Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/983/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -58 zo dňa 17.03.2015 a proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -77 zo dňa 04.08.2015 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal majetkovej škody v sume 2.485,27 eura a nemajetkovej ujmy v sume 497,05 eura podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 514/2003 Z. z.“ alebo „zákon“), ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora pod sp. zn. . Druhým výrokom súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. O trovách konania rozhodol s odkazom na ustanovenie 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože ich nevyčíslil. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, § 9 ods. 1,2, § 17 a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd dospel k tomu záveru, že žaloba nie je dôvodná. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 27.09.2012 a domáhal sa ňou zaplatenia majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že v exekučnom konaní Okresného súdu Nové Zámky, vedenom proti povinnému S. Y., došlo k nesprávnemu úradnému postupu, lebo exekučný súd bol povinný rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v stanovenej lehote, v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. Exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 27.01.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t. j. s omeškaním viac ako 425 dní. V dôsledku toho mu vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom

odporujúcim zákonu preskúmal exekučný titul metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a tým prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej veci vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny bez splnenia zákonných podmienok, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž existuje exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty, a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú; táto je podľa neho zmätočná nedostatočným obsahom, neuvedením spisovej značky exekučného konania, dátumu zistenia vzniku škody a odkazom na exekučný spis preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mal znášať on. Navyše nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobca uvádzal aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namietal nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Poukázal aj na ďalšie okolnosti, v dôsledku ktorých žalobcovi nepatrí priznanie uplatnených súm. Navyše žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie, preto jeho nárok nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., pričom zákonné podmienky vzniku zodpovednosti vôbec dané nie sú, žalobca nepreukázal ani vznik, ani výšku škody a ani to, že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Súd po vykonaní dokazovania zistil, že dňa 23.12.2009 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému S. o vymoženie 850,92 eura s príslušenstvom. Súd oprávneného dňa 29.01.2010 vyzval na predloženie úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, z ktorej vymáhaná pohľadávka vznikla a následne dňa 23.11.2010 vydal uznesenie č. k. -11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti uzneseniu sa oprávnený neodvolal, a tak sa stalo právoplatným dňa 07.01.2011. Exekučný súd potom uznesením č. k. -17 zo dňa 27.01.2011 exekúciu zastavil a ani proti tomuto uzneseniu oprávnený odvolanie nepodal. Hodnotiac splnenie zákonných podmienok pre priznanie uplatneného práva žalobcu súd prvého stupňa dospel záveru, že tieto splnené neboli. Exekučný poriadok totiž stanovil lehotu len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Lehota v zákone stanovená nie je, lebo ak súd musí zistiť, či existuje rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, môže si zadovážiť potrebné listiny a až na ich základe rozhodnúť; k tomu však treba poskytnúť mu primeraný časový priestor. K nesprávnemu úradnému postupu v exekučnom konaní nedošlo, a tak nebolo možné aplikovať ustanovenie 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Čo sa týka neuplynutia zákonnej 6-mesačnej lehoty na prerokovanie žiadosti u žalovaného, žaloba skutočne bola podaná predčasne, avšak do rozhodnutia vo veci samej táto lehota už uplynula. Pokiaľ žalobca navrhol prerušiť konanie dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky, ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci, súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol s odkazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP, podľa ktorého pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Ide o tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada hospodárnosti konania, pričom v prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto veci. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na základe a s použitím novej právnej úpravy obsiahnutej v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá sa stala súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti, a teda po tom, čo už došlo

k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil svoj názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty i napriek tomu, že zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty a za situácie, že exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu exekučného. Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok spôsobom vyhovujúcim požiadavkám čl. 6 ods. 1, ktorý zahŕňa aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. On predložil znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, a podľa neho nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku v určenej výške. Nie je teda pravda, že nepreukázal vznik škody a jej výšku. Podľa neho boli v konaní preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, t. j. vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. Ak bol súdu doručený jeho návrh na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred rozhodnutím o veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Tento jeho návrh súd odignoroval. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Na dôvažok dodáva nasledovné: Predmetom konania je návrh o náhradu škody a nemajetkovej ujmy žalobcu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., vzniknutých mu v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý videl v tom, že súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty s omeškaním viac ako 425 dní dňa 27.01.2011, keďže konanie sa začalo dňa 28.11.2009. Ako vyplýva zo súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu, tieto žalobcom tvrdené údaje sa nezakladajú na pravde, keďže súdny exekútor podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na súd dňa 23.12.2009, súd následne konal, pretože pre svoje rozhodnutie vyžadoval ďalšie listiny, a následne rozhodol uznesením zo dňa 23.11.2010 zamietnutím tejto žiadosti; oprávnený proti tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a v dôsledku toho uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2011. Zákon č. 514/2003 Z. z. je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody vzniknutej pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, druhým predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou, bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremeno v tomto smere znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup vo všeobecnosti možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť takéhoto orgánu, zbytočné prieťahy v konaní, ako aj iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je

závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie príčinnej súvislosti. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal existenciu predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a nemajetkovú ujmu uplatňovanú žalobcom. V tomto smere zistil skutkový stav veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1 OSP a vyvodil z neho správny právny záver. Z exekučného spisu súd prvého stupňa zistil ten skutkový stav, ktorý opísal v odôvodnení svojho rozsudku, pričom exekučným titulom na vykonanie exekúcie na návrh vtedajšieho oprávneného Pohotovosť, s.r.o., bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 05.11.2009 sp. zn. SR 14961/09. Súd v napadnutom rozsudku v podstate konštatoval, že Exekučný poriadok 15-dňovú lehotu viaže na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale nie aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. V exekučnom konaní bol exekučný súd oprávnený zaoberať sa aj tým, či exekučný titul vydal príslušný orgán, ktorý bol na to oprávnený, pričom zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd odôvodnil tým, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou a táto rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne. V tomto smere bolo potrebné oprieť sa aj o smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený (žalobca) sa so zamietnutím žiadosti exekútora podľa všetkého stotožnil, keďže nevyužil ani možnosť podania odvolania proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora. Žalobca v priebehu konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona, ktoré uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože v exekučnom konaní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu odôvodňujúcemu žalobcom požadované konštatovanie o opodstatnenosti žaloby; žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto bol jeho návrh správne zamietnutý. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na procesné pochybenia prvostupňového súdu, odvolací súd konštatoval práve zmätočnosť na strane žalobcu, ktorý sa v žalobe odvolával napríklad na to, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 425 dní, čo s ohľadom na dátum doručenia žiadosti exekútora o vydanie poverenia, postup exekučného súdu pred vydaním uznesenia a dátum rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nie je pravdivé tvrdenie. V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že súd nevykonal dôkaz znaleckým posudkom, no z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca návrh na vykonanie tohto dôkazu v zmysle § 120 ods. 1 OSP nepodal. V tomto smere bola námietka žalobcu zavádzajúca. Čo sa týka ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v rôznom znení podľa dňa účinnosti, odvolací súd poznamenáva, že pôvodná úprava a nová úprava nič nezmenili na tom, kto môže rozhodovať o prieťahoch v konaní, a do zmeny tohto ustanovenia súdy túto skutočnosť posudzovali výkladovo. Preto by aj prípadný odkaz na uvedený zákon v znení po novelizácii nemal vplyv na posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala toho, že súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania, keď z výroku napadnutého rozsudku je zrejmé, že o tomto návrhu súd rozhodol a tento výrok aj správne odôvodnil, pričom odvolací súd na odôvodnenie rozsudku v tejto časti odkazuje. Námietka žalobcu v podanom odvolaní o absencii rozhodnutia súdu je zmätočná a zavádzajúca. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil a v podstate mu ani nevznikli. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením č. k. -77 zo dňa 04.08.2015 uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, a súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu odvolania urobeného elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktorý tvorí súdny spis, a rovnopisu odvolania doručovaného žalovanému v sume 3 eur. Toto uznesenie súd odôvodnil s odkazom na položky 7a) a 20a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) s poučením, že ak poplatok v určenej lehote nebude zaplatený, bude ho súd vymáhať. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 eur, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie a aj to, že súdny poplatok bol nesprávne vyrubený,

lebo podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch spoplatneniu podlieha iba podanie žaloby na náhradu škody; spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., pričom súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V prílohe nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Poplatková povinnosť mu bola teda uložená v rozpore so zákonom. Poukázal aj na ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zákona číslo 286/2012 Z. z., a preto je nutné aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec aj v tejto časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť. Pri rozhodovaní mal na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch. Podľa § 1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom 20 eur. V súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z. upravoval v § 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od poplatku. Uvedená novela s účinnosťou od 01.01.2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo bolo v dôvodovej správe odôvodnené reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zároveň v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a bol zavedený nový paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3.000,- Sk. Ďalšou novelou zákona o súdnych poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z., účinného od 01.07.2007, bolo ustanovenie § 4 ods. 1 doplnené o písm. k), ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná zmena bola uskutočnená zákonom č. 286/2012 Z. z. s účinnosťou od 01.10.2012 a ktorým bolo z § 4 ods. 1 vypustené písm. k) a v Sadzobníku súdnych poplatkoch za položku 7 bola vložená položka 7a, podľa ktorej zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba poplatku 20 eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody na súdoch. Z uvedeného vyplýva, že po 01.10.2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti. Žalobcovi ako poplatníkovi v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona tak v súvislosti s podaním takéhoto návrhu vznikla podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 zákona stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) vzniká podaním odvolania a dovolania.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval za nesprávne tvrdenie žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, a nie aj ďalšie úkony vo veci samej. Podaním odvolania mu poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch jednoznačne vznikla. V ustanovení § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sa uvádza, že ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 27.09.2012, t.j. pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvého stupňa žalobca predložil dňa 17.04.2015, t.j. po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa i z hľadiska prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvého stupňa napadnutým uznesením správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aplikujúc tak platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti, a rovnako tak správne stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 20 eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. Čo sa týka námietky, že uznesenie nie je riadne odôvodnené, odvolací súd podotýka, že z odôvodnenia uznesenia je nepochybne zrejmé, z akého titulu súd žalobcovi súdny poplatok vyrubil, v akej výške a podľa ktorej položky sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch. Preto odvolací súd s ohľadom na vecnú správnosť uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.