Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-61-2021.pdf
PDF · 118.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/61/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX H., proti žalovanému: Primátorka Mesta Púchov, so sídlom Štefánikova 821/21, 020 18 Púchov, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11. mája 2021, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.08.2021 domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia primátorky Mesta Púchov č. KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mestského úradu Púchov č. KPRED912/2021/1793/2021 zo dňa 23.02.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií. Petitom správnej žaloby požadoval žalobca zrušenie napadnutého rozhodnutia, vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie a uloženie povinnosti žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania.
Administratívne konanie
2. Žalobca v nadväznosti na dispozíciu informáciou, že dňa 09.02.2021 vedúca oddelenia organizačného a vnútornej správy Mestského úradu Púchov O.. W. T. mala nastúpiť karanténu v zmysle vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2020, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, sa žiadosťou zo dňa 14.02.2021 doručenou Mestu Púchov domáhal sprístupnenia nasledovných informácií: 1. Uveďte, z akého dôvodu O.. W. T. porušila podmienky karantény podľa Vyhlášky a 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. vstúpila na Úrad a zotrvala tam? 2. Uveďte, z akého dôvodu O.. W. T. pri svojom vstupe na Úrad a zotrvaní tam 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. nepreukazovala dispozíciu akejkoľvek výnimky oprávňujúcej ju k tomuto postupu? 3. S koľkými osobami celkom počas svojich vstupov a zotrvaní na Úrade 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod. prišla O.. W. T. do kontaktu?
4. Akým spôsobom pre účely konania o opakovanom porušení karantény v zmysle Vyhlášky O.. W. T. ste naložili s obrazovým záznamom vstupu Úradu zachytávajúcim príchod a odchod O.. W. T. 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod.? 5. Uveďte zákonný dôvod, na základe ktorého O.. W. T.P. zamestnancov Úradu mlčaním o jej prítomnosti na Úrade 11.02.2021 a 12.02.2021 v čase medzi 08:00 hod. a 10:00 hod.?
3. Mestský úrad Púchov rozhodnutím č. KPRED912/2021/1793/2021 zo dňa 23.02.2021, ktoré podpísala prednostka D.. O. T., žiadosti žalobcu nevyhovel a požadované informácie nesprístupnil v celom rozsahu. Poukázal na to, že požadované informácie pod bodmi 1., 2. a 3. žiadosti týkajúce sa skutočnosti, či konkrétna fyzická osoba je povinná dodržiavať karanténne opatrenia z dôvodu kontaktu s osobou pozitívnou na COVID-19, sa týkajú zdravotného stavu osoby a tým jej osobnosti a súkromia. Osobnými údajmi, týkajúcimi sa zdravia, sú údaje, ktoré poskytujú informácie o minulom, súčasnom alebo možnom budúcom fyzickom stave dotknutej osoby. Medzi údaje o možnom budúcom zdravotnom stave patrí aj údaj o možnom riziku ochorenia. Vyjadrením ku skutočnostiam uvádzaným v žiadosti o sprístupnenie informácií požadovaných žiadateľom by zo strany povinnej osoby došlo k nepriamemu potvrdeniu informácie o zdravotnom stave fyzickej osoby, a to bez ohľadu na to, či by povinná osoba svojím vyjadrením potvrdila alebo nepotvrdila žiadateľom tvrdený údaj o nastúpení O.. W. T. do karantény. Mestský úrad ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že „nemá k dispozícii informácie požadované pod bodom 3. a 5. žiadosti,“ s odôvodnením, že zo zákona nevyplýva povinnosť povinnej osoby na základe pokynu žiadateľ získavať informácie, ktoré nemá k dispozícii, ktoré jej zákon neukladá mať k dispozícii. Povinná osoba nemá zákonnú povinnosť evidovať, s koľkými zamestnancami sa niektorý iný zamestnanec stretol v konkrétne vymedzenom období, nakoľko by tým zasahovala do súkromia zamestnancov. Súkromie zamestnancov príchodom na pracovisko nekončí a je dané v určitom ohľade aj v priestoroch zamestnávateľa. Mestský úrad tiež doplnil, že nedisponuje informáciou o žalobcom tvrdenom úkolovaní zamestnancov úradu mlčaním o prítomnosti O.. W. T. na úrade v špecifikovanom čase, preto ani nemôže sprístupniť informáciu o zákonnom dôvode takéhoto údajného konania. Pripomenul, že účelom zákona o slobodnom prístupe k informáciám je sprístupňovať informácie o veciach verejných týkajúcich sa rozhodovacej, výkonnej a hospodárskej činnosti, avšak informácie požadované žalobcom pod bodom 3. a 5. žiadosti medzi takéto nepatria.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Namietol nesprávne uvedenie zákonných ustanovení vo výroku rozhodnutia, absenciu dôvodov nesprístupnenia, ktoré mali byť uvedené priamo vo výroku rozhodnutia, nerozhodnutie o bode 4. žiadosti, nevyporiadanie sa s kategóriou súkromia zamestnancov na pracovisku. Žalobca nesúhlasil s názorom, že by akýkoľvek bod jeho žiadosti sa týkal zdravotného stavu O.. W. T., pričom poskytnutím informácií v ním požadovanom rozsahu by nedošlo k potvrdeniu alebo nepotvrdeniu informácií o jej zdravotnom stave. Žalobca vzniesol námietku zaujatosti, a to pre blízky rodinný pomer medzi O.. W. T. a prednostkou Mestského úradu Púchov D.. O. T.. Vzhľadom k tomu, že prednostka je priamou nadriadenou O.. W. T., možno mať oprávnené pochybnosti o jej nepredpojatosti. Prednostka mala byť preto z procesu rozhodovania o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií vylúčená.
5. Primátorka Mesta Púchov rozhodnutím č. KPRED912/2021/4908/2021 zo dňa 11.05.2021 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyslovila presvedčenie, že prvostupňové rozhodnutie má všetky zákonné náležitosti. Výrok obsahuje označenie zákonného ustanovenia, na základe ktorého sa rozhodlo a keďže bola zamietnutá celá žiadosť, nebolo potrebné rozlišovať, ktoré informácie sa sprístupňujú a ktoré nie. V odôvodnení bolo dostatočne špecifikované, ktoré informácie a z akých dôvodov neboli žalobcovi sprístupnené. K žalobcom citovanej vyhláške Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 33/2020 uviedla, že predmetom úpravy tejto vyhlášky sú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, čiže sa týka povinností nastúpiť karanténu z dôvodu pobytu v zahraničí a nie z dôvodu úzkeho kontaktu s osobou pozitívnou na COVID-19 zistenou pri testovaní zamestnancov. Informácie k bodu č. 4 žiadosti neboli sprístupnené z dôvodu, že sa týkajú zdravotného stavu zamestnankyne a teda jej súkromia, nakoľko odpoveďou na požiadavku žalobcu by došlo k potvrdeniu informácie o tom, či mala alebo nemala byť v karanténe. Žalovaný vysvetlil, že iba v dôsledku chyby v písaní došlo na strane 2 prvostupňového rozhodnutia k chybnému uvedeniu číslovky 3 namiesto číslovky 4, avšak z kontextu je zrejmé, že bolo rozhodnuté aj o bode č. 4 žiadosti.
6. K ďalším odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že zo žiadnej z vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nevyplývala Mestskému úradu Púchov povinnosť viesť evidenciu počtu osôb, s ktorými aj náhodne v určitom období prišiel do kontaktu konkrétny zamestnanec na úrade. Rovnako tak zamestnanec nemal povinnosť informovať zamestnávateľa o tom, s akým počtom a ktorými osobami prišiel do kontaktu, hoci aj náhodne v priestoroch mestského úradu. Povinná osoba takouto informáciou nedisponuje. Zamestnanec prichádza do kontaktu v priestoroch úradu - podateľňa, chodba, kancelária - s rôznymi osobami, a to aj náhodne bez vykonávania pracovných činností. Práve takéto kontakty možno zaradiť medzi informácie, ktoré sa týkajú súkromia zamestnanca a nie povinnej osoby. Informácie o súkromí zamestnanca sú vylúčené zo sprístupnenia na základe žiadosti v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.
7. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že informácia o tom, či konkrétna osoba je alebo nie je v karanténe, je na účely zákona o slobodnom prístupe k informáciám informáciou týkajúcou sa súkromia osoby. Poukázal aj na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, z ktorého vyplýva, že informácia o karanténe konkrétnej osoby z obce či mesta v spojení s presným identifikovaním tejto fyzickej osoby je osobitnou kategóriu osobných údajov. Medzi osobitné kategórie údajov patria aj tie o zdravotnom stave.
8. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že jediným účastníkom správneho konania o sprístupnenie informácií na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je žalobca ako žiadateľ. Zamestnanec povinnej osoby nie je účastníkom takéhoto správneho konania, a to ani v prípade, ak sa ho požadované informácie týkajú. Predpojatosť konajúceho zamestnanca sa v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku skúma iba vo vzťahu k účastníkovi konania prípadne k jeho právnemu zástupcovi. Zákonodarca v zákone č. 211/2000 Z.z. zveril kompetenciu rozhodnúť o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií, ktoré má povinná osoba v dispozícii, práve tejto povinnej osobe, ktorej sa informácie týkajú. Súdna prax akceptovala na základe znenia ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., že za mesto ako povinnú osobu koná mestský úrad, ktorý riadi prednosta. Zákonodarca podľa žalovaného týmto vylúčil, že konajúci zamestnanec, v tomto prípade prednostka mestského úradu, môže byť predpojatá so zreteľom na jej pomer k veci. Prednostka mestského úradu vždy rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií, ktoré sa týkajú povinnej osoby, v ktorej zastáva riadiacu funkciu, v ktorej sú zamestnaní jej podriadení zamestnanci. Vždy by bolo možné povedať, že prednostka je predpojatá s ohľadom na pomer k veci.
Argumentácia žalobcu
9. Žalobca v správnej žalobe namietol, že o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodovala prednostka, ktorá mala byť z konania vylúčená vzhľadom na príbuzenský pomer s osobou, ktorej sa požadované informácie týkali. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 správneho poriadku ide o obligatórne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu. Potom, ako námietku zaujatosti z uvedeného dôvodu prezentoval v rámci svojho odvolania, sa primátorka nijako nevysporiadala s touto námietkou, pričom v administratívnom spise nie je ani záznam vysporiadavajúci sa s príbuzenským vzťahom O.. W. T. a D.. O. T.. Žalobca zotrval na tom, že o bode č. 4 jeho žiadosti nebolo riadne rozhodnuté, čo zakladalo fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Stav fiktívneho rozhodnutia k bodu č. 4 žiadosti stále trvá. Podľa žalobcu informácia o spôsobe naloženia s kamerovým záznamom vstupu do Úradu nemá nič spoločné s osobnými údajmi. Vo vzťahu k ostatným bodom jeho žiadosti o sprístupnenie informácií je napadnuté rozhodnutie žalovaného nezrozumiteľné, neurčité, nepreskúmateľné a arbitrárne.
Argumentácia žalovaného
10. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadal. Zopakoval argumentáciu napadnutého rozhodnutia. Doplnil, že pokiaľ ide o informácie o zdravotnom stave, zamestnanec nemá žiadnu povinnosť poskytovať takéto informácie svojmu zamestnávateľovi. Zamestnávateľovi tiež nevyplýva zo Zákonníka práce právo zisťovať okolnosti týkajúce sa zdravotného stavu svojho zamestnanca. Povinnosť oznámiť skutočnosť, že osoba bola v úzkom kontakte s pozitívne testovanou
osobou na ochorenie COVID-19 má len osoba, ktorá bola v kontakte s takouto osobu a to len voči Úradu verejného zdravotníctva. V prípade, že sama dotknutá osoba bola pozitívne testovaná, má povinnosť oznámiť túto skutočnosť aj ostatným osobám s ktorými bola v úzkom kontakte. Zároveň je potrebné uviesť, že osoba, ktorá bola v kontakte s pozitívne testovanou osobou, túto povinnosť nemá v prípade, ak prekonala ochorenie COVID-19 v období pred viac ako 180-timi dňami, prípadne je plne zaočkovaná. Žiadateľ, t. j. tretia osoba, nemá na poskytnutie týchto informácií právny nárok.
Konanie na správnom súde
11. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Zistil, že žaloba bola podaná vo veci, v ktorej nie je daná povinnosť zastúpenia advokátom, proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Po zabezpečení vyjadrenia žalovanej k správnej žalobe, jeho doručení žalobcovi, rozhodol správny súd o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd to, zohľadniac povahu veci ako aj eventuálny verejný záujem na prípadnom verejnom prejednaní veci na pojednávaní, nepovažoval za potrebné.
Relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
16. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/200 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
18. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
21. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
22. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
23. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
24. Podľa § 9 ods. 1 správneho poriadku zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
25. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
26. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sú izolácia, karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad.
27. Podľa § 5 písm. d) zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 18/2018“) na účely tohto zákona sa rozumie údajmi týkajúcimi sa zdravia osobné údaje týkajúce sa fyzického zdravia alebo duševného zdravia fyzickej osoby vrátane údajov o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorými sa odhaľujú informácie o jej zdravotnom stave.
28. Podľa § 5 písm. e) zákona č. 18/2018 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spracúvaním osobných údajov spracovateľská operácia alebo súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi alebo so súbormi osobných údajov, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami,
29. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z.z. zakazuje sa spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov. Osobitnými kategóriami osobných údajov sú údaje, ktoré odhaľujú rasový pôvod alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru, filozofické presvedčenie, členstvo v odborových organizáciách, genetické údaje, biometrické údaje, údaje týkajúce sa zdravia alebo údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie fyzickej osoby.
30. Správny súd v súvislosti s aplikáciou zákona č. 211/2000 Z.z. opakovane vyslovuje, že pri posudzovaní zákonnosti postupu správnych orgánov v postavení povinných osôb je potrebné vychádzať z účelu zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým je zabezpečenie realizácie ústavne zaručeného práva každého na informácie (čl. 26 ods. 1 Ústavy SR) vo forme sprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Zákon č. 211/2000 Z.z. poskytuje právny rámec pre to, aby sa žiadateľovi realizáciou jeho práva umožnilo nadobúdať vedomosti o skutočnostiach a faktoch, ktorými disponuje povinná osoba, pokiaľ nejde o informácie, ktoré sú zákonom vylúčené zo sprístupňovania. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Najvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade vychádzal z toho, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy.
31. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Možno síce čiastočne súhlasiť so žalobcom, že žalovaný sa mal vyporiadať s námietkou zaujatosti vo vzťahu k príbuzenskému pomeru medzi O.. W. T. a prednostkou D.. O. T. procesne korektným spôsobom, nakoľko dôvodom na vylúčenie je aj pomer zamestnanca správneho orgánu pre jeho pomer k veci, k čomu nedošlo, avšak správny súd napriek tejto názorovej kongruencii so žalobcom si je vedomý opakovane judikovanej axiómy (jednej z mnohých) správneho súdnictva, podľa ktorej sa rozhodnutie nezrušuje len preto, aby sa formálne zopakoval administratívny proces, pokiaľ sa novým procesom nemôže dospieť k lepšej právnej pozícii žalobcu, v tomto prípade by ňou bolo sprístupnenie informácií žalobcovi v zmysle jeho žiadosti zo dňa 14.02.2021 alebo aspoň niektorých bodov. Správny súd sa totiž stotožňuje s právnym zdôvodnením dôvodov, pre ktoré žalovaný nesprístupnil žalobcovi ním požadované informácie,
čiže možno ustáliť, že aj správnym súdom identifikovaná procesná vada neviedla k nezákonnému rozhodnutiu.
32. Informácie požadované bodmi 1., 2. a 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021 sa bezprostredne týkajú zdravotného stavu O.. W. T., a to prostredníctvom inštitútu tzv. karantény ukladanej orgánmi verejnej správy v súvislosti s ochorením COVID-19 alebo s podozrením naň. Či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je povinná dodržiavať karanténne opatrenia, napr. z dôvodu kontaktu s osobou podozrivou na COVID-19, sa týkajú súkromia fyzickej osoby, nakoľko sa týkajú jej zdravotného stavu. Žalovaný sa s touto otázkou náležite vyporiadal, svoje rozhodnutie vypravil s primeranou argumentáciou, z ktorej je možné logicky vyvodiť, čo je dôvodom nesprístupnenia informácií požadovaných bodmi 1., 2. a 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021, a na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže tu nebol k dispozícii predchádzajúci písomný súhlas O.. W. T. so sprístupnením informácií o jej zdravotnom stave.
33. Pri informáciách požadovaných bodmi 3. a 5. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021 ide o také informácie, ktorými povinná osoba nedisponuje, preto podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. (a contrario) povinná osoba nemá povinnosť ich sprístupnenia. Na sledovanie, vyhodnocovanie a prípadné archivovanie počtu vzájomných kontaktov medzi zamestnancami navzájom počas pracovnej doby na pracovisku nemá zamestnávateľ nielenže žiadny zákonný poklad, ale navyše ani žiadny ekonomicky racionálny dôvod. Takýmto ekonomicky a personálne vyčerpávajúcim sledovaním by navyše šikanóznym a súkromie zamestnancov narúšajúcim spôsobom zasahoval do obvyklého spôsobu výkonu práce jednotlivými zamestnancami.
34. Názor, že vo vzťahu k bodu 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021 je tu pretrvávajúci stav negatívneho fiktívneho rozhodnutia, správny súd so žalobcom nezdieľa. V riadku č. 12 na str. 2 prvostupňového rozhodnutia je síce uvedené „pod bodmi 1, 2 a 3 žiadosti“, avšak z ďalšieho kontextu odôvodnenia je zrejmé, že tým má správny orgán na mysli body 1., 2. a 4. žiadosti žalobcu zo dňa 14.02.2021. Správny súd pritom v nadväznosti na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku pripomína, že prvý a druhý stupeň správneho konania je potrebné vnímať ako jeden celok, že vyslovene správny poriadok počíta s takým postupom odvolacieho orgánu, ktorý prípadné chyby prvostupňového konania odstráni. Žalovaný tak učinil napadnutým rozhodnutím, v odôvodnení ktorého zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, že ide o pisársku chybu v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sám zrekapituloval argumentáciu doplnenú vlastnými úvahami aj s uvedením dôvodov, pre ktoré nebola žalobcovi sprístupnená informácia pod bodom 4. jeho žiadosti zo dňa 14.02.2021.
35. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko podľa názoru správneho súdu nešlo o stav, v ktorom by to bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
37. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.