Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/500/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu K. I., K. G. Q. Č.. X Z. C.Š., zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach, proti žalovanému B. A., bývajúcemu v G. O. Č.. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom na Šoltésovej č. 5 v Košiciach, o zaplatenie 15.216,50 eur príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -140 zo dňa 26.2.2014 a uzneseniu z č.l. 44 zo dňa 5.9.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

M e n í uznesenie z č.l. 44 z 5.9.2012 tak, že zaväzuje žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 400 € do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 15.216,50 eur, dohodnutý úrok vo výške 9,8 % ročne, zo sumy 15.216,50 eur od 5.3.2010 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, zo sumy 15.216,50 eur od 6.3.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil tým, že v priebehu konania zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný dlžník uzavreli dňa 4.3.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15.216,50 eur tak, že tieto dňa 5.3.2010 poukázal na účet oznámený žalovaným a žalovaný sa zaviazal požičané peniaze vrátiť do 5.3.2011. Žalovaný po uplynutí dojednanej doby požičané prostriedky nevrátil, preto mu túto povinnosť uložil súd tak, že ho zaviazal k tejto náhrade spolu s úrokom z omeškania, vychádzal pritom z ustanovení § 657 a 658 ods. 1 a 517 ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 3 ods. 1 a 10 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z.. Nesplnením svojej povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky riadne a včas sa žalovaný dospel do omeškania s plnením počnúc dňom 6.3.2011. Obdobie od 6.3.2011 do zaplatenia úroková sadzba úroku z omeškania predstavovala 9 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu 6.3.2011 vo výške 1 % a úrok z omeškania je 8 % bodov vyšší.

Účastníci pri peňažnej pôžičke dohodli úrok vo výške 9,8 % ročne, preto súd prvého stupňa 658 ods. 1 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi tento úrok od 5.3.2010 do zaplatenia. Nesplnením svojej povinnosti vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas sa podľa súdu prvého stupňa žalovaný dostal do omeškania s plnením dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, teda dňom 6.3.2011, keďže mal pôžičku vrátiť do 5.3.2011, teda do roka od poskytnutia pôžičky. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 4.3.2010 zmluvu o pôžičke v písomnej forme

označenú ako úpisný list, na ktorej bol podpis žalovaného osvedčený dňa 5.3.2010. Predmetom pôžičky bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 15.216,50 € žalobcom žalovanému, splatných do roka, teda do 5.3.2011. Za poskytnutie finančných prostriedkov bol dojednaný úrok 9,8 % ročne. Sumu 15.216,50 € žalobca poukázal žalovanému prevodom z účtu dňa 5.3.2010 a žalovaný z týchto prostriedkov splatil svoj úver. Uvedené medzi účastníkmi nebolo sporné. Žalobca v priebehu konania písomným zápočtom pohľadávky z 1.10.2013 jednostranne započítal svoju pohľadávku vo výške 207,544,63 € s pohľadávkou žalobcu v rozsahu, v akom sa kryjú, keď vychádzal z toho, že ako spoločníkov spoločnosti TC mont s.r.o. mu bola spoločnosťou spôsobená škoda v uvedenej výške, keď žalovaný napriek faktu, že spoločnosť, ktorá bola založená 4.9.2008 na základe spoločenskej zmluvy ako právnická osoba a vznikla zápisom do obchodného registra 7.11.2008 a oprávnenie konať za spoločnosť mali obaja účastníci ako konatelia súčasne, uzatvoril žalobca zmluvu o bežnom účte pre spoločnosť ešte 2.10.2008 a stal sa jediným disponentom s týmto účtom a následne na škodu spoločnosti previedol alebo uskutočnil výber finančných prostriedkov v objeme 207.544,63 € bez zmluvného krytia, čím došlo k porušeniu jeho povinnosti pri výkone spôsobilosti konateľa, a teda je povinný uhradiť spoločnosti škodu podľa § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka s poukazom na § 757 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa sa zaoberal aj námietkou započítania a vychádzajúc z ust. § 580 dospel k záveru, že pohľadávka voči žalobcovi vo výške 207.544,63 €, o ktorej žalovaný tvrdí, že si ju započítal, neexistuje. Podľa žalobcu malo ísť o nevyplatenie podielu zo zisku spoločnosti TC mont s.r.o.. Z výpisu spoločnosti TC mont s.r.o. z obchodného registra SR súd zistil, že spoločnosť vznikla zápisom do registra 17.11.2008 a od vzniku sú jej spoločníkmi a konateľmi obaja účastníci tohto konania. Za spoločnosť konajú a písomnosti, ktoré zakladajú práva a povinnosti spoločnosti podpisujú obaja konatelia spoločne od jej vzniku doposiaľ. Zo zhodných výpovedí účastníkov zistil, že Valné zhromaždenie spoločnosti TC mont s.r.o. nerozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti, preto nemá žalovaný zatiaľ voči spoločnosti pohľadávku a nemá voči spoločnosti ani postavenie veriteľa. Okrem toho veriteľom tejto pohľadávky by bola spoločnosť TC mont s.r.o. a nie žalovaný, ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti, preto súd prvého stupňa zamietol návrh na vykonanie dokazovania pripojením a oboznámením vyšetrovacieho spisu vo veci trestného oznámenia podaného spoločnosťou TC mont s.r.o. zastúpenou žalovaným ako konateľom na neznámeho páchateľa pre trestný čin podvodu, resp. iný trestný čin v súvislosti s prevodom alebo výberom finančných prostriedkov 207.544,63 € žalobcom z účtu spoločnosti bez zmluvného krytia v období od novembra do marca 2010, pretože navrhnutý dôkaz je irelevantný pre rozhodnutie vo veci.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Uznesením z č.l. 44 zo dňa 5.9.2012 súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 912,50 € do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto rozsudku aj uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Odvolaním proti rozsudku žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko názor súdu prvého stupňa, že k zániku pohľadávky žalobcu započítaním nedošlo, nepovažuje za správny a dôvodný. Vychádzal z toho, že žalobca ako jediný disponujúci s účtom na škodu spoločnosti TC mont. s.r.o. previedol alebo uskutočnil výber finančných prostriedkov v objeme 207.544,63 € bez akéhokoľvek zmluvného krytia. Poukázal na ust. § 123 ods. 1, 135a ods. 1 až 5 a 757 Obchodného zákonníka. Žalobca konal už pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte za spoločnosť TC mont s.r.o. v rozpore s ustanovením článku 8 spoločenskej zmluvy, preto došlo v súlade s ust. § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka k porušeniu žalobcových povinností pri výkone pôsobnosti konateľa, a teda žalobca je povinný nahradiť spoločnosti TC mont s.r.o. škodu, ktorú tým spôsobil. V danom prípade mu bola ako spoločníkovi spoločnosti TC mont s.r.o. spôsobená spoločnosťou škoda vo výške 207.544,63 €, preto vychádzajúc zo znenia ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Preto si voči žalobcovi titulom pohľadávky zo zisku túto náhradu škody uplatnil.

Žalobca vo vyjadrení k tomuto odvolaniu uviedol, že žiada potvrdiť napadnutý rozsudok, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nemá postavenie veriteľa vo vzťahu k spoločnosti a nemôže preto postupovať podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka. Na výplatu podielu na zisku spoločnosti nie je právny nárok a vždy o jeho rozdelení musí rozhodnúť valné zhromaždenie.

V odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odporu žalovaný namietal, že vzhľadom na to, že spoločnosť TC mont s.r.o., ktorej činnosť znefunkčnil žalobca, táto spoločnosť nevykonáva činnosť a bola jediným zdrojom jeho príjmu, žalovaný bol nútený prijať prácu mimo územia SR pri výstavbe elektrárne. Aktuálne žalovaný nemá potrebné finančné prostriedky na zaplatenie vyrúbeného súdneho poplatku, žiadal preto priznať oslobodenie od súdnych poplatkov.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1,3 v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a uznesenie a dospel k záveru, že pokiaľ išlo o rozsudok, neboli dôvody ani pre zmenu, ani pre zrušenie rozsudku, naopak pre uznesenie boli podmienky na jeho zmenu.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne môže na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje ho za vecne správne, pretože aj podľa odvolacieho súdu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, ako dvomi fyzickými osobami, nie medzi občanom a spoločnosťou. Za tohto stavu potom nemohol žalovaný započítať svoju pohľadávku vo vzťahu ku žalobcovi ako fyzickej osobe, keď vyplývala z obchodného vzťahu v spoločnosti, v ktorej však ešte nedošlo valným zhromaždením k rozhodnutiu o rozdelení zisku spoločnosti. Preto správne súd prvého stupňa postupoval, keď nezapočítal pohľadávku žalobcu, ktorú v tomto konaní voči žalobcovi uplatnil, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny, pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, správne vyčíslil aj úrok z omeškania.

Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odporu z dôvodu, že súd prvého stupňa uznesením z č.l. 101 zo dňa 27.2.2013 priznal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nad sumu 400 €.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Keďže žalobca bol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku z odporu uznesením zo dňa 5.9.2012 a uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nad sumu 400 € sa stalo právoplatným 21.3.2013 a v uznesení nie je uvedené, že by oslobodenie od súdnych poplatkov nemalo spätnú účinnosť, preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 tak, že miesto sumy 912,50 € zaviazal žalovaného na náhradu súdneho poplatku len do výšky 400 €.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože o trovách celého konania bude rozhodovať súd prvého stupňa po právoplatnosti konania vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát jednohlasne ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.