Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/392/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX/X, O. o zaplatenie 4.667,05 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Q. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 4.667,05 € spolu s úrokom vo výške 250,99 €, úrokom z omeškania vo výške 5,44 €, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.918,04 € od 3.4.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania titulom súdneho poplatku sumu vo výške 295,- €, to všetko v mesačných splátkach po 200,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Dňa 10.6.2015 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu neuhradenú istinu vo výške 4.667,05 €, neuhradené úroky vo výške 250,99 €, neuhradené úroky z omeškania vo výške 5,44 €, úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy neuhradenej istiny vo výške 4.767,05 € od 3.4.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy neuhradenej istiny a úroku od 3.4.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca s ním uzatvoril dňa 24.10.2013 zmluvu č. 82110, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach do 25.10.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, preto bol listom zo dňa 2.4.2015 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do 12.4.2015. Odporca dlžnú sumu v plnej výške neuhradil, po vyhlásení predčasnej splatnosti čiastočne plnil svoj dlh sumou vo výške 100,- €. Ku dňu podania návrhu pohľadávka odporcu predstavuje sumu dlžnej istiny úveru vo výške 4.667,05 €, dlžných úrokov vo výške 250,99 €, dlžných úrokov z omeškania vo výške 5,44 €. Taktiež si uplatnil na zaplatenie zmluvný úrok ako aj úrok z omeškania počnúc od 3.4.2015 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie náhradu súdneho poplatku za návrh.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa i odporcu, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť na pojednávaní však ospravedlnili. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listín založených v spise a to výpisu z účtu, úverovej zmluvy, výzvy na predčasné splatenie úveru, druhej upomienky, vyčíslenia, všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 82110 zo dňa 24.10.2013 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 5.000,- €, ktorý sa zaviazal splácať mesačnými splátkami po 84,23 € s dobou splatenia 120 mesiacov počnúc od 25.11.2013 do 25.10.2023. Úroková sadzba bola medzi účastníkmi konania dohodnutá vo výške 15,90 % ročne, RPMN vo výške 19,01 % pri priemernej RPMN vo výške 18,84 %. Celkove sa odporca titulom úveru zaviazal uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 10.357,60 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Ako vyplynulo z výpisu z účtu za obdobie od 1.10.2013 do 31.10.2013 odporca čerpal úver vo výške 4.750,- € dňa 24.10.2013 (keď zo sumy poskytnutého úveru vo výške 5.000,- € bol odrátaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250,- €). Ako vyplynulo z písomného podania navrhovateľa zo dňa 2.4.2015, tento pre neplnenie zmluvných podmienok odporcom rozhodol o predčasnej splatnosti úveru, pričom odporcu vyzval na zaplatenie celého zostatku úveru vo výške 5.069,47 € do 12.4.2015.

Odporca v priebehu konania požiadal súd o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 200,- €.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., platného v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zo strany navrhovateľa bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi pravidelnými mesačnými splátkami. Odporca titulom poskytnutého úveru mal navrhovateľovi uhradiť 120 splátok po 84,23 €. Pre neplnenie zmluvných povinností odporcom, navrhovateľ písomným podaním zo dňa 2.4.2015 oznámil odporcovi, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a odporcu vyzval na splatenie celého dlhu z titulu úveru do 12.4.2015. Uvedené v priebehu konania zo strany odporcu namietané nebolo. Súd tak uzatvára, že úverová zmluva jej predčasným ukončením zanikla, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi lehotu na splnenie povinnosti zo zmluvy do 12.4.2015. Čo sa týka uplatneného nároku, súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zo strany navrhovateľa bol dôvodne uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 4.667,05 €, vyčísleného úroku vo výške 250,99 € ako aj úroku z omeškania vo výške 5,44 €. Keďže odporca neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že by dlžnú sumu titulom predčasne ukončeného zmluvného vzťahu navrhovateľovi uhradil, súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 4.667,05 € tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, keď navrhovateľ v tejto časti uplatneného nároku uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.767,05 € za obdobie od 3.4.2015 do zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný. Súd má za to, že navrhovateľ má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov predčasného ukončenia zmluvného vzťahu (ku ktorému došlo z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa zosplatnila v celom rozsahu. Vzhľadom aj na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, zosplatnením úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, stratil navrhovateľ právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Je nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Pokiaľ si účastníci zmluvného vzťahu nedohodnú čas, na ktorý sa úver poskytuje, vzniká veriteľovi právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci zmluvného vzťahu dohodnú úverové obdobie (čo je i daný prípad) a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádza do úvahy za obdobie po splatnosti úveru len nárok na úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom, pričom tento má sankčnú povahu. Podľa názoru súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci navrhovateľ pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu (z dôvodu porušovania zmluvných povinností odporcom) a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo odporcu k plateniu zmluvných úrokov aj po zosplatnení úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd návrh v časti uplatneného zmluvného úroku zamietol.

Je nepochybné, že odporca sa riadnym nezaplatením dlžnej sumy dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi i uplatnený úrok z omeškania z dlžnej sumy istiny a zmluvného úroku (vyčíslených ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 4.918,04 €) počnúc od 3.4.2015 do zaplatenia, ku ktorému dňu už odporca bol v omeškaní s plnením svojho dlhu, keď vo zvyšnej časti návrh zamietol. Úrok z omeškania bol zo strany navrhovateľa uplatnený v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľovi ako v konaní neúspešnému účastníkovi len v nepatrnej časti, priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 295,- €.

Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., keď vyhovel žiadosti odporcu o uloženie povinnosti plnenia v splátkach. Výšku určenej mesačnej splátky súd považoval za primeranú výške dlžnej sumy a dobe splatenia, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu podľa názoru súdu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.