Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-15-2016.pdf
PDF · 70.4 KB
Case nature
Subarea
7CoP/15/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. I. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov T. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. č. XX a A. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. č. XX t.č. v B. C. T. č. X v konaní o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 11.12.2015 č.k. 15P 384/2015-15 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd predbežne zveril mal. A. do jeho osobnej starostlivosti, matke určil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima a upravil styk matky s maloletou neobmedzene.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Uviedol, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal z dôvodu, že 15.11.2015 sa dozvedel, že matka dieťaťa má intímnu známosť s iným mužom, s ktorým je tehotná. Rozhodol sa, že nie je ochotný ďalej v takomto manželskom zväzku zotrvať, s matkou dieťaťa sa dohodol, že do 14 dní odíde zo spoločnej domácnosti bývať so svojím terajším priateľom a túto lehotu potrebuje na doriešenie otázky bývania. Taktiež sa dohodli, že maloletá ostane v jeho starostlivosti. Uviedol, že matka vo svojom vyjadrení k jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uvádza nepravdivé skutočnosti, a to najmä v tom, že maloletú dcéru neopustila a že jej bolo zabránené počas jeho pobytu v CPZ (4 dni) vykonávať rodičovské práva a povinnosti, ako aj skutočnosti, ktoré sa mali odohrať 15.11.2015 a 29.11.2015. Nepopiera, že 15.11.2015 po tom, čo sa dozvedel o nevere manželky a jej tehotenstve, čo bolo pre neho šokujúce, v návale emócií poškodil dvere na spálni rodinného domu, v ktorom bývali, ale v žiadnom prípade nie s úmyslom ublížiť matke alebo dcére. Uviedol, že minimálne 6 mesiacov predtým, ako sa dozvedel o nevere manželky, sa v prevažnej miere sám v popoludňajších hodinách po prevzatí maloletej z materskej školy o ňu staral, zabezpečoval jej prípravu stravy, kúpanie, uloženie k spánku, vrátane prevažnej časti víkendov, nakoľko matka sa nemohla o dieťa starať z dôvodu pracovného zaneprázdnenia, pretože pracovala v neskorých popoludňajších hodinách a v prevažnej miere aj počas víkendov. Popiera tvrdenie matky, že bola napadnutá ním, jeho bratom a otcom 29.11.2015 tak, ako popisovala, čo vyplýva aj zo správy MUDr. W. Q., že matka utrpela len povrchové poranenia vlasatej kože v hlave a odrenín, čo nenasvedčuje tomu, že by došlo predovšetkým zo strany jeho otca (manželkinho svokra) ku kopaniu do nej a podobne. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že jej bolo zabránené vykonávať rodičovské práva a povinnosti k maloletej v období, keď bol v CPZ, keď bol zadržaný z dôvodu svojho konania voči priateľovi matky, pretože matka sa o dcéru nezaujímala u jeho rodinných príslušníkov a kontaktovala ho až po prepustení zo zadržania 2.12.2015 v popoludňajších hodinách. Ani následne jej nebránil v styku s dieťaťom, nakoľko u právneho zástupcu 7.12.2015 sa dohodli, že matka sa môže s
dcérou riadne stretávať, keďže uviedla, že má zabezpečenú bytovú otázku. Na základe tejto dohody odovzdal maloletú matke 8.12.2015 s tým, že sa dohodli, že ona mu odovzdá dcéru 11.12.2015 na víkend, aby sa s ňou mohol stretnúť, k čomu aj došlo. Následne ju odovzdal matke. Hlavným dôvodom jeho podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je skutočnosť, že mal obavy o zabezpečenie starostlivosti o dcéru zo strany matky najmä v tom, že nemala doriešenú otázku bývania, ako aj otázku príjmov. Vyjadril názor, že v súčasnosti má vytvorené lepšie podmienky pre starostlivosť o maloletú, je zamestnaný, jeho pracovná doba je taká, že môže zabezpečovať dennú dopravu maloletej do a z materskej školy a venovať sa jej. So starostlivosťou mu vie pomôcť aj jeho matka, ktorá je zdravotnou sestrou a má taktiež pevnú pracovnú dobu od 7.00 do 15.30 hod.. Naopak, v terajšom bydlisku matky C. T. X v B., kde býva so svojím priateľom, nebude mať ich dcéra vytvorené vhodné podmienky aj z toho dôvodu, že súčasný priateľ matky sa niekoľkokrát vyjadril, že chce, aby maloletá ostala s ním a nie s matkou, keďže čakajú spoločné dieťa.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, že otec neosvedčil nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia zverením maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a dodáva, že obavy otca o zabezpečenie starostlivosti o maloletú matkou z dôvodu nedoriešenej otázky bývania bez osvedčenia iných závažných okolností nasvedčujúcich tomu, že matka nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa a nemôžu byť dôvodom pre okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov konania v súlade s návrhom otca. Navyše zo spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P 383/2015, v ktorom súd rozhodoval o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia a ktoré bolo rovnako predmetom odvolacieho konania, nepochybne vyplýva, že matka má vyriešenú bytovú otázku, na čo v neposlednom rade poukázal aj sám otec v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 8.12.2015 č.k. 15P 383/2015-6, ktorým súd predbežne nariadil otcovi odovzdať maloletú do osobnej starostlivosti matky a súčasne ho zaviazal prispievať na výživu maloletej minimálnym výživným (odvolanie bolo podané v rovnaký deň ako proti preskúmavanému rozhodnutiu súdu prvého stupňa v konaní 15P 384/2015). Skutočnosti uvádzané otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní proti zamietajúcemu uzneseniu sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, nie však pre okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia a týmito sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo osebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenia z nich vyvodí. Jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom, prípadne inými účastníkmi konania. Na ich základe súd bez toho, aby umožnil druhému účastníkovi sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Nariadené predbežné opatrenie však predstavuje len predbežnú a dočasnú úpravu práv a povinností účastníkov bez toho, aby tým bol predurčený priebeh samotného konania vo veci samej alebo prejudikované rozhodnutie vo veci samej. Rozhodovanie o predbežnom opatrení teda nie je konaním nachádzajúcim, ale konaním o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom a účelom je rýchla (spravidla neodkladná) a účinná predbežná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom, teda meritórnym rozhodnutím vo veci samej. Pretože súd prvého stupňa o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia správne a zákonne rozhodol, odvolací súd uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v odôvodnení tohto uznesenia sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.