Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov O. U., bytom L. X., V. XXX/XX a P. T., bytom L. X., G. XXXX/XXX, zastúpeného JUDr. J. W., advokátkou so sídlom v L. X., Z. XX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 09. septembra 2015, č.k. -50 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. T. zo sumy 70 eur na sumu 95 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015 , ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

U r č u j e zročné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 vo výške 200 eur a p o v o ľ u j e ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29.11.2010, č.k. -21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2011, č.k. -38 v časti o výživnom na mal. T..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. -21, zo dňa 29. 11. 2010 v časti o výživnom na mal. T. U. , a to tak, že otcovi zvýšil výživné zo sumy 70,-eur na sumu 110,- Eur mesačne od 1. 9. 2014, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31. 8. 2015 vo výške 480,- eur, súd povolil otcovi splácať v 40-eurových mesačných splátkach popri bežnom výživnom, keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov jak na strane dieťaťa, tak aj oboch rodičov. Na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že tento od septembra 2014 začal navštevovať prvý ročník základnej školy. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, s ktorým je v súčasnej dobe na materskej dovolenke. Pri poslednej úprave výživného bola matka zamestnaná s priemerným platom cca 540,- Eur mesačne. V súčasnej dobe matka žije z rodičovských dávok, pričom je vydatá, jej manžel pracuje a tento jej finančne pomáha. Otcovi od poslednej úpravy výživného ubudla ďalšia vyživovacia

povinnosť k dieťaťu. Pri poslednej úprave výživného mal ešte tri vyživovacie povinnosti, okrem T. v súčasnej dobe má už len dve vyživovacie povinnosti. Čo sa týka príjmov otca, tieto sú v podstate zhodné ako pri poslednej úprave výživného, resp. len o niečo sú navýšené ako v roku 2010. Otec uvádza, že v segmente, v ktorom podniká, je značná konkurencia a preto jeho príjem je nízky. Poukazoval na to, že zarába 500,- až 600,- Eur mesačne, má tri vyživovacie povinnosti a výživné nemá z čoho platiť. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že otec je schopný platiť výživné vo výške 110,- Eur mesačne , pričom sa jedná o čiastku, ktorá aspoň z časti pokryje potreby maloletého. Tým, že maloletý začal navštevovať základnú školu, otec nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva, dokonca toto výživné platí nepravidelne, sa jedná o sumu, ktorá je adekvátna k potrebám dieťaťa a pomerom otca. Súd sa taktiež stotožnil s návrhom matky, že k podstatnej zmene pomerov došlo od septembra 2014, teda vtedy došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že maloletý Martin začal navštevovať základnú školu, matka s tým mala zvýšené náklady spojené so zakúpením školských potrieb, oblečenia, pričom otec žiadnym spôsobom na to matke neprispel. Skutočnosť, že matka si nepodala návrh v septembri 2014, teda odkedy žiada výživné zvýšiť, súd považoval za irelevantné, nakoľko matka uviedla, že mala v tom čase iné starosti, bola po pôrode a myslela si, že otec sám začne zvýšené výživné platiť tým, že chlapec chodí do školy. Súd prvého stupňa sa však nestotožnil s návrhom matky , že výživné treba upraviť na sumu 250,- Eur mesačne, nakoľko takúto sumu by otec zo svojho príjmu nezvládol. Súd nepreukázal, že otec by mal iné nadštandardné príjmy tak, ako poukazovala na to matka. Súd musí vychádzať jednak z deklarovaných príjmov otca v rámci daňového úradu a taktiež peňažný denník, ktorý otec predložil, v podstate korešpondoval s týmito údajmi. V peňažnom denníku neboli uvádzané také skutočnosti, ktoré by evokovali záver, že otec si uplatňuje náklady, ktoré bezprostredne nesúviseli s podnikaním, takže pri úprave výživného súd vychádzal z príjmu otca cca cez 600,- eur mesačne. O zameškanom výživnom rozhodol v zmysle § 160 ods. 1 O.S.P. a to tak, že otcovi povolil zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2015 v celkovej výške 480,- Eur splácať v mesačných splátkach 40,- Eur, pričom sa jedná o sumu, ktorú otec popri bežnom výživnom zo svojho príjmu zvládne platiť. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, domáhal sa jeho zmeny tak, že výživné bude zvýšené na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015. V odvolaní uviedol, že zvýšené výživné súdom prvého stupňa nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Je nesporné, že od poslednej úpravy došlo na strane maloletého k zmene pomerov, no k zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá sa vydala. Vyživovacou povinnosťou na seba a svoje mal. dieťa je odkázaná na svojho manžela. Poukázal na to, že má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré má určené v nižšej výške, než mu teraz súd zvýšil výživné na mal. T., ktorý má sedem rokov. Namietal, že matka ničím nepredložila a nepreukázala výdavky na syna. Na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene pomerov, jeho príjem je totožný s príjmom pri poslednej úprave. Nepopiera, že syn nastúpil do prvej triedy a náklady v tejto súvislosti sa mu zvýšili, no zvýšenie nákladov viac ako 60% považuje za neadekvátne a nezodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal na to, že má dve vyživovacie povinnosti k starším deťom, na ktoré spolu platí 120 eur. Nesúhlasil ani s určením výživného od 01.09.2014, keď matka podala návrh na súd až 01.06.2015. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na matkinej strane nenastali, tvrdenie, že bola po pôrode, nezodpovedá takým dôvodom, pre ktoré by návrh nemohla podať, zvlášť, keď matka aj v roku 2014 si podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa. Teda tvrdenie, že mala iné starosti neobstojí, pokiaľ sama dávala návrhy ohľadom maloletého v iných konaniach v predmetnom období. Je ochotný výživné maloletému zvýšiť, ale toto by malo zohľadňovať nielen jeho schopnosti a možnosti, ale aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom deťom. Ďalej poukázal na to, že matka mu bráni v styku s dieťaťom, neumožňuje mu podieľať sa na výchove dieťaťa.

Matka mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 203,20 eur. Je vydatá a spolu s mal. T. pochádzajúcim z terajšieho manželstva je odkázaná výživou na svojho manžela. Zdôraznila, že jej manžel vyživovaciu povinnosť k mal. T. nemá. Pokiaľ otec uvádza, že má ´ďalšie dve vyživovacie povinnosti, poukázala na to, že na súde prvého stupňa udával sumu 140 eur, t.j. 70 eur na každé dieťa, pričom v odvolaní uvádza, že má vyživovacie povinnosti v celkovej výške 120 eur. Tieto tvrdenia otca však považovala za nepravdivé, keď za posledné dni zistila, že jedno z týchto dvoch detí, na ktoré platí výživné je zamestnané. Mala za to, že otec má podstatne vyššie príjmy, než vyplýva z jeho peňažného denníka a daňových priznaní, no túto skutočnosť nevie dokázať. Je všeobecne známe, že otec nevystavuje potvrdenku za jazdu taxíkom, ďalej je zarážajúce, že si v priebehu dvoch rokov kúpil jedno auto úplne nové, na ktoré platil akontáciu a dopláca leasingom

a druhé ojazdené a ako tvrdil na súde, vyplatil ho po tretinách a je vlastníkom ešte jedného auta, ktoré na súde zamlčal. Ďalej uviedla, že návrh o zvýšenie výživného podala 01.06.2015 z dôvodu, že jej druhý syn T. sa narodil XX.XX.XXXX, mala veľa starostí okolo detí, avšak vzhľadom k tomu, že mal. T. nastúpil XX.XX.XXXX do základnej školy, požiadala o zvýšenie výživného od tohto dátumu. Zdôraznila, že celkový spôsob života otca nasvedčuje tomu, že má minimálne príjem vo výške 700 eur tak, ako uvádzal na súde, hoci si myslí, že tento príjem má určité mesiace aj podstatne vyšší a jednoznačne to odôvodňuje záver, že zvýšené výživné vo výške 110 eur je schopný platiť aj spätne, nakoľko žiadnym iným spôsobom na dieťa neprispieva.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

V predmetnej veci súd konal o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. T., keď predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29.11.2010, č.k. -21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2011, č.k. -38 tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. T. sumou 70 eur mesačne od 01.10.2010. V tom čase matka mal. dieťaťa bola zamestnaná, dosahovala zárobok 535,50 eur mesačne netto, okrem maloletého Martina inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal. T. mal ďalšie tri vyživovacie povinnosti, a to k mal. W. na ktorú platil výživné po 50 Eur mesačne, k mal. X. a R. T., na ktoré platil výživné tiež po 50 Eur mesačne. Otec pracoval ako živnostník, prevádzkoval pohostinstvo a taxislužbu, jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval cca 500 až 600 eur mesačne.

Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o tomto nároku dieťaťa. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov, súvisiaca s vekom dieťaťa, a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na jeho výživu a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov, ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle § 120 ods. 2 O.s.p. a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

Dňa 01.06.2015 podala matka mal. T. návrh na zvýšenie výživného s poukazom na zvýšené náklady mal. dieťaťa súvisiace s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že matka je na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom, a to s mal. T., poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur, je vydatá, manžel dosahuje zárobok 1100 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom a dvoma deťmi u svojich rodičov, ktorým prispievala na domácnosť 250 eur mesačne. Mal. T. začal v septembri 2014 navštevovať 1. ročník základnej školy, v súčasnosti je vo veku 8 rokov. Otec dieťaťa podniká na základe živnostenského podnikania, prevádzkuje taxislužbu a pohostinstvo. Z výsluchu otca, ako aj z daňových priznaní a z peňažného denníka predloženého otcom súd prvého stupňa zistil, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje cca 600 eur mesačne. Súd prvého stupňa dostatočne preskúmal zárobkové pomery otca vyplývajúce z daňového priznania , ako aj z peňažného denníka, z ktorého zistil, že otec si uplatňoval náklady súvisiace bezprostredne s podnikaním, peňažné denníky otca za rok 2013 aj 2014 korešpondovali s údajmi uvedenými v daňovom priznaní otca a preto bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať z príjmu otca cca 600 eur mesačne. Z výsluchu otca bolo ďalej zistené, že otec má ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k mal. W. W., na ktorú platí výživné po 70 eur mesačne a na dcéru z prvého manželstva Beátu, na ktorú platí výživné po 70 eur mesačne. Otec žije sám v byte, za ktorý platí nájom vo výške 92

eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že v porovnaní s poslednou úpravou výživného nenastala zmena v zárobkových pomeroch otca, keď tieto sú v podstate zhodné ako pri poslednej úprave výživného. Zmena pomerov na strane otca nastala v tom, že mu odpadla vyživovacia povinnosti k dcére R., na ktorú platil výživné po 50 eur mesačne. Je nesporné, že zmena pomerov nastala aj na strane mal. T. v tom, že tento od septembra 2014 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, v súvislosti s čím matke podstatne vzrástli výdavky na jeho odôvodnené potreby. Z. pomerov nastala aj na strane matky, ktorá sa vydala, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu z terajšieho manželstva. Na základe takto zisteného skutkového stavu odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v schopnostiach a možnostiach otca je platiť zvýšené výživné na mal. T. v sume 95 eur mesačne. Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného na sumu 95 eur mesačne je v súlade so zákonnými ustanoveniami zákona o rodine, zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím i na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Zvýšené výživné vo výške 95 eur mesačne odvolací súd uložil otcovi platiť s účinnosťou od 01.06.2015, t.j. odo dňa začatia súdneho konania v súlade s ust. § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď na strane matky nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa pre zvýšenie výživného spätne, t.j. od septembra 2014 v zmysle návrhu matky (matka takéto dôvody neuviedla).

Za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 určil odvolací súd zročné výživné v sume 200 eur (t.j. 95 eur

- 70 eur = 25 eur x 8 mesiacov), ktoré povolil otcovi v súlade s§ 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .