Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/42/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: T. Z., s.r.o., so sídlom U. XXX/A, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti dlžníkovi: Peter Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX, XXX XX M., o návrhu na vyhlásenie konkurzu, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2015, č.k. -52 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením súd zamietol návrh navrhovateľa: T. Z., s.r.o., so sídlom U. XXX/A, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: Peter Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom: M. XXX, XXX XX M..

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ, návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.03.2015 navrhol, aby súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: Peter Y., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX, XXX XX M.

V návrhu uviedol, že má voči dlžníkovi pohľadávku priznanú Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom Szienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 formou rozhodcovského rozsudku sp. zn. PB12100011 zo dňa 10.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.07.2013 a vykonateľnosť dňa 30.07.2013. O uvedenej skutočnosti predložil listinný dôkaz, a to vyššie uvedené rozhodnutie.

Navrhovateľ poukázal aj na ďalšieho veriteľa dlžníka s pohľadávkou voči dlžníkovi, a to T., s.r.o., so sídlom: T. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, ktorý má pohľadávku voči dlžníkovi s plnením ktorej dlžník mešká viac než 30 dní.

Súd uznesením zo dňa 17.03.2015, č.k.: -15, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.

Súd uznesením zo dňa 27.03.2015, č.k. -21, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 65/2015 dňa 07.04.2015, uložil dlžníkovi povinnosť do 20 dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Súd zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na deň 26.05.2015 o 10.30 hod. na Okresnom súde Košice I, pracovisko

Tichá č. 21, v miestnosti č. dv. 18B, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 65/2015 dňa 07.04.2015.

Prvostupňový súd výzvou zo dňa 27.04.2015 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy predložil súdu Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX spolu s Obchodnými podmienkami pre úver - pôžička na bývanie a Všeobecnými obchodnými podmienkami.

Súd následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust. § 12 ods. 2 podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom, ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu spotrebiteľskú. Súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, C-40/08 pri výklade smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a teda nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je neplatná podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) účinného od 1. januára 2008. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávania bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Podľa článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd považuje túto podmienku za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatný právny úkon.

Ustanovenie článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok formálne síce umožnilo dlžníkovi (spotrebiteľovi) rozhodcovskú doložku neprijať, ale na neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd považuje za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu, ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v danom prípade podľa názoru súdu nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je exekučným titulom.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom ako zmluva o úver má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činosti, ktorá vyplýva aj z výpisu daného subjektu z obchodného registra. Na druhej strane, dlžník v čase podpisu zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ) účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) ZoSÚ účinného v čase podpisu zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.

Podľa ust. § 33 ods. 2 veta druhá a tretia zákona č. č. 244/2005 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore s právnou úpravou.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. z 8. decembra 2014, zo 4. apríla 2013 sp. zn. , zo 14. mája 2013 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , z 12. júna 2013 sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , z 27. júna 2013

sp. zn. , z 27. mája 2013 sp. zn. , z 3. júla 2013 sp. zn. a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa.

Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal súd z judikatúry dovolacieho súdu.

Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Podľa názoru súdu, podmienka dojednaná podľa článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ktorý hovorí, že ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť

K zamietnutiu návrhu na vyhlásenie konkurzu došlo subsidiárnym použitím zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 196 ZKR. Primeranosť použitia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v zmysle ust. § 196 na konkurz je limitovaná účelom a cieľom konkurzného konania, charakterom jeho subjektov a procesnej situácie, ktorej riešenie si primeranú aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyžaduje, ako aj štádium, v ktorom sa konkurzné konanie nachádza.

Vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na to, že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, súd jeho návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol.

Podľa ust. § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ust. § 199 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ.

Odvolanie odôvodnil tým, že konkurzný súd v predmetnom prípade zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa. Je teda zrejmé, že konkurzný súd rozhodol po fáze po začatí konkurzného konania spôsobom a z dôvodu, že pre ktorý to zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepovoľuje, a tak rozhodol svojvoľne, napriek tomu, že v konaní po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania mu neprislúcha preskúmavať náležitosti samotného návrhu, nakoľko tieto sú predmetom preskúmavania v štádiu pred vydaním uznesenia o začatí konkurzného konania.

Konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konanie, a teda možno z toho vyvodiť záver, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, v opačnom prípade by súd postupoval nezákonne. Exekučný titul nebol rozhodnutím súdu zrušený ani za neprípustné neboli súdom vyhlásené ani zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že absentuje takéto súdne rozhodnutie je svojvôľou súdu ho svojim právnym názorom nahrádzať.

V napadnutom uznesení konkurzný súd konštatuje, že dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení konkurzného konania nebol fakt, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť. Je teda zrejmé, že sa súd pri rozhodovaní o vyhlásení zaoberal skutočnosťami, ktoré v zmysle zákona, nie sú právne relevantné pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a teda postupoval nezákonným spôsobom. Konkurzný súd zašiel vo svojej činnosti dokonca tak ďaleko, že dokazoval skutočnosti, ktoré nie sú sporné a ktoré žiaden z účastníkov nenamietal. Zdôrazňuje, konkurzný súd nie je oprávnenou osobou zrušiť rozhodcovský rozsudok, alebo nerešpektovať jeho právne účinky a jeho záväznosť.

Má za to, že konkurzný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoKR), podľa ust. § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu Národnej banky Slovenska.

Poukazuje aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by dlžník plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená. Navrhovateľ si sám, svojim konaním, resp. opomenutím konania, resp. nekonaním spôsobil uplatnenie rozhodcovskej doložky zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, zaviazal.

Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia § 219 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia a preto nepovažuje za potrebné jeho znenie znovu opakovať.

Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia považuje odvolací súd za potrebné uviesť.

Konkurzné konanie je osobitným druhom civilného konania, ktoré sa začína na základe návrhu. Civilné konanie ako také, sa v zásade začína na základe návrhu (dôjdením návrhu na súd), a to na základe akéhokoľvek návrhu, pričom pokiaľ tento návrh nie je perfektný, musí súd odstraňovať vady návrhu s výnimkou tých vád, ktoré predstavujú neodstrániteľnú prekážku konania.

Osobitná právna úprava začatia konkurzného konania nemôže brániť tomu, aby konkurzný súd preskúmaval formálnu a aj materiálnu správnosť listín priložených k návrhu, ktoré sú jeho obligatórnou obsahovou náležitosťou. Preskúmavaním týchto listín (v tomto prípade exekučného titulu), konkurzný súd skúma formálnu a obsahovú náležitosť návrhu na začatie konania. Opačný výklad, ktorý preferuje navrhovateľ, by predstavoval formálny doslovný výklad právnej úpravy konkurzného konania, čo by bolo v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie.

Vyhlásenie konkurzu predstavuje „rozhodnutie vo veci“, a preto súd musí skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa v každom štádiu konania, a to až do rozhodnutia „vo veci“. Pokiaľ navrhovateľovi nepatrí aktívna vecná legitimácia, konkurzný súd musí za primeranej aplikácii Občianskeho súdneho poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu (návrh na začatie konania) zamietnuť (§ 196 ZoKR), pretože ide o meritórne rozhodnutie. Podobne, ak by napr. konkurzný súd zistil neodstrániteľnú prekážku konania (napr. strata spôsobilosti byť účastníkom konania), musí konkurzné konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p..

Po začatí konkurzného konania je konkurzný súd povinný skúmať procesné aj hmotnoprávne podmienky pre vyhlásenie konkurzu. Procesnou podmienkou je správny a úplný návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý má stanovené obsahové náležitosti. Len takým návrhom navrhovateľ preukáže svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

Základnými hmotnoprávnymi podmienkami pre vyhlásenie konkurzu je úpadok dlžníka, pluralita veriteľov a existencia majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania.

V posudzovanom prípade, pretože ide o veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu, aktívna vecná legitimácia je veriteľovi dovolená len v prípade platobnej neschopnosti dlžníka. Podľa § 11 ods. 3 ZoKR platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov, viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na jeho zaplatenie. Na toto ustanovenie systematicky nadväzuje § 12 ods. 2 ZoKR, ktorý predpisuje veriteľovi ako navrhovateľovi uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka.

Konkurzný súd v posudzovanom prípade primárne správne skúmal aktívnu vecnú legitimáciu veriteľa na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Len pokiaľ je táto podmienka splnená, zaoberá sa skúmaním ďalších hmotnoprávnych podmienok pre vyhlásenie konkurzu. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v § 12 ods. 2 písm. a), b) ZoKR, konkurzný súd správne podľa ustanovení O.s.p. za použitia § 196 ZoKR návrh na vyhlásenie konkurzu zamietne.

K samotnému oprávneniu konkurzného súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp.zn. .

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ ako veriteľ nepreukázal pohľadávku spôsobom stanoveným kogentnými ustanoveniami ZoKR, a preto nepreukázal ani svoju aktívnu vecnú

legitimáciu. Z týchto dôvodov konkurzný súd správne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, a preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.