Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_17C-55-2015.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/55/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: H., F..M.., R.: XX XXX XXX, M. M. M. W. X, XXX XX Z., práv. zast.: Advokátska kancelária Antovzská, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: F. W., I.. XX.X.XXXX, Z. XXX XX L. XX, T. M., práv. zast.: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, o zaplatenie sumy 1.067,01 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.067,01 € s príslušenstvom z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 251,15 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 23.1.2015 doručeným na Okresný súd Žilina dňa 30.1.2015 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.067,01 eur a nahradiť mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ skutkovo tým, že dňa 15.11.2007 uzatvoril s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere č. 70036661, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úverový limit na čerpanie finančných prostriedkov do výšky 1.328,- eur. Úroková sadzba bola stanovená vo výške 2,14 % mesačne, RPMN vo výške 29 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky. Navrhovateľ s odporcom dohodli aj výšku minimálnej mesačnej splátky a dátum splatnosti mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci. Odporca čerpal na daný úverový vzťah spolu sumu 2.069,82 eur. Odporca uhradil ku dňu podania návrhu spolu sumu 3.681,09 eur. Dlh odporcu predstavuje spolu sumu 1.067,01 eur, ktorá suma pozostáva z istiny úveru vo výške 946,27 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 113,88 eur, poplatkov z omeškania vo výške 6,86 eur. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015, v ktorom uviedol, že predmetná zmluva nemá náležitosti podľa zákona č. 258/2001, a preto je potrebné daný úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.1.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca odporcu. Nedostavili sa navrhovateľ ani právny zástupca navrhovateľa. Právny zástupca navrhovateľa mailovým podaním zo dňa 31.12.2015 ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť navrhovateľa na pojednávaní a žiadal, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti tak, že žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie. Právny zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.10.2015 a žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Dňa 15.11.2007 uzatvoril navrhovateľ s odporcom na základe žiadosti odporcu zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky vo výške úverového limitu 40.000,- Sk (1.327,76 eur) s dohodnutou minimálnou výškou mesačnej splátky vo výške 1.599 Sk (53,07 eur) a úrokovou sadzbou 2,14 % mesačne. Listinou označenou ako „výpoveď zmluvy o úvere a zánik poistenia“ zo dňa 4.9.2014 (dôkaz predložený navrhovateľom na č. l. 18 spisu) vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie zostatku úveru vo výške 1.067,01 eur, a to z dôvodu omeškania odporcu s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy č. 70036661. Rovnako považoval súd za nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca čerpal na daný úverový vzťah sumu 2.069,82 eur, pričom do dňa podania návrhu na začatie konania uhradil navrhovateľovi spolu sumu 3.681,09 eur. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2008 (ďalej len zákon č. 258/2001), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa ust. § 2 písm. a/, b/, c/, a d/ zákona č. 258/2001, na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, (c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou (1) sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, (2) poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, (3) poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, (4) členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, (5) poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, a (d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa ust. 3 ods. 1 zákona č. 258/2001, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä (a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, (b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, (c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, (d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, (e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) meno a adresu spotrebiteľa, (g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, (h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, (i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa ust. § 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Súd mal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah na základe vyššie uvedenej zmluvy uzavretej zo dňa 15.11.2007. Aj s poukazom na to, že zo strany navrhovateľa išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany odporkyne nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov navrhovateľom odporkyni, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ust. zákona č. 258/2001 Z. z.. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nie je zvláštnym zmluvným typom, spotrebiteľský úver môže byť dohodnutý v podobe rôznych typov zmlúv, napr. v zmluve o úvere podľa ust. § 497 ObZ, v zmluve o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, v kúpnej zmluve podľa ust. § 588 OZ a pod. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ v tomto prípade išlo. S poukazom na vyššie uvedené, mal súd za to, že v danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa ust. § 497 ObZ. Súd má ďalej preukázané, že odporca na základe vyššie uzatvorenej zmluvy čerpal celkovo finančné prostriedky vo výške 2.069,82 eur, pričom odporca uhradil spolu sumu 3.681,09 eur. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy a z navrhovateľom predloženej zmluvy č. 70036661 je však podľa názoru súdu potrebné tento odporcovi poskytnutý úver považovať za „bezúročný“ a „bezpoplatkový“. Zmluva č. 70036661 obsahuje okrem označenia zmluvných strán (navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník), aj výšku poskytnutého úveru a minimálnu výšku mesačnej splátky. V zmluve však absentujú ďalšie zákonom požadované údaje, a to najmä 1/ úroky, 2/ rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné položky; a 3/ výpočet celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu navrhovateľ, ktorý v rámci predmetu podnikania poskytuje opakovane úvery širokej skupine spotrebiteľov, je povinný aby v rámci procesu uzatvárania zmluvy o úveru (bez ohľadu na to, či ide o splátkový úver, revolvingový úver a iné) do zmluvy zakomponovať všetky dostupné údaje, z ktorých si spotrebiteľ dokáže vytvoriť čo najbližšiu predstavu o výške jeho celkových nákladov spojených s čerpaním spotrebiteľského úveru, a to napr. výšku ročnej úrokovej sadzby, ďalej aké poplatky a v akej výške budú odporcovi účtované, a to či už pri uzatvorení zmluvy (napr. poplatok za poskytnutie úveru), alebo počas trvania zmluvného vzťahu (napr. poplatok za výpis z účtu, poplatok za výber z bankomatu a iné), a iné. Vyššie uvedené súd uvádza najmä v tom kontexte, že kým zmluva č. 70036661 obsahuje iba údaje o výške poskytnutého maximálneho úverového limitu a minimálnej výške mesačnej splátky, z navrhovateľom predloženého výpisu z úverového účtu odporcu vyplýva, že tento účtoval odporcovi aj úrok za poskytnutie úveru a sankčné poplatky, teda položky, s ktorými odporca ako spotrebiteľ nebol pri uzatváraní zmluvného vzťahu riadne oboznámený. Súd na tomto mieste poukazuje aj na vyššie cit. ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 (od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere). Rovnako podľa názoru súdu uvedenie údaju o mesačnej (nie ročnej) úrokovej sadzbe nie je splnením požiadaviek na náležitosti zmluvy podľa ust. § 4 ods. 2 z.č. 258/2001. Keďže však bol nepochybne odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver spolu vo výške 2.069,82 eur, je však v zmysle cit. ust. § 4 ods. 4 písm. a/ zákona č. 258/2001 v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvu č. 70036661 potrebné považovať za platnú, avšak vzhľadom k vyššie uvedenej absencii esenciálnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, však podľa názoru súdu možno navrhovateľovi priznať iba to, čo reálne odporcovi bolo poskytnuté, bez navýšenia o úroky, poplatky a iné položky, ktoré v predmetnej zmluve neboli vôbec uvedené. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považuje návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 1.067,01 eur v celom rozsahu za nedôvodný, nakoľko odporca čerpal od navrhovateľa peňažné prostriedky spolu vo výške 2.069,82 eur, pričom však uhradil doposiaľ na danú zmluvu spolu sumu 3.681,09 eur, teda
viac než bol povinný z dôvodu vyššie deklarovanej „bezúročnosti“ a „bezpoplatkovosti“, navrhovateľovi zaplatiť. Z toho titulu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. K výroku č. II. súd uvádza nasledovné: Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Plne úspešným účastníkom v konaní bol odporca, keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Odporcovi preto prináleží právo na náhradu trov konania.
Odporca si uplatnil náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia celkom v sume 251,51 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 3 úkony právnej služby, a to:
1. prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci; 2. úkon právnej služby- podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k žalobnému návrhu); 3. úkon právnej služby- účasť na pojednávaní dňa 27.1.2016;
Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu proti navrhovateľovi náhradu trov konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia nasledovne:
a/ náhrada trov právneho zastúpenia z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 61,41 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,39 eur; 2. úkon právnej služby: podanie na súd vo veci samej- vyjadrenie k žalobnému návrhu podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 61,41 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,39 eur; 3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 27.1.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 61,41 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 8,58 eur;
Trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 209,59 eur.
c) náhrady DPH z :
odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 41,92 eur (20 % zo sumy 209,59 eur), a to v súlade s ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že právny zástupca odporcu je platiteľom DPH pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.
Celkové trovy konania, ktoré je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia činia sumu 251,51 eur.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi uvedené trovy konania vo výške vyčíslenej vo výroku tohto uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, rozhodol súd o náhrade trov konania medzi účastníkmi tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).