Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/280/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX P. S., právne zastúpenej JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou, so sídlom Y. XXXX, XXX XX P. S., proti odporcovi: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Antonom Slamkom, advokátom, so sídlom Y. XXXX/XX, XXX XX P. S., v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. -417 zo dňa 4. júna 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v I. výroku zamietol návrh navrhovateľky v ostatnej časti a v II. výroku uviedol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným na súd dňa 14.07.2014 navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 25.07.2011 vo výroku o určení výživného. Ďalej žiadala, aby odporkyňu v rade 1/ A. I., nar. XX.XX.XXXX zaviazal k povinnosti prispievať jej na výživu sumou 30,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 14.07.2014. Odporcu v rade 2/ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 14.07.2014. Zameškané výživné za obdobie odo dňa 14.07.2014 do právoplatnosti rozsudku žiadala od odporcov v rade 1/ a 2/ zaplatiť jednorazovo do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd rozsudkom č. k. -252 zo dňa 04.11.2014, tak že výrokom I. určil, že odporkyňa v rade 1/ je povinná prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 30,- eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 14.07.2014, výrokom II. určil, že odporca v rade 2/ je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 150,- eur mesačne k rukám navrhovateľky vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc od 14.07.2014, výrokom III. určil, že odporkyňa v rade 1/ je povinná zaplatiť k rukám navrhovateľky zameškané výživné od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 120,- eur v lehote do 31.12.2014, výrokom IV. určil, že odporca v rade 2/ je povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky zameškané výživné od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 280,- eur v lehote do 31.12.2014, výrokom V. zamietol návrh navrhovateľky v ostatnej časti voči odporcovi v rade 2/, výrokom VI. určil, že tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -111 zo dňa 25.07.2011, v časti o určenie výživného na P. Q., nar. XX.XX.XXXX voči odporcovi Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a výrokom VII. si vyhradil, že o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej. Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -268 zo dňa 26.02.2015 pôvodný rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku V. a VII. s tým, že v ostatnej časti zostal nezmenený, a preto nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2014. Predmetom tohto konania teda zostali iba výroky vo zvyšnej časti, v ktorej bol návrh zamietnutý a výrok o trovách konania. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona

o rodine dospel okresný súd k názoru, že o výroku V. samostatne vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -111 zo dňa 25.07.2011 nemôže rozhodnúť, nakoľko tento rozsudok už bol právoplatným rozsudkom č. k. -252 zo dňa 04.11.2014 zmenený a ďalšia zmena môže nastať iba zmenou tohto právoplatného rozsudku (a to aj napriek rozhodnutiu krajského súdu, keďže tento nepostupoval v súlade s ustanovením § 206 O. s. p., pretože výroky II., IV., V. a VI. sú výroky na sebe závislé). Zmeny výživného sa teda navrhovateľka môže prípadne domôcť iba podaním nového samostatného návrhu na zmenu rozsudku č. k. -252 zo dňa 04.11.2014, právoplatným dňa 16.12.2014. Nakoľko existuje prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata), súd musel vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietnuť. O trovách konania súd rozhodne v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla v ňom, že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nedostatočne preskúmal skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nedostatočne zistený skutkový stav, resp. nesprávne skutkové zistenia sa stali podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozsudku a poukazuje na to, že okresný súd nerešpektoval závery vyjadrené v skoršom rozhodnutí Krajského súdu v Žiline a nepostupoval v intenciách naznačených v zmysle uznesenia č. k. -268 zo dňa 26.02.2015. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od posledného rozhodnutia, kedy súd naposledy rozhodol o výške výživného, t. j. rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. , sa zmenili pomery na strane oboch rodičov, avšak predovšetkým situácia na strane otca/odporcu v rade 2/ sa výrazne zlepšila, o čom svedčí aj obsah listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Súd celé dokazovanie, ako aj svoje rozhodnutie založil nekriticky na jednostrannom prevzatí argumentov jednej strany s rozdielnym záujmom na výsledku konania, pričom skutkový stav posúdil jednostranne tak, že akékoľvek argumenty odporcu v rade 2/ bez bližšieho zisťovania posúdil ako pravdivé a na ich základe rozhodol. Keďže sa súd nezaoberal skutočnosťami a argumentmi, na ktoré poukazovala navrhovateľka, je možné konštatovať, že v konaní došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie súdu vykazuje taktiež nemenej významnú vadu, a to nepreskúmateľnosť prameniacu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú zrejmé východiská, na základe ktorých súd vyhodnotil skutkový stav a prijal závery, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa jej názoru, pri určovaní výšky výživného by sa súd nemal obmedziť len na strohé zhrnutie príjmov a výdavkov povinného rodiča vyplývajúce z účtovnej evidencie, prípadne daňového priznania, bez toho, aby súd podrobne skúmal a hodnotil charakter povinným rodičom uplatňovaných výdavkov z hľadiska ich nevyhnutnosti, s ohľadom na vykonávanú podnikateľskú činnosť. Má za to, že nie je postačujúce, ak povinný rodič argumentuje tým, že dosahuje minimálny príjem. Zákon síce nezakotvuje povinnosť rodiča pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená, Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, pokiaľ sa nevie živiť samé, a to v rozsahu určenom možnosťami a schopnosťami povinného rodiča, preto neobstojí argumentácia, podľa ktorej povinný rodič uvedie, že jeho príjem je minimálny a nie je tak schopný plniť vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu v primeranej miere. Pokiaľ sa povinný rodič bude odvolávať na svoju nízku životnú úroveň s odkazom na výdavky, ktoré mu vznikajú, potom sa súd musí zaoberať otázkou nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov. Tie z nich, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, nesmie zohľadniť pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. V závere uviedla, že okresný súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s aplikáciou ustanovenia § 63 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého zákon ustanovuje zákonnú fikciu určenia majetkových pomerov na strane povinného rodiča v prípade, ak povinný rodič odmieta súdu pravdivo a úplne zdokladovať svoje skutočné príjmové a majetkové pomery. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu vo výroku č. IV., V. a VII. tak, že odporcovi v rade 2/ uloží povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300,- eur mesačne k rukám navrhovateľky, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 14.07.2014, uloží odporcovi v rade 2/ povinnosť zaplatiť k rukám navrhovateľky zameškané výživné od 14.07.2014 do vyhlásenia rozsudku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca v rade 2/, ktorý uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za správne. Dokazovanie vykonané pred okresným súdom bolo vykonané v rozsahu potrebnom pre vydanie rozhodnutia, ktoré považuje za objektívne a správne. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v odvolaní sú právne bezvýznamné a okresný súd sa s nimi už náležite vysporiadal počas konania. Navrhovateľka neopodstatnene a bezdôvodne opakovane uvádza skutočnosti, ktoré sú zo zákona súdom vyriešené správne a len neinformovanosť navrhovateľky spôsobuje nehospodárne

predlžovanie konania spôsobené odvolaniami navrhovateľky. Odôvodnenie rozsudku jednoznačne odôvodňuje postup súdu pri vydaní rozhodnutia. Preto žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu a zaviazal navrhovateľku náhradou trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a podľa ustanovenia § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd v danom prípade v ostatnej časti zamietol návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi z toho dôvodu, že sa jedná o vec res iudicata.

Odvolací súd sa s rozhodnutím prvostupňového súdu nestotožňuje, nakoľko v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 O. s. p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení konania alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Pokiaľ okresný súd teda nerozhodoval o merite veci a bol toho názoru, že sa jedná o vec res iudicata, bolo potrebné rozhodnúť formou uznesenia.

Okresný súd síce postupoval v intenciách uznesenia odvolacieho súdu, vypočul nanovo účastníkov konania a rozhodol tak, že v ostatnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd sa však s vyhodnotením prvostupňového súdu ohľadne prekážky rozhodnutej veci nestotožnil, nakoľko je toho názoru, že ide o sporové konanie a v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Preto pokiaľ navrhovateľka napadla prvostupňový rozsudok č. k. -252 zo dňa 04.11.2014 vo výroku V., ktorým bol jej návrh vo zvyšku zamietnutý vo vzťahu k odporcovi 2/ a odvolací súd v tejto časti rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil na nové konanie, bolo potrebné o zvyšnej časti nároku navrhovateľky rozhodnúť v zmysle zásad sporového konania. Nárok navrhovateľky v ostatnej časti sa týka posúdenia zostávajúcej výšky nároku uplatneného v návrhu, pričom sa nejedná o nový návrh, ktorý by mohol zakladať prekážku veci rozhodnutej. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sa síce týka posúdenia prekážky rozhodnutej veci, avšak predmetom konania nebolo rozhodovanie o zamietnutom zvyšku návrhu v konaní o zvýšenie výživného. V tomto konaní zostala sporná výška uplatneného nároku navrhovateľky presahujúca 150,- eur.

Povinnosťou okresného súdu bude rozhodnúť v intenciách uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 26.02.2015 pod č. k. -268 tak, aby zo záhlavia a následne aj výroku rozhodnutia bolo zrejmé, že sa jedná o konanie o zvyšku nároku (t. j. zvyšných neprejednaných a zamietnutých 150,- eur z uplatneného nároku 300,- eur) navrhovateľky vo veci zvýšenia výživného. Ak okresný súd dospeje vzhľadom na vykonané dokazovanie k názoru, že je dôvodné vo zvyšku nároku navrhovateľky vyhovieť, a to aj čiastočne, vyjadrí túto skutočnosť vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. -111 zo dňa 25.07.2011 v časti o určenie výživného na navrhovateľku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.