Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11CoE-349-2015.pdf
PDF · 118 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoE/349/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: P. G., nar. XX. XX. XXXX, M. K. G. XXXX/XX, T., o vymoženie sumy 738,65 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 8Er/668/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 4132/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. júla 2015 č. k. 8Er/668/2015-39 a o odvolaniach oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 a 30. 07. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 13. júla 2015 č. k. 8Er/668/2015-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenia súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením zo dňa 13. 07. 2015 č. k. 8Er/668/2015-39 súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2014 a ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 04. 10. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. pod sp. zn. IK-C/0613/0934, ktorého vydaniu predchádzala Zmluva o úvere č. 73768113610 zo dňa 20. 05. 2010. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky pre úver, kde v čl. 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Táto je obsiahnutá i v časti II., bod 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré sú taktiež súčsťou zmluvy o úvere zo dňa 20. 05. 2010.
Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu alebo platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je podľa Občianskeho zákonníka neplatná. Zároveň poukázal na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný (spotrebiteľ) bol zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, skutočnosť, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a okolnosť, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí. Ďalej namietal, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom a skutočnosť, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Konštatoval, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16. 06. 2009 a nález Ústavného súdu II. ÚS 499/2012. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka „ res iudicata“ a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP a na odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným súdom a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Mal za to, že práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Ďalším napadnutým uznesením zo dňa 13. 07. 2015 č. k. 8Er/668/2015-44 súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť, aby v lehote 3 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok v sume 4,30 eur za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, a to podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň súd prvého stupňa oprávneného poučil, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 27. 07. 2015. Namietal, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že mu súd prvého stupňa ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, že nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na položku č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ZoSP). Podľa názoru oprávneného je rozhodnutie súdu prvého stupňa neodôvodnené a arbitrárne. Uviedol, že objektom poplatkovej povinnosti v zmysle položky č. 20a ods. 1 Sadzobníka je vyhotovenie rovnopisu (podania a jeho príloh, ktoré tvoria súdny spis) za predpokladu, že toto podanie bolo podané elektronickými prostriedkami a podpísané ZEP-om. Zdôraznil, že doručenie ani prijatie podania podpísaného ZEP- om poplatkovým úkonom nie je. Keďže v predmetnom konaní oprávnený výslovne nenavrhol súdu, aby vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis, bolo možné konštatovať, že takýto výslovný prejav vôle účastníka konania absentuje. Súd vykonal spoplatňovaný úkon bez návrhu účastníka konania. Ak teda súd vyrúbi súdny poplatok za úkon, ktorý vykonal bez návrhu účastníka konania, dal oprávnený do pozornosti, že v ZoSP absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu, a rovnako tak, zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt tejto poplatkovej povinnosti. Mal za to, že jasné a určité vymedzenie osoby poplatkovej povinnosti - poplatníka je pritom základným predpokladom vzniku poplatkovej povinnosti, čo je dané aj tým, že v opačnom prípade, niet osoby, ktorá by túto povinnosť mala splniť, obzvlášť, ak ide o poplatok vyrubený za úkon urobený súdom bez návrhu účastníka konania. Zákon o súdnych poplatkoch taxatívne vymedzuje, kto môže byť poplatníkom. Gramatickým výkladom predmetného ustanovenia do úvahy prichádza len navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Oprávnený konštatoval, že je absolútne vylúčené, aby bol spôsobilým poplatníkom poplatkového úkonu, pokiaľ nepodal návrh na jeho vykonanie. Ďalej mal za to, že uloženie poplatkovej povinnosti aj za spôsob podania návrhu je duplicitným spoplatnením toho istého úkonu a zákon takýto postup nepripúšťa. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. 06. 2011 sp. zn. 6 M Cdo 7/2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.
Odvolanie identického obsahu zo dňa 30. 07. 2015 proti uzneseniu zo dňa 13. 07. 2015 č. k. 8Er/668/2015-66 bolo súdu doručené i dňa 04. 08. 2015.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaných odvolaní podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolania oprávneného nie sú dôvodné, preto obe rozhodnutia súdu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2015 ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 30. 03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. zo dňa 04. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. IK-C/0613/0934, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2013 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. podaním zo dňa 14. 04. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Výzvou zo dňa 20. 05. 2015 bol oprávnený vyzvaný, aby v stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, konkrétne, aby k návrhu doložil zmluvu o úvere, resp. inú zmluvu, ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, všeobecné obchodné podmienky, účastníkmi samostatne dojednanú a podpísanú rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, prípade zmluvu o postúpení pohľadávky a dohodu o uznaní dlhu, s poučením, že ak návrh nebude opravený, súd zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prílohe e-mailového podania podaného so zaručeným elektronickým podpisom boli súdu prvého stupňa zaslané požadované dokumenty. Dňa 13. 07. 2015 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie č. k. 8Er/668/2015-39, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2015 z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia. Dňa 13. 07. 2015 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal i ďalšie odvolaním napadnuté uznesenie č. k. 8Er/668/2015-44, ktorým uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4,30 eur za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.
Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2015, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. Podľa § 2 ods. 1 písm. f/ vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:f/ oprávnený a povinný v exekučnom konaní. <. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/, h/ <. vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká: a/ podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ, h/ v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Podľa § 6 ods. 1 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona za každú stranu 0,10 eura najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami. Poznámky: 1. V prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny záver o potrebe vydania týchto rozhodnutí (uznesení). Odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia zo dňa 13. 07. 2015 (ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) ako i s ďalším uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2015 (ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom ako i príloh tohto podania), a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 OSP tieto uznesenia ako vecne správne potvrdil.
V súvislosti so zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolací súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. vydaný dňa 04. 10. 2013 v konaní sp. zn. IK- C/0613/0934, o vydanie ktorého požiadala Poštová banka, a.s. (predchodca oprávneného v exekučnom konaní) na základe zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 05. 2010, v zmysle ktorej bol dlžníkovi (v exekučnom konaní povinnému) poskytnutý úver v sume 1.000,- eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi v 40 mesačných splátkach po 38,- eur s ročnou percentuálnou mierou nákladov banky 31,93 %. Súčasťou zmluvy o úvere dostupná pôžička je rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Súčasťou zmluvy o úvere dostupná pôžička sú obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, v ktorých v článku 11 - Prechodné a záverečné ustanovenia, v bode 11.2 je obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vznikli zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Mimosúdne vyrovnanie sporov vyplývajúce zo sprostredkovania poistenia upravuje najmä zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii.“ Súčasťou zmluvy o úvere, dostupná pôžička sú aj všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je v článku 10.2 Riešenie sporov obsiahnutá rozhodcovská doložka v znení: „Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecného súdu“. Rozhodcovská doložka je i súčasťou Všeobecných obchodných podmienok (časť II, bod 10.2 Riešenie sporov), ktoré oprávnený predložil súdu a na ktoré sa odvoláva i zmluva o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 05. 2010.
V tejto súvislosti a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo zmluvy o úvere dostupná pôžička, z obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i zo Všeobecných obchodných podmienok štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 05. 2010 a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú v zmluve o úvere dostupná pôžička, v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 05. 2010 bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.
V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.
S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o úvere dostupná pôžička, v obchodných podmienkach pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva i vo Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 20. 05. 2010 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto správne postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti, ktorou súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Nitre dáva súdu prvého stupňa v predmetnej veci do pozornosti, že v súdnom spise sa nenachádza doklad o doručení napadnutého rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie povinnému (s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn. 1 M Cdo 12/2009). V súdnom spise sa nachádza iba doklad o doručení rozhodnutia oprávnenému a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. Naviac súd prvého stupňa predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 na č. l. 50 - 56 v súdnom spise bez toho, aby podané odvolanie doručoval povinnému, a to s poukazom na ust. § 209a ods. 1 OSP, ktorý platí i pre exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené bude potrebné postupovať tak, že uznesenie zo dňa 13. 07. 2015 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s odvolaním oprávneného zo dňa 27. 07. 2015 proti tomuto uzneseniu doručí súd prvého stupňa povinnému spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného.
Pokiaľ ide o uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 13. 07. 2015 č. k. 8Er/668/2015-44, ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4,30 eur za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, tu je potrebné vychádzať z položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto položky (začlenenej do II. časti Sadzobníka súdnych poplatkov - Poplatky za úkony súdov) sa vyberá súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, a to za každú stranu 0,10 eura (najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami), najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.
Platenie súdnych poplatkov je imanentnou súčasťou občianskeho súdneho konania a právne je upravené zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a tiež zákonom č. 99/1963 Zb. <. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Priamo v ust. § 14 <. zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov je vyjadrený jeho vzťah k Občianskemu súdnemu poriadku, ako vzťah zákona špeciálneho (lex specialis), k zákonu všeobecnému (lex generalis), ktorým je Občiansky súdny poriadok. Ak súdy rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, rozhodujú ako samostatný orgán oprávnený vykonať poplatkový úkon a pre konanie v týchto prípadoch iba primerane použijú Občiansky súdny poriadok. Uvedené vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 26. 08. 2010 sp. zn. IV. ÚS 249/2010.
V zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov zákonodarca upravil, ktoré konania a úkony súdov sú spoplatnené súdnymi poplatkami (ust. § 1 ods. 1, 2 tohto zákona a Sadzobník súdnych poplatkov, ktorý je jeho prílohou).
Ustanovenie § 42 ods. 3 OSP upravuje povinnosť účastníka konania predložiť podanie s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie, resp. úkon súdu a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti. Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov výslovne rozlišuje (poznámka pod bodom 1., položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov) medzi súdnym poplatkom za úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov podľa ust. § 42 ods. 3 veta tretia OSP.
Oprávnenému bola v predmetnej veci uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov z dôvodu, že dňa 07. 07. 2015 bolo súdu doručené jeho podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, prílohou ktorého boli Všeobecné obchodné podmienky v rozsahu 43 strán. Oprávnenému teda vznikla poplatková povinnosť zo zákona, a to dňom doručenia takéhoto podania spolu s prílohami súdu v elektronickej podobe. Z tejto prílohy súd prvého stupňa vyhotovil rovnopis v rozsahu 43 strán, ktorý je súčasťou súdneho spisu a podľa názoru odvolacieho súdu potom správne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 4,30 eur (43 strán x 0,10 eur za každú stranu prílohy). Je nepochybné, že vyhotovenie rovnopisu prílohy bolo v prospech oprávneného, i keď oprávnený takýto návrh na vyhotovenie rovnopisu podania, resp. jeho príloh (teda na vykonanie spoplatneného úkonu súdu), ktoré vytvoria súdny spis nepodal. V prípade, ak by však súd takýto úkon nevykonal (t. j. nevyhotovil by rovnopis podania oprávneného urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis), stratilo by elektronické podanie oprávneného doručené súdu dňa 07. 07. 2015 svoj význam, nakoľko by sa nemohlo stať súčasťou súdneho spisu.
Exekučný súd v predmetnej veci jednoznačne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a nepostupoval podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, ako na to poukazoval oprávnený v podanom odvolaní proti predmetnému uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Oprávnenému neuložil povinnosť nahradiť trovy za vyhotovenie kópií rovnopisov podania podľa ust. § 42 ods. 3 veta tretia OSP, ale uložil mu povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom a jeho prílohy, ktoré boli súdu doručené dňa 07. 07. 2015. Potreba rozlišovania medzi povinnosťou zaplatiť súdny poplatok a povinnosťou na náhradu vecných nákladov podľa ust. § 42 ods. 3 OSP vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 6 M Cdo 7/2011, na ktoré poukazoval i oprávnený v podanom odvolaní proti predmetnému uzneseniu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 11. 2015 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/34/2015, v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal aplikáciou položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov v prípadoch vyhotovenia rovnopisu podaní sa ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
Súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je i stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom (predmet poplatku) s uvedením konkrétnej položky, t. j. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takéto odôvodnenie uznesenia o poplatkovej povinnosti vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia. Pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o uložení poplatkovej povinnosti nie je podstatné, či rozhodnutie súdu obsahuje oddelenú časť s výslovným uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti. Musí však byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky a tieto náležitosti odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje.
Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď oprávnenému za vyhotovenie rovnopisu podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis (ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom) vyrubil súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti (t. j. v čase doručenia elektronického podania súdu) a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 4,30 eur s poukazom na ust. § 1, ods. 2, § 5 ods. 1, písm. a/, h/ vyššie citovaného zákona a položku 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k tomuto zákonu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že uloženie poplatkovej povinnosti oprávnenému bolo v súlade so zákonom.
Z týchto dôvodov odvolací súd obe napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.