Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-187-2015.pdf
PDF · 76.79 KB
Case nature
Subarea
9CoE/187/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre vo veci exekúcie oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnému: W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., R. rad XXX/X, o vymoženie 2.847,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla 2015 č. k. 14Er/449/2015-39 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej pod sp. zn. Ex 494/15, zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článkami a prílohami Smernice Rady č. 93/13/EHS, ako aj rozsudkami Súdneho dvora ES. Po posúdení veci zistil, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Okrem toho zistil, že v obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere, považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechávala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňala záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní a to pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. Podľa názoru súdu, už len tieto skutočnosti bolo možné považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a to vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Okrem toho, neprijateľná rozhodcovská doložka sa priečila dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporoval dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi, bolo plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, namietajúc prekročenie zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Uvedené podľa neho potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16. júna 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej časti odvolania oprávnený namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Okrem toho bol toho názoru, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Vzhľadom na to, že tu bola prekážka res iudicata, konaním súdu došlo k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy SR, pretože súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu SR ÚS 2/2000 a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu II.ÚS 499/2012 a nálezu sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009. Okrem toho namietal, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II: časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to najmä porušením zákazu retroaktivity vychádzajúcej z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Vytýkajúc nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušenie § 153 ods. 1 OSP sa opätovne stotožnil s nálezom Ústavného súdu II.ÚS 499/2012, ako aj poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/207 z 3. júla 2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. 04. 2010 sp. zn. 23Cdo 4895/2009. Zároveň bol toho názoru, že OSP, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/ EHS. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nebolo možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nebola voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III.ÚS 23/2013-8. S poukazom na uvedené dospel k záveru, že exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a. s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie oprávnený podal včas a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť z dôvodu, že odvolanie bolo podané oneskorene, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty.
Podľa § 204 ods. 1 OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 57 ods. 1 OSP do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa § 57 ods. 3 OSP lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvého stupňa. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní.
V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému doručené na adresu ním udanú dňa 21. 07. 2015. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahovalo správne poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu podal oprávnený odovzdaním na poštovú prepravu dňa 11. 08. 2015.
Plynutie lehoty na podanie odvolania začína odo dňa nasledujúceho po doručení predmetného rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolacia lehota začala plynúť doručením napadnutého uznesenia a posledným dňom na včasné podanie odvolania bol deň 05. 08. 2015 - streda. Ustanovenie § 57 ods. 3 OSP upravuje, že lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (napr. pošta, elektronický prenos). Ak bolo teda podanie odovzdané na poštovú prepravu dňa 11. 08. 2015, urobil tak oprávnený, konajúci prostredníctvom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty, v rámci ktorej bolo možné podať odvolanie, pokiaľ nebol s rozhodnutím súdu prvého stupňa spokojný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že odvolanie bolo spísané dňa 06. 08. 2015. S poukazom na uvedené odvolací súd musel odvolanie oprávneného ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odmietnuť a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, ako ani osobou podávajúcou odvolanie.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odmietnutie odvolania má rovnaké účinky ako zastavenie odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.