Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-18-2015.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/18/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého: E. L., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych veci a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky O.. W. H. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. č. XX a otca J. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XX, H., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 30P 13/2015-23 zo dňa 3. 6. 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa okrem iného uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov konania, vyjadrením a správou kolízneho opatrovníka vo veci, ako aj oboznámením listinných dôkazov návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd prvého stupňa vychádzal z odôvodnených záujmov maloletého syna ako aj z príjmových a majetkových pomerov otca, pričom prihliadol na to, že matka sa o syna osobne stará. Prvostupňovým súdom bolo zistené, že otec žije so svojou súčasnou manželkou v spoločnej domácnosti, pričom majú v starostlivosti tri maloleté deti. Otec nepracuje, je v domácnosti, stará sa o deti, manželka pracuje na turnusy, jej príjem je 500,- eur mesačne. Otec platí na syna výživné vo výške 50,-eur mesačne z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného v plnej výške. Otec zároveň uviedol, že nie je vedený v evidencii nezamestnaných z dôvodu, že sa stará o deti. Na deti s manželkou prídavky nepoberajú, pričom dôvod vysvetliť nevedel. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vychádzal predovšetkým z výpovede účastníkov konania ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov 24P 155/2012, kde otec uvádzal rovnaký životný štýl a rovnaké majetkové pomery s rozdielom, že odvtedy mu pribudli vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom. Na rozdiel od posledného rozhodnutia súdu manželka otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, do narodenia tretieho dieťaťa pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom 500,-eur mesačne. Výživné určené posledným rozhodnutím súdu na maloletého E. vo výške 100,-eur mesačne je v plnej miere opodstatnené a zodpovedá potrebám maloletého syna, pretože výdavky spojené s jeho výživou, výchovou, školskou dochádzkou ako aj rozvíjaním jeho hudobného talentu a zabezpečením jeho vzdelania sú naozaj vysoké. Je pravdou, že otec má so svojou súčasnou manželkou tri maloleté deti ku ktorým má rovnako vyživovaciu povinnosť. Je však povinnosťou otca ako rodiča postarať sa o svoje maloleté deti a vyživovacia povinnosť k maloletému synovi E. stojí na rovnakej
úrovni ako jeho vyživovacia povinnosť k ostatným deťom. Matka má so svojím súčasným manželom ďalšie maloleté dieťa - dcéru, o ktorú sa rovnako stará, napriek tomu zabezpečuje starostlivosť o syna samostatne, otec sa na jeho výchove podieľa len platením výživného a to nie v stanovenej výške súdom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého. V odvolaní okrem iného uviedol, že súd nebral do úvahy jeho finančnú situáciu a ani to, že má vyživovaciu povinnosť ešte na 3 maloleté deti zo súčasného manželstva. Súd vôbec neberie do úvahy jeho majetkovú situáciu, manželka je na materskej dovolenke a aj keď pracovala istý čas v S., on bol doma s deťmi. Keďže manželka pracovala v zahraničí (4 mesiace), nemal nárok na rodičovský príspevok. Ich príjem je okolo 400 Eur mesačne aj s tým, že im finančne vypomáhajú obidve rodiny, ak zaplatí 100 Eur výživné, 67 Eur nájomné, 30 Eur telefóny, 70 Eur plienky pre 2 deti, 30 Eur škôlka, neostane ani 100 Eur na jedlo, oblečenie, lieky. Keby peniaze mal, s radosťou by E. platil, koľko jeho matka žiada, ale má aj G., I. a H.. Znížením výživného by sa ich finančná situácia a hlavne kvalita života podstatne zlepšila.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že v predmetnom konaní otec dieťaťa nepreukázal, ani nepredložil súdu také dôkazy, ktoré by poukazovali na zmenu pomerov na strane otca. Naopak od roku 2010, kedy súd naposledy rozhodoval o výživnom, došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže Maloletý E. navštevuje vyšší stupeň školy, konkrétne 2. ročník Hotelovej akadémie v H.. Otec sa o syna nezaujíma, nekontaktuje ho, neprispieva nad rámec výživného napr. na voľnočasové aktivity a nepodieľa sa na nepredvídaných nákladoch súvisiacich so zabezpečením a potrebami dieťaťa. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá uviedla, že jej súčasný príjem je 383,63 eur a 340,81 eur je príjem jej manžela, pričom bývajú v starom prenajatom dome, ktorý potrebuje rekonštrukciu. Syn navštevuje pomerne nákladnú strednú školu, hrá ako člen orchestra a nemá ani vlastný hudobný nástroj. Každoročne sa zúčastňuje trojtýždňového liečenia v Kúpeľoch R., pretože je alergik. Okrem tohto syna má so súčasným manželom ešte maloletú dcéru U., ktorá nastupuje do tretieho ročníka na základnej škole v Prešove. Konštatovala, že pán L., otec maloletého E., si vybral životný štýl, ktorý sa ani po sedemnástich rokoch nezmenil a považuje súčasnú výšku príspevku zo strany otca za primeranú a potrebnú.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Berúc do úvahy súdom prvého stupňa zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy odvolací súd právne uzatvára a konštatuje nasledovné:
Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať svojim členom uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Vychádzajúc z § 62 ods. 2 zákona o rodine druhej vety, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Uvedené však nie je možné primárne vykladať v tom zmysle, že maloleté dieťa musí strádať v dôsledku neodôvodneného správania sa rodiča, ktorý má voči tomuto dieťaťu vyživovaciu povinnosť.
V predmetnej veci mal rovnako ako prvostupňový súd aj odvolací súd za preukázané, že otec vo svojej výpovedi sám uviedol, že nie je vedený v evidencii nezamestnaných z dôvodu, že sa stará o maloleté deti, ktoré má s aktuálnou manželkou. Na jednej strane otec maloletého E. popisuje svoj majetkový a finančný status ako nedostatočný, aby mohol platiť výživné na maloleté dieťa zo svojho prvého manželstva, na druhej strane však bez vysvetlenia zostal fakt, že na svoje ďalšie tri maloleté deti nepoberá ani rodinné prídavky.
Odvolaciemu súdu neunikol ani fakt, že navrhovateľ, otec maloletého E., by vzhľadom na svoj vek mohol prípadne aj požiadať, resp. aspoň sa zaujímať o možnosti starobného dôchodku, pretože aj zvýšenie príjmu zo sociálneho zabezpečenia by mohlo značným spôsobom pozitívne ovplyvniť jeho životný štandard.
Zákon o rodine predpokladá, že rodičia budú prispievať na výživu všetkých svojich maloletých detí, t. j. nie selektívne podľa vlastnej úvahy. Nemôže preto byť na ťarchu maloletého dieťaťa benevolentný prístup jeho rodiča k vlastnej finančnej situácii za predpokladu, že rodič nepristúpi ani k administratívnej snahe zlepšiť svoju situáciu.
Krajský súd v Prešove sa plne stotožňuje so závermi prvostupňového súdu. Len na zdôraznenie odvolací súd poukazuje na fakt, že k inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na ktorom sa majú podieľať obaja rodičia.
Nesporným jej aj fakt, že s narastajúcim vekom, rastom a vývojom maloletého dieťaťa narastajú aj výdavky na maloleté dieťa. V danom prípade maloletý dovŕši v roku 2016 osemnásty rok veku a odvolací súd rovnako ako aj súd prvého stupňa považuje s ohľadom na majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov výživné vo výške 100 eur mesačne za primerané. V tomto konaní to nebola matka maloletého E., ktorá žiadala navýšiť výživné pre toto maloleté dieťa, len reagovala na návrh otca na zníženie výživného, pričom akcentuje fakt, že aj matka maloletého E. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére U..
Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.