Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-478-2006.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Subarea
7Er/478/2006
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Stacho Chladný, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, nástupcu súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného, pod č. EX 10981/06 (pôvodne EX 981/06), na návrh oprávneného: Kevartis, s.r.o., so sídlom Kliňanská cesta 565, 029 01 Námestovo, IČO: 35 952 989, právne zast.: JUDr. Peter Psotka, advokát, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 42 193 389, proti povinnému: O. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. O. XXX, o vymoženie uloženej povinnosti istiny 63,27 eur s prísl., o sťažnosti súdneho exekútora zo dňa 04.08.2022 voči uzneseniu č.k. 7Er/478/2006 - 45 zo dňa 29.07.2022, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením č.k. 7Er/478/2006 - 45 zo dňa 29.07.2022, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd určil, že dňa 01.01.2020 došlo k zastaveniu starej exekúcie a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu paušálnych trov exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, t.j. dňom 01.01.2020, došlo k objektívnemu zastaveniu starej exekúcie z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. a) tohto zákona v dôsledku uplynutia rozhodnej doby piatich rokov od doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 19.02.2007. V danej exekučnej veci sa nejedná o starú exekúciu, ktorá sa v zmysle § 2 ods. 2 tohto zákona nezastavuje, a ani po výzve adresovanej súdnemu exekútorovi nebolo zo spisu preukázané, žeby došlo k predĺženiu rozhodnej doby podľa § 4 zákona. Pokiaľ aj pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov podal oprávnený návrh na zastavenie exekúcie v časti vymáhanej sumy 1,- eur, tento návrh nebol skutočnosťou, ktorá by spôsobovala predĺženie rozhodnej doby podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri výklade uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať zo základného predpokladu, že zákonodarca je racionálny. Zámerom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo odbremenenie súdov a súdnych exekútorov od agendy starých (nemajetných) exekúcií, a preto by bolo absurdné predpokladať, že zákonodarca mienil predĺžiť rozhodnú dobu v nemajetnej exekúcii v prípade, ak pred nadobudnutím účinnosti zákona oprávnený využije svoje dispozičné oprávnenie a podaním návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie prejaví, že nemá záujem pokračovať v exekúcii na vymoženie časti pohľadávky v rozsahu 1,- eur, ohľadne ktorej zastavenie navrhol. Návrh oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie doručený súdu do 31.12.2019 tak nemohol vyvolať taký právny následok, že by v dôsledku podania tohto návrhu pokračovala aj po 01.01.2020 exekúcia, ktorá by v prípade, že by tento návrh oprávnený nepodal, už bola ako nemajetná zastavená ex lege. Využitie dispozičného oprávnenia oprávneným smerovalo k zastaveniu exekúcie a nemohlo preto spôsobiť jej predĺženie. Nakoľko súdny exekútor nevydal Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote uvedenej v § 5 ods. 3 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tak
súd postupoval podľa § 8 ods. 2 tohto zákona a určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu § 2 ods. 1 písm. a/ zákona, keďže na to boli splnené všetky zákonné predpoklady. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 6 ods. 4 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pretože vo veci nevydal Upovedomenie o zastavení exekúcie a v zákonom stanovenej lehote ho nezaslal oprávnenému.
2. Uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi a právnemu zástupcovi oprávneného dňa 01.08.2022.
3. Voči uvedenému uzneseniu podal dňa 08.08.2022 súdny exekútor sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu (výroky aj odôvodnenie) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutočnosť, že predmetná exekúcia je v súčasnosti ukončená, nakoľko došlo k vymoženiu pohľadávky, jej príslušenstva, a rovnako aj trov exekúcie. Súdny exekútor zrušil všetky úkony smerujúce k postihu majetku povinného. Exekučné konanie v súčasnosti nie je možné ukončiť, a to len z dôvodu, že povinnému sa doručuje upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Nakoľko súd nemôže duplicitne určiť, že došlo k zastaveniu exekúcie, ktorá v súčasnosti už je ukončená vymožením pohľadávky, navrhol, aby súd napadnuté uznesenie zrušil.
4. Na výzvu súdny exekútor predložil Vyjadrenie z 06.09.2022, v ktorom spísal zoznam výťažkov v exekúcii, kde prvý výťažok bol dosiahnutý po nadobudnutí účinnosti zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to až dňa 13.10.2021 v sume 149,82 eur, následne bol dosiahnutý výťažok dňa 29.10.2021 vo výške 49,94 eur, dňa 30.11.2021 výťažok v sume 49,94 eur, dňa 30.12.2021 výťažok v sume 49,94 eur, dňa 31.01.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 28.02.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 31.03.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 29.04.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 31.05.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 30.06.2022 výťažok v sume 22,47 eur, dňa 29.07.2022 výťažok v sume 14,84 eur a následne aj po podaní sťažnosti súdnym exekútorom bol dňa 31.08.2022 cestou Sociálnej poisťovne vymožený od povinného výťažok v sume 14,84 eur a dňa 06.09.2022 priamo od povinného výťažok v sume 49,01 Eur.
5. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že exekučný súd už listom zo dňa 20.01.2020 súdnemu exekútorovi oznámil, že v predmetnej exekúcii sú podľa obsahu spisu splnené podmienky na zastavenie starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku čoho súdu nerozhodoval o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v časti 1,- eur. Keďže súdny exekútor nesúhlasil s takýmto postupom exekučného súdu, tento dňa 04.02.2020 opätovne oznámil súdnemu exekútorovi, že o návrhu oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie nebude rozhodovať, pretože predmetné exekučné konanie je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zastavené priamo nadobudnutím účinnosti zákona, t .j. dňom 01.01.2020. Vo vzťahu k opätovnému nesúhlasu súdneho exekútora k výkladu zákona zo strany exekučného súdu, súd ďalším listom z 09.03.2020 oznámil súdnemu exekútorovi, že trvá na tom, že toto predmetné exekučné konanie bolo zastavené ex lege v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní. Vzhľadom na ukončenie exekučného konania uplynutím rozhodnej doby súd stratil právomoc vo veci konať a rozhodovať, preto nerozhodovanie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie v časti istiny vo výške 1,- eur nie je arbitrárny výklad, či postup súdu, ale práve rešpektovanie platnej zákonnej úpravy, ktorej skutočným účelom je zastavenie starých exekúcií a odbremenenie okresných súdov a nie vytváranie rámca na špekulatívny postup účastníkov a súdnych exekútorov. Návrh oprávneného na zastavenie väčšieho počtu exekúcií v rovnakej časti 1,- eur bol podľa názoru súdu evidentným procesným úkonom, ktorého cieľom bolo zneužiť aktuálny právny stav (nezastaviť starú exekúciu napriek tomu, že sú splnené podmienky na jej zastavenie), a preto súdneho exekútora opätovne požiadal o rešpektovanie právneho názoru vyjadreného v skorších oznámeniach.
6. Taktiež súd dôrazne poukazuje na postup súdneho exekútora vo vzťahu k exekučnému súdu, kedy súd dňa 04.05.2022 súdneho exekútora explicitne vyzval na oznámenie a preukázanie dosiahnutia výťažku v exekúcii, na čo súdny exekútor vo vyjadrení zo dňa 17.05.2022 nielenže neoznámil žiadne dosiahnutie výťažku, ale iba odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia o nesúhlase s právnym názorom súdu na zastavenie exekúcie ku dňu 01.01.2020.
7. Podľa § 239 ods. 1 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
8. Podľa § 243 C.s.p., v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne, a čoho sa sťažovateľ domáha.
9. Podľa § 246 C.s.p., ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
10. Podľa § 248 C.s.p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
11. Podľa § 249 C.s.p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 250 ods. 1 C.s.p., ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
14. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2.
15. Po preskúmaní sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom pod č.k. 7Er/478/2006 - 45 súd konštatuje, že súdny exekútor je v zmysle § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 účastníkom konania iba v časti rozhodovania súdu o trovách exekúcie. Z tohto dôvodu je sťažnosť voči napadnutému uzneseniu v časti rozhodnutia o určení starej exekúcie za zastavenú právne bezpredmetná, nakoľko bola podaná neoprávnenou osobou.
16. V zmysle ustanovení C.s.p. nie sťažnosť je zaradená do katalógu opravných prostriedkov, ale zákon ju vymedzuje ako prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu súdu prvej inštancie (§239 C.s.p.), a preto procesným následkom sťažnosti podanej neoprávnenou osobou je jej zamietnutie v zmysle § 250 ods. 1 C.s.p..
17. Pokiaľ aj súdny exekútor v dôvodoch sťažnosti uviedol, že súd nemohol dňa 29.07.2022 vydať uznesenie o tom, že exekúcia bola dňa 01.01.2020 zastavená zo zákona, keďže pred vydaním uznesenia dňa 29.07.2022 bola už exekúcia zastavená vymožením, súd pokladá za potrebné v tomto rozhodnutí uviesť, že tvrdenie súdneho exekútora bolo bez pochybností vyvrátené jeho ďalším písomným podaním, z ktorého vyplynulo, že pred 01.01.2020 nebol v exekúcii dosiahnutý žiadny výťažok, prvý výťažok v exekúcii súdny exekútor vymohol cestou Sociálnej poisťovne až po opakovaných oznámeniach súdu o povinnosti súdneho exekútora vydať Upovedomenie o zastavení starej exekúcie, a súčasne až po vydaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, v priamom rozpore s jeho vlastným tvrdením uvedeným v ním podanej sťažnosti, pokračoval vo nútenom výkone a po podaní svojej sťažnosti vymáhal od povinného ďalšie úhrady (najskôr prostredníctvom Sociálnej poisťovne a následne aj priamo od samotného povinného), pričom sám sa už ďalej nijakým spôsobom nezaoberal návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie v časti 1,- eur.
18. Keďže súdny exekútor je účastníkom exekučného konania iba v rozsahu rozhodovania o trovách exekúcie, a v podanej sťažnosti súdny exekútor neuviedol iné dôvody než tie, ktoré sa týkali zastavenia exekúcie, súd rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o nepriznaní paušálnych trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepokladal za sporné, a v tejto časti plne odkazuje na odôvodnenie uznesenia č.k. 7Er/478/2006 - 45 zo dňa 29.07.2022.
19. Na základe vyššie uvedeného súd sťažnosť súdneho exekútora v zmysle ust. § 250 ods. 1 C.s.p. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.