Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/6/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členiek senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna, so sídlom Liptovská Lúžna 481, 034 72 Liptovská Lúžna, IČO: 30 231 582, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Brož, s.r.o. so sídlom A. Bernoláka 1417/6, 034 01 Ružomberok, IČO: 52 959 601, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Národného parku Nízke Tatry, so sídlom Partizánska 69, 974 01 Banská Bystrica, 2/ PRALES občianske združenie, so sídlom Odtrnovie 563, 013 22 Rosina, IČO: 42 071 879, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo OU-ZA-OOP3-2020/033275-005 zo dňa 19.11. 2020 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Žiline žalobu zamieta.

II. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody a krajiny, rozhodnutím číslo OU-RK-OSZP-2020/000142-038/Ol zo dňa 19.05.2020 postupom podľa o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „“) právnickej osobe Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna zakázal vykonávať všetky lesohospodárske činnosti v katastrálnom území N. N. na pozemkoch parcela CKN 4650, 4654, 4655, 4658, 4662, 4664, 4666, 4667, 4668, 4669, 4679, z pohľadu JPRL na lesnom celku Liptovská Osada - Biely Potok, v lesných porastoch číslo: 195a1 (4,41 ha), 197_1 (2,42 ha), 206_1 (10,14 ha), 207a (26,53 ha), 207b (2,12 ha), 208a1 (2,20 ha), 211_1 (11,30 ha), 213_1 (0,56 ha), 221_1 (16,66 ha), 223_1 (3,95 ha), spolu na ploche 80,29 ha, a to do 31. decembra 2022. Zároveň konštatoval, že osobitné predpisy (napr. o ochrane pred požiarmi), ako aj ostatné ustanovenia zostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Štátna ochrana prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry, Banská Bystrica (ďalej aj „Správa NAPANT“) listom zo dňa 14.08.2017 požiadala správny orgán prvého stupňa o vydanie upozornenia a následného rozhodnutia v zmysle s cieľom zabezpečiť ochranu biotopu hlucháňa hôrneho v Nízkych Tatrách v okrese Ružomberok. Listom zo dňa 15.02.2019 uvedenú žiadosť aktualizovala (spolu so zaslaním mapových a tabuľkových podkladov podľa JPRL biotopov hlucháňa hôrneho - JPRL sú uvedené v bodoch výroku prvostupňového rozhodnutia). Správny orgán poukázal na skutočnosť, že vo veci bol nariadený termín ústneho rokovania na 10.03.2020, pričom išlo už o tretí termín ústneho rokovania (predtým dvakrát

zmenený termín z 30.01.2020, resp. 14.02.2020). V oboch prípadoch išlo len o zmenu termínov ústneho rokovania bez zmeny predmetu veci, ktorá sa mala prejednávať; predmet rokovania bol známy už po prvom oznámení o začatí správneho konania a prvom termíne ústneho rokovania dňa 30.01.2020, t. j. lehota na prípravu na ústne pojednávanie bola podľa správneho orgánu prvého stupňa dostatočná. Tiež poukázal na to, že Urbariátu - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna, ako aj zástupcovi tohto subjektu bolo oznámenie o termíne ústneho pojednávania zaslané v dostatočnom časovom predstihu dňa 21.02.2020 s tým, že oba subjekty si prevzali zásielky až 06.03.2020, pričom nebolo zdôvodnené z akého dôvodu došlo až k tomuto neskoršiemu prevzatiu oznámenia. Ďalej správny orgán prvého stupňa odkázal na ust. , , , , , , , a . Mal za to, že vykonávaním činnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia by mohlo dôjsť k značnému až devastačnému zásahu do zachovalého prostredia so značným poškodením biotopov chráneného druhu živočícha hlucháň hôrny, vyrušovaniu a významnej strate hniezdnych možností. Realizácia lesohospodárskych aktivít bude mať negatívny vplyv na predmet ochrany v dotknutom území, najmä postupným úbytkom lesov s prirodzenou viacvrstvovou štruktúrou vhodných najmä pre lesné kurovité vtáky vrátane hlucháňa hôrneho. Základným princípom pri ochrane prírody a krajiny je princíp prevencie, pretože dôsledky poškodenia prírody a krajiny sú často nezvratné, nenapraviteľné, je nutné týmto poškodeniam predchádzať, pričom jedným zo spôsobov, akým to možno zabezpečiť je práve rozhodnutie o zákaze vykonávania činnosti, resp. obmedzenie činnosti. Podľa usmernenia Ministerstva životného prostredia SR číslo 2423/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017 je potrebné ustanovenie a chápať v zmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti. Pre vydanie rozhodnutia o zákaze vykonávania činnosti sa teda nevyžaduje, aby k vykonávaniu činnosti vedúcej k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu prírody už došlo, ale postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody, resp. biotopu hlucháňa hôrneho. Správa NAPANT zároveň v žiadosti navrhuje obmedzenie poľovníckeho obhospodarovania, zákaz vnadenia, prikrmovania, realizáciu stavieb poľovníckych zariadení; vzhľadom na to, že Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna nie je užívateľom poľovného revíru, a teda nevykonáva činnosť na úseku poľovníctva podľa o poľovníctve, orgány ochrany prírody ho nemôže obmedziť tak, ako to požaduje Správa NAPANT. V zmysle , ak dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže obhospodarovateľ za podmienok ustanovených zákonom požiadať o finančnú náhradu ( ) za toto obmedzenie. V prípade, ak obhospodarovateľovi vznikne nárok na náhradu za obmedzenie bežného hospodárenia, je potrebné postupovať podľa nariadenia vlády SR č. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku.

2. Žalovaný rozhodnutím OU-ZA-OOP3-2020/033275-005 zo dňa 19.11.2020 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie Urbariátu - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna zo dňa 08.06.2020 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, odboru starostlivosti o životné prostredie číslo OU-RK-OSZP-2020/000142-038 zo dňa 19.05.2020 potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že odvolateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi bolo oznámenie o zmene termínu ústneho pojednávania doručené dňa 06.03.2020, t. j. 4 dni pred jeho konaním, z čoho vyplýva, že odvolateľ objektívne mal možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania. Odvolateľ síce listom zo dňa 06.03.2020 požiadal o odročenie termínu ústneho pojednávania, v žiadosti však neuviedol dôvody, ktoré by mu účasť na pojednávaní znemožňovali, ale ako dôvod odročenia opakovane uviedol nedostatočnú lehotu na prípravu na ústne pojednávanie. Žalovaný obdobne ako prvostupňový správny orgán poukázal na to, že v danom prípade sa jednalo už o tretí termín ústneho pojednávania, pričom v oboch predchádzajúcich prípadoch išlo len o zmeny termínov ústneho pojednávania bez zmeny jeho predmetu. Predmet ústneho pojednávania bol známy už po prvom termíne stanovenom na 30.01.2020, z tohto dôvodu sa odvolací správny orgán nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že tento nemal dostatočný časový priestor na prípravu na ústne pojednávanie. Odvolateľ vo svojej žiadosti zo dňa 06.03.2020 iný dôvod na odročenie termínu ústneho pojednávania neuviedol a v Správnom poriadku nie je explicitne stanovené, v akom časovom predstihu má byť účastník konania oboznámený o termíne ústneho pojednávania, preto prvostupňový správny orgán nemal povinnosť predmetnej žiadosti vyhovieť. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán umožnil odvolateľovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, okrem iného aj k zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 10.03.2020. Ďalej žalovaný uviedol, že aj keď

ústredný krízový štáb s účinnosťou od 10.03.2020 zakázal usporadúvať hromadné podujatia športovej, kultúrnej, spoločenskej, či inej povahy, podľa názoru odvolacieho správneho orgánu, neverejné ústne pojednávanie za účasti siedmych osôb, nemožno považovať za hromadné podujatie, na ktoré by sa predmetný zákaz vzťahoval. Pokiaľ odvolateľ namietal obmedzenie jeho vlastníckych práv, odvolací správny orgán odkázal na . Pokiaľ na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody a krajiny dôjde k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, má vlastník pozemku za splnenia podmienok ustanovených v o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku. V zmysle uvedeného nariadenia dokladom pre priznanie nároku na finančnú náhradu je právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplýva. K alternatívnym spôsobom ochrany chráneného druhu žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie je posúdiť výber vhodného spôsobu ochrany dotknutého druhu. Prvostupňový správny orgán pri výbere vhodného ustanovenia k zabezpečeniu účinnej ochrany konkrétneho druhu postupuje podľa vlastného správneho uváženia, aby bola zabezpečená dostatočná, účinná, ako aj preventívna ochrana záujmov chránených a krajiny. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán mohol za danej situácie postupovať podľa , pretože boli splnené všetky kogentné podmienky stanovené v hypotéze uvedeného ustanovenia. Vyhlasovanie pozemkov za lesy osobitného určenia je v kompetencii orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Odvolateľ tiež namietal, že obmedzením, resp. vylúčením lesohospodárskej činnosti môže dôjsť k rozpadu lesných porastov z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu, čo by malo za následok reálne zničenie biotopu hlucháňa hôrneho. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o zaradení konkrétnych pozemkov pod pasívny manažment vychádzal z údajov poskytnutých Štátnou ochranou prírody SR NAPANT, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny a v zmysle ust. c) spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. V podnete Štátnej ochrany prírody zo dňa 14.08.2017 sa uvádza: „Tak ako v zahraničí, aj na Slovensku je preukázané, že najvhodnejšie biotopy sú prírodné lesy s nízkym vplyvom ľudských aktivít. Výskyt disturbancií (vietor a lykožrút) je kľúčovým faktorom pri tvorbe vhodných štruktúr biotopu hlucháňa hôrneho v prírodných lesoch. Veľkoplošné holiny sú nevhodný biotop pre hlucháňa hôrneho, v ktorom tento druh nedokáže prežiť. Naopak prírodné lesy a pralesy najlepšie spĺňajú biotopové nároky hlucháňa hôrneho na Slovensku. Aj suchý les po napadnutí podkôrnym hmyzom predstavuje podstatne vhodnejší biotop ako asanované plochy“. Nie je dôvodné spochybňovať závery odborných stanovísk Štátnej ochrany prírody len s ohľadom na odlišný subjektívny názor odvolateľa. Ak odvolateľ namietal, že v konaní nebola preukázaná existencia populácie hlucháňa hôrneho v dotknutom území, žalovaný považoval obsah podnetu Štátnej ochrany prírody zo dňa 14.08.2017 a zo dňa 15.02.2019 vo vzťahu k preukázaniu tejto skutočnosti za postačujúci, keďže Štátna ochrana prírody vykonáva okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave, takže disponuje relevantnými informáciami o dotknutom území a výskyte daného chráneného druhu. Ohľadom námietky, že v konaní nebolo preukázané, že výkon lesohospodárskej činnosti na vymedzenom území má negatívny vplyv na populáciu hlucháňa hôrneho, žalovaný uviedol, že k naplneniu hypotézy postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, napr. v budúcnosti plánovaná činnosť, ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody (rastliny, živočícha alebo ich biotopov). Predmetné ustanovenie je potrebné chápať v zmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti, pričom zásada prevencie je základným princípom pri ochrane prírody a krajiny, resp. životného prostredia, pretože dôsledky poškodenia prírody a krajiny, teda životného prostredia sú často nezvratné, nenapraviteľné, a preto je nutné takýmto poškodeniam predovšetkým predchádzať, pričom jedným zo spôsobov, akým to možno zabezpečiť, je práve rozhodnutie o zákaze vykonávania činností, ktorý bol daný odvolateľovi vo vzťahu k jeho plánovaným činnostiam v dotknutom území. Princíp predbežnej opatrnosti spočíva v uprednostnení záujmov ochrany prírody v prípadoch, kedy vznikne pochybnosť o tom, či by mohlo dôjsť k nežiaducemu zásahu do záujmov chránených predpismi z oblasti ochrany životného prostredia. Ak teda existuje riziko možného negatívneho vplyvu predmetnej činnosti na záujmy ochrany prírody a krajiny, je potrebné konať tak, ako by bolo toto riziko reálne, aj keď nie je celkom overené. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že stanovením zákazu, resp. obmedzenia činnosti dôjde k porušovaniu ustanovení zákona o lesoch. K tomu žalovaný uviedol, že je vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, do ktorej

jednoznačne patria aj lesy, zákonom osobitným k zákonu o lesoch, a preto prvostupňový správny orgán mohol vydaním predmetného zákazu, resp. obmedzenia legitímne obmedziť odvolateľa vo vykonávaní jeho iných práv vyplývajúcich mu zo zákona o lesoch. Tento vzťah medzi uvedenými právnymi predpismi bol už niekoľkokrát judikovaný aj súdmi Slovenskej republiky. Napokon žalovaný zdôraznil, že pri vydaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov platných v čase vydania rozhodnutia. Skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady pre rozhodnutie tak, aby tieto boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci. Vydané rozhodnutie bolo aj dostatočne odôvodnené.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu správneho orgánu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom v konaní pred správnym orgánom došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vyslovil názor, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom došlo k zásadnému porušeniu ustanovení o konaní spočívajúcom v nezabezpečení dostatočnej lehoty na prípravu na termín ústneho pojednávania vo veci. Prvostupňový správny orgán stanovil termín ústneho pojednávania na 10.03.2020 o 9:30. Predvolanie na uvedené pojednávanie bolo klientovi ako aj zástupcovi doručené tri dni pred konaním pojednávania, t. j. 06.03.2020. Iným spôsobom správny orgán neupovedomil klienta a ani jeho právneho zástupcu o termíne ústneho pojednávania. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu dňa 06.03.2020, teda v deň skutočného doručenia predvolania na ústne pojednávanie, požiadal správny orgán o zrušenie termínu ústneho pojednávania stanoveného na 10.03.2020 o 9:30 z dôvodu, že tak na strane klienta, ako aj na strane zástupcu klienta nebola dodržaná dostatočná lehota na prípravu na termín ústneho pojednávania. Uvedenej žiadosti správny orgán nevyhovel a ústne pojednávanie dňa 10.03.2020 vykonal, čím podľa názoru žalobcu, uprel klientovi právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní vo veci a vyjadriť sa k predmetu konania. Vzhľadom na uvedené vyslovil žalobca názor, že neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie ústneho pojednávania za neúčasti klienta a za neúčasti jeho zástupcu z dôvodu, že dotknuté osoby neboli riadne a včas písomne upovedomené o termíne ústneho pojednávania vo veci. Predmetným konaním správneho orgánu došlo k porušeniu zásady legality správneho konania a k zásahu do práv klienta ako účastníka správneho konania spočívajúce v odňatí možnosti zúčastniť sa na ústnom pojednávaní vo veci. Žalobca odkázal na odbornú literatúru vyjadrujúcu sa k výkladu ust. § 41 Správneho poriadku v tom zmysle, že primeraná lehota na prípravu na ústne pojednávanie je minimálne 5 dní. V danom prípade bol žalobca ako aj jeho zástupca upovedomený o termíne ústneho pojednávania dňa 06.03.2020 (piatok), pričom ústne pojednávanie vo veci bolo stanovené na 10.03.2020 (utorok). Tiež uviedol, že účasť štatutárov žalobcu na termíne ústneho pojednávania stanoveného na 10.03.2020 bola riziková z dôvodu, že Ústredný krízový štáb SR práve od 10.03.2020 prostredníctvom Hlavného hygienika SR oficiálne zakázal organizovanie všetkých športových, kultúrnych aj verejných podujatí na celom území Slovenskej republiky, a to z dôvodu vývoja pandémie koronavírusu COVID-19. Štatutárnymi zástupcami žalobcu sú osoby vyššieho veku, ktoré patria k najrizikovejším skupinám z hľadiska úmrtnosti na koronavírus COVID-19 a prípadnou účasťou na termíne ústneho pojednávania stanoveného na 10.03.2020 za vtedajšieho stavu vývoja pandémie by sa dotknuté osoby vystavili riziku nákazy nákazlivou chorobou. Ďalej mal žalobca za to, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku, keďže pri rozhodnutí riadne nezistil skutkový stav veci. Domnieval sa, že z obsahu napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednoznačne aktuálna skutočnosť, podľa ktorej sa v dotknutom území nachádza populácia hlucháňa hôrneho a v akom rozsahu. Ďalej v konaní nebolo preukázané, že výkon lesohospodárskej činnosti na vymedzenom území má negatívny vplyv na populáciu hlucháňa hôrneho. V tomto smere dal do pozornosti skutočnosť, že Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor ako účastník správneho konania vydal nesúhlasné stanovisko s obsahom napadnutého rozhodnutia, pričom podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal so všetkými odbornými skutočnosťami tvrdenými uvedeným účastníkom správneho konania. V lesných porastoch zaradených do tzv. pasívneho manažmentu vplyvom napadnutého rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom obmedzilo, resp. úplne vylúčilo lesohospodárske činnosti, môže dôjsť k rozpadu lesných porastov z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu, čo by mohlo mať za následok reálne zničenie biotopu hlucháňa hôrneho. Teda v danej veci možno reálne predpokladať, že rozhodnutím okresného úradu, ktoré ako dôvod zavedenia napadnutých obmedzení pri vykonávaní lesohospodárskej činnosti uvádza ochranu hlucháňa hôrneho, dôjde k faktickému zničeniu biotopu, v ktorom hlucháň hôrny žije. Podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Poukázal na skutočnosť, že v rámci napadnutého rozhodnutia správny orgán fakticky zasiahol do vlastníckeho práva žalobcu, keď obmedzil spôsob hospodárenia v dotknutých lesných porastoch, pričom z hľadiska spôsobu ochrany biotopu hlucháňa hôrneho správny orgán v rámci napadnutého rozhodnutia zvolil nesprávny postup, keď účel napadnutého rozhodnutia by dosiahol postupom smerujúcim k vyhláseniu dotknutého územia za lesy osobitného určenia v zmysle a nasl. o lesoch (ďalej len „“). V prípade, ak aby okresný úrad inicioval postup na vyhlásenie dotknutých lesných pozemkov za lesy osobitného určenia podľa , došlo by k vzniku povinnosti uzatvoriť s klientom dohodu o určení výšky a spôsobe poskytnutia náhrady za obmedzenie vlastníckych práv a tým by zákonným a spravodlivým spôsobom došlo k nahradeniu ujmy spôsobenej žalobcovi, ktorá predstavuje obmedzenie jeho vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Za súčasného stavu, t. j. za stavu vydania rozhodnutia správneho orgánu, ktorý zakazuje žalobcovi vykonávať všetky lesohospodárske činnosti, však takáto povinnosť nie je daná, čo nepochybne zhoršuje postavenie žalobcu z pohľadu získania náhrady za obmedzenie vlastníckych práv s poukazom na ust. o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku. Žalobca poukázal na skutočnosť, že nutnosť stanovenia zákonného a spravodlivého spôsobu priznania dostatočnej kompenzácie vlastníkom lesa za dodatočné náklady a ušlý príjem v dôsledku uplatňovania ochranného režimu na ich lesy vyplýva aj z vyjadrenia Generálneho riaditeľstva pre životné prostredie Európskej komisie z apríla 2019 adresovanej Únii regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú. Zotrval v plnom rozsahu na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca v podanej správnej žalobe uvádza žalobné dôvody, ktoré sú takmer identické s dôvodmi, ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 08.06.2020. Vyjadrenie žalovaného k týmto dôvodom, je tak vo svojej podstate rovnaké, ako je obsah odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by procesným postupom prvostupňového správneho orgánu došlo k odňatiu možnosti žalobcu zúčastniť sa ústneho pojednávania vo veci dňa 10.03.2020. Žalobcovi bolo oznámenie o zmene termínu ústneho pojednávania doručené dňa 06.03.2020, t. j. štyri dni pred jeho konaním, z čoho vyplýva, že žalobca mal objektívne možnosť zúčastniť sa ústneho pojednávania. Ako je z predloženého spisového materiálu zrejmé, v prípade ústneho pojednávania dňa 10.03.2020 išlo už o tretí termín ústneho pojednávania, pričom v predchádzajúcich dvoch prípadoch išlo len o zmeny termínov ústneho pojednávania bez zmeny jeho predmetu a predmet ústneho pojednávania bol žalobcovi známy už po prvom termíne stanovenom na 30.01.2020. Podľa názoru žalovaného bol žalobca riadne a včas prizvaný na ústne pojednávanie, preto ak sa na toto ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia nedostavil, správny orgán mohol pojednávať aj v jeho neprítomnosti. Žalobcovi bolo následne umožnené, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k podkladom rozhodnutia, okrem iného aj k zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 10.03.2020. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákaz hromadných podujatí vydaných dňa 10.03.2020, tento sa nevzťahoval na neverejné ústne pojednávanie za účasti siedmych osôb. Pokiaľ žalobca namietal, že v danom prípade nebola preukázaná existencia populácie hlucháňa hôrneho v dotknutom území, k tomu žalovaný odkázal na podnet Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 14.08.2017 a zo dňa 15.02.2019, pričom obsah týchto podaní považoval za postačujúci k preukázaniu existencie daného druhu. Štátna ochrana prírody SR totiž okrem iného vykonáva aj prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave, takže disponuje relevantnými informáciami o dotknutom území a výskyte daného chráneného druhu. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že výkon lesohospodárskej činnosti na vymedzenom území má negatívny vplyv na populáciu hlucháňa hôrneho, k tomu žalovaný uviedol, že v zmysle ust. postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, napr. v budúcnosti plánovaná činnosť, ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody (rastliny, živočícha alebo ich biotopov). Pokiaľ žalobca namietal, že obmedzením, resp. vylúčením lesohospodárskej činnosti môže dôjsť k rozpadu lesných porastov z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu, čo by malo za následok reálne zničenie biotopu hlucháňa hôrneho, žalovaný odkázal na podnet Štátnej ochrany prírody SR zo dňa 14.08.2017. V danom prípade boli splnené všetky podmienky pre postup podľa . Vyhlasovanie pozemkov za lesy osobitného určenia, ako to uvádzal žalobca, je v kompetencii orgánu Štátnej správy lesného hospodárstva. V súvislosti s

finančnou náhradou žalovaný odkázal na ust. a nasl. a tiež na obsah nariadenia vlády SR číslo

5. Ďalší účastník v rade 2/ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je vecne správne a zákonné. Stav populácie hlucháňa hôrneho, jej výrazne negatívny trend a úbytok biotopov je jednoznačne preukázaný. Poukazujú na to viaceré vedecké štúdie ako aj spracovaný program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2018 až 2022 vypracovaný Štátnou ochranou prírody SR. Úbytok vhodných biotopov bol najvyšší práve v Národnom parku Nízke Tatry a bol veľmi citeľný aj na pozemkoch vo vlastníctve a užívaní žalobcu (hlavne oblasť hlavného hrebeňa Nízkych Tatier). Námietka žalobcu, že zákazom lesohospodárskej činnosti môže dôjsť k rozpadu lesných porastov z dôvodu premnoženia podkôrneho hmyzu, čo by mohlo mať za následok reálne zničenie biotopu hlucháňa hôrneho, nevychádza z odborných poznatkov o bionómii tohto druhu. Ten dokáže žiť v starých rozvoľnených lesných porastoch, ktoré predstavujú jeho optimálny biotop, ale dokáže prežiť a dokonca prosperovať aj v prírodnými činiteľmi (vietor, lykožrút) narušených, či rozvrátených lesných porastoch. Jediná prosperujúca stredoeurópska populácia tohto druhu žije v súčasnosti na Šumave, a to práve vďaka ponechaniu veľkej časti lesov, kde žil, na ich prirodzený vývoj, vrátane pôsobenia lykožrúta. Aj o tomto fakte existuje viacero vedeckých štúdií. Kde však hlucháň hôrny nedokáže prežiť, sú rozsiahle holiny a rúbaniská po ťažbe dreva, či už ťažbe plánovanej alebo kalamitnej a v následných hustých mladých lesných porastoch. A práve na takéto pre hlucháňa nevyhovujúce plochy sa zmenila aj prevažná časť jeho biotopov v oblasti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier, ktoré sú vo vlastníctve a užívaní žalobcu, a to nie ako výsledok protiprávneho konania, ale aplikovaním bežného spôsobu obhospodarovania pozemkov vychádzajúceho zo o lesoch (zákonná povinnosť vyťažiť napadnuté, vyvrátené, zlomené a suché stromy). Ďalší účastník v rade 2/ tiež uviedol, že v danom prípade bolo možné postupovať aj podľa , avšak aj postup, ktorý zvolil žalovaný je zákonný, čo potvrdzujú viaceré rozhodnutia krajských súdov ako aj Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 23.05.2012, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 26.03.2014). Zvolený postup naviac pokrýva aj situáciu, ktoré program starostlivosti o les nerieši, t. j. náhodné/kalamitné ťažby, ktoré sú upravené priamo v [, ]. Práve tieto viedli k zničeniu veľkej časti biotopu hlucháňa hôrneho vo všeobecnosti, ako aj na pozemkoch vo vlastníctve a užívaní žalobcu. Správnym orgánom zvolený postup neupiera žalobcovi nárok na úhradu majetkovej ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania (, ). Potvrdiť, že ide o bežnú prax, môžu súdu príslušné orgány štátnej správy, prostredníctvom ktorých sa finančná náhrada vypláca (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom príslušných okresných úradov) alebo ktoré tento proces metodicky usmerňujú (Ministerstvo životného prostredia SR).

6. Vo veci bolo doručené aj vyjadrenie Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, ktorý však poukázal na skutočnosť, že nemá postavenie účastníka konania a také postavenie nemal ani v administratívnom konaní, keďže figuroval len ako dotknutý orgán. Vo vyjadrení poukázal na možnosť postupu v zmysle .

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa a nasl. v zmysle žalobných bodov (, ), pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov.

8. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázaný nasledovný skutkový stav.

9. Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody a krajiny dňa 18.02.2019 upozornil Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna na nebezpečenstvo ohrozenia chráneného druhu hlucháň hôrny zničením jeho biotopu (miesta rozmnožovania a odpočinku) v katastrálnom území obce Liptovská Lúžna, a to na označených pozemkoch, kde je registrovaný výskyt tohto chráneného druhu živočícha a jeho funkčný biotop a ktorého obhospodarovateľom je Urbariát - pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna. Na základe uvedených skutočností bol žalobca informovaný, že podľa je zakázané a) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,

b) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli, c) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli. Uskutočnením výrubu v lesných porastoch uvedených v prílohe, resp. na uvedených parcelách dôjde k porušeniu ust. . Upozornenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.03.2019.

10. Podaním zo dňa 14.08.2017 doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 23.08.2017 označeným ako „Zabezpečenie ochrany biotopu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) na území Národného parku Nízke Tatry v okrese Ružomberok - žiadosť“, požiadala Správa NAPANT o vydanie upozornenia a následne rozhodnutia v zmysle za účelom zabezpečenia ochrany biotopu hlucháňa hôrneho v Nízkych Tatrách v okrese Ružomberok. Štátna ochrana prírody aktuálne eviduje biotop predmetného druhu na parcelách uvedených v tabuľke číslo 1. Takmer všetky lokality výskytu sú súčasťou chráneného vtáčieho územia SKCHVU018 Nízke Tatry, kde predmetom ochrany je aj hlucháň hôrny. Príslušnosť dotknutého územia s biotopom hlucháňa hôrneho (konkrétnych JPRL) k územiam európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV0197 Salatín, SKUEV0058 Tlstá, je uvedená v tabuľke číslo 2 tohto stanoviska. Všetky lokality výskytu hlucháňa sa nachádzajú tak vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry, kde v zmysle zákona platí tretí stupeň ochrany, ako aj v jeho ochrannom pásme s druhým stupňom ochrany. Výskyt hlucháňa je evidovaný aj v NPR Salatín, kde platí najvyšší piaty stupeň ochrany. Chránené vtáčie územie SKCHVU018 Nízke Tatry je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie rôznych druhov, medzi nimi aj tetrov hlucháň. Chránené vtáčie územie Nízke Tatry bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov uvádzaných druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných druhov vtákov. Hlucháň hôrny je v aktuálnom červenom zozname vtákov Slovenska zaradených v kategórii silne ohrozených taxónov. Ochrana hlucháňa hôrneho vyplýva z dvoch hlavných právnych predpisov EÚ - Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernice Rady číslo 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. V rámci medzinárodných dohovorov a legislatívy je hlucháň hôrny zaradený do prílohy I, prílohy II/2, prílohy III/2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a do prílohy III Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. Hlucháň hôrny je chráneným druhom živočícha v zmysle ust. a vzťahujú sa na neho všetky ustanovenia . Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo , ktorou sa vykonáva je jeho spoločenská hodnota stanovená na 4610 eur. V uvedenej vyhláške je hlucháň hôrny zaradený v prílohe 4B (zoznam druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia) a v prílohe číslo 32 ako druh európskeho významu. Podľa článku 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva, druhy uvedené v prílohe 1 sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia. Nevyhnutné je predovšetkým zabezpečiť zachovanie existujúcich funkčných biotopov, ktoré tvoria zachovalo lesné porasty s vhodnou vekovou a druhovo priestorovou štruktúrou, vylúčením akýchkoľvek činností, ktoré by ich mohli poškodiť alebo zničiť, resp. negatívne ovplyvniť stav populácie druhu. Podľa článku 6 ods. 2 Smernice Rady 92/43/ EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, členské štáty podniknú primerané kroky, aby sa na osobitne chránených územiach predišlo poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, pre ktoré boli územia označené za chránené, pokiaľ by takéto rušenie bolo podstatné vo vzťahu k cieľom tejto smernice. Na území Slovenskej republiky dochádza dlhodobo k poklesu populácie hlucháňa hôrneho. Kým v roku 1972 uvádzala poľovnícka štatistika 3697 jedincov, v roku 2014 už len 1136. Podľa oficiálnych údajov Štátnej ochrany prírody žilo v roku 2003 na území Slovenska 700 kohútov, podľa monitoringu v rokoch 2008 až 2012 to bolo už len 250 až 450 samcov a početnosť sa ďalej znižuje. Za posledné štyri desaťročia tak poklesla populácia hlucháňa hôrneho o približne 70%. Negatívny populačný trend vyplýva aj z údajov uvedených v správe pre Európsku komisiu podľa článku 12 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva za obdobie rokov 2008 až 2012. Podľa uvedených údajov predpokladaná veľkosť hniezdnej populácie na území Slovenskej republiky predstavuje 250 až 450 tokajúcich samcov, v územiach NATURA 2000 je to 200 až 400 tokajúcich samcov. Súčasná početnosť populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku založená na aktualizovaných údajoch počtu jedincov na

zostávajúcich lokalitách výskytu sa odhaduje na 660 - 880 jedincov. V Nízkych Tatrách v súčasnosti prežíva 200 až 240 jedincov hlucháňa hôrneho. Hlucháň hôrny je viazaný na prirodzené ihličnaté a zmiešané porasty so špecifickou štruktúrou a veľkými priestorovými nárokmi. Domovské okrsky počas roka dosahujú 132 až 1207 ha, priemerne 550 ha. Prepojené biotopy tokaniskových jednotiek by nemali byť menšie ako 1400 ha a takéto ostrovy vhodných biotopov by nemali byť od seba vzdialené viac ako 5 až 10 km. Životaschopná populácia by mala dosahovať početnosť minimálne 500 jedincov, na čo je potrebná plocha vhodných biotopov minimálne 250 až 500 km2. Pre udržanie stavu populácie na úrovni roku 2003 je preto na Slovensku potrebná plocha vhodného biotopu minimálne 750 až 1500 km2. Pokles populácie je preukázateľne spojený s poklesom výmery vhodných biotopov a stratou ich konektivity. V chránenom vtáčom území Nízke Tatry došlo v rokoch 2004 až 2014 vplyvom ťažby dreva k zničeniu najmenej 67 km2 pôvodných biotopov, čo zodpovedá poklesu výmery vhodného biotopu o približne 35%. Zaniklo najmenej 24 tokanísk. Od roku 2004 zanikla prevažná časť lokalít v dôsledku kalamitnej ťažby dreva. Samotná kalamita je však prirodzene ekologický proces a neznamená zánik biotopu hlucháňa hôrneho. Spracovávanie kalamít vedie k výraznému zvýšeniu fragmentácie vhodných biotopov. V mnohých malých fragmentoch síce naďalej prežívajú staré jedince hlucháňa, nedochádza však k úspešnej reprodukcii a populácia prežíva na extinkčný dlh. Tak ako v zahraničí, aj na Slovensku je preukázané, že najvhodnejšie biotopy sú prírodné lesy s nízkym vplyvom ľudských aktivít. Výskyt disturbancií (vietor a lykožrút) je kľúčovým faktorom pri tvorbe vhodných štruktúr biotopu hlucháňa hôrneho v prírodných lesoch. Veľkoplošné holiny sú nevhodný biotop pre hlucháňa hôrneho, v ktorom tento druh nedokáže prežiť. Naopak prírodné lesy a pralesy najlepšie spĺňajú biotopové nároky hlucháňa hôrneho na Slovensku. Aj suchý les po napadnutí podkôrnym hmyzom predstavuje podstatne vhodnejší biotop ako asanované plochy. Z podania ďalej vyplýva, že je nevyhnutné predovšetkým zabezpečiť zachovanie existujúcich funkčných biotopov hlucháňa hôrneho, ktoré tvoria zachované lesné porasty s vhodnou vekovo a druhovo priestorovou štruktúrou (predovšetkým porasty nad 80 rokov so zníženým korunovým zápojom a vyvinutým podrastom), vylúčením akýchkoľvek činností, ktoré by mohli poškodiť alebo zničiť, resp. negatívne ovplyvniť stav populácie tohto druhu (v zmysle usmernenia Ministerstva životného prostredia SR číslo 2423/2017-6.3 zo dňa 30.03.2017). Z uvedeného dôvodu Štátna ochrana prírody SR požiadala o vydanie zákazu vykonávať umelú a kombinovanú obnovu lesa, zákaz vykonávať ťažbu a zákaz budovania lesnej dopravnej siete. Uvedené činnosti sú považované za najvýznamnejšie faktory ohrozenia hlucháňa hôrneho, ktoré spôsobujú pokles populácie v Nízkych Tatrách. Obmedzenie lesohospodárskej činnosti v biotopoch hlucháňa hôrneho majú za cieľ zachovať zostávajúce biotopy hlucháňa a do budúcnosti vytvoriť dostatočne veľkú plochu zachovalých lesných porastov bez zásahu ľudskej činnosti, ktorá zabezpečí prežitie v súčasnosti klesajúcej populácie hlucháňa. Hlucháň hôrny ako „dáždnikový druh“ je veľmi významný aj z pohľadu ochrany ďalších druhov vtákov európskeho významu, pre ktoré bolo vyhlásené chránené vtáčie územie SKCHVU018 Nízke Tatry a ku ktorých ochrane sa Slovenská republika zaviazala. Takmer celá populácia hlucháňa hôrneho v Nízkych Tatrách dnes prežíva práve v posledných enklávach ochranných lesov. Nízke Tatry vzhľadom na svoju centrálnu polohu a rozlohu lesov majú kľúčový význam pre prežitie hlucháňa hôrneho na Slovensku. Narušenie nízkotatranskej populácie hlucháňa je hrozbou pre celú populáciu hlucháňa v Západných Karpatoch. Naďalej ale dochádza k ťažbovým zásahom a budovaniu lesnej dopravnej siete aj v týchto lokalitách. Rozsiahle holiny neraz v podobe celých dolín, ktoré vznikli ako dôsledok spracovania vetrových kalamít, predovšetkým z rokov 2004 a 2014 viedli nielen k devastácii biotopov hlucháňa, ale i k degradácii pôdy, erózii a zosunom. Za zmienku stoja prípady ohrozenia povodňami z apríla roku 2017 pri obci Malužiná, Liptovský Ján, Demänová. Došlo k poškodeniu majetku (mosty, cestné komunikácie, rodinné domy). V prípade neprijatia účinných opatrení bude mať veľkoplošná likvidácia a poškodzovanie vhodných biotopov hlucháňa v Nízkych Tatrách celoslovenské následky. Hrozí, že jadrová populácia prestane plniť svoju hlavnú funkciu - zdroj jedincov na doplňovanie okrajových populácií. Za jadrovú (zdrojovú) populáciu hlucháňa hôrneho v Západných Karpatoch možno v súčasnosti označiť prepojené lokálne populácie v piatich geomorfologických celkoch - vo Vysokých Tatrách, v Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Veporských vrchoch (časť Muránska planina) a Stolických vrchoch. Najmä v dôsledku degradácie migračného biotopu a narušeniu komunikácie medzi zdrojovou populáciou už došlo k vyhynutiu okrajových populácií v Strážovských vrchoch, Vtáčniku, Považskom Inovci, Čergove, na Branisku a v Javorníkoch. Je vysoko pravdepodobné, že z rovnakého dôvodu budú tento trend nasledovať aj ďalšie územia, napr. Levočské vrchy, Volovské vrchy, Poľana, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Slovenský raj. Výsledky z Čiech a Nemecka, kde došlo v Národnom parku Šumava k rozsiahlemu rozpadu smrekových lesov, kde veľká časť porastov bola ponechaná na samovývoj potvrdzujú, že disturbované plochy predstavujú vhodný biotop pre hlucháňa. Populácia hlucháňa hôrneho v Národnom parku Šumava sa vďaka vzniku biotopových podmienok vhodných pre reprodukciu po dlhých rokoch dostala na

životaschopnú úroveň a prosperuje. Na Slovensku populácia hlucháňa vo všetkých pohoriach klesá, výnimkou sú len Vysoké a Západné Tatry, kde na niektorých lokalitách došlo od roku 2000 k poklesu početnosti a zániku tokanísk. Došlo však aj k vzniku nových lokalít hlavne v oblasti, kde nedošlo k asanačnej ťažbe na plochách po disturbanciách podkôrnym hmyzom, ktoré sú vhodným biotopom často s vysokou populačnou hustotou tohto druhu (Tichá dolina). Podobnú šancu na zvýšenie kvality biotopov hlucháňa hôrneho prírodnými procesmi - veľkoplošnými disturbanciami malo aj chránené vtáčie územie Nízke Tatry po roku 2004. Pokiaľ by významná časť územia bola ponechaná na samovývoj tak, ako to bolo navrhnuté, boli by šance na prežitie populácie hlucháňa podstatne vyššie ako v súčasnom stave, keď boli na mnohých miestach vhodné biotopy vyťažené až po pásmo kosodreviny.

11. Z Usmernenia Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 30.03.2017 vo veci žiadosti o usmernenie vo veci zabezpečenia účinných opatrení na ochranu biotopu hlucháňa hôrneho, vyplýva stanovisko k postupu v zmysle . Z usmernenia vyplýva, že pokiaľ je v predloženom podaní identifikovaná činnosť, ktorá môže viesť k ohrozeniu existencie daného druhu živočícha alebo k jeho degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku jeho populácie, pričom podanie neobsahuje potrebné odborné podklady pre začatie konania podľa , tieto vypracuje Štátna ochrana prírody SR v rámci odborného stanoviska k podaniu. Odborné podklady na začatie konania podľa by mali obsahovať najmä a) údaje o význame dotknutej lokality z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny a ochrany dotknutého druhu, resp. populácie dotknutého druhu, vrátane údajov o príslušnosti k chránenému územiu a predmete a cieľoch jeho ochrany, b) údaje o výskyte a stave ochrany dotknutého druhu, resp. populácie dotknutého druhu v rámci územia Slovenska (biogeografického regiónu), príslušného chráneného územia a dotknutej lokality (potrebné uviesť aj konkrétne údaje z monitoringu druhu, ktoré sú k dispozícii), c) údaje o biologických a ekologických nárokoch dotknutého druhu, resp. populácie dotknutého druhu a faktoroch jeho ohrozenia, d) odôvodnenie obmedzenia alebo zákazu činnosti najmä identifikáciu možných vplyvov činnosti, ktorá má byť predmetom obmedzenia alebo zákazu na dotknutý druh, resp. populáciu dotknutého druhu predpokladaných v ust. , e) vymedzenie dotknutej lokality, v ktorej bude vykonávanie činnosti obmedzené alebo zakázané (najmä mapové vymedzenie hranice územia a zoznam parciel katastra nehnuteľností a jednotiek priestorového rozdelenia lesa), f) identifikáciu fyzických a právnických osôb, ktoré budú zákazom činnosti dotknuté na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach (najmä vlastníci, správcovia a nájomcovia pozemkov, prípadne iné osoby hospodáriace na pozemkoch). V kontexte aktuálnej judikatúry súdov Slovenskej republiky usmernenie uvádza, že základným princípom pri ochrane prírody a krajiny je princíp prevencie. Postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie alebo zničenie prírody. V prípade vydania rozhodnutia orgánom ochrany prírody a krajiny by toto nemalo byť aplikované bez časového obmedzenia. a krajiny je vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, do ktorej patria aj lesy, osobitným o lesoch. Usmernenie tiež uvádza, že vykonávací predpis, ktorým sa vyhlasuje chránené vtáčie územie neustanovuje absolútny výpočet činností s negatívnym dopadom, resp. vplyvom na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia a neustanovuje ani komplexnú ochranu druhov vtákov, ktoré sú predmetom ochrany chráneného vtáčieho územia.

12. Z ďalšieho Stanoviska Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 15.12.2017 nadväzujúceho na usmernenie zo dňa 30.03.2017 okrem iného vyplýva, že ustanovenie by sa nemalo uplatňovať v súvislosti s potrebou realizácie aktívnych opatrení smerujúcich k zlepšovaniu stavu biotopov hlucháňa hôrneho. Tiež sa tu uvádza, že Európska komisia sa v súčasnosti zaoberá sťažnosťou podanou proti Slovenskej republike, ktorá neprijala potrebné opatrenia vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany hlucháňa hôrneho v súlade s ustanoveniami smerníc Európskej únie, v dôsledku čoho sú okrem slovenských populácií tohto druhu ohrozené aj populácie v okolitých členských štátoch Európskej únie (Poľsko, Česká republika), ktoré sú závislé na životaschopnosti slovenskej zdrojovej populácie. Ministerstvo tiež odkazuje na ust. , v zmysle ktorého má vlastník pozemku, vo vzťahu ku ktorému došlo k obmedzeniu bežného obhospodarovania za splnenia podmienok stanovených zákonom, nárok na finančnú náhradu vo výške určenej nariadením vlády SR číslo

13. Podaním zo dňa 15.02.2019 doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 19.02.2019 Správa NAPANT aktualizovala svoju žiadosť zo dňa 14.08.2017, poukázala na konkrétne nutné opatrenia, ktoré je nutné prijať za účelom ochrany hlucháňa hôrneho. Tento cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom aktualizovaných manažmentových opatrení. Týmito sú 1) okamžité zabezpečenie vyhlásenia bezzásahových území s tzv. pasívnym manažmentom - ponechanie samovoľnému vývoju bez zásahov JPRL vyznačené červenou farbou (viď mapa), t. j. vylúčenie lesohospodárskej činnosti - obmedzenie poľovníckeho obhospodarovania, zákaz vnadenia, prikrmovania, stavby poľovníckych zariadení, zákaz vstupu do porastov počas toku a hniezdenia, uzávery vstupu na jestvujúce turistické chodníky od 01.12. do 31.07.; 2) vyhlásenie biotopov hlucháňa s tzv. aktívnym manažmentom vykonávaným mimo obdobia toku a vodenia mláďat (marec až júl) - v JPRL vyznačených modrou farbou s podmienkami, ktoré sa uvádzajú v podaní Štátnej ochrany prírody. Z podania tiež vyplývajú jednotlivé navrhované opatrenia za účelom zvýšenia podielu biotopov vhodných pre hlucháňa.

14. Zo stanoviska Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor zo dňa 22.03.2019 okrem iného vyplýva, že v prípade navrhovaného pasívneho manažmentu v označených JPRL, čiže ponechávanie lesov bez zásahu bude dochádzať k rozporom s povinnosťami pri ochrane lesa v zmysle platnej legislatívy na úseku lesného hospodárstva v prípade gradácie podkôrneho hmyzu. Podľa , je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov, prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických a škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom Štátnej správy lesného hospodárstva alebo orgánom Štátnej odbornej kontroly ochrany lesa. Podľa je obhospodarovateľ lesa povinný v záujme ochrany lesa vykonať náhodnú ťažbu do šiestich mesiacov od vzniku dôvodu na náhodnú ťažbu tak, aby nedošlo k vývinu, šíreniu a premnoženiu škodcov. Pri chránených územiach s piatym stupňom ochrany táto povinnosť platí len po nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu Štátnej správy ochrany prírody a krajiny o povolení výnimky. V zmysle vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR z 21.06.2006 č. o hospodárskej úprave lesov a ochrane lesa, musia byť zlomy, vývraty a drevo vhodné na rozvoj škodlivého hmyzu vzniknuté do 31. marca kalendárneho roka spracované alebo asanované najneskôr do 31.mája kalendárneho roka, v lesných porastoch, ktoré sa aj z časti nachádzajú vo výške 800 m nad morom a viac do 30. júna kalendárneho roka. To neplatí, ak sa náhodná ťažba vykonáva podľa harmonogramu náhodnej ťažby. V lesných porastoch zaradených do pasívneho manažmentu môže dôjsť v rámci gradácie podkôrneho hmyzu k nezastaviteľnému rozpadu smrekových porastov, ktoré v minulosti vznikli umelou obnovou lesa. Taktiež môže dôjsť ku kalamite vplyvom abiotického škodlivého činiteľa vietor, nakoľko rozsiahle plochy a navrhované na zaradenie do aktívneho manažmentu boli zasiahnuté vetrovou kalamitou „Žofia“ z roku 2014. V uvedených prípadoch by vplyvom pasívneho manažmentu (bez zásahu) došlo k absolútnemu zničeniu posledných častí biotopu hlucháňa hôrneho na uvedených lokalitách. Čo sa týka navrhovaného aktívneho manažmentu v uvedených JPRL, čiže obmedzenie lesníckych činností, materský porast v JPRL číslo 198 a 208b patriacich do navrhovaného programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Liptovská Osada - Biely Potok, zanikol vplyvom vetrovej kalamity z roku 2014, pričom sa momentálne jedná o zalesnené rôznorodé a rovnoveké mladé lesné porasty, ktoré sú absolútne nevhodným biotopom pre hlucháňa hôrneho. Obmedzenie lesníckych činností spočívajúcich v úprave fytotechniky v procese náhodnej alebo úmyselnej ťažby (zakmenenie porastu vo fáze kmeňoviny udržať v zapojení 60 až 70%), týkajúci sa v rámci aktívneho manažmentu jedine JPLR číslo 214 je v rozpore s , kde úmyselnou ťažbou nemožno znižovať zakmenenie lesného porastu pod 7/10 plného zakmenenia; to neplatí, ak a) ide o znižovanie zakmenenia obnovnou ťažbou, b) ide o rekonštrukciu lesa alebo c) to vyplýva z funkčného zamerania ochranných lesov alebo z osobitného režimu hospodárenia v lesoch osobitného určenia. Časové obmedzenie vykonávania lesníckych činností od 01. marca do 15. júla je v rozpore s vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, ako aj s možnosťou obhospodarovateľa lesa vykonávať jarné zalesňovanie a vylepšovanie. Jarné zalesňovanie je pre zalesňovanie najvhodnejšie. V jesennom období možno vysádzať len tie dreviny,

pri ktorých sa ešte neskončil rast koreňov, v rámci ihličnatých drevín len smrekovec. Pri tradičnej sadbe voľnokorenných sadeníc sa zalesňovacie práce sústreďujú takmer z 90% na jarné obdobie v mesiacoch apríl a máj. Ďalej zo stanoviska vyplýva, že niektorá časť legislatívnych povinností na úseku lesného hospodárstva v súvislosti s návrhom Štátnej ochrany prírody SR, Správa Národného parku Nízke Tatry na zabezpečenie ochrany biotopu hlucháňa hôrneho, je možná vyhlásením príslušných lesov za lesy osobitného určenia. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor navrhol prerušiť konanie, a to do vydania rozhodnutia o schválení návrhu programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Liptovská Osada - Biely Potok.

15. Zo stanoviska Okresného úradu Ružomberok, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 17.03.2020 vyplýva, že z hľadiska sa predmetné územie nachádza v Národnom parku Nízke Tatry (platí v ňom tretí stupeň územnej ochrany prírody a krajiny), je súčasťou územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a chráneného vtáčieho územia Nízke Tatry. Čo sa týka navrhovaného pasívneho manažmentu v označených JPRL, čiže ponechávanie lesov bez zásahu, bude dochádzať k rozporom s povinnosťami pri ochrane lesa v zmysle platnej legislatívy na úseku lesného hospodárstva, najmä v prípade gradácie podkôrneho hmyzu a následne nebezpečenstva vzniku lesných požiarov z titulu nespracovania pasívnej kalamitnej drevnej hmoty. Podľa je obhospodarovateľ lesa povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a vykonávať ochranné a obranné opatrenia pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi, najmä vykonávať preventívne opatrenia na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov, zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov, prednostne odstraňovať z lesných porastov choré a poškodené stromy, ktoré môžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických a škodlivých činiteľov okrem území s piatym stupňom ochrany, vykonávať opatrenia na zamedzenie škôd spôsobených zverou, vykonávať preventívne opatrenia proti vzniku lesných požiarov, hospodáriť v lese tak, aby neohrozil lesy iných vlastníkov, plniť ďalšie opatrenia pri ochrane lesa uložené orgánom Štátnej správy lesného hospodárstva. Okresný úrad Ružomberok, pozemkový a lesný odbor opakovane uviedol, že vplyvom pasívneho manažmentu (bez zásahu) by došlo k absolútnemu zničeniu posledných častí biotopu hlucháňa hôrneho v dotknutých lokalitách a zo strany obhospodarovateľa lesa k hrubému porušeniu povinnosti pri ochrane lesa v zmysle . Z uvedeného dôvodu vyslovil nesúhlas s predloženým návrhom Štátnej ochrany prírody SR Správy Národného parku Nízke Tatry.

16. Na základe podania Štátnej ochrany prírody prvostupňový správny orgán vydal oznámenie o začatí správneho konania a ústnom pojednávaní dňa 20.02.2019.

17. Správny orgán prvého stupňa vydal vo veci prvé rozhodnutie OU-RK-OSZP-2019/002653-018/Ol zo dňa 20.06.2019, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím číslo OU-ZA-OOP3-2019/037871/KUZ zo dňa 09.10.2019. Odvolací orgán predovšetkým vytkol prvostupňovému správnemu orgánu nedostatky v odôvodnení rozhodnutia.

18. Vo veci bol nariadený termín pojednávania na 30.01.2020 o 9:30, ktoré však bolo následne na žiadosť žalobcu odročené z dôvodu práceneschopnosti štatutára žalobcu.

19. Ďalší termín prvostupňový správny orgán stanovil na 14.02.2020 o 9:30 s tým, že žalobca opakovane požiadal o stanovenie iného termínu, a to z dôvodu, že tu nebola dodržaná dostatočná lehota na prípravu na termín ústneho pojednávania. Oznámenie o termíne bolo totiž zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.02.2020.

20. Ďalší termín pojednávania nariadil prvostupňový správny orgán na 10.03.2020 o 9:30 s tým, že oznámenie bolo doručované tak žalobcovi, ako aj jeho zástupcovi pričom, zásielka bola uložená v prípade žalobcu na pošte dňa 24.02.2020 a jeho štatutárny zástupca si prevzal zásielku dňa 06.03.2020. Zástupca žalobcu prijal elektronicky oznámenie nového termínu pojednávania dňa 21.02.2020 s tým, že zásielka bola doručená až 06.03.2020.

21. Zástupca žalobcu požiadal dňa 06.03.2020 o zrušenie termínu pojednávania stanoveného na 10.03.2020 z dôvodu nedodržania dostatočnej lehoty na prípravu na termín ústneho pojednávania.

22. Prvostupňový správny orgán uskutočnil pojednávanie vo veci dňa 10.03.2020, na ktorom sa žalobca a ani jeho zástupca nezúčastnili. Zápisnica o pojednávaní bola následne doručená tak žalobcovi, ako aj zástupcovi.

23. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

24. Podľa § 21 ods. 3 Správneho poriadku ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.

25. Podľa § 41 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

26. Predvolanie je procesným inštitútom, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje priebeh a účel konania. Správny orgán musí mať možnosť predvolať tie subjekty, ktorých súčinnosť v konaní je potrebná. Je to v podstate úradná výzva, aby sa určitá osoba dostavila na svedeckú výpoveď, miestnu ohliadku a pod. Povinnosť tejto výzve vyhovieť vyplýva z ustanovenia § 45. Predvolanie treba doručiť v dostatočnom časovom predstihu. V predvolaní treba osobu tiež poučiť, aby včas správnemu orgánu oznámila závažné dôvody, pre ktoré sa nebude môcť dostaviť na konanie.

27. Správny súd nepovažoval námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočnej lehoty na prípravu na ústne pojednávanie za opodstatnené. V prípade termínu pojednávania stanoveného na 10.03.2020 išlo totiž v poradí o tretí termín, keďže predchádzajúce pojednávania museli byť odročeného z dôvodov existujúcich na strane žalobcu. Ako správne poznamenali správne orgány vo svojich rozhodnutiach, predmet konania bol žalobcovi známy už v čase nariadenia termínu ústneho pojednávania na 30.01.2020 i v čase druhého termínu dňa 14.02.2020. Správny súd vnímal snahy žalobcu o odročenie druhého a tretieho pojednávania ako obštrukčné správanie, keďže v oboch prípadoch správny orgán doručil účastníkom predvolania v dostatočnom časovom predstihu, pričom následne si tieto predvolania advokát prevzal až pár dní pred stanoveným termínom (v prípade termínu stanoveného na 14.02.2020 bola zásielka prijatá advokátom do elektronickej schránky dňa 29.01.2020 a doručená až 11.02.2020, predvolanie na 10.03.2020 bolo prijaté do elektronickej schránky dňa 21.02.2020, doručené 06.03.2020). Označený modus operandi advokáta nesvedčí o snahe o rýchle bezprieťahové prejednanie a rozhodnutie veci, ale skôr o jeho zdržiavaní. K námietke, že dňa 10.03.2020 boli na území SR prijaté reštrikcie v súvislosti s pandémiou Covid 19 (vyhláška č. OLP/2405/84443 Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 09.03.2020), treba uviesť, že tieto sa netýkali neverejných pojednávaní (§ 21 ods. 3 Správneho poriadku); obava štatutárnych zástupcov žalobcu nebola opodstatnená, keďže žalobca bol zastúpený v konaní advokátom, ktorý mohol aj bez prítomnosti zastúpeného zabezpečiť efektívnu ochranu jeho práv v konaní. Napokon treba zdôrazniť, že žalobcovi i jeho zástupcovi bola doručená zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 10.03.2020, ku ktorej mali možnosť sa vyjadriť v lehote siedmich dní.

28. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ochranu zložiek životného prostredia osobitné predpisy.

29. Podľa každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

30. Podľa ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.

31. Podľa ak dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom náhrada, ktorou sa rozumie

a) zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a), b) nájom pozemku (§ 61b), c) výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c), d) zmluvná starostlivosť (§ 61d) alebo e) finančná náhrada (§ 61e).

32. Podľa podrobnosti o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsob výpočtu finančnej náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a spôsob určenia výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky zámeny a výkupu ustanoví ministerstvo v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, ministerstvom obrany a Slovenským pozemkovým fondom všeobecne záväzným právnym predpisom. Podmienky nájmu a zmluvnej starostlivosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

33. Na základe uvedeného ustanovenia bolo prijaté o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku.

34. Podľa Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa .

35. Podľa c) Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.

36. Podľa Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vykonáva prieskum a výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny, prijíma oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu, vedie evidenciu správ o výsledkoch prieskumu a výskumu a zverejňuje informácie o prieskume a výskume na svojom webovom sídle.

37. V zmysle vyhlášky č. ktorou sa vykonáva o ochrane prírody a krajiny, Prílohy 4B je tetrov hlucháň zaradený medzi druhy európskeho významu, národného významu, druhy vtákov a prioritné druhy, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia.

38. Podľa článku 4 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva druhy uvedené v prílohe I sú predmetom zvláštnych opatrení týkajúcich sa ochrany ich biotopov, aby sa zabezpečilo ich prežitie a rozmnožovanie v areáli ich rozšírenia. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť: a) druhom, ktorým hrozí vyhynutie; b) druhom citlivým na špecifické zmeny biotopov; c) druhom, ktoré sú považované za vzácne vzhľadom na svoju malú početnosť alebo obmedzené rozšírenie v danej oblasti; d) iným druhom, ktoré vyžadujú zvláštnu pozornosť z dôvodov špecifického charakteru ich biotopov. Ako podklady na vyhodnotenie sa berú do úvahy trendy a kolísanie početnosti populácií. Členské štáty klasifikujú najmä podľa počtu a veľkosti najvhodnejšie územia ako osobitne chránené územia na zachovanie týchto druhov, berúc do úvahy požiadavky na ochranu týchto druhov v geografických oblastiach mora a pevniny, kde sa uplatňuje táto smernica. Príloha I uvedenej smernice uvádza medzi chránenými druhmi „Tetrao urogallus“.

39. Významným dokumentom, ktorý má vymedziť základný rámec „dobrej správy“ je Odporúčanie CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej ako „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje základné pravidlá a princípy, ktorými by sa mali riadiť správne orgány vo vzťahu k tzv. súkromným osobám. Cieľom je dosiahnuť dobrú správu vecí verejných. Odporúčanie obsahuje tiež samostatné definície tak správneho orgánu, ako aj súkromných osôb, t. j. bežných občanov. Správnym orgánom sa, na účely tohto Odporúčania,

rozumie verejnoprávny subjekt akéhokoľvek druhu a na akejkoľvek úrovni (vrátane štátnych, miestnych a autonómnych orgánov), ktorý poskytuje verejnú službu alebo koná vo verejnom záujme. Za správny orgán sa tiež považuje akýkoľvek súkromnoprávny subjekt vykonávajúci výsady verejného orgánu zodpovedného za poskytovanie verejnej služby alebo konajúci vo verejnom záujme. Súkromnými osobami sa naopak rozumejú všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú objektom aktivít orgánu verejnej správy. Odporúčanie definuje jednotlivé zásady (princípy) „dobrej správy“ - zásada zákonnosti, zásada rovnosti a zákaz diskriminácie, zásada nestrannosti, zásada proporcionality, zásada konania v primeranej lehote, zásada spoluúčasti, zásada rešpektovania súkromia, zásada transparentnosti.

40. Princíp proporcionality ako právny princíp znamená formálnu šablónu pozostávajúcu z niekoľkých postupne kladených otázok, ktorá sa používa pri hodnotení, či právny akt nezasahuje do základných práv a slobôd vo väčšej miere, než je potrebné. Dochádza tak k riešeniu kolízií medzi jednotlivými princípmi, resp. medzi ľudskými právami navzájom, resp. medzi ľudskými právami a verejnými dobrami.

41. V danej súvislosti správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť, že v ústavnoprávnej rovine podľa SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj trvalo garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (). Rovnako Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Výkon vlastníckeho práva však nemá absolútny rozsah; jeho obmedzenia v súlade so zákonom treba považovať za súladné s SR (článok 20 ods. 3 a 5).

42. Vzhľadom na uvedené právno-teoretické postuláty potom správny súd v posudzovanom prípade považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za súladný s ustanovením v nadväznosti na ústavnoprávne možnosti obmedzenia vlastníctva podľa článku 20 ods. 3 a 5 , keď v preskúmavanom konaní, predmetom ktorého bolo uloženie zákazu žalobcovi vykonávať všetky lesohospodárske činnosti, nezistil žiadne okolnosti, a to z dôvodu ochrany ohrozeného druhu hlucháňa hôrneho odkazujúc na nutnosť ochrany jeho biotopov, a to v rozsahu zistení Správy NAPANT ako odbornej organizácie.

43. Správa NAPANT na základe svojej odbornosti konštatovala, že všetky lokality výskytu hlucháňa sa nachádzajú tak vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry, kde v zmysle zákona platí tretí stupeň ochrany, ako aj v jeho ochrannom pásme s druhým stupňom ochrany. Výskyt hlucháňa je evidovaný aj v NPR Salatín, kde platí najvyšší piaty stupeň ochrany. Chránené vtáčie územie SKCHVU018 Nízke Tatry je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie rôznych druhov, medzi nimi aj tetrov hlucháň. Chránené vtáčie územie Nízke Tatry bolo vyhlásené na účel zabezpečenia priaznivého stavu biotopov uvádzaných druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovaných druhov vtákov. Hlucháň hôrny je v aktuálnom červenom zozname vtákov Slovenska zaradených v kategórii silne ohrozených taxónov. Ochrana hlucháňa hôrneho vyplýva z dvoch hlavných právnych predpisov EÚ - Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a Smernice Rady číslo 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. V rámci medzinárodných dohovorov a legislatívy je hlucháň hôrny zaradený do prílohy I, prílohy II/2, prílohy III/2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva a do prílohy III Dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. Hlucháň hôrny je chráneným druhom živočícha v zmysle ust. a vzťahujú sa na neho všetky ustanovenia .

44. Uvedené závery prijaté subjektom, ktorý zo zákona disponuje kompetenciou vypracovávať odborné stanoviská na úseku ochrany prírody a zabezpečovať výskum a prieskum osobitne chránených častí prírody, boli základom pre vydanie napadnutých administratívnych rozhodnutí a nebol dôvod ich spochybňovať, ako to učinil žalobca. Je zrejmé, že prežitie hlucháňa hôrneho je možné len v prírodných lesoch s nízkym vplyvom ľudských aktivít. Dokonca aj suchý les je pre tohto živočícha vhodnejší ako veľkoplošné holiny. Správa NAPANT poukázala na fakt, že kalamitná ťažba dreva viedla k zániku biotopov hlucháňa hôrneho. Kalamitu treba pritom považovať za prirodzený ekologický proces. Osobitne dáva správny súd do pozornosti vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 2/, ktorý uviedol, že jediná

prosperujúca stredoeurópska populácia hlucháňa hôrneho žije v súčasnosti na Šumave, a to práve vďaka ponechaniu veľkej časti lesov, kde žil, na ich prirodzený vývoj, vrátane pôsobenia lykožrúta. Z tohto pohľadu sa potom správny súd s námietkami žalobcu, ktorý odkazoval na negatívne stanovisko vydané Okresným úradom Ružomberok, pozemkovým a lesným odborom, vysporiadal tak, že dané stanovisko vydané v kontexte špecifickej pôsobnosti v zmysle , ktorý neupravuje ochranu ohrozených živočíchov, nemalo pre rozhodnutie vo veci potrebnú relevanciu.

45. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že je obmedzený v možnosti získať náhradu za obmedzenia možnosti hospodáriť na dotknutom území, táto námietka bola posúdená ako nedôvodná, keďže legislatíva upravuje v ustanovení náhradu za obmedzenia prijaté v súlade s právnou úpravou týkajúcou sa ochrany ohrozených druhov.

46. Napokon je potrebné poukázať na to, že je zákonom osobitným k ( ), a preto bolo potrebné v danom prípade zo strany orgánu ochrany prírody v prípade zistení činnosti žalobcu postupovať podľa . Uvedené závery nevylučujú možnosti osobitných orgánov vykonať aj iné opatrenia v zmysle , ktorý však, ako bolo uvedené, nemá z hľadiska posudzovania predmetu konania prednosť.

47. V súvislosti s konaním Európskej komisie, na ktoré poukázalo Ministerstvo životného prostredia SR v Stanovisku zo dňa 15.12.2017 správny súd na záver odkazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-661/20 zo dňa 22.06.2022 s výrokom:

48. Slovenská republika si tým, že: – vyňala programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodnú ťažbu dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami z požiadavky, aby v prípade, že môžu mať pravdepodobne významný vplyv na územia sústavy Natura 2000, podliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov na príslušné územia z hľadiska cieľov ochrany týchto území, – neprijala vhodné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu biotopov a podstatnému rušeniu v osobitných chránených územiach (OCHÚ) vyhlásených na ochranu hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) (OCHÚ Nízke Tatry , OCHÚ Tatry SKCHVU030, OCHÚ Veľká Fatra SKCHVU033, OCHÚ Muránska planina - Stolica , OCHÚ Chočské vrchy SKCHVU050, OCHÚ Horná Orava SKCHVU008, OCHÚ Volovské vrchy SKCHVU036, OCHÚ Malá Fatra , OCHÚ Poľana SKCHVU022, OCHÚ Slovenský Raj SKCHVU053, OCHÚ Levočské vrchy SKCHVU051 a OCHÚ Strážovské vrchy SKCHVU028), – neprijala osobitné ochranné opatrenia týkajúce sa biotopov hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) v rámci OCHÚ vyhlásených na jeho ochranu, aby sa zabezpečilo jeho prežitie a rozmnožovanie v oblasti jeho rozšírenia (OCHÚ Nízke Tatry , OCHÚ Tatry SKCHVU030, OCHÚ Veľká Fatra SKCHVU033, OCHÚ Muránska planina - Stolica , OCHÚ Volovské vrchy SKCHVU036, OCHÚ Malá Fatra a OCHÚ Levočské vrchy SKCHVU051), nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v spojení s jej článkom 7, z článku 6 ods. v spojení s jej článkom 7, ako aj z článku 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.

49. Je zjavné, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v označenej veci zahŕňa aj oblasť, ktorá je predmetom aktuálneho konania (viď podanie Správy NAPANT zo dňa 14.08.2017) a len vykresľuje stav dlhodobého nezabezpečovania ochrany chráneného druhu, ktorá okolnosť v tomto smere nadobudla až európsky rozmer. Správny súd zdôrazňuje a poukazuje na to, že základným princípom pri ochrane prírody a krajiny, resp. životného prostredia je základný princíp prevencie. Vzhľadom na to, že dôsledky poškodenia prírody a krajiny, teda životného prostredia sú často nenapraviteľné, je nutné takýmto poškodeniam prírody resp. celkovo životného prostredia predovšetkým predchádzať, a to práve aj zákazom, ktorý bol daný žalobcovi vo vzťahu k vykonávaniu jeho činnosti na chránenom území.

50. Napokon treba zdôrazniť, že každý zásah do práv fyzickej, či právnickej osoby musí byť proporcionálny, čo v danom prípade bolo naplnené jednak oprávnením na získanie náhrady, ktorú si môže žalobca uplatniť v súvislosti s obmedzením hospodárenia na dotknutom území, jednak časovým obmedzením predmetného zásahu.

51. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia a contrario. Náhradu trov nepriznal ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Vyjadrenie ďalšieho účastníka v rade 2/ k žalobe nebolo jeho povinnosťou, ale právom, pričom správny súd mohol konať ďalej aj bez tohto vyjadrenia. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.

52. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.