Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/115/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľa W. O., C. XX.XX.XXXX, D. S. B. A. B., M. S. O. XXX/XX, A. B., štátny občan SR, proti odporcom 1) B.. B. O., C. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, t.č. bytom Detský domov Mierova 1, Tornaľa, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odbor sociálnych vecí a rodiny a 2) U. O., C. XX.XX.XXXX, D. S. M., O. XXX/XX, štátna občianka SR, v konaní o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

U r č u j e s a , že navrhovateľ W. O., C. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého B. O.Č., C. XX.XX.XXXX matke U. O., C. XX.XX.XXXX.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 366,- € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom za začatie konania zo dňa 04.08.2014, ktorý bol súdu doručený dňa 06.08.2014, domáhal preverenia DNA voči mal. B. O., pričom uviedol, že s matkou maloletého U. O., bývalou manželkou, v čase, keď sa narodil mal. B. už nežili v spoločnej domácnosti a vôbec nemali žiadny pomer a nestretávali sa. Až v neskoršom období sa dozvedel, že má syna a že ho bývalá manželka neprávom uviedla do rodného listu ako otca maloletého. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ žiada súd o preverenie DNA, aby bola zistená pravda, že nie je biologickým otcom mal. B..

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, prečítaním znaleckého posudku a zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní dňa 18.12.2014 navrhovateľ uviedol, v čase keď sa maloletý B. narodil, sa už viac ako rok s manželkou nestýkal, nemali žiadne kontakty, mal založenú už novú rodinu. V kontakte neboli, preto je vylúčené, aby bol biologickým otcom maloletého B., napriek tomu, že v tom čase ešte právne manželmi boli. Ich manželstvo bolo rozvedené Okresným súdom Bratislava II, nespomínam si už presne v ktorom roku. Prvýkrát sa dozvedel o tom, že mám tohto syna B., ktorý ani nie je jeho synom, vtedy keď ho kontaktovala polícia, že našla jeho deti, boli niekde na moste opustené, dostavil sa tam, ale bol prekvapený, lebo vedel, že má len jedného syna s vtedajšou manželkou, a to W.. Maloletý B. bol vtedy ešte kojenec. Zobral si svojho biologického syna W.. B. si vtedy nechali, lebo sa im zdalo, že je chorý a vzhľadom na to, že on bol ešte kojenec, tak ho umiestnili do kojeneckého ústavu.

Odporkyňa na pojednávaní dňa 18.12.2014 uviedla, že s návrhom na zapretie otcovstva navrhovateľa súhlasí. Uviedla, že v čase narodenia maloletého B. boli ešte formálne manželmi s navrhovateľom, ale dlhšiu dobu už spoločne nežili. Spolužitie prerušili vtedy, keď mal starší syn W. približne 3 roky. Je teda vylúčené, aby navrhovateľ bol biologickým otcom maloletého B. O., pretože v čase pred narodením tohto

maloletého dieťaťa už ako manželia nežili. Otcom maloletého dieťaťa je pán U. T., s ktorým už 13 alebo 14 rokov nemá žiadny kontakt, sú to roky čo už spolu nežijú.

Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom Doc. RNDr. Vladimírom Ferákom z odboru genetiky, ktorý v závere Znaleckého posudku z odboru genetiky (odvetvie analýza DNA) č. 45/2015 uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať otcovstvo označeného muža (navrhovateľa) voči vyšetrenému dieťaťu za jednoznačne vylúčené, keďže v 11 z celkového počtu 16 vyšetrených systémov nemá označený muž alely, ktoré biologický otec dieťaťa musí mať.

Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZoR"), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 88 ods. 1 ZoR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Podľa § 85 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 86 ods. 1 ZoR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

Podľa § 87 ods. 1 ZoR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ napriek tomu, že v zmysle prvej zákonnej domnienky určenia otcovstva sa považoval za otca maloletého dieťaťa B. O. ako manžel matky, znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu vylúčené, preto súd jeho návrhu na zapretie otcovstva vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 66,- € a 300,- €, tj. 366,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.