Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-90-2014.pdf
PDF · 111.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/90/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci navrhovateľa: M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., Q. 1, bývajúci na adrese V. cesta XX, zastúpený B.. T.. Z. Y., O.., advokátom so sídlom Z. X/B, K., proti odporkyni: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Q. 1, zastúpená B.. C. Michálkovou M., advokátkou, so sídlom C. XX, K., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom B.: G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u odporkyni, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava , so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov: M. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., rod. G., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. - A. M. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a .
Maloleté deti B. - G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti odporkyne.
J. maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Navrhovateľ je povinný platiť výživné na maloletú G. v sume XXX eur mesačne a na maloletého Q. v sume XXX eur mesačne vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred k rukám odporkyne počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 18.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva, ktoré s odporkyňou uzavrel dňa 01.06.2002. Z manželstva sú narodené dve maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo spočiatku okrem menších nedorozumení harmonické, s odporkyňou spolu zabezpečovali všetky funkcie súvisiace s manželským spolužitím. Ako živiteľ rodiny XX rokov zabezpečoval potreby rodiny najmä z finančného hľadiska, a to ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti J.., s.r.o.. J. finančná situácia spôsobená poklesom ekonomickej stability na trhu bola počiatkom prvých rozporov, ktoré sa následne prehlbovali. Postupom času začali medzi nimi vznikať nedorozumenia spôsobené ich rozdielnymi povahovými črtami, ktoré viedli k vzájomnému citovému odcudzeniu až do takej miery, že spolu prestali bývať, riadne finančne hospodáriť a intímne spolu žiť. Spoločnú domácnosť s odporkyňou opustil XX.XX.XXXX. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považuje dlhotrvajúce a trvalé citové odcudzenie, absenciu spoločnej komunikácie, hlavne manželskej podpory a spolupatričnosti, psychický nátlak a nekonečné hádky, z
ktorých trpia v konečnom dôsledku aj ich deti. Maloleté deti narodené z manželstva navrhol na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné z jeho strany navrhol určiť v sume XXX eur mesačne na každé dieťa. Tiež navrhol upraviť jeho styk s oboma maloletými deťmi v podrobnom rozpise, nakoľko sa chce s nimi stretávať, starať sa o ne a byť pre ne otcovskou oporou.
Odporkyňa s rozvodom súhlasila, nakoľko manželstvo neplní svoju spoločenskú funkciu, od jesene XXXX s navrhovateľom nezdieľajú spoločnú domácnosť, pretože sa z nej odsťahoval, spoločne nehospodária a ani intímne nežijú. Manželstvo je dlhodobo rozvrátené a nie je možnosť obnoviť manželské spolužitie. V zmysle dohody s navrhovateľom po skončení rodičovskej dovolenky nastúpila do práce iba na X hodiny, pretože sa navrhovateľ chcel venovať vo veľkej miere podnikaniu. Pri odchode zo spoločnej domácnosti navrhoval, že bude na deti platiť výživné XXX eur mesačne na každé dieťa. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi navrhovala upraviť v podstatne užšom rozsahu, nakoľko starostlivosť o deti zabezpečovala prevažne sama, keďže navrhovateľ prichádzal domov večer medzi XX až XX hod., kedy deti už spali. Maloletí sa vo februári XXXX zúčastnili „testu tematického výberu“ zameraného na zistenie ich vnútorného vzťahu k okoliu, v ktorom navrhovateľ vyšiel ako veľmi negatívna osoba v ich živote.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom ich sobášneho listu, rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch, výdavkoch a majetkových pomeroch manželov, lekárskymi správami o zdravotnom stave maloletých detí a odporcu, ďalším spisovým materiálom a obsahom súvisiacich spisov tunajšieho súdu sp. zn. 20P/383/2014, 20P/274/2014 a 20P/109/2015 a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v K., u oboch sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti, občania A. republiky. T. posledné spoločné bydlisko bolo v okrese K. V, ktoré je aj v súčasnosti naďalej bydliskom odporkyne. Tým je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX
Navrhovateľ vypovedal, že manželstvo, ktoré uzatváral po ročnej známosti z lásky, je hlboko a trvalo rozvrátené. Problémom bol pokles ich dovtedy vysokej životnej úrovne z dôvodu finančnej krízy. Pred deťmi sa hádali, každý rozhovor končil urážaním a osočovaním jeho osoby. Dňa 25.11.2013 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, býva u priateľky, ktorej za bývanie neplatí, len raz za mesiac urobí potravinový nákup. Odporkyňa mu bráni stretávať sa s maloletými. Veľký zlom nastal začiatkom roku XXXX , kedy mu deti vyslovene povedali, že s ním na letnú dovolenku ísť nechcú. V konečnom dôsledku výživné navrhol stanoviť vo výške XX.- eur mesačne na každé dieťa, nakoľko v dôsledku ekonomickej krízy sa mu znižoval príjem, až musel obchodnú spoločnosť zrušiť a zaevidovať sa na úrade práce. Pôvodne navrhoval upraviť jeho styk s maloletými bez prítomnosti odporkyne a za prítomnosti psychológov na akreditovanom pracovisku. Aktuálne sa s deťmi nestýka, ani sa nepamätá, kedy s nimi bol naposledy, nemá to význam, preto styk s deťmi upraviť nežiadal.
Odporkyňa v rámci výpovede s rozvodom súhlasila, obnovu manželského spolužitia vylúčila. Ich manželstvo bolo harmonické, bežné až do doby, pokým si navrhovateľ nenašiel priateľku, čo zmenilo jeho správanie a začal byť vo všetkých oblastiach nespokojný. Počas manželstva navrhovateľ pracoval XX-XX hodín denne a žiadal ju, aby mu dala priestor na podnikanie s tým, že ona sa bude starať o deti. Domov chodieval o cca XX.XX - XX.XX hod. a bolo otázkou času, kedy sa manželstvo rozpadne. Žije s oboma deťmi sama v byte patriacom do K., od ktorého má navrhovateľ stále kľúče, za deťmi môže kedykoľvek prísť, ale on si tam chodí len pre poštu. Potvrdila, že styk detí s otcom je veľmi sporadický. Náklady detí sa neustále zvyšujú, preto navrhla výšku výživného zo strany navrhovateľa v sume XXX eur mesačne na maloletú G. a XXX eur mesačne na maloletého Q.. Súhlasila s tým, aby styk navrhovateľa s maloletými deťmi upravený nebol. Poprela, že by mu v styku s deťmi bránila, sama ho vyzývala, aby za deťmi prišiel, ale stále sa vyhováral, že má veľa práce.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19.
Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania neplní svoje spoločenské funkcie tým, že manželia spolu nežijú intímne ani ekonomicky, nebývajú v spoločnej domácnosti, pre svoje deti nevytvárajú spoločnými silami zdravé rodinné prostredie, pričom nie je predpoklad obnovenia ich spolužitia. Obaja sú rozhodnutí ukončiť manželstvo rozvodom. Osobnú starostlivosť o deti zabezpečuje navrhovateľka, navrhovateľ sa s deťmi nestýka. Tým sú dané dôvody pre rozvod manželstva v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením / § 23 ods. 1 Zákona o rodine /. Príčiny rozvratu manželstva súd vidí v nezvládnutí zmenenej situácie v rodine, ktorá nastala po prepuknutí hospodárskej krízy, v neschopnosti manželov riadne spolu komunikovať, čo viedlo k hádkam, svedkami ktorých boli aj maloleté deti, v rozdielnosti ich povahových čŕt a porušení manželskej vernosti zo strany navrhovateľa, ktorá naďalej pretrváva, čo viedlo k citovému odcudzeniu a v konečnom dôsledku k ukončeniu spolužitia. Za tohto stavu sa rozvrat javí ako hlboký a trvalý.
Nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a reparáciu ich manželského spolužitia nemožno očakávať, súd návrhu na jeho rozvod vyhovel.
Rozvod manželstva je tiež v záujme maloletých detí, ktoré takto nebudú svedkami neustálych hádok a konfliktov rodičov. Navrhovateľka chce maloleté deti vychovávať v pokojnom a bezpečnom prostredí.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXP XXX/XXXX-XX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom C. súdu v K. zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXCoP/XXX/XXXX-XXX, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa maloleté deti B., G., nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX zverili do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú G. v sume XXX eur mesačne a na maloletého Q. v sume XXX eur mesačne u oboch od XX.XX.XXXX.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Kolízny opatrovník XX.XX.XXXX zrealizoval šetrenie v domácnosti navrhovateľa na adrese B. A. 9, K. a zistil, že ide o X-izbový byt v jeho vlastníctve, v ktorom v súčasnosti nebýva, pretože sa zdržiava na V. ceste XX v domácnosti jeho priateľky. V predmetnom byte dočasne býval spoločník navrhovateľa s rodinou, ktorým bývanie poskytol na cca X-X týždne bez nároku na finančnú odmenu. Uvedený byt je po čiastočnej rekonštrukcii zrealizovanej v minulosti, je kompletne zariadený a udržiavaný v čistote. Sú v ňom vytvorené podmienky na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o obe deti.
Dňa XX.XX.XXXX vykonal kolízny opatrovník šetrenie v domácnosti matky. T. o X-izbový kompletne zariadený byt vo vlastníctve manželov B.. K. je zrekonštruovaný, zariadenie bytu je nadštandardné a veľmi vkusné. Hygiena a čistota v domácnosti bola na nadštandardnej úrovni. Obe maloleté deti majú
vlastné izby prispôsobené ich veku a potrebám. V domácnosti matky sú vytvorené nadštandardné podmienky pre obe maloleté deti.
Dňa 01.10.2014 vykonal kolízny opatrovník pohovor s oboma maloletými deťmi, ktoré uviedli, že teraz bývajú s maminou, ktorá sa o ne dobre stará, vodieva ich do a zo školy a na krúžky. Ak je mamina v robote, niekedy idú k omame alebo k tete, ktorá býva blízko nich. Cez víkendy chodievajú s mamou bicyklovať na hrádzu, na prechádzky do lesa, na oslavy kamarátov, do kina. Každý z nich má svoju izbičku, kde im tato spravil nábytok, Q. nedokončil skriňu. Tato ich volal na dovolenku, ale nechceli ísť, lebo s nimi mal ísť niekto, koho nepoznajú a to sa im nepáčilo. Nechcú s ním ísť preto, čo im všetko spravil. Možno by sa niečo zmenilo, keby spravil niečo, čo by ich presvedčilo o tom, že ich má rád, napríklad, že by sa k nim vrátil, alebo keby sa zmenil. G. si s tatom nemá čo povedať. Najviac ich mrzí, že tato od nich odišiel. Vôbec nič im nepovedal, nevysvetlil prečo, jedného dňa jednoducho domov neprišiel. Najradšej by boli, keby sa vrátil domov, potom by mu všetko odpustili. Mamina o tatovi hovorieva, hnevá sa na neho a oni jej veria. Obe deti zhodne uviedli, že by nechceli, aby bol presne určený čas, kedy sa majú s tatom stretávať, chceli by, aby mohli za ním ísť, keď budú sami chcieť. Kolízny opatrovník v správe uviedol, že obe deti sú na seba veľmi naviazané, navzájom sa držali za ruky, boli v neustálom fyzickom kontakte. V odpovediach sa dopĺňali, iniciatívnejšia bola maloletá G..
Navrhovateľ žiadal na čas po rozvode zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, s čím odporkyňa i kolízny opatrovník súhlasili, preto súd vyhovel aj tejto časti návrhu a na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne, v jej starostlivosti o maloleté deti súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky. Súd rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď.
Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom a pod..
Navrhovateľ bol zamestnancom a jedným z dvoch spoločníkov a konateľov obchodnej spoločnosti J., s.r.o., ktorej hlavnou činnosťou boli stolárske práce a ktorá v daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila hospodársky výsledok pred zdanením + X XXX,XX eur, základ dane + XXXX,XX eur. Zisk spoločnosti v
roku XXXX, podľa zápisnice z valného zhromaždenia konaného dňa XX.XX.XXXX dosiahol X XXX.- eur. J.r, s.r.o. v daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov XXX XXX,XX eur; súčet prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov XXX XXX,XX eur a hospodársky výsledok pred zdanením - XX XXX,XX eur. Zo zápisnice z valného zhromaždenia tejto obchodnej spoločnosti konanej XX.XX.XXXX súd zistil, že bola schválená účtovná závierka za rok XXXX, spoločnosť zisk nevykázala, preto sa nezaoberala rozdelením zisku. Navrhovateľov priemerný mesačný príjem ako zamestnanca zistený z mzdových listov za prvých jedenásť mesiacov roka XXXX dosiahol XXX,XX eur netto. V. XX.XX.XXXX bol jeho pracovný pomer s J. s.r.o. rozviazaný dohodou, táto obchodná spoločnosť bola dňom XX.XX.XXXX zrušená a dňa XX.XX.XXXX vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu K. I. Spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, obchodné meno právneho nástupcu: Q., s.r.o. so sídlom K. X/A, Bratislava. Navrhovateľ preukázal, že od XX.XX.XXXX je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Z daňového priznania za rok XXXX súd zistil, že mal príjmy z prenájmu nehnuteľnosti vo výške X XXX,XX eur a výdavky X XXX,XX eur. Býva u partnerky, ktorej za bývanie neplatí. Je výlučným vlastníkom X-izbového bytu, ktorý cca do januára XXXX prenajímal za XXX.- eur mesačne, momentálne byt neprenajíma, nakoľko sa v ňom chcel stretávať s maloletými deťmi. Poplatky súvisiace s týmto bytom hradí v sume XXX eur mesačne. Z. garáž, ktorú taktiež neprenajíma, sú v nej uložené veci po jeho matke. Druhú garáž v roku XXXX predal za XX XXX.- eur. So zdravotným stavom trvale zvýšené náklady nemá, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Z čestného prehlásenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že navrhovateľovi poukázal sumu X XXX,XX titulom pôžičky na výživné a trovy a sumu X XXX,XX eur titulom pôžičky trovy exekúcie. Uvedené prehlásenie bolo vydané na základe žiadosti N. X., M.. Z. R., súdneho exekútora.
Trestné stíhanie voči navrhovateľovi pre prečin Zanedbanie povinnej výživy bolo zastavené, lebo zanikla trestnosť činu.
Odporkyňa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, je živnostníčka poskytujúca kadernícke služby. V daňovom priznaní za rok XXXX vyčíslila príjmy zo živnosti vo výške X XXX,XX eur a výdavky v sume X XXX,XX eur a v daňovom priznaní za rok XXXX uviedla výšku príjmov zo živnosti X XXX,XX eur a výdavkov 2 XXX,XX eur, poberá prídavky na deti v aktuálnej výške XX,XX eur mesačne na každé dieťa. A. so sestrou, tiež poskytujúcou kadernícke služby, majú prenajaté nebytové priestory /pivničné priestory/, za ktoré každá z nich mesačne platí po XX eur. G., že by mala so svojím zdravotným stavom trvale zvýšené náklady. K. sama s deťmi v byte patriacom do K., za ktorý v zmysle mesačnej zálohovej úhrady platí XXX,XX eur a za elektrinu XX eur mesačne.
Maloletá G. je XX ročná šiestačka a maloletý Q. deväť a pol ročný tretiak J. školy, V. X v K., ktorá náklady u maloletej G. vyčíslila - príspevok RR: XX eur, exkurzia do K.: XX eur a do O. XX eur a náklady maloletého Q. vyčíslila - príspevok RR: XX eur, pracovné zošity zo SJ, M, Aj: XX eur. E. uviedla, že so zabezpečením kvalitného vyučovania bolo nutné, aby rodičia zakúpili niektoré pomôcky aj individuálne, ktoré neuviedla. Každému dieťaťu matka platí v škole za obedy cca XX.- eur mesačne, Q. za školskú družinu XX,XX eur mesačne, príspevok do triedneho fondu u maloletého Q. činil XX.- eur a u maloletej G. XX.- eur, tiež im kupuje pracovné zošity a ďalšie školské potreby a pomôcky vrátane prezúvok, telocvičného úboru, potrieb na výtvarnú výchovu a hradí akcie organizované školou. Obe deti chodia do školy v prírode. So súhlasom otca navštevujú krúžky, maloletá G. už X rokov súťažne tancuje, matka jej za tanečnú platí XXX.- eur na tri mesiace, kostýmy a súťaže stoja cca XXX eur ročne a sústredenia v sume XXX eur ročne. M. Q. chodí na karate, kde poplatok za štyri mesiace činí XXX.- eur, túto športovú činnosť vykonáva súťažne, matka mu platí náklady spojené so súťažami v sume XXX eur ročne, za sústredenie zaplatila XXX eur ročne. Obe deti nosia dioptrické okuliare, ale diagnóza maloletej G. vyžaduje špeciálne sklíčka, jedno stojí XXX.- eur. Podľa vyjadrenia matky najlacnejšie okuliare pre G. stoja XXX.- eur a pre Q. XXX.- eur, keďže nepotrebuje špeciálne sklíčka. Obe deti matka vodí na pravidelné očné vyšetrenie dvakrát ročne s poplatkom XX eur na každé dieťa. Ďalšie náklady sú spojené s ošetrením u stomatológa. Otec deťom tiež odsúhlasil výučbu anglického jazyka, čo stojí XX.- eur mesačne na každé dieťa.
Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať ich a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Výživné zo strany navrhovateľa
navrhol určiť v sume XXX eur mesačne na maloletú G. a v sume XXX eur mesačne na maloletého Q., styk navrhovateľa s maloletými upraviť nenavrhol.
Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, z tohto dôvodu je proti nemu vedené exekučné a bolo vedené trestné konanie. Okrem výživného, ktoré neplatí riadne a včas, iným spôsobom potreby detí nezabezpečuje. Otec má snahu prenášať svoju vyživovaciu povinnosť takmer v celom rozsahu na matku maloletých detí. Dosiahol odborné vzdelanie, ako A. má prax, svoju dlhodobo nepriaznivú zárobkovú činnosť neriešil adekvátnym spôsobom, znižovaním svojich príjmov odôvodňuje neschopnosť riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Snahu zamestnať sa súdu nepreukázal. Jeho zdravotný stav mu nespôsobuje žiadne obmedzenia, čo sa týka pracovnej aktivity. Pokiaľ otec svoju získanú kvalifikáciu nevyužíva resp. nie je schopný dosahovať ňou dostatočný príjem, je povinný nájsť si zamestnanie v inom odbore, keďže má zo zákona vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Každý rodič je totiž povinný vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť ako svoju prvoradú povinnosť, mohol riadne plniť. Skutočnosť, že otec nedosahuje dostatočný príjem bez preukázania objektívnych dôvodov, ktoré by mu bránili nájsť si zamestnanie, nemôže byť na úkor maloletého dieťaťa. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že si na živobytie ako aj na platenie výživného požičiava, nakoľko aj odporkyňa si podľa vlastného vyjadrenia požičiavať finančné prostriedky za účelom zabezpečovania potrieb maloletých, už aj vzhľadom na to, že navrhovateľ na deti neprispieva vo výške výživného, na ktorú sa sám dobrovoľne zaviazal.
Súd mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľom navrhovaná výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a ich veku.
Súd zaviazal navrhovateľa výživným v sume XXX eur mesačne na maloletú G. a v sume XXX eur mesačne na maloletého Q., počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva k rukám odporkyne, teda v rovnakej výške určenej na čas do rozvodu manželstva. Takto určenú výšku výživného považuje v súčasnom období za primeranú jednak veku a odôvodneným potrebám maloletých detí, ale aj možnostiam a schopnostiam odporcu a celkovým príjmovým a majetkovým pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd pri rozhodovaní neprihliadol na argument právneho zástupcu navrhovateľa, že výživné na čas do rozvodu bolo určené nesprávne, pretože by sa jednalo o res iudicata. Výživné je možno meniť len, ak sa zmenia pomery. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú následne súd schválil. Teda navrhovateľ sa sám dobrovoľne poznajúc a uvedomujúc si svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery zaviazal na platenie výživného na maloleté deti v sumách XXX eur a XXX eur mesačne. Každý rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných prostriedkov na to, aby si svoje vyživovacie povinnosti mohol riadne plniť a až finančné prostriedky, ktoré mu po zaplatení výživného zostanú, môže použiť pre zabezpečovanie vlastných potrieb. Navrhovateľom navrhovaná výška výživného XX eur mesačne na každé dieťa je absolútne nezodpovedajúca potrebám a veku maloletých detí, ale ani pomerom zisteným na strane navrhovateľa, ktorý je v produktívnom veku, žije v oblasti s množstvom pracovných príležitostí. Navrhovateľ svojím postojom prenáša svoju vyživovaciu povinnosť na odporkyňu, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť k obom maloletým deťom, ktorú však vzhľadom na vek detí ešte stále čiastočne plní svojou osobnou starostlivosťou o ne, na ktorej sa navrhovateľ nepodieľa. Skutočnosť, že navrhovateľ býva bez poplatku u svojej priateľky a byt a garáž v jeho vlastníctve dlhodobo neprenajíma, je nutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine tak, že sa vzdal bez dôležitého dôvodu majetkového prospechu, na čo súd pri rozhodovaní prihliadol. Odporkyňou vyčíslené náklady detí sú primerané a správne a tiež sú ňou preukázané. Navrhovateľ v konaní nepreukázal na svoju odbornú, zdravotnú alebo inú neschopnosť zadovážiť si dostatočný príjem. Výživné na maloleté deti navrhované odporkyňou je v súčasnej dobe navrhované v neprimeranej výške. Súd pri rozhodovaní prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletých detí matka hradí z prídavkov vyplácaných na ne v aktuálnej výške XX,XX eur mesačne na každé dieťa.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Navrhovateľ pôvodne žiadal súd, aby upravil jeho styk s maloletými deťmi. V konečnom dôsledku styk s deťmi upraviť nežiadal, s čím súhlasila odporkyňa i kolízny opatrovník, preto súd neupravil styk navrhovateľa s maloletými deťmi, ale ponechal ho na dohodu rodičov, s čím súhlasila odporkyňa i kolízny opatrovník.
Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou podpísaného súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosti uložené mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.