Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/106/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava 811 08, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. H. XX, XXX XX U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 235,63 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 199,00 € s prísl.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 36,63 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške:

- 9,25 % ročne zo sumy 26,99 € od 18.06.2011 až do zaplatenia,

- 9,50 % ročne zo sumy 9,64 € od 18.07.2011 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o pripojení č. 9902888446 uzavretej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným, uvedená v záverečných ustanoveniach pod názvom Tabuľka č. 3 - Zmluvná pokuta v znení:

„Zmluvná pokuta za porušenie časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať službu Magio Sat

- 199 €; DPH sa neuplatňuje; jednorazovo.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z iných trov konania v prospech jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o. vo výške, 2,56 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 09.06.2014 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 235,63 € s prísl.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.

Podaním došlým súdu dňa 11.01.2016 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty - 199 € s prísl. preto súd konanie v tejto časti zastavil. Do konania na strane žalovaného vstúpil paušálne (viď žiadosť o zaslanie žaloby) vedľajší účastník „Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa“.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods.2 O.s.p. v spojení s § 200ea O.s.p.).

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúru č. 5728899581 s dátumom splatnosti do 17.07.2011, na sumu 09,64 €, b) faktúru č. 727894197 s dátumom splatnosti do 17.06.2011, na sumu 26,99 €, c) faktúru č. 2730905961 s dátumom splatnosti do 17.09.2011, na sumu 199,00 € (zmluvná pokuta - konanie zastavené).

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

Na základe vyššie uvedeného mal súd nárok žalobcu za poskytnuté služby (faktúry - a/,b) preukázaný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie uvedených súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:

- vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 26,99 € za čas od 18.06.2011 až do zaplatenia,

- vo výške 9,50 % ročne zo sumy vo výške 09,64 € za čas od 18.07.2011 až do zaplatenia.

Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,25% a 1,50% ročne a potom výška úrokov z omeškania je 9,25% a 9,50% ročne tak ako to požaduje žalobca.

K neprijateľným zmluvným podmienkam:

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods.4 písm.k) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa § 153 ods. 3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Procesný súd má za to, že určenie výšky zmluvnej pokuty pri porušení doby viazanosti nezohľadňujúce časový faktor splnenia záväzku spotrebiteľom a teda stanovujúce rovnakú zmluvnú pokutu pre prípad, ak aby spotrebiteľ porušil svoj záväzok v 1. alebo 23. mesiaci jeho trvania, vytvára hrubo nerovnovážny vzťah v neprospech spotrebiteľa a núti ho zaplatiť neprimeranú sankciu. Z uvedeného dôvodu súd zmluvné podmienky týkajúce sa zmluvných pokút vyhlásil za neprijateľné a teda tieto sú neplatné.

Náhrada trov konania.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. - Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods.2 O.s.p. - Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Konanie bolo v časti o zaplatenie sumy 199,00 € s prísl. zastavené z dôvodu späťvzatia žalobcom a v tejto časti konania ide o neúspech žalobcu. Žalobe bolo v časti o zaplatenie sumy 36,63 € s prísl. vyhovené a v tejto časti ide o úspech žalobcu.

V konaní išlo o spojenie 2 vecí, a to a) zaplatenie hovorného 36,63 € s prísl. a b) zaplatenie zmluvnej pokuty 199,00 € s prísl. Z celkového predmetu konania 235,63 €, tak pripadlo na konanie a) - 15,50 % a na konanie b) - 84,50 %.

Žalobca tak má právo na náhradu iných trov konania v rozsahu 15,50% zo zaplateného SP - 16,50 €, čo predstavuje 2,56 €.

Pokiaľ ide o trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, k týmto súd uvádza: Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. , podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný,

ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. - Ústavní soud ve svém usnesení sp. zn. uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

- za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv. formulářovou žalobu),

- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,

- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých souvisejících zákonů). Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. , bod 27). “.

Pokiaľ ide o žalovaného, tento náhradu trov konania nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Vedľajší účastník požadoval náhradu trov konania v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže tvrdil, že do konania vstúpil iba v tejto časti. Tvrdenie VÚ považuje súd za účelové, nakoľko z jeho podania týkajúceho sa vstupu do konania vyplýva, že vstúpil do konania ako celku. Vzhľadom na paušálnosť vstupu bez znalosti veci odmena za úkon právnej služby „prevzatie a príprava zastúpenia“ do úvahy neprichádza. Vyjadrenie VÚ zo dňa 16.12.2015 je typizovaným všeobecným vyjadrením poukazujúcim na rozhodnutia, ktoré žalobcom požadovanú zmluvnú pokutu mali vyhlásiť za neprijateľnú (bez možno verifikácie z dôvodu ich nepredloženia) a preto súd ani za tento úkon odmenu nepriznal. Pokiaľ ide o vyjadrenie VÚ k odvolaniu žalobcu týkajúceho sa uznesenia o pripustení vstupu VÚ do konania, toto bolo urobené v čase, keď už KS v Prešove o odvolaní rozhodol, preto za tento úkon odmena taktiež nepatrí.

Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. , v ktorom bolo uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.