvere zaškrtol políčko, že „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania“ považuje dodávateľom vopred naformulované vyhlásenie o poskytnutí finančných prostriedkov na výkon povolania len za formalistický pokus vyňať predmetný vzťah spod pôsobnosti príslušných noriem na ochranu spotrebiteľa. Z ustanovenia § 52 ods. 4 je zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou je, či účastník koná v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Z legálnej definície pojmu spotrebiteľ v znení 52 ods. 4 vyplýva, že ochrana patriaca spotrebiteľom nie je odňatá fyzickým osobám, ktoré sú držiteľmi oprávnenia na podnikanie, avšak nepatrí osobám, ktoré pri uzatváraní zmluvy konajú v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Exekučný súd ďalej rozsiahlo poukázal na výklad a aplikáciu vnútroštátneho práva eurokonformným spôsobom s tým že odkázal na príslušnú judikatúru Súdneho dvora. Exekučný súd sa zaoberal i dohodu o vyplnení zmeniek, ktorá je obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a vyhodnotil ju ako jednu z neprijateľných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru exekučného súdu platí záver o absolútnej neplatnosti právneho úkonu obchádzajúceho zákon aj pre rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola v prejednávanej veci z hľadiska formy uzatvorená na samostatnej listine. Napriek tomu však išlo v prípade tejto rozhodcovskej zmluvy v zmysle terminológie smernice 93/13/EHS (čl. 3 ods. 2) o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, alebo odmietnuť. Záver, že predmetná rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne v kontexte posudzovaného zmluvného vzťahu podľa názoru súdu spochybňuje ustanovenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 14 veta prvá a druhá)., podľa ktorých „Veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj „zmluvné strany“)prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie.“ Teda vopred pripravené formulárové zmluvné ustanovenie Všeobecných podmienok poskytnutia úveru priamo predpokladá rozhodcovské konanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru exekučného súdu, aj keď by dodávateľ a spotrebiteľ rozhodcovskú zmluvu uzavreli skutočne individuálne, pričom adhézna forma rozhodcovskej zmluvy a jej previazanosť s vopred stanoveným predpokladom použitia rozhodcovského konania tomu nenasvedčujú, aj v takom prípade by vôľa zmluvných strán rozhodcovskej zmluvy mohla smerovať len k dojednaniu náležitostí a obsahu rozhodcovskej zmluvy v súlade s požiadavkami zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. Je však vylúčené, aby vôľa jednej zo zmluvných strán uzavretím rozhodcovskej zmluvy (v tomto prípade spotrebiteľa) smerovala k tomu, aby sa vzdala svojho práva na spravodlivý proces. V uvedenom prípade však bolo dôsledkom a účinkom rozhodcovského konania práve to, že konajúci rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenia v zjavnom rozpore s právnymi predpismi a spotrebiteľovi bola odopretá ochrana ktorú mu poskytujú príslušné ustanovenia smernice 93/13/EHS a smernice 2008/48/ES, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona o spotrebiteľských úveroch, čo je zrejmé a preukázateľné vzhľadom na priznané plnenie a absolútne nerešpektovanie príslušných kogentných európskych a vnútroštátnych noriem o ochrane spotrebiteľa. Uvedené dôsledky dojednania rozhodcovskej zmluvy sú teda z hľadiska predmetných noriem nežiaduce, nepredpokladané a zakázané. Prostredníctvom využitia inštitútu právom dovoleného a predvídaného (rozhodcovskej zmluvy) došlo v predmetnej veci k dosiahnutiu výsledku právom zakázanému. Podľa názoru exekučného súdu je teda z hľadiska vnútroštátneho práva dojednanie rozhodcovskej zmluvy v posudzovanom právnom vzťahu právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankcionovaný absolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo. Na základe uvedeného okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania ako neplatnú, rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe nemôže spĺňať a ani nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Exekučný súd nemohol poveriť súdneho exekútora na vymoženie sumy priznanej v exekučnom titule, nakoľko by týmto postupom súd akceptoval rozhodnutie, pre ktorého vydanie nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda by akceptoval nevykonateľné rozhodnutie, ktoré nemá právne účinky. Na základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) a podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. Právne posúdenie veci je podľa názoru odvolateľa nesprávne. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd aplikoval aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, a tým na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. V rámci prieskumu exekučného titulu z materiálnej stránky však súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku rozhodcovského rozsudku. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právnom nedovolanému alebo niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Ďalej namietal, že strana exekučného konania sa môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, pričom civilné konanie je dvojinštančné. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený poukázal na to, že konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však podľa názoru oprávneného tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., postupuje v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle svojho Rokovacieho poriadku. Exekučný titul bol teda vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle uvedeného právneho predpisu. Zmluvné strany sa v zmysle článku 2 odsek 2 druhá veta dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnym vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd. Poukázal ďalej na odôvodnenie zákonodarcu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva, súd teda konal nad rámce zákonných ustanovení. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený odvolaním napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník. Odvolaniu oprávneného proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom zákonná sudkyňa nevyhovela a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p.

Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

Predmetom odvolania oprávneného je procesné rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z obsahu spisu krajský súd zistil, že dňa 13. 02. 2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, spísaný návrh oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava na vykonanie exekúcie proti povinnej Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L. XX, XXX XX, V. G., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, sp. zn. SR 00415/12 zo dňa 25. 04. 2012. Uvedeným rozsudkom bola povinnej ako žalovanej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi 575,27 Eur s príslušenstvom v splátkach. Následne bola dňa 22.04.2014 doručená okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd svoje rozhodnutie rozsiahlo odôvodnil, poukazujúc na ustanovenia vnútroštátneho a komunitárneho práva týkajúceho sa ochrany spotrebiteľa ako aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, pričom vyhodnocoval základný zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným ako aj exekučný titul vydaný rozhodcovským súdom z hľadiska uvedených predpisov. Vyhodnotenie základného zmluvného vzťahu (z ktorého nárok je uplatňovaný v tomto exekučnom konaní) ako vzťahu spotrebiteľského a následnú tomu zodpovedajúcu aplikáciu ochrany spotrebiteľa oprávnený v odvolaní nenamietal a nijako nespochybňoval. Oprávnený exekučnému súdu vytýkal, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti a neúplne zistil skutkový stav veci.

Z množstva argumentov, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol exekučný súd, považuje odvolací súd za podstatné tie, ktoré sa týkajú vyhodnotenia zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského a následne argumenty týkajúce sa vyhodnotenia rozhodcovskej zmluvy, ktorou bola založená právomoc rozhodcovského súdu.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci exekučným súdom a poukazovanie na to, že exekučný súd aplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, táto nie je dôvodná, pretože prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí na oprávneným uvádzané ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní neodkazoval, a teda podľa nich pri svojom rozhodovaní nepostupoval.

Pokiaľ odvolateľ namietal prekročenie rámca preskúmavacej činnosti zverenej exekučnému súdu Exekučným poriadkom, odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul

- rozhodcovský rozsudok, že súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení uznesenia sp. zn. -19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. z 27. 1. 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Z uvedeného je zrejmé, že postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu bol správny, vykonaný v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom.

Pokiaľ ide o druhú námietku týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu, ani táto námietka nie je dôvodná, nakoľko exekučný súd sa dostatočne oboznámil s rozhodcovskou zmluvou obsiahnutou v súdnom spise a jej neprijateľnosť dostatočným spôsobom vyhodnotil. Oprávnený nesprávne uviedol, že exekučný súd neúplne zistil skutkový stav veci, keď namietal, že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodcovské konanie, ako alternatíva pri riešení sporov, môže prebehnúť len vtedy, ak bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie a na rozhodnutie sporu. Ako to vyplýva z § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa § 4 uvedeného zákona môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. V predmetnom prípade je právomoc rozhodcovského súdu preukazovaná písomnosťou označenou ako rozhodcovská zmluva zo dňa 03. 09. 2010 (č.l. 18 spisu), uzavretou medzi oprávneným a povinnou. Exekučný súd má v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nepochybne právo a zároveň aj povinnosť v zmysle vyššie uvedenej argumentácie zisťovať okrem iného aj rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda skúmať nielen to, či rozhodcovská zmluva (prípadne doložka) bola medzi oprávneným a povinným vôbec uzavretá ale aj to, či bola uzavretá platne. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že medzi oprávneným a povinnou ide, ako už bolo uvedené, o spotrebiteľský vzťah a je preto na mieste dôsledná aplikácia ochrany spotrebiteľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21. 03. 2012 uviedol, že „princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (bdelým patrí právo) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“

V zmysle uvedeného bol preto správny postup okresného súdu, keď predloženú rozhodcovskú zmluvu skúmal a následne ju v zmysle § 52 a nasl. vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy o úvere alebo súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere, nie je dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. Povahu formulárovej zmluvy má totiž nielen zmluva o úvere a zmluvné podmienky k nej, ale aj predformulované znenie rozhodcovskej zmluvy. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulára, obdobného tomu, vo forme ktorého bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Povinnej neboli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva v skutočnosti v tomto prípade navyše ani nie je alternatívou riešenia sporov, nakoľko ak oprávnený - veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už povinná musela podrobiť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že v ustanovení § 53 ods. 4 je len demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, z čoho vyplýva, že ako neprijateľnú zmluvnú podmienku môže súd vyhodnotiť aj takú, ktorá nespadá medzi neprijateľné zmluvné podmienky konkrétne vymedzené v tomto ustanovení. V predmetnom prípade má rozhodcovská zmluva podobu formulárovej zmluvy, ktorá bola povinnej ako spotrebiteľovi predložená spolu so zmluvou o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru k nej bez toho, aby bola dostatočne informovaná o povahe, zmysle a následkoch takejto zmluvy, absentuje v nej teda informovaný súhlas povinnej.

S ohľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.