Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-34-2022.pdf
PDF · 98.86 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/34/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXXX/X, D., proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. H. XXXX/X, D., a 2. I. J., nar. XX.XX.XXXX, adresa E. XXXX/X, D., o zaplatenie 50,- eur, na odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 4. januára 2022, č.k. 5C/14/2020-157, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd výrokom I. žalobu voči žalovanému 1. a 2. zamietol a výrokom II. žalovaným 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie ust. § 415, § 420 ods. 1, 2 a 3, § 438 ods. 1, § 439 a § 442 ods. 1 a 3 zák. č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, § 2 ods. 3 zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k skutkovým zisteniam, že v roku 2016 žalobkyňa umiestnila v trávnatom poraste pred plotom jej záhrady, mimo jej pozemku, 6 stĺpikov zo železa, okrúhleho tvaru, v dĺžke 2m. Povolenie na umiestnenie týchto stĺpikov mala priamo od predsedu ZO Hájky E. F. – žalovaného 1. Výročná členská schôdza ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica dňa 03.02.2019 schválila odstránenie všetkých prekážok na ceste (stromy, kamene, železné aj drevené tyče) do 30.06.2019, pričom ide o rozhodnutie právnickej osoby - Slovenský zväz záhradkárov - ZO Hájky. Žalovaná bola opakovane písomne vyzvaná na odstránenie prekážok na cestách v osade. Dňa 09.04.2020 žalobkyňa zistila, že stĺpiky boli odstránené, zo záznamu kamerového systému bolo vidieť 2 osoby, a to I. J. (žalovaný 2.), ktorý mal karbobrúsku a zrezal umiestnené stĺpiky medzi 7.00 - 8.00 hod. a druhá osoba – žalovaný 1., ťažkým kladivom zatĺkol zvyšky po odrezaných stĺpikoch do zeme. Na základe uvedeného sa žalobkyňa domáhala od žalovaných 1. a 2. náhrady škody, ktorá jej vznikla znehodnotením a odstránením predmetných stĺpikov.
Z dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaní 1. a 2. nespochybnili odstránenie stĺpikov z pozemku vo vlastníctve Slovenského zväzu záhradkárov - Základnej organizácie 13-91 Skalica – Hájky, a to spôsobom, že ich odrezali pri zemi a časť trčiacu nad zemou potom zatĺkli do zeme. Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 13-91 Skalica – Hájky je občianskym združením, v mene ktorého koná predseda výboru – žalovaný 1. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaných v spore, je daná subjektívnou povinnosťou vyplývajúcou z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje. V spore o náhradu škody pasívnu legitimáciu má subjekt, ktorý škodu spôsobil a ktorý je preto povinný (má subjektívnu povinnosť) škodu poškodenému - žalobkyni nahradiť. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa označila žalovaných 1. a 2. ako fyzické osoby - občanov a od nich vymáha náhradu škody. Pritom žalobkyňa v žalobe a tiež aj vo svojich ďalších prednesoch a vyjadreniach uviedla, že žalovaný 1. je predseda ZO - Hájky Skalica a žalovaný 2. je členom ZO - Hájky Skalica. Výročná členská schôdza ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica dňa 03.02.2019 schválila odstránenie všetkých prekážok na ceste (stromy, kamene, železné aj drevené tyče) do 30.06.2019, čo je rozhodnutím právnickej osoby
- Slovenský zväz záhradkárov - ZO Hájky. Následne predseda Záhradkárskej osady Hájky - žalovaný 1., konajúci za právnickú osobu, písomne vyzýval žalobkyňu, aby na základe podnetu výročnej členskej schôdze odstránila prekážky na cestách v osade do 30.6.2019, s tým, že v opačnom prípade budú musieť postupovať podľa článku č. 6 bod 3 Osadového poriadku. Následne dňa 9.4.2020 žalovaný 1.
- v tom čase predseda ZO – Hájky Skalica a žalovaný 2., ktorý je člen výboru ZO - Hájky - Skalica predmetné ochranné stĺpiky patriace žalobkyni odstránili z pozemku Slovenského zväzu záhradkárov tak, že ich odrezali pri zemi a uložili pred bránu žalobkyne, pričom tak konali ako štatutárny zástupca a predseda ZO a podľa pravidiel SZZ a uznesenia s Výročnej členskej schôdze. Ich konanie takto brala aj žalobkyňa, ktorá vždy uvádzala žalovaných ako členov ZO Slovenského zväzu záhradkárov. V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Z daných skutočností vyplýva, že ohľadne odstránenia stĺpikov vykonával úkony žalovaný 1. ako štatutárny orgán Slovenského zväzu záhradkárov – ZO - Hájky - Skalica. Táto osoba je oprávnená konať za uvedenú právnickú osobu a svojim konaním robila úkony na splnenie rozhodnutia Výročnej členskej schôdze ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica zo dňa 03.02.2019 ohľadne odstránenia všetkých prekážok na ceste. Žalovaný 2. bol osobou, ktorú konkludentne poveril štatutárny zástupca právnickej osoby - Slovenského zväzu záhradkárov - ZO - Hájky - Skalica na úkony - splnenie rozhodnutia Výročnej Členskej Schôdze ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica zo dňa 03.02.2019 ohľadne odstránenia všetkých prekážok na ceste. Konali tak v zmysle článku č. 6, bod 3 Osadového poriadku SZZ Základnej organizácie 13-91 Hájky - Skalica vrátane dodatku zo dňa 7.2.2016. Preto sa uvedené konanie považuje v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka za konanie právnickej osoby - Slovenský zväz záhradkárov – ZO - Hájky - Skalica, ktorá použila na túto svoju činnosť žalovaného 1. a žalovaného 2., ktorí konali za túto právnickú osobu (výbor záhradkárskej osady). Žalovaní 1. a 2. preto v spore nemajú pasívnu legitimáciu a súd bol povinný žalobu proti nim zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov konania podľa ich úspechu v spore - v rozsahu 100 %.
Voči napadnutému rozsudku v celom jeho rozsahu podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.
V odvolaní uviedla, že nesúhlasí s nesprávnym právnym názorom súdu prvej inštancie vzhľadom na to, že má Ústavou SR zaručené právo na ochranu jej osobného vlastníctva. Na súde riadne preukázala, že je nielen vlastníčkou predmetnej záhradky, ale je aj spoluvlastníčkou spoločných pozemkov, teda aj prístupovej cesty. Ochranné stĺpiky neboli v ceste, ale v nespevnenom trávnatom poraste a boli výlučne jej majetkom. Stĺpikmi si chránila len svoj majetok, keď členovia záhradkárskej osady nerešpektujú jednosmernú cestu pri jej pozemku a ohrozujú statiku oplotenia. Na osadenie stĺpikov mala súhlas predsedu ZO, čo v konaní preukázala. Ak by výbor ZO nesúhlasil s osadením stĺpikov, mohol toto stanovisko žalobkyni oznámiť pred ich osadením. Stĺpiky sa dali vytiahnuť zo zeme a nemuseli byť zrezané karbobrúskou. Keby aj žalovaní v 1. a 2. konali v práve, nemali stĺpiky zrezať a znehodnotiť.
Jednalo sa o ich osobnú iniciatívu a pomstu. Bol to ich zámer, pretože viacerým záhradkárom ponechali prekážky v ceste a preto žalovaný 1. nemá rovnaký meter na každého člena ZO.
Žalovaní 1. a 2. sa k doručenému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných 1. a 2., čo viedlo k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uzavrel, že konanie žalovaných 1. a 2. pri odstraňovaní stĺpikov vo vlastníctve žalobkyne je potrebné považovať za konanie právnickej osoby - Slovenský zväz záhradkárov – ZO - Hájky – Skalica, s poukazom na ust. § 420 ods. 2 OZ potom konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. a 2. v konaní, v ktorom sa žalobkyňa domáhala náhrady škody. V podanom odvolaní žalobkyňa uvedený záver súdu nijako nespochybňuje, poukazuje však na to, že žalovaní 1. a 2. nemali stĺpiky zrezať a znehodnotiť, že sa jednalo sa o ich osobnú iniciatívu a pomstu a zámer, pretože viacerým záhradkárom ponechali prekážky v ceste a žalovaný 1. ako štatutárny orgán ZO Hájky nemá rovnaký meter na každého člena.
Ust. § 420 ods. 2 OZ zakotvuje prípad, keď osoba, ktorá spôsobila škodu, bola osobou použitou na uskutočnenie konkrétnej činnosti právnickou osobou alebo fyzickou osobou (podnikateľom), ale táto osoba nebude zodpovednosť za škodu priamo poškodenému, ale tomu, kto ju na túto činnosť použil. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 25Cdo/1855/2012, ustanovenie § 420 ods. 2 občianskeho zákonníka (pozn. súdu: zák. č. 40/1964 Sb. účinný do 31.12.2013) dopadá na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická či fyzická osoba (podnikateľ), nie však sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ich prácu k svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch, kedy škoda bola spôsobená ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil k svojej činnosti.
Súd prvej inštancie presvedčivo v bode 45. napadnutého rozsudku (reprodukovaného vyššie v bode 4. tohto rozhodnutia) zdôvodnil, ktoré skutočnosti z vykonaného dokazovania považoval za smerodajné pri právnom posúdení, či išlo o zodpovednosť za škodu žalovaných 1. a 2. ako fyzických osôb, alebo naopak právnickej osoby – v danom prípade ZO – Hájky – Skalica.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právnym záverom, keď vyhodnotil konanie žalovaného 1. a 2. ako konanie osôb použitých právnickou osobou na vykonanie činnosti, ktorá mohla spôsobiť žalobkyni škodu. Tvrdenia žalobkyne, že žalovaný 1. a 2. stĺpiky zrezali z vlastnej iniciatívy ako pomstu voči nej, neboli v konaní ničím preukázané. Samotná skutočnosť, že niektorým záhradkárom podľa tvrdenia žalobkyne boli ponechané prekážky na ceste, sama o sebe nepreukazuje, že žalovaný 1. a 2. konali pri odstraňovaní stĺpikov z vlastnej iniciatívy bez ohľadu na predmetné rozhodnutie Výročnej členskej schôdze ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica zo dňa 03.02.2019, v snahe spôsobiť škodu výlučne žalobkyni. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal v bode 45. a 47. napadnutého rozsudku na to, že pred samotným zrezaním stĺpikov bola žalobkyňa opakovane písomne vyzývaná predsedom ZO – Hájky - Skalica, aby odstránila prekážky na ceste, čo neurobila, pričom ďalší postup ZO – Hájky – Skalica bol v súlade s čl. 6 bod 3 Osadového poriadku SZZ Základnej organizácie 13-91 Hájky - Skalica vrátane dodatku zo dňa 7.2.2016, podľa ktorého ak vlastník nedodrží povinnosti určené osadovým poriadkom alebo uznesením členskej schôdze, môže výbor ZO SZZ nariadiť na jeho náklady náhradné plnenie. V tom prípade bude vlastník vopred vyzvaný, aby určitú povinnosť splnil a odstránil neželaný stav v primeranej lehote a v zmysle bodu 1. Dodatku osadového poriadku z dňa 7.2.2016, podľa ktorého ak ten kto prekážku spôsobil, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak po výzve nebude prekážka odstránená, môže ju odstrániť na jeho náklady správca cesty (výbor záhradkárskej osady). Žalobkyňa v konaní nijako nepreukázala, že by žalovaní 1. a 2. – predseda a člen ZO – Hájky - Skalica (teda aj samotného výboru záhradkárskej osady) akýmkoľvek spôsobom vybočili z medzí činnosti právnickej osoby. Samotný spôsob odstránenia stĺpikov – teda ich zrezanie (namiesto žalobkyňou preferovaného spôsobu – vytiahnutia stĺpikov zo zeme), na uvedenom nič nemení.
Námietka odvolateľky smerujúca k tomu, že je spoluvlastníčkou spoločných pozemkov, teda aj prístupovej cesty a z tohto uvedeného dôvodu je oprávnená mať osadené stĺpiky za účelom ochrany oplotenia, neobstojí. Z vykonaného dokazovania (bod 24. napadnutého rozsudku) mal súd prvej inštancie za preukázané, že vlastníkom pozemkov, ktoré tvoria komunikácie a prístupové cesty k pozemkom a chatám záhradkárov, je Slovenský zväz záhradkárov – Základná organizácia 13-91 Skalica – Hájky, ktorej členkou je nepochybne aj žalobkyňa. Podľa § 139 ods. 2 prvá veta OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Rozhodnutie Výročnej členskej schôdze ZO SZZ 13-91 Hájky Skalica zo dňa 03.02.2019 formou schváleného uznesenia o odstránení prekážok na ceste spĺňa charakter hospodárenia so spoločnou vecou, nakoľko pod uvedený pojem je potrebné zahrnúť aj údržbu a úpravu spoločnej veci.
Na základe uvedeného odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil otázku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1. a 2. v spore, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.
V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Žalovaní 1. a 2. boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní, patril by im preto voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1. a 2. však boli v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, nárok
na náhradu trov konania si neuplatnili a z obsahu spisu nevyplýva, že by im trovy v odvolacom konaní vznikli. Odvolací súd preto žalovaným v súlade s čl. 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).