Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35C-37-2022.pdf
PDF · 120.56 KB
No categories available
35C/37/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: X. J., nar. X.X.XXXX., bytom D. XX, XXX XX Košice, v zastúpení JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanému: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. 44, XXX XX Košice, o nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodol:
I. Súd z a k a z u j e žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou - bytom č. XX, na X. poschodí obytného domu na D. XX v J., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely č. XXXX, druh stavby, obytný dom D. 4X,XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXX/XXXXX, právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXXX pod stavbou nie je evidovaný na liste vlastníctva, tak ako sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R.e, Okres: J. X., Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru, a to predať, scudziť, zaťažiť, založiť, prenajať, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť žalobkyni bytovú náhradu.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý strpieť užívanie bytu č. XX, na X. poschodí obytného domu na D. XX v J., súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcely č. XXXX, druh stavby, obytný dom D. XX,XX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve XXXX/ XXXXX, právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXXX pod stavbou nie je evidovaný na liste vlastníctva, tak ako sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. R., V. Okres: J., Okresného úradu Košice, Katastrálneho odboru, zo strany žalobkyne a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť žalobkyni bytovú náhradu.
III. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
IV. U k l a d á žalobkyni podať voči žalovanému žalobu o uloženie povinnosti žalovaného zabezpečiť jej bytovej náhradu, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.
VI. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 16,50 € na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 31.8.2022 domáhala, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťou bytom č. 12, na 6. poschodí obytného domu na Budapeštianskej 44 v Košiciach, a to najmä ho predať, scudziť, zaťažiť, založiť, prenajať a vykonávať právo vlastníka a zároveň uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie tohto bytu zo stranu žalobkyne.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovnými skutočnosťami: Manželstvo strán sporu bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 11P/12/2025 zo dňa 07.02.2022 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.03.2022 a týmto dňom aj zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Strany sporu doposiaľ žijú v spoločnej domácnosti v byte č. 12 na Budapeštianskej ul. č. 44, Košice. Návrh o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľka doposiaľ nepodala. Manželstvo strany sporu uzavreli dňa 08.05.2004 a dňa 21.04.2004, teda 17 dní pred uzavretím manželstva, odporca uzavrel kúpnu zmluvu na kúpu 4-izbového bytu č. 12, na 6 poschodí obytného domu Budapeštianska 44 v Košiciach, zapísaný na LV č. 1491, k.ú. Nové Ťahanovce, za cenu 1.150.000,- Sk. Aj keď bol byt č. 12, na 6. poschodí obytného domu Budapeštianska 44 v Košiciach zakúpený zo spoločných finančných prostriedkov, je domovom syna Olivera a tak navrhovateľky ako aj odporcu, byt je v evidencii nehnuteľnosti vedený len na meno odporcu. Navrhovateľka zistila, že ich byt je v ponuke na predaj prostredníctvom webovej ponuky realitnou kanceláriou Diamond Reality Ing. Vladimírom Koscelanským za cenu 182.000,- €. Navrhovateľka ďalej zistila, že odporca bez jej vedomia a upozornenia a súhlasu zrušil navrhovateľke trvalý pobyt v ich spoločnom byte od 22.06.2022 a t.č. je evidovaná ako bezdomovkyňa na Miestnom úrade MČ Košice
- Ťahanovce. Byt č. 12, na 6. poschodí obytného domu Budapeštianska 44, Košice obývajú spoločne navrhovateľka, odporca a ich syn Oliver, je ich jediným domovom. Tým, že navrhovateľka nie je ako vlastník nehnuteľnosti uvedená na liste vlastníctva, nevie preukázať svoje vlastníctvo k bytu, ktorý užíva a konaním odporcu sú jej vlastnícke práva k bytu a právo bývania v byte vážne ohrozené, najmä možnosťou jeho predaja len na základe rozhodnutia odporcu. Je vážne ohrozené jej právo bývania v byte, keď tretím osobám nevie preukázať svoj vzťah k bytu a tým aj svoje právo ho užívať. Aj keď bol byt nadobudnutý na základe kúpnej zmluvy uzavretej 17 dní pred uzavretím manželstva, kúpna cena bytu bola zaplatená počas trvania manželstva zo spoločných peňazí, navrhovateľke svedčí právo bývania v danom byte a má právo ho užívať do pridelenia náhradného bytu (rozsudok NS SR 3Cdo/43/99). Z jeho postoja a konania je dôvodné predpokladať, že má v úmysle zabrániť navrhovateľke v ďalšom užívaní nehnuteľností, čím by vážnym spôsobom zasiahol do jej práv, keď byt je jej jediným bydliskom. Odporca podal aj návrh na zmenu starostlivosti o mal. syna Olivera a predajom bytu možno má v úmysle v konaní tvrdiť, že navrhovateľka je bezdomovkyňa a nemá vytvorené podmienky pre starostlivosť o syna Olivera, čo samozrejme nie je pravdou. Konanie odporcu voči navrhovateľke môže byť teda šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí odporcu, pretože tak navrhovateľka ako aj odporca žijú v tom byte a navrhovateľka žiadnym spôsobom nezasahuje do jeho práv bývania v ňom. Tento byt je jediným obydlím navrhovateľky a syna Olivera. Podľa ustanovenia čl. 21 Ústavy SR obydlie je nedotknuteľné.
3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila nasledovné listiny: Výpis z listu vlastníctva č. 1491 zo dňa 27.8.2022, Kúpna zmluva, Inzercia na internete, Zmenka, List Prvej stavebnej sporiteľne o znehodnotení zmenky, Oznámenie o splatení hypotekárneho úveru, Potvrdenie o pobyte.
4. Podaním doručeným súdu dňa 19.9.2022 žalobkyňa doplnila svoj návrh a uviedla, že z aktuálneho listu vlastníctva č. 1491 k.ú. Nové Ťahanovce vyplýva, že na byte je plomba a t.č. prebieha vkladové konanie na základe kúpnej zmluvy, vkladové konanie V 11604/22 bolo zahájené dňa 7.9.2022. K uverenému podaniu pripojila list vlastníctva č. 1491 k.ú. Ťahanovce zo dňa 19.9.2022.
5. Ďalším podaním doručeným súdu dňa 25.9.2022 žalobkyňa doplnila svoj návrh a uviedla, že vkladové konanie V 11604/22 zahájené dňa 7.9.2022 je t.č. prerušené. Vzhľadom na zmenu skutkového stavu žalobkyňa navrhla, aby súd zakázal Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru vykonať vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy uzavretej s odporcom a zaregistrovanej na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor pod č. V 11604/2022 do doby zrušenia uznesenia vydaného Okresným súdom Košice I sp. zn. 35C/37/2022.
6. Súd z predložených dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:
7. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1491 k.ú. Nové Ťahanovce zo dňa 27.8.2022 súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 12, na 6. poschodí vo vchode 44 a to obytného domu Budapeštianska 42, 44, súpisného čísla 2451, postaveného na pozemku parc. č. 3668 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.4.2004, ktorý tento bol zavkladovaný pod V-859/2004-2808/2004 a to za cenu vo výške 1.150.000,- Sk.
8. Z predloženej inzercie na internete súd zistil, že uvedený byt je ponúkaný na predaj Ing. Vladimírom Koscelanským s Diamond Reality a je uvádzaný ako rezervovaný.
9. Z potvrdenia o pobyte zo dňa 24.8.2022 súd zistil, že žalobkyňa je prihlásená na trvalý pobyt od 22.6.2022 na adrese obce Košice - Sídl. Ťahanovce.
10. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1491 k.ú. Nové Ťahanovce zo dňa 19.9.2022 súd zistil, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. 12, na 6. poschodí vo vchode 44 a to obytného domu Budapeštianska 42, 44, súpisného čísla 2451, postaveného na pozemku parc. č. 3668, ku ktorému bytu je na predmetnom LV vyznačená plomba na základe V-11548/2022 (Zmluva o zriadení záložného práva) a plomba vyznačená na základe V-11604/2022 (Kúpna zmluva).
11. Z webstránky ÚGKK SR súd zistil, že konanie V11604/2022 zo dňa 7.9.2022 je ku dňu 23.9.2022, na pracovisku Okresný úrad Košice, katastrálny odbor v stave: prerušené konanie.
12. Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení:
13. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
14. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
15. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
18. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
19. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
22. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
24. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
26. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
27. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
28. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
29. Podľa § 853 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
30. Podľa 713 OZ, (1) ak služobný byt po smrti nájomcu alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v § 706 ods. 1, nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je zabezpečený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa osobitného zákona poskytnutie náhradného ubytovania. To platí aj v prípade, ak nájomca služobného bytu opustí trvale spoločnú domácnosť. (2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj na byty osobitného určenia a na byty v domoch osobitného určenia.
31. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
32. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní slúžiaci na dočasné zabezpečovanie ochrany porušených a ohrozených práv strán sporu, pričom jeho použitie je na mieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
33. Nariadenie predbežného opatrenia prichádza tak do úvahy vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná a d) neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb, t.j. ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa žalobca. neodkladným opatrením možno niekoho obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu tak, aby nariadenie
neodkladného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.
34. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa upravujú pomery účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Z dôvodu potreby rýchleho zásahu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, čo sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov sa zisťujú najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).
35. Súd v prvom rade skúmal podmienku uvedenú v ustanovení § 324 ods. 3 CSP a mal za to, že daný cieľ sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP a preto následne posudzoval daný návrh z hľadísk uvedených v § 325 ods. 1 CSP.
36. Súd mal za to, že i keď žalobkyňa nebola a ani nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou predmetného bytu, výlučným vlastníkom je žalovaný, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná, žalobkyni svedčalo k predmetnému bytu tzv. odvodené právo bývania, ktoré sa odvíjalo od rodinnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným. Po zániku manželstva medzi stranami sporu, zanikol žalobkyni právny dôvod užívania tohto bytu, avšak to ešte neznamená, že je automaticky povinná byť vypratať, ak nemá zo strany žalovaného zabezpečenú bytovú náhradu.
37. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por. č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR - pozn. aut.) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZR- pozn. aut.). Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel (vlastník) má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol. Prostredníctvom analógie v zmysle § 853 OZ možno založiť právo na bytovú náhradu najmä v situáciách, kedy ten, kto doteraz v byte býval, ho má vypratať preto, že odpadol iný ako nájomný titul bývania (rozsudok NS ČR zo dňa 7.6.2005 sp. zn. 26 Cdo 1544/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 26 Cdo 1124/2006). Manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle § 713 ods. 1 OZ v spojení s § 853 OZ (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 43/1999 ZSP č. 39/2000).
38. Súd má za to, že formuláciu výroku I. neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobkyňa domáha je možné subsumovať pod § 325 ods.2 písm. c/ CSP, pretože z obsahu výroku je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha uloženia zákazu žalovaným nakladať s nehnuteľnosťou a to jej predajom, scudzením, zaťažením, založením, prenajatím, resp. vykonávaním práva vlastníka. Takýmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osobe obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo práva. Základným predpokladom je reálna držba spornej veci, alebo práva bez ohľadu na jej oprávnenosť. Ako vyplýva z § 123 OZ právo nakladať predmetom vlastníctva (ius disponendi) je jedným zo základných subjektívnych oprávnení vlastníka. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza v nevyhnutných zásahoch do základných práv vlastníka ako povinnej osoby a preto tento zásah musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Súd je pri obmedzovaní
dispozičného oprávnenia povinný dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nebola zjavne neprimeraná k výhode, ktorú navrhovateľ získa. V praxi je preto vhodné vyhýbať sa všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia, ktorou by súd bez ďalšieho zakázal povinnej osobe nakladať s vecou alebo právom a uprednostniť konkretizované vymedzenie povinnosti a obmedzení ad hoc (zákaz previesť, scudziť, prenajať, založiť, zaťažiť a podobne). Veci alebo práva, ktoré majú byť predmetom neodkladného opatrenia, musia byť nezameniteľným spôsobom identifikované.
39. V tomto prípade je z navrhovaného výroku neodkladného opatrenia zrejmé, že zákaz nakladania s nehnuteľnosťou bytom č. 12, na 6. poschodí obytného domu na Budapeštianskej 44 v Košiciach žalobkyňou presne špecifikovanými spôsobmi a to zákaz predať, scudziť, zaťažiť, založiť a prenajať vychádza z ustanovenia § 325 ods. 2 písm. c/ CSP, t.j. nenakladať s určitými vecami alebo právami. Takúto formuláciu petitu neodkladného opatrenia ako zvolila žalobkyňa, súd považoval za dostatočne určitú a konkrétnu a preto návrhu v tomto rozsahu vyhovel. Súd mal za to, že týmto výrokom sa primeraným spôsobom zasiahne do vlastníckych práv žalovaného, kedy súd tzv. zakonzervuje reálny užívací stav až do rozhodnutia o veci samej o povinnosti zabezpečenia bytovej náhrady žalobkyni žalovaným. Súd považoval za potrebné zakázať žalovanému byt predať, scudziť, nakoľko v takomto prípade by v prípade scudzenia bytu (odplatného či bezodplatného) vstúpila do práv vlastníka ďalšia tretia osoba, ktorá však žiadnu povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu žalobkyni nemá vzhľadom na neexistenciu predchádzajúceho rodinného vzťahu a zároveň medzi touto treťou osobou a žalobkyňou neexistuje ani právo bývania žalobkyne v predmetnom byte založené na základe nájomnej zmluvy. Postavenie žalobkyne by bolo tiež ohrozené, ak by žalovaný byt zaťažil, založil, nakoľko v prípade nesplácania dlhu dlžníkom (v prospech ktorého by bol byt zaťažený či založený), ktorú skutočnosť žalobkyňa nevie ovplyvniť a v prípade uplatnenia práva zálohu či iného zabezpečenia, žalobkyňa bez svojej viny môže tzv. prísť o strechu nad hlavou. Zároveň súd obmedzil žalovaného aj vo výkone práva byt prenajať, nakoľko takýto výkon nájmu treťou osobou by kolidoval s právom žalobkyne (a jej syna) byt užívať až do zabezpečenia bytovej náhrady žalovaným (samozrejme za splnenia zákonných podmienok preskúmavaných následne v konaní vo veci samej) a by bol rušivým zásahom do práva na súkromie a rodinný život žalobkyne a maloletého syna. Takýto výkon vlastníckeho práva žalovaného ako výlučného vlastníka bytu by bolo možné subsumovať pod výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§3 OZ).
40. Súd nevyhovel tomuto návrhu vo výroku I. v časti, kedy sa žalobkyňa domáhala zákazu nakladania s nehnuteľnosťou akýmkoľvek spôsobom s použitím slova najmä a zákazu vykonávať právo vlastníka. Na rozdiel od predchádzajúcich konkretizácií určitých výkonov vlastníckeho práva formulácia „akýmkoľvek spôsobom“ je veľmi všeobecná, nekonkretizovaná a v podstate nevykonateľná, pretože použitím slovného spojenia „najmä“ sa pripúšťa aj iný výslovne neuvedený a nezadefinovaný výkon vlastníckych práv. Formulácia „zákazu vykonávať právo vlastníka“ zároveň vylučuje aj samotného žalovaného ako výlučného vlastníka predmetného bytu ho užívať spôsobom, akým ho užíva doteraz, t.j. vo forme bývania. Uvedený zásah však už považoval vo vzťahu k ochrane práv žalobkyne za neprimeraný, pretože ako sama uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tento byt užívajú spoločne aj so žalovaným, ako aj s jej maloletým synom Oliverom. Preto v prevyšujúcej časti vymedzenej slovnými spojeniami „akýmkoľvek spôsobom“, „najmä“ a „vykonávať právo vlastníka“ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
41. Čo sa týka druhého výroku návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie povinnosti žalovaného strpieť užívanie predmetného bytu žalovanou, súd mal za to že ide o návrh v zmysle § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, ktorému v požadovanom rozsahu aj vyhovel, nakoľko v tomto konkrétnom prípade by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi, ak by žalobkyňa právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva bola povinná byt opustiť bez toho, že by jej bolo súdnym rozhodnutím (samozrejme tak ako súd vyššie uviedol po vykonaní dokazovania vo veci samej za splnenia zákonných podmienok) zabezpečená žalovaným bytová náhrada.
42. Neodkladné opatrenie musí mať vždy vzťah k samotnému predmetu sporu. Žalobkyňa v návrhu žiadala, aby jej súd uložil povinnosť v lehote 60 dní podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a určenia práva na bytovú náhradu. Zo samotného návrhu je však zrejmé, že predmetný byt nebol predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a teda tento zrejme nebude ani predmetom samotného vyporiadania medzi bývalými manželmi (za podmienky ak k uvedenému nepristúpia ďalšie skutkové okolnosti, ktoré by viedli k opačnému názoru, ktoré však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli zo strany žalobkyne tvrdené). Skutočnosť, že finančné
prostriedky na kúpu predmetného bytu nad sumu 400.000,- Sk (ktorá ako záloha mala byť zložená z finančných prostriedkov žalovaného) boli zabezpečené z pôžičiek a úverov čerpaných a splatených počas trvania manželstva, sa v tomto štádiu konania javí tak, že môže mať dopad a môže sa prejaviť pri výške finančného vyporiadania, avšak nemení to nič na skutočnosti, že byt nadobudol žalovaný do svojho výlučného vlastníctva pred uzavretím manželstva a to povolením vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech dňa 26.4.2004. Súd zároveň mal za to, že žaloba o určenie práva na bytovú náhradu, by bola len deklaráciou, že prípadne takéto právo žalobkyni prislúcha, avšak takáto žaloba aj s prípadným pozitívnym výsledkom by reálne k ochrane práv žalobkyne neprispela. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že ochrana práv žalobkyne bude zabezpečená dostačujúcim spôsobom vtedy, ak táto sa bude domáhať v konaní vo veci samej výroku, že žalovaný je povinný jej zabezpečiť bytovú náhradu, kedy až v konaní vo veci samej súd po vykonanom dokazovaní môže naisto právne uzavrieť, že žalobkyňa má právo na bytovú náhradu a v akej forme. Do tohto času vyhovením výroku II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jej bude garantované právo užívať predmetný byt bez povinnosti byt vypratať, ktorého nároku by sa žalovaný mohol prípadne domáhať v budúcnosti. Takto definované konanie vo veci samej je tak plne v súlade aj s výrokom neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovanému ukladá povinnosť strpieť užívanie bytu žalobkyňou a to práve do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd v zmysle § 336 ods. 1 CSP uložiť žalobkyni podať žalobu vo veci samej v lehote kratšej než ona požadovala (60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia), pretože mal za to, žalobkyni plne postačuje lehota 30 dní na podanie žaloby vo veci samej, ktorá začína plynúť od doručenia tohto rozhodnutia.
43. Uvedené dva výroky nariadeného neodkladného opatrenia súd potom v zmysle § 330 CSP časovo obmedzil do právoplatného skončenia konania o veci samej, t.j. o uloženie povinnosti žalovanému zabezpečiť žalobkyni bytovú náhradu.
44. Žalobkyňa sa tretím výrokom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd zakázal Okresnému úradu Košice, katastrálnemu odboru vykonať vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy uzavretej so žalovaným - vklad zaregistrovaný pod č. V-11604/2022.
45. Tento návrh súd zamietol ako nedôvodný. Je potrebné uviesť, že Okresný úrad Košice pri rozhodovaní o zmene práv k nehnuteľnosti prihliada na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na akúkoľvek zmenu k príslušnej nehnuteľnosti. Aj napriek eventuálnej existencii platných a účinných zmlúv (Kúpna zmluva a Zmluva o zriadení záložného práva), ktorými sa nakladá s nehnuteľnosťami, nie je možné na ich základe povoliť vklad do katastra nehnuteľností a to z dôvodu prekážky, ktorou je práve toto nariadené neodkladné opatrenie zakazujúce nakladanie s nehnuteľnosťami práve predajom, scudzením, zaťažením a založením. Z ustanovenia § 31a písm. e) katastrálneho zákona v nadväznosti na súdnu prax vyplýva, že okresný úrad konanie o návrhu na vklad preruší, ak bolo účastníkovi neodkladným opatrením nariadené, aby s určitou nehnuteľnosťou nenakladal. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenej časti (výrok III. v zmysle podania zo dňa 25.9.2022).
46. V danom prípade súd z predložených dôkazov a z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, je osvedčená pravdepodobnosť nároku o veci samej a zároveň je tu preukázaná aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu podaného návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. O trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP a čiastočne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 33,33%. Nakoľko predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli tri výroky, o ktorých rozhodoval súd samostatne, úspech žalobkyne potom súd stanovil v rozsahu 66,66%, čo predstavuje vyhovenie návrhu v prvých dvoch výrokoch (kedy súd nezobral do úvahy minimálne korekcie v rámci výroku I), neúspech žalobkyne bol v rozsahu 33,33% predstavujúcej zamietnutie návrhu v časti výroku III. Následne pomer úspechu a neúspechu predstavuje 33,33%. O konkrétnej výške uvedenej náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.
52. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.
53. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolenia, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
54. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len percentná sadzba) alebo pevnou sumou.
55. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona, ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky4ba) orgánu podľa § 3, elektronickými prostriedkami prostredníctvom jednotného kontaktného miesta3a) alebo integrovaného obslužného miesta5ac) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku je 50% zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu k podaniu prikladajú, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.
56. Podľa Položky 1 písm. c) prílohy citovaného zákona - z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia, 33,- Eur.
57. Súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o súdnych poplatkoch uložil žalobkyni uhradiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 Eur (návrh podaný elektronickými prostriedkami) a to na účet Okresného súdu Košice I.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).