Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Jurákovej a členov JUDr. Jozefa Kuruca a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobkyne: W. B., B. XX, M., zastúpená: IURISTICO, s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP, pracovisko Košice, Zádielska 2, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 2.11.2011, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Rozhodnutím žalovaného č. AA/2011/04297 zo dňa 2.11.2011 ako orgánu príslušného /§ 51 ods. 1 písm. b/ z.č. 447/2008 Z.z. v znení nesk. predpisoch, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoPP na KŤZP“/ v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu I.stupňa ÚPSVaR Košice, det. pracovisko Košice II č. KE2/2011/25005/1 zo dňa 27.9.2011, vo veci vrátenia peňažného príspevku na úpravu bytu v sume 4.123,14 EUR, rozhodnutie potvrdil, s poukazom na ust. § 65 ods. 19 ZoPP na KŤZP, § 104 ods. 1 písm. a, § 104 ods. 2, 3 z.č. 195/1998 Z.z..

Z dôvodov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobkyňa dňa 10.10.2007 požiadala o peňažný príspevok na vtedajšom Okresnom úrade Košice na úpravu bytu. Žalobkyňa spĺňala podmienky na poskytnutie príspevku, čo potvrdzovalo vydanie posudku č. K2/2007/28469 zo dňa 6.12.2007. Správny orgán v I. stupni v tom čase ÚPSVaR, Staničné nám. 9, Košice vydal rozhodnutie č. 2008/28170-1 dňa 9.1.2008, podľa ktorého navrhovateľke priznal peňažný príspevok na úpravu bytu v sume 118.796,- Sk na základe ňou predloženého dokladu o predbežnej cene úpravy, išlo o faktúru č. PF 200801 zo dňa 4.1.2008 od TIROSTAVU, s.r.o. Podľa § 63 vtedy platného zákona č. 195/1998 Z.z. žalobkyňa nemohla počas 10 rokov od poskytnutia tohto príspevku s bytom nakladať tak, že by ho mohla predať, darovať alebo prenajať inej osobe, prípadne zmeniť svoj trvalý pobyt. Dňa 6.3.2008 po ukončení prác, žalobkyni na základe ďalšej faktúry /konečnej/ č. PF 0200806 zo dňa 13.2.2008 od TIROSTAVU spol. s.r.o., bolo poskytnutých celkom 124.214,- Sk, t.j. 4.123,14 EUR podľa ust. § 63 ods. 11, 13 z.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci.

Ust. § 63 ods. 1 z.č. 195/1998 Z.z. ustanovuje podmienky, na základe ktorých mohol byť žalobkyni tento príspevok poskytnutý. Podkladom pre poskytnutie tohto príspevku bol posudok ÚPSVaR Košice č. K2/2007/28469 zo dňa 6.12.2007, keďže miera funkčnej poruchy žalobkyne bola stanovená na 70 % podľa časti V. ods. 3 písm. c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 195/1998 Z.z.

Dňa 29.5.2008 žalobkyňa podala podnet na SOI Košice, z dôvodu nekvalitne vykonaných stavebných prác. Na základe uvedeného šetrenia SOI upovedomila aj ÚPSVaR, preto žalobkyňa bola vyzvaná k tomu, aby predložila úradu doklad o zaplatení za vykonané stavebné práce, došlo k šetreniu aj u firmy TIROSTAV, či tieto práce skutočne vykonala. V šetrení bolo preukázané, že TIROSTAV, s.r.o. nepredložil pri kontrole predfaktúru ani dodatočne dobropis na faktúru č. PF 0200806 vystavenú dňa 13.2.2008 na meno W. B., B. XX, M.. Následne dňa 2.12.2008 TIROSTAV s.r.o. oznámil úradu, že práce u žalobkyne nevykonal, pretože žalobkyňa odmietla zaplatiť zálohu na nákup materiálu podľa pôvodnej dohody, TIROSTAV s.r.o. nevystavila dobropis na konečnú faktúru.

ÚPSVaR v Košiciach pracovisko Košice II podal trestné oznámenie Krajskému riaditeľstvu PZ v Košiciach pre podozrenie zo spáchania trestného činu na neznámu osobu vo veci fyzickej osoby s ŤZP, žalobkyne. Výsledkom tohto oznámenia bolo vznesené obvinenie na žalobkyňu, skončené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. T 93/2010 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého sa žalobkyňa uznala vinnou, že po vzájomnej dohode s Z. N. a Ľ. F., v úmysle vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu dňa 10.10.2007 predložila ÚPSVaR, det. pracovisko Košice II predfaktúru č. PF 200801 na sumu 125.041,- Sk, z ktorej jej úrad vyplatil sumu 118.796,- Sk, pričom na základe konečnej faktúry od tej istej firmy jej bolo vyplatených celkom 124.214,- EUR. V čase predloženia týchto faktúr už žalobkyňa vedela, že práce nebude vykonávať uvedená firma, čím bol spáchaný prečin subvenčného podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Uvedené skutočnosti mali vplyv na výsledné rozhodovanie ÚPSVaR, ktorý postupoval ďalej podľa ust. § 103 a § 104 ods. 1 písm. a/, § 104 ods. 2 z.č. 195/1998 Z.z., keďže žalobkyňa v čase predloženia faktúr už vedela, že firma TIROSTAV nebude u nej vykonávať stavebné práce. Žalobkyňa ďalej neoznámila ÚPSVaR v lehote do 8 dní zmeny v skutočnostiach na trvanie nároku na jednorazový peňažný príspevok.

Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného bola podaná žaloba v zákonnej lehote dňa 17.1.2012.

Žalobné dôvody :

- v čase predloženia predfaktúry a faktúry vystavenou spoločnosťou TIROSTAV, s.r.o., žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že táto firma práce nevykoná,

- Y. V., ktorý práce vykonával v skutočnosti bol v minulosti zamestnancom firmy TIROSTAV, s.r.o.,

- žalobkyňa bola zo strany iných osôb podnietená k tomu, aby požiadala o peňažný príspevok, so žiadosťou jej pomáhal p. F., nevedela, aké sú vzťahy medzi fakturujúcou firmou a skutočným realizátorom alebo subdodávateľom, vedome nekonala, aby vylákala od ÚPSVaR peňažné prostriedky na úpravu bytu,

- je nereálne očakávať, že osoba vyššieho veku, trpiaca nevyliečiteľnou chorobou, ktorá má problém s pamäťou, bude spôsobilá rozlišovať rozdiely medzi spoločnosťou fakturujúcou sa osobami, ktoré práce realizujú,

- vykonané práce po ich zrealizovaní reklamovala tak, že sa obrátila na SOI, nevedela sa skontaktovať s firmou TIROSTAV, s.r.o., nemala bločky okrem faktúr, preto sa cítila oklamaná,

- z podnetu ÚPSVaR bolo začaté trestné konanie na obvinených B., N., F., žalobkyňa, ak bola uznaná vinnou a súhlasila s navrhovaným trestom, trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov prijala na základe dohody o vine a treste,

- žalobkyňa, poškodená dodávateľom prác by nekonala tak, že by sa sťažovala na SOI, ak by si bola vedomá protiprávneho konania, čo vykazuje znaky nelogického konania, je teda možné pochybovať o jej rozumových schopnostiach, v dôsledku ochorenia sklerózy multiplex, jej ochorenie môže mať vplyv na pamäť a nemusí si všetko pamätať, je tu daná pochybnosť, či je spôsobilá žalobkyňa na právne úkony, jej ochoreniu správne orgány nevenovali náležitú pozornosť, v intenciách ust. § 103 a § 104 zákona o sociálnej pomoci,

- žalobkyňa pre svoje ochorenie nemohla splniť zákonom stanovenú povinnosť podľa ust. § 103 cit. zákona, zdôrazňujúc pamäťové schopnosti, zmätenosť, nevedela, že zmenu skutočností má ohlásiť do 8 dní,

- nemala možnosť zistiť, že práce nevykonáva firma TIROSTAV, s.r.o.,

- nie sú splnené skutkové okolnosti uvádzané v ust. § 104 ods. 1 písm. b/ z.č. 195/1995 Z.z.,

- peňažné prostriedky nevylákala a v skutočnosti boli použité na jej úpravu bytu,

- nie je naplnená ani podmienka v ust. § 104 ods. 2 cit. zákona, keďže nemala možnosť zistiť, či firma TIROSTAV, s.r.o. v skutočnosti práce vykonala na základe ňou vystavených faktúr, tvrdiac, že po celý

čas mala vedomosť, že tieto práce vykonala firma TIROSTAV, s.r.o., čo potvrdzuje jej sťažnosť na SOI vo vzťahu k tejto firme,

- bolo podané dovolanie ministrovi spravodlivosti SR vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. ,

- odvolací orgán sa nezaoberal namietanou skutočnosťou, že žalobkyňa vedome nespôsobila, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa vyplatil neprávom. Pre vznik povinnosti vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu sa viažu určité kumulatívne stanovené podmienky,

- nesplnenie uloženej povinnosti a zároveň prijímanie peňažného príspevku v zlej viere alebo vedomé spôsobenie neoprávneného vyplatenia peňažného príspevku, podľa názoru žalobkyne tieto splnené neboli,

- správne orgány sa nezaoberali so skutočnosťou, či vyplatený peňažný príspevok bol skutočne použitý na úpravu bytu, nezaoberali sa so zdravotným stavom žiadateľky, o ktorom správne orgány vedeli, ďalej poukazuje na komplexný posudok, vzťahujúci sa na oblasť poškodenia zdravia - skleróza multiplex v oblasti mobility, žalobkyňa príspevok nevylákala a preto nie je povinná ho vrátiť.

K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 5.6.2012. Dôvody vyjadrenia sú totožné s dôvodmi uvedenými v obsahových náležitostiach napadnutého rozhodnutia. V právnej rovine poukázal na nesplnenie si zákonných povinností podľa ust. § 63 ods. 8, 11 , 12 a 13 z.č. 195/1998 Z.z. K zdravotnému stavu, najmä jej rozpoznávacích schopností uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že by mala byť žalobkyňa zbavená spôsobilosti na právne úkony a jej zdravotné postihnutie podľa komplexného posudku zo dňa 5.6.2012 sa netýka postihnutia pamäti, ale pohybového ústrojenstva, pričom v odvolacom konaní sa preskúmavala iba opodstatnenosť vyplatenia peňažného príspevku.

Rozhodnutím tunajšieho súdu bola žaloba zamietnutá na základe rozhodnutia súdu č.sp. zo dňa 21.11.2012 z dôvodov v ňom uvedených. Žalobkyňa podala odvolanie dňa 22.1.2013, uviedla dôvody pod bodmi 1 - 13, ktorých vyhodnotenie spadá do kompetencie odvolacieho súdu.

Uznesením NS SR č.s.p. zo dňa 9.4.2013 bolo rozhodnutie súdu zrušené s tým, že v ďalšom konaní je potrebné vypočuť navrhovateľku, pracovníkov prvostupňového správneho orgánu na okolnosti vydania rozhodnutí o priznaní príspevku a osobitne o priznaní zvýšenia príspevku po vykonaní miestneho šetrenia, kto a kedy predložil príslušnému orgánu predfaktúru pre priznanie príspevku a faktúru pre priznanie zvýšenia, vyhodnotiť kedy a za akých podmienok bol príspevok žiadateľke vyplatený, zistiť, kedy a aké oznámenia mala žalobkyňa voči správnemu orgánu splniť, kedy a akým spôsobom bola o takej povinnosti vyrozumená, kedy a akým spôsobom úrady komunikovali priamo so žiadateľkou pred priznaním príspevku, počas využitia príspevku na rekonštrukciu a počas konania o vrátenie príspevku.

Dňa 10.7.2013 súd vydal rozsudok pod sp. zn. , žalobkyňa ho napadla odvolaním dňa 20.8.2013, na základe ktorého NS SR opakovane vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie uznesením č.sp. zo dňa 30.11.2015 z dôvodu, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, nevidel v rozhodnutí súdu žiadne logické súvislosti, absentovalo v ňom vlastné právne odôvodnenie a i.

Súd v ďalšom konaní podľa ust. § 247 O.s.p. zistil, že nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného, neopakoval už pasáže textu napadnutého rozhodnutia a mal za úlohu odstrániť deficit nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacím súdom. Konal v inom zložení senátu preto, lebo nové zloženie členov senátu vyplývalo z rozvrhu práce na rok 2016.

Podľa ust. § 246c ods. 1, v spojení s ust. § 135 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Je tiež viazaný skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu podľa ust. § 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.

Podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice II, č.sp. zo dňa 21.12.2010 uvedený rozsudok je právoplatný a súd týmto rozsudkom bol v celom konaní viazaný. V obidvoch napadnutých rozhodnutiach, aj po výsluchu žalobkyne, aj po výsluchu pracovníčky U.. V., nemohlo dôjsť k zmene názoru súdu v hodnotení dôkazov, pretože žalobkyňa, aj keď je občiankou s ťažkým zdravotným postihnutím, v oblasti komunikácie nemá sociálne dôsledky, má obmedzenú pohybovú schopnosť, sama v žiadosti zo dňa

10.10.2007 uviedla, že kompenzačný príspevok žiada iba z dôvodu, že si chce upraviť kúpeľňu z dôvodu ochorenia sklerózy multiplex, a má obmedzené pohybové schopnosti, teda z dôvodu jej mobility, čo potvrdzuje posudok ÚPSVaR č. K22/2007/28469 zo dňa 6.12.2007. Tento posudok ku dňu vydania tohto rozhodnutia súdu nikým nebol napadnutý, žalobkyňa nemá rozpoznávacie ťažkosti, resp. problémy s pamäťou a pod., ako sa to snaží žalobkyňa uvádzať.

Podľa ust. § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Rozsah vykonávania dôkazov, ktoré boli súdu uložené na základe uznesenia NS SR zo dňa 9.4.2013 presahuje rámec tohto zákonného ustanovenia, pretože na takéto dokazovanie nemá žiadne kompetencie. Napriek uvedenému, vykonal nevyhnutné dokazovanie v intenciách citovaného zákona, dvakrát vypočul žalobkyňu a teraz pôsobiacu pracovníčku ÚPSVaR U.. V., pôvodná pracovníčka V.. X. už na tomto úrade nepracuje, pretože bola preradená k výkonu činností v oblasti štátnej správy do Z., čo potvrdzuje zápisnica z pojednávania zo dňa 28.1.2016. Výpoveď U.. V. bol predmetom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 10.7.2013 a je obsahom odôvodnenia rozhodnutia tunajšieho súdu pod sp. zn. z uvedeného dňa. Táto výpoveď bola predmetom výsluchu aj v trestnom konaní, nachádza sa na č.l. 69/ trestného spisu, ktorý bol zadovážený vo všetkých predchádzajúcich konaniach a v tejto výpovedi bolo uvedené to, že práce, ani materiál TIROSTAV s.r.o., nedodala, žalobkyňa za práce tejto firme nezaplatila, iba na základe podnetu ÚPSVaR sa začalo vo veci ďalej konať a zisťovať, či na základe konečnej faktúry došlo v skutočnosti k zrealizovaniu vykonaných stavebných prác touto obchodnou spoločnosťou.

Z vyššie uvedenej výpovede potom vyplýva, že správny orgán na základe predloženej predfaktúry ako aj konečnej faktúry, po vykonanom šetrení u žalobkyne pred aj po vykonaní prác vyplatil žalobkyni požadovanú sumu, 4.123,14 EUR, dňa 14.1.2008 v sume vtedajších 118.796,- Sk a dňa 5.418,- Sk, t.j. 124.214,- Sk.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa osobne doniesla na ÚPSVaR, obidve faktúry, teda aj konečnú faktúru už v čase, keď práce boli ukončené a počas vykonávania týchto prác vedela, že tieto práce nevykonávala firma TIROSTAV s.r.o., čo potvrdzuje jej výsluch v trestnom konaní, nachádzajúci sa na č.l. 47 /trestného spisu/, kde uviedla, že prvú sumu finančného príspevku 118.796,- Sk vyberala na pošte s p. F. a išla s týmito peniazmi rovno do bytu p. F. a s ním sa rozprávala, že byt bude prerábať pán F., nejaký vodár, nejaký elektrikár, brat F.. Vyslovene uviedla, že s týmto návrhom /F./ súhlasila. V uvedenej výpovedi je tiež uvedené, to nebude p. N., teda konateľ firmy TIROSTAV s.r.o., všetkých týchto ľudí zabezpečoval p. F., z týchto peňazí si osvojila 3.000,- Sk.

Z tejto výpovede nie je možné vyvodiť právny záver, že žalobkyňa vôbec nevedela, s kým sa budú vykonávať rekonštrukčné práce, ako to uvádza žalobkyňa v podanej žalobe.

Je pravdou, že p. F. doniesol faktúru od p. N., aby mohli byť zdokladované vykonané práce, avšak uvedené podľa názoru súdu slúžilo iba na to, aby žalobkyňa mohla dostať doplatok už k poskytnutému príspevku na základe predfaktúry, lenže, žalobkyňa nebola spokojná s vykonanými prácami a preto sa obrátila na Slovenskú obchodnú inšpekciu.

Ak bola žalobkyňa podnietená zo strany iných osôb /ak ide o osoby N. - F./ na poskytnutie peňažného príspevku od ÚPSVaR, ako to tvrdí v žalobe, potom tieto osoby, ktoré manipulovali s dokladmi na nákup materiálu, aj za účelom vystavenia sporných faktúr, potom, žalobkyňa po odstúpení od realizácie prác firmou TIROSTAV, s.r.o. mala žiadať o vydanie týchto dokladov. Z výpovede týchto obvinených na č.l. 88 trestného spisu vyplýva, všetci, ktorí „pomáhali“ žalobkyni vykonať rekonštrukciu bytu, vedeli, že firma Tirostav ich vykonávať nebude. Z uvedeného dôvodu boli F. - N. na základe rozsudku OS Košice II č.sp. . č.l. 249 zo dňa 30.5.2011 uznaní vinnými podľa § 20, § 21 ods. 1 písm. d/, § 225 ods. 1 Trestného zákona.

Súd nemá povinnosť zaoberať sa s výsledkami trestnej zodpovednosti týchto osôb, avšak vzhľadom na výpoveď právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 28.1.2016, že od roku 2008 už uplynulo osem rokov, v tomto období už žalobkyňa bola amnestovaná, F. a N. boli rozsudkom OS Košice II sp.zn. zo dňa 14.8.2012 oslobodení spod obžaloby, na veci nemení nič to, že pre účely skúmania naplnenia zákonných ustanovení §§ 103 ods. 1, § 104 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 vtedy platného z.č.

195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v znení nesk. predpisov, je potrebné skúmať, či žalobkyňa pri svojej vedomostnej úrovni mohla z okolností predpokladať, či práce na základe vystavených faktúr skutočne bude realizovať firma TIROSTAV, s.r.o.

Zo žiadosti žalobkyne o prešetrenie vykonaných prác pri jej úprave bytu zo dňa 27.5.2008 adresovanú pre SOI je uvedené, že požiadala svoju známu, t.j. p. F. o pomoc /z dôvodu jej zdravotného stavu/, ktorej aj odovzdala poskytnuté finančné príspevky od ÚPSVaR, jej úlohou bolo okrem iného aj vybrať firmu, ktorá rekonštrukciu vykoná. Uviedla v tomto podaní, že ani z polovice neboli finančné prostriedky použité na účel úpravy jej bytu, ešte si mala požičať ďalších 20.000,- Sk. Viac položiek uvedených vo faktúre nebolo údajne realizovaných. Spochybňovala aj vzájomnú spoluprácu medzi p. F. a samotným ÚPSVaR. Snažila sa nakontaktovať na firmu TIROSTAV s.r.o., avšak táto sa už zatajovala.

K vyhodnoteniu žalobných námietok žalobkyne, aj v kontexte s podaním na SOI súd uvádza, že žalobkyňa komunikovala iba s p. F., s p. F., s firmou, ktorá vystavila faktúry už vôbec nie, teda vzhľadom na svoje rozumové schopnosti musela vedieť, že faktúry, ktoré majú byť vo vzťahu k poskytnutým peňažným príspevkom vo vzťahu k štátu zúčtovateľné a ktoré sa nevystavili pod menom F. alebo F., nemôžu byť akceptovateľné. Iná otázka je, ako konal samotný úrad pri miestnom zisťovaní, vo vzťahu k vyúčtovaným nákladom v predmetných faktúrach, čo v danom rozsahu dokazovania má iba ten následok, či vrátenie celej sumy je opodstatnené proti objemu vykonaných prác. Objem vykonaných prác však nebol uskutočnený fakturujúcou firmou, súd nevylučuje, že časť použitých finančných prostriedkov mohla byť použitá v súvislosti s poskytnutým príspevkom, avšak z neho nie je zrejmé, či za daného stavu je splnená podmienka na vrátenie aj v jeho časti podľa ust. § 104 ods. 1 písm. a/ vtedy platného zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení nesk. predpisov.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že občan, ktorému sa poskytuje dávka sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie, je povinný vrátiť dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého vôbec nepatrili alebo v poskytovanej výške ak nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijal dávku sociálnej pomoci, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

NS SR v uznesení zo dňa 9.4.2013 ukladá súdu povinnosti, aby súd zistil, aká povinnosť v tomto smere bola žalobkyni uložená. Táto povinnosť pre žalobkyňu vyplývala z rozhodnutia ÚPSVaR zo dňa 9.1.2008 č. -1 a na splnenie tejto povinnosti bola vyzvaná na základe zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.10.2008. V uvedenej zápisnici uviedla, že vykonané práce nevie zdokladovať. Uvedené je súčasťou administratívneho spisu.

Súd z uvedeného zaujal stanovisko, že žalobné dôvody žalobkyne o jej nevedomosti, jej zlého zdravotného stavu neobstoja, pretože žalobkyňa vedela, že stavebné práce nebude vykonávať firma TIROSTAV s.r.o., o spôsobe vykonávania prác mala vedomosť o tom, že práce boli vykonané blízkymi osobami p. F., čo bolo vyhodnotené v samotnom trestnom konaní po výsluchu ďalších obvinených p. F., N. a Y.. V..

Je pravdou tá žalobná námietka, že žalobkyňa bola podnietená na podanie žiadosti o finančný príspevok na ÚPSVaR inými osobami, avšak uvedená žiadosť bola podaná v jej mene, na jej adresu bolo poštovou prepravou aj doručovaná výplata poskytnutých finančných príspevkov, teda v plnej miere aj zodpovedá za ich použitie a spôsob preukázania. Žalobkyňa je spôsobilá na právne úkony jej zdravotné postihnutie sa vzťahuje na oblasť mobility, preto súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, že jej ochorenie jej neumožnilo rozpoznať, resp. zistiť, kto vlastne práce u nej vykonáva.

Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil so žalobnou námietkou, že žalobkyňa nemohla vedieť, že práce u nej nevykonávajú pracovníci TIROSTAVU s.r.o.. Vedela o tom, že napr. Y. V. je bratom p. F., keďže žalobkyňa počas vykonávania stavebných prác dokonca aj bývala u p. F.. Je sporné zaujímať stanoviská o tom, že či p. B. nevylákala túto finančnú pomoc od štátu, keď v trestnom konaní sa ku všetkému priznala. Na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 už zmenila svoju výpoveď, že finančné prostriedky dala p. N., čo nezodpovedá výpovediam nachádzajúcimi sa v trestnom spise.

Výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 je pochybná, keď uviedla, že v trestnom konaní mala odpovedať na všetky otázky „áno“.

Aj keby súd uznal žalobnú námietku, že žalobkyňa nevylákala finančné prostriedky od ÚPSVaR, avšak zamlčala tú skutočnosť, že práce v jej byte nebude vykonávať firma TIROSTAV, čo zodpovedá ust. § 104 ods. 1 písm. b/ cit. zákona o sociálnej pomoci. Ohlasovacia povinnosť na zmenu skutočností vyplýva zo zákona, ust. § 103 ods. 1, žalobkyňa nie je negramotná, čítať a písať vie, rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku prevzala do vlastných rúk, kde bola poučená, že je povinná vyúčtovať poskytnutý peňažný príspevok. Ak mohla napísať sťažnosť, resp. žiadosť o prešetrenie na SOI, obdobne mohla aj ÚPSVaR oznámiť skutočnosti jej známe pri výkone stavebných prác a poukázať na zmenu, ktorá nastala po vystavení faktúr.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nekonala v súlade s ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci.

Podľa ust. § 104 ods. 1 z.č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení nesk. predpisov, občan, ktorému sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie je povinný vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrili vôbec alebo v poskytovanej výške, ak a/ nesplnil niektorú uloženú povinnosť a prijímal peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplácajú neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, b/ vedome spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.

Podľa ust. § 104 ods. 2 cit. zákona, povinnosť uvedená v odseku 1 platí najmä vtedy, ak občan nesplnil ohlasovaciu povinnosť, peňažný príspevok na kompenzáciu alebo peňažný príspevok za opatrovanie vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodujúcu skutočnosť.

Podľa ust. § 63 ods.8 cit. zákona o sociálnej pomoci, občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorému sa poskytol peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, vykoná vyúčtovanie tohto príspevku do jedného mesiaca od skončenia úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže.

Správa č. 8/2010 - NFK VK ÚPSVaR o výsledku následnej finančnej kontroly zo dňa 11.4.2011 potvrdzuje, žalobkyňa poskytnutú sumu príspevku nevyúčtovala do jedného mesiaca od skončenia úpravy bytu, z uvedeného dôvodu bola vyzvaná na predloženie vyúčtovania výzvou zo dňa 21.10.2008. Uvedené vyúčtovanie vôbec nebolo predložené, teda nie je zrejmé, kto prevzal finančné prostriedky štátu pri vykonávaní úpravy bytu u žalobkyni, ani v akom rozsahu.

Námietka v žalobe, že práce boli vykonané, uvedené zodpovedá nejakej stavebnej úprave, ale nie je zrejmé, kto v skutočnosti tieto práce vykonal. Zákonná úprava uvedená v ust. § 63 ods. 11 cit. zákona o sociálnej pomoci ustanovuje, že peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže sa poskytne na základe dokladu o cene úpravy bytu, rodinného domu alebo garáže vyhotoveného právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorej predmetom činnosti je vykonávanie úprav a ktorá má na túto činnosť oprávnenie. Práve v čase, keď žalobkyňa odniesla predfaktúru a konečnú faktúru na ÚPSVaR, táto podmienka splnená bola, pretože firma TIROSTAV, s.r.o. tieto faktúry vystavila. Neurobila však vo vlastnom mene tieto práce a nebolo ani v trestnom konaní, ani v tomto preukázané, že práce boli vykonané napr. v subdodávke inou stavebnou firmou, ktorá takéto oprávnenie vlastní /živnostník, či právnická osoba/.

Podľa ust. § 63 ods. 12 cit. zákona, občan s ťažkým zdravotným postihnutím je povinný predložiť príslušnému orgánu doklady uvedené v odseku 11.

Ak právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28.1.2016 uviedol, že je potrebné uznať vystavené faktúry TIROSTAVU, s.r.o., na uvedené nie je daný žiadny zákonný podklad, okrem iného tieto faktúry boli aj stornované z účtovnej evidencie TIROSTAVU s.r.o., čo bolo potvrdené v trestnom konaní /č.l. 221, 230 obžaloby/.

Príspevky štátu, pri akejkoľvek výpomoci občanovi tejto republiky sú zúčtovateľné účtovné doklady, podľa presne stanovených zákonných pravidiel a ich nedodržanie má za následok, že takýto príspevok, ktorý pri zúčtovaní jeho žiadateľ nevie preukázať, komu bol odovzdaný, ako sa s ním naložilo a či rozsah požadovanej práce, na základe neho bol skutočne vykonaný osobou na to oprávnenou, spôsobuje nezúčtovateľnosť v poskytnutom rozsahu, preto, ak správne orgány v tomto konaní žiadajú tento príspevok vrátiť, keď žalobkyňa nie je schopná dokladovať vykonané práce, ani sa iným spôsobom brániť, napr. iným dokladom by mala preukázať výkon prác, neostáva nič iné iba žalobu opakovane zamietnuť.

Administratívny spis žalovaného, spolu s obsahom prvostupňových rozhodnutí vo veci poskytovaného kompenzačného príspevku potvrdzoval všetky okolnosti zodpovedajúce k tomu, že k vráteniu tohto príspevku bolo potrebné pristúpiť kvôli nezdokladovaniu ani rozsahu vykonaných prác, ani subjektov, ktoré pri tejto činnosti pracovali, rozsahom výroku rozsudku trestného konania vo vzťahu k žalobkyni bol v tomto konaní súd viazaný, preto nebol daný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu pre „nezodpovedané otázky“, ale vec bola spôsobilá na vrátenie žalovanému na vykonanie rozsiahleho dokazovania, ktoré O.s.p. pre súd v tomto smere nepripúšťa. Súd ešte poznamenáva, že pri všetkých rozhodnutiach súdu bol pripojený aj trestný spis sp.zn. . Trestné rozhodnutie /proti žalobkyni/ bolo súčasťou aj administratívneho spisu/.

Podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe /ďalej len „v medziach žaloby“/ dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.

Žalobkyni sa nepriznalo právo na náhradu trov konania, vzhľadom na neúspech v konaní podľa ust. § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p.

Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.