Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-383-2015.pdf
PDF · 104.88 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/383/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci žalobcu: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, XXX XX Z. I., zastúpenému JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov proti žalovanému: U. E., so sídlom 082 76 Torysa 28, IČO: 00 327 883, zastúpenému JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/69/2014-162 zo dňa 22.05.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.
Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 553,19 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a štátu náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou na súde podanou 23.05.2014 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom hospodárskej budovy súp. číslo 377 postavenej na parcele C KN č. 293/370, zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, zapísanej na LV č. 591, kat. úz. Torysa, pričom v dôvodoch uviedol, že „je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Torysa a to kôlne ev. č. 4 bez súpisného čísla postavenej na parcele C KN číslo 293/10 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 716 m2 zapísanej na liste vlastníctva číslo 1092 a mostovej váhy so súpisným číslom 342 postavenej na pozemku na parcele číslo 293/16 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2. Ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva ku kôlni je na LV uvedený Er 1462/99-19, Ex 284/99, Z-161/2001, kde túto nehnuteľnosť nadobudol na základe rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. Er 1462/99-19 zo dňa 4.12.2000, ktorým súd schválil príklep udelený pri dražbe tejto nehnuteľnosti dňa 22.9.2000 na základe Zápisnice z dražby nehnuteľnosti sp. zn. Ex 16/99, Ex 284/99 zo dňa 22.9.2000. Ako právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k mostovej váhe je na LV uvedený Rozhodnutie DÚ Sabinov č. 725/2100/25653/02/exe o prechode vlastníckeho práva, Z-1097/02, kde túto nehnuteľnosť nadobudol na základe rozhodnutia Daňového úradu Sabinov, č. 725/2100/25653/02/exe o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zo dňa 31.7.2002. Hneď po dražbe kôlne začal užívať a doteraz užíva priľahlú budovu - nehnuteľnosť, vtedy nezapísanú v katastri nehnuteľností bez súpisného čísla, ktorá slúžila vydraženej budove zapísanej ako kôlňa ev. č. 4 nachádzajúcej sa na parcele C KN 293/370
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2. Vlastníkom pozemku, na ktorom táto budova stojí je Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Torysa, ktorá ju nadobudla na základe zámennej zmluvy evidovanej
v KN pod č. V-174/98. Táto priľahlá budova sa nachádza hneď pri budove (kôlni) a od svojho vzniku slúžila ako jej príslušenstvo. Keďže budova nebola evidovaná v KN, nebola ani formálne začlenená do dražby, pričom bola v dezolátnom stave. Po vstupe do jej užívania ju musel nákladne zrekonštruovať, pretože neboli na nej okná, dvere, strecha zatekala, boli poničené vnútorné priečky, resp. chýbali vôbec, vo vnútorných priestoroch sa nachádzal stavebný odpad, rástla tam burina. Neskôr túto budovu začal užívať aj jeho zať B. A., bytom E. XXX, XXX XX, ktorý v rekonštrukcii a zveľaďovaní budovy pokračoval, pričom v podstate vynaložené investície presahujú hodnotu tejto budovy v čase vstupu do jej užívania. Zároveň sa dlhodobo snažili o odkúpenie pozemku od jeho vlastníka, no doteraz bezúspešne.
Ako vlastník nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ku ktorej sa domáha, je zapísaný žalovaný na základe notárskej zápisnice sp. zn. N 339/2012, spísanej 21.08.2012 na Notárskom úrade JUDr. Z. Y. v Prešove. Okolnosti uvedené v zápisnici sa nezakladajú na pravde. Starosta žalovaného mu zakázal vstup do budovy, vyzval ho na jej vypratanie, aj zaplatenie za jej užívanie. Ide o nehnuteľnosť, ktorú dlhodobo od r. 2000 užíva spolu so svojím zaťom, so susedmi ani s jednotlivými občanmi obce ohľadne vlastníctva tejto budovy nikdy nemali spory, stále boli v presvedčení, že uvedená budova doteraz nie je právne vysporiadaná.
Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a to kôlne ev. číslo 4 bez súpisného čísla postavenej na parcele XXX/XX ako poľnohospodárskej budovy a mostovej váhy so súp. číslom XXX postavenej na parcele č. XXX/XX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria, obe zapísané na liste vlastníctva XXXX, kat. úz. E., pričom titul nadobudnutia týchto nehnuteľností je uvedený: uznesenia Er 1462/99-19, Ex 284/99, Z-161/2001, uznesenie Er 50/99, Ex 16/99, Z-418/2001, rozhodnutia DÚ Sabinov č. 725/2100/25653/02/ exe o prechode vlastníckeho práva, Z-1079/02 a kúpna zmluva Z-931/2013.
Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti z listu vlastníctva XXX kat. úz. E., žalovaná obec je uvedená ako vlastník hospodárskej budovy súp. č. XXX postavenej na parcele č. XXX/XXX s tým, že právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba č. XXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2000 sp. zn. Er/1462/99-19, Ex 284/99 súd v exekučnej veci oprávneného VÚB a. s. Bratislava, pobočka Prešov, Masarykova 13 proti povinnému Poľnospol Torysa s. r. o., Kollárova 38, o vymoženie 81.004,80 Sk schválil príklep udelený pri dražbe nehnuteľnosti dňa 22.9.2000 zapísaných na LV č. 599, okres Sabinov a to kôlňa ev. číslo 4 na parcele č. 293/10 žalobcovi ako vydražiteľovi vo výške 35.353,- Sk. Podľa rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania predajom nehnuteľnosti Daňového úradu Sabinov č. 752/2100/1980/01 zo dňa 16.7.2001, predmetom tohto exekučného konania bola kancelária na parcele č. 293/226 súp. č. XXX a mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. č. XXX. Podľa geometrického plánu zo dňa 31.7.2011 vypracovaného Ing. O. P. na zameranie stavieb č. X./XX a XXX/XXX je pod súp.číslom XXX na parcele XXX/XX vedené ako druh stavby XXX mostová váha, pozemok neusporiadaný vlastníkom Poľnospol Torysa spol. s r. o. Podľa oznámenia o vydaní súpisného čísla k stavbe kancelárie v obci Torysa postavené na parcele č. XXX/XXX, stavba bola dokončená v roku 1975, oznámenie o vydaní súpisného čísla k stavbe vydala obec Torysa pod č. XXX/XXXX dňa 2.8.2001 a adresovala to Okresnému úradu v Sabinove, katastrálnemu odboru. Podľa znaleckého posudku Ing. B. M., znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, ocenenie nehnuteľnosti č. XXX/XXXX zo dňa 6.8.2001, predmetný znalecký posudok bol vyžiadaný na základe objednávky Daňového úradu Sabinov č. 72/01/28 zo dňa 3.8.2001 a predmetom tohto znaleckého posudku mala byť kancelária technikov živočíšnej výroby na parcele č. XXX/XXX kat. úz. E. registrovaná v obci E. pod súp. č. XXX, rok 1975 a budova vážnice s mostovou váhou parcele č. XXX/XX kat. úz. E., registrovaná v obci E. pod súp. č. XXX, rok XXXX. V posudku je budova kancelárie technikov súp. č. XXX popísaná ako prízemná budova nepodpivničená, postavená na pozemku parc. číslo XXX/XXX kat. úz. E., registrovaná v obci E. pod súp. č. XXX s tým, že stavba je užívaní od roku 1975. Životnosť stavby určil znalec na 50 rokov. V posudku uviedol, že stavba je v zlom stavebno-technickom stave, zničené sú rozvody vody, elektriny, kanalizácie, chýbajú okná, dvere a zariaďovacie predmety. Vlastník zanedbával údržbu stavby. Cena tejto nehnuteľnosti bola stanovená po úprave na 149.829,46 Sk. V posudku popísal znalec vážnicu s mostovou váhou súp. č. XXX ako prevádzkovú stavbu pozostávajúcu z dvoch častí, v prvej časti kancelária, sociálne zariadenie pre obsluhu vážnice a v druhej
prístrešok na samotnú mostovú váhu. Do ocenenia započítal aj pozemnú monolitickú časť, v ktorej je zabudovaná mostová váha. Cenu tejto stavby určil na 30.720,58 Sk. Celkovo v tomto znaleckom posudku ohodnotil prevádzkovú budovu kancelárie súp. č. XXX na sumu XXX.XXX,XX Sk, prevádzkovú stavbu - mostová váha súp. č. XXX E. pozostávajúcu z kancelárie, prístrešku a jamu pre mostovú váhu na sumu 57.221,96 Sk a pozemky parcelné číslo XXX/XX a XXX/ XX na sumu 3.170,60 Sk. Podľa dražobnej vyhlášky zo dňa 3.12.2001 na opätovanú dražbu nehnuteľnosti, predmet dražby je uvedený ako kancelária na parc. č. XXX/XXX súp.č. XXX a mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. číslo XXX. Vyvolávacia cena za kanceláriu stanovená vo výške 112.372,- Sk a za mostovú váhu 42.916,- Sk. Podľa správy Daňového úradu Sabinov zo dňa 7.1.2002 bolo zaslané Katastrálnemu úradu, Správe katastra Sabinov rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňový exekučný príkaz na predaj nehnuteľností s tým, že správca dane podal dňa 15.7.2002 návrh na zápis do katastra nehnuteľnosti len na mostovú váhu na parcele XXX/XX. Na ďalšiu nehnuteľnosť uvedené v rozhodnutí a v exekučnom príkaze ešte návrh na zápis nebol podaný. Daňový úrad rozhodol o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky, nakoľko opätovná dražba nehnuteľnosti bola neúspešná. Cena nehnuteľnosti bola podľa § 87m ods. 6 z. č. 511/1992 Zb. určená na sumu 34.333,- Sk, ktorá predstavuje 60 % z ceny zistenej podľa znaleckého posudku. Predaja na základe ponuky sa zúčastnil jeden záujemca, ktorý splnil podmienky účasti. Na základe vyhodnotenia písomných ponúk sa stal nadobúdateľom nehnuteľnosti B. W., Z. I. XX, ktorý nadobudol najvyššiu cenu uvedenej nehnuteľnosti vo výške 34.350,- Sk. Správca dane súhlasil s tým, aby sa záujemca s najvyššou ponukou po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky ujal držby nehnuteľnosti. Listom zo dňa 23.7.2002 žalobca adresoval ponuku na kúpu nehnuteľnosti Daňovému úradu Sabinov, v ktorom žiada o kúpu nehnuteľnosti na základe tejto ponuky s tým, že sa jedná o nehnuteľnosti mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp.č. XXX. Podľa zápisnice o priebehu konania o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zo dňa 23.7.2002 č. 725/2100/25644/02/exe sa na Daňovom úrade v Sabinove tohto dňa o 8.00 hod. konal predaj nehnuteľnosti, ktorého sa zúčastnil T.. B. Z., vedúci oddelenia správy a T.. V. C., vedúca oddelenia kontroly, jediným záujemcom bol žalobca a predmetom predaja bola mostová váha na parcelnom čísle XXX/XX súp. č. XXX v kat. úz. E. podľa geometrického plánu č. 321/2001 zo dňa 31.7.2001 vyhotoveného združením GEOGRAF, Konštantínova 3, Prešov, tak ako je popísané v znaleckom posudku č. 193/2001 Ing. B. M.. Nehnuteľnosť bola predávaná bez pozemku. Rozhodnutím Daňového úradu Sabinov zo dňa 31.7.2002 č. 725/2100/25653/02/exe rozhodol tento úrad o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky a to na základe právoplatného daňového exekučného príkazu zo dňa 14.8.2001 daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti vedenej na Správe katastra Sabinov - mostová váha na parc. č. XXX/XX, súp. č. XXX v kat. uz. E., LV č. XXX, bez pozemku, vo vlastníctve daňového dlžníka POĽNOSPOL TORYSA spol. s r. o., Kollárova 38, Lipany, IČO: 31 736 131.
Listom zo dňa 10.5.2012 adresovaným B. A., zaťom žalobcu žalovanej obci tento žiadal „o odkúpenie v súčasnosti cirkevného pozemku a budovy na ňom, s tým, že na tomto cirkevnom pozemku sa nachádza budova, ktorá bola v dezolátnom stave, a preto túto budovu vypratal a časom ju poopravoval. V súčasnosti je budova zatvorená po obvode, investoval na jej úpravu náklady, a preto žiada o odkúpenie pozemku a budovy za primeranú cenu“.
Na základe Notárskej zápisnice zo dňa 21.8.2012 N 339/2012, Nz 29866/2012, NCRls 30517/2012 pre žalovanú Obec Torysu spísal notár osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom podľa § 63a Zák. 323/92 Zb. s tým, že táto prehlásila, že je vlastníkom stavby v kat. úz. E. a to hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele KN-C 293/370; hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele KN-C XXX/XXX, nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti; parcely KN-C XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, kde stojí stavba, podľa geometrického plánu T.. T. E. - E., č. plánu: 37055739-11/2012 bola zameraná z časti pôvodnej parcely KN-C XXX/XXX v LV XXX kat. územia E., kde ako vlastník je zapísaná Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Torysa, v celosti. Pozemok pod stavbou nie je predmetom majetkového vysporiadania v tejto notárskej zápisnici. V notárskej zápisnici sa konštatuje, že žalovaná obec v návrhu na vydanie osvedčenia uviedla, že žiada o zápis vlastníckeho práva k dávno postavenej budove. Jedná sa o staršiu budovu. Ohľadom vlastníctva tejto stavby nemala obec Torysa v obci žiadne spory s vlastníkmi pozemku, na ktorých stavba stojí,
ani inými osobami. Ako doklad týchto svojich tvrdení predložila oznámenie o vydaní súpisného čísla k stavbe - Prevádzkovej budovy súp. č. XXX na parcele KN - C XXX/XXX zo dňa 17.8.2012 č. XXX/XXXX a geometrický plán, ktorým bola uvedená stavba zameraná T.. T. E. TOGEO č. plánu 37055739-11/2012. Na základe týchto údajov notár osvedčil, že žalovaná obec je vlastníkom hospodárskej budovy súp. č. XXX na parcele KN - C XXX/XXX v celosti.
Listom zo dňa 12.6.2013 žalobca požiadal žalovaného o odkúpenie budovy, pričom ihneď v prvej vete uvádza, že budova s.č. XXX bola nadobudnutá do vlastníctva obce E. titulom nadobudnutia Osvedčenie č. N 339/2012, Z 1231/2012.
Žalobca pred súdom prvého stupňa tvrdil, že spornú budovu kúpil od exekútora v r. 2001, daňový exekútor Ing. B. Z. mu to predal pod menom mostová váha. Budovy boli v dezolátnom stave, sčasti to dal do poriadku, tak mostová váha ani sporná budova v čase dražby nemali súpisné čísla, znalecký posudok v čase dražby k dispozícii nemal, bolo mu povedané, že draží všetko, aj mostovú váhu.
Súd prvého stupňa vypočul svedkov, vykonal ohliadku na mieste samom a zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne. Skutkové okolnosti, ktoré žalobca v žalobe uviedol, neboli pravdivé a žalobcovi nesvedčia zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, na ktoré poukazoval. Spornú stavbu, určenia vlastníctva ku ktorej sa domáhal, neužíval v dobrej viere, od začiatku vedel, že mu nepatrí. Nebol dobromyseľný, v čase dražby vedel aký objekt draží keďže sám ho v ponuke jednoznačne identifikoval. Jednoznačne bola nehnuteľnosť identifikovaná taktiež v dražobnej vyhláške. Špecifikovaná bola odlišne od mostovej váhy aj vzhľadom na oveľa vyššiu cenu. Súd prvého stupňa konštatoval, že na rozdiel od budovy mostovej váhy, ktorá má plastové okná, udržiavanú omietku aj strechu, sporná budova je v neporovnateľne horšom stavebnotechnickom stave. Pokiaľ by sa žalobca cítil byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti, k jej údržbe a využitiu by pristupoval inak. Súd prvého stupňa poukázal na to, že o nevieryhodnosti tvrdení žalobcu svedčí aj jeho správanie sa. Taktiež správanie jeho zaťa, ktorý žiadal o odkúpenie budovy v máji 2012 uvádzajúc, že budova nemala vlastníka. O odkúpenie budovy, už po zápise vlastníckeho práva v prospech žalovaného, sa usiloval aj samotný žalobca.
Súd prvého stupňa v rozhodnutí citoval ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nezákonný, vydaný predčasne, súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nedostatočne vykonal navrhnuté dôkazy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu skutkové okolnosti, ktoré uviedol v žalobe svedčia o tom, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Do užívania spornej nehnuteľnosti vstúpil dobromyseľne na základe právoplatného daňového príkazu zo dňa 14.08.2001. Jednoznačne bol presvedčený o tom, že predmetom dražby, ktorú realizoval Daňový úrad Sabinov, bola nielen budova vážnice s mostovou váhou, ale aj vedľa stojaca budova kancelárie technikov. Do ocenenia na základe objednávky Daňového úradu v Sabinove znalec započítal aj samostatnú pozemnú monolitickú časť, v ktorej je zabudovaná mostová váha, teda prístrešok a jama pre mostovú váhu, ktoré boli znalcom ocenené na sumu 57.221,96 Sk, ktoré boli predmetom jednotlivých čiastkových kôl v rámci výkonu dražby, ale aj pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/XX ocenené na sumu 3.173,60 Sk. V konečnom dôsledku však sám správca dane podal dňa 15.07.2002 návrh na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností avšak len na mostovú váhu na parc. č. XXX/XX, pričom však na ďalšiu nehnuteľnosť uvedenú v rozhodnutí a v exekučnom príkaze tak ako konštatoval vo svojom odôvodnení súd prvého stupňa „ešte návrh na zápis do katastra nehnuteľností doteraz nebol podaný“. To korešponduje aj s ponukou žalobcu, ktorý nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe najvyššej ponuky vo výške 34.350 Sk. Správca dane jednoznačne súhlasil s tým, aby sa záujemca s najvyššou ponukou po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky ujal držby nehnuteľnosti. Žalobca bol jednoznačne dobromyseľný pri užívaní nehnuteľnosti, prostredníctvom svojho zaťa dlhodobo obci Torysa uhrádzal daň z nehnuteľnosti. Stavebné úpravy na predmetnej budove neboli realizované z dôvodu, že táto budova bola ním užívaná v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou pre potreby vedľa stojacej píly. Jeho zať, B. A., tieto nehnuteľnosti užíval ako zamestnanec, nie pre vlastnú potrebu.
Žalobca uviedol, že nesúhlasí taktiež s rozhodnutím o trovách konania. Súd prvého stupňa mal aplikovať ust. § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je slabá sociálna finančná situácia žalobcu, čo potvrdzuje rozhodnutie Centra právnej pomoci. Bol mu priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci ako osobe v materiálnej núdzi. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je aj finančná nerovnováha účastníkov konania, žalovaným je právnická osoba. Poukázal taktiež na to, že o znaleckom posudku budov, podľa ktorého mali byť budovy ocenené každá samostatne, nevedel, dozvedel sa o ňom až v súdnom konaní.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Vydržanie je jedným zo všeobecných spôsobov nadobudnutia vlastníctva zo zákona. jedným zo základných predpokladov vydržania je dobrá viera držiteľa. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť však podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo dôvodné. Dobrá viera je presvedčením nadobúdateľa o tom, že nekoná bezprávne keď si konkrétnu vec prisvojuje. Základným kritériom pre posúdenie objektívne daného subjektívneho presvedčenia držiteľa je to, či za obvyklých okolností pri obvykle predpokladanej opatrnosti nemal, resp. nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí. Tieto okolnosti, z ktorých je možné usudzovať, že existencia dobrej viery je daná, musí držiteľ preukázať. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, ktorá znamená, že ten účastník konania, ktorý z určitej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, musí túto skutočnosť tvrdiť a k tvrdenej skutočnosti predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešným byť nemôže a musí niesť prípadne nepriaznivé následky v zmysle neúspechu v konaní.
Správne a presvedčivé sú dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu zamietol. Zo spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy náležite zhodnotil v ich jednotlivosti, ako aj vo vzájomných súvislostiach a jeho rozhodnutie je správne, vyplývajúce z náležite zisteného skutkového stavu. Skutkový stav veci sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto na zistenia uvedené v odôvodnení rozsudku a na právne normy, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd a s argumentáciou súdu prvého stupňa sa plne stotožňuje.
K odvolacím námietkam žalobcu považuje za potrebné dodať:
Podstatným argumentom, na ktorý mal odvolací súd prihliadať, malo byť presvedčenie žalobcu, že v daňovej exekúcii nadobudol všetky tie nehnuteľnosti, ktoré aj neskôr reálne užíval a pri ich užívaní nebol nikým ani rušený. Argument o údajnom nepochybnom subjektívnom presvedčení sa však javí odvolaciemu súdu, vychádzajúc z dôkazov, ktoré boli aj základom rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako nevierohodný. Vychádzajúc z predpokladu racionálneho konania osoby presvedčenej o tom, že je
nepochybným vlastníkom konkrétnej veci, je možné hodnotiť žiadosť žalobcu adresovanú žalovanému o odkúpenie spornej budovy (č.l. 68 spisu) ako dôkaz svedčiaci pre to, že si bol vedomý toho, že spornú budovu síce užíva (označil ju ako priľahlú k budove v jeho vlastníctve), nie je však jej vlastníkom. Je predsa nelogické, aby osoba presvedčená o svojom vlastníctve žiadala od subjektu, ktorého má za nevlastníka, o odkúpenie predmetu vlastníctva. Dôkazom svedčiacim pre tento záver je aj list zaťa žalobcu Jána Sontága, ktorý adresoval žalovanému snažiac sa spornú budovu taktiež odkúpiť (list z 10.05.2012, č.l. 62 spisu). Ján Sontág v tomto liste výslovne uvádza, že keďže budova nemala vlastníka a bola v dezolátnom stave, majiteľa pozemku požiadal o súhlas s úpravami, ktorý aj dostal a budovu poopravoval. Nie je podstatné, či Ján Sontág bol alebo nie v zamestnaneckom pomere k žalobcovi, podstatné je, že bol v blízkom vzťahu so žalobcom a je viac ako pravdepodobné, že musel mať vedomosť o skutočnom stave veci v zmysle vlastníckeho práva k spornej budove; napokon už v žalobe (str. 4 žaloby) uviedol, že spornú budovu užíval spolu so svojím zaťom.
Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol správne, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým žalobu zamietol ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Čo sa týka trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, žalobca namietal, že súd prvého stupňa mal aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na jeho slabú sociálnu finančnú situáciu a finančnú nerovnováhu účastníkov konania.
Z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva, že by sa možnou aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O.s.p. zaoberal, odvolací súd preto výrok o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa.
V novom rozhodnutí o trovách konania rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.