Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/62/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 002 381, správca úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Košovská cesta 11B, 971 01 Prievidza, IČO: 36 707 376, zast. Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., advokát, so sídlom A. Kmeťa 357/1, 018 41 Dubnica nad Váhom proti žalovanému COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o., so sídlom Kysihýbelská 29, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 31 631 134, zast. Mgr. Erich Štepánek, advokát, so sídlom L. Svobodu 15, 969 01 Banská Štiavnica o zaplatenie 7.143,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -57 zo dňa 25. marca 2022 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. -57 zo dňa 25. marca 2022 potvrdzuje.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete žalobu zamietol. V druhej výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.11.2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.143,05 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 07.11.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu UNISTAV Bojnice spol. s r .o., IČO: 36 707 376 a žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený uznesením Okresného súdu Trenčín, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 05.04.2018. V Obchodnom vestníku zverejnenom dňa 15.02.2018 bol bývalou správkyňou konkurznej podstaty úpadcu zverejnený súpis majetku - oddelená podstata, v ktorom bola zapísaná pohľadávka v celkovej výške istiny 7.143,05 Eur z titulu zádržného z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX voči žalovanému. Žalobca vyzval listom dňa 22.04.2020 žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy, ktorý na výzvu odpovedal e-mailom zo dňa 27.04.2020 v ktorom uviedol, že sumu 7.143,05 Eur uhradil dňa 04.12.2019 v prospech účtu F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného voXX. Akoa.s. Podľa žalobcu tento účet však patrí tretej osobe, a to konateľovi úpadcu. Žalovaný v rozpore s ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „“) uhradil po dvoch rokoch od vyhlásenia konkurzu uvedenú sumu na bankový účet tretej osoby, ktorá žalobcovi uvedenú sumu neuhradila. V zmysle citovaného ustanovenia preto plnením počas konkurzu v prospech tretej osoby k zániku záväzku žalovaného nedošlo.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že všetky uvedené faktúry, resp. zádržné z nich, ktoré sú predmetom žaloby uhradil riadne a včas v prospech účtu úpadcu uvedeného na faktúrach dňom 04.12.2019. Nebolo povinnosťou žalovaného skúmať, či účet uvádzaný na faktúrach patrí alebo nepatrí úpadcovi, zmluva o dielo podľa žalovaného bola platná, žalovaný aj reálne svoje povinnosti plnil, pričom na základe preverovaní žalovaného banka kontaktovala konateľa úpadcu, ktorý deklaroval, že plnenie bolo poskytnuté riadne v súlade so zmluvou o dielo.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaným uvedený bankový účet nebol a nie je bankovým účtom úpadcu a k tomuto účtu správca úpadcu prístup nemá. Konateľ úpadcu, ktorému zrejme uvedený účet patrí, žalobcovi ako správcovi toto plnenie vyplatené žalovaným nevydal. Žalovaný previedol finančné prostriedky na účet tretej osoby, a to v čase keď vedel, resp. mohol vedieť, že na spoločnosť UNISTAV Bojnice spol. s r.o. bol už vyhlásený konkurz, čo vyplýva z dostupných údajov zverejnených v Obchodnom vestníku, ako aj z výpisu z Obchodného registra a zároveň z nich vyplývala aj informácia o príslušnom správcovi konkurznej podstaty, t. j. žalobcovi.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 03.01.2022 uviedol, že nemal žiadnu možnosť zistiť, či sa jedná alebo nejedná o účet úpadcu. Úpadca ako zhotoviteľ mal dispozičné právo meniť účet, na ktorý malo byť plnené, a to bez zmeny zmluvy. Poukázal na úpadcom vystavené faktúry, ktoré boli splatné v období od 28.06.2013 do 07.12.2013 a pokiaľ bol konkurz vyhlásený 08.11.2017 pri faktúrach K.6, XXXXXXX a XXXXXXX došlo k uplynutiu premlčacej doby ešte pred vyhlásením konkurzu, a teda vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na pretrhnutie premlčacej doby, keď táto uplynula ešte pred jeho vyhlásením. ŽaloX. Ziesol námietku premlčania vymáhaného nároku.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní konanom dňa 25.03.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná, pričom poukázal na znenie článku IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 zmluvy o dielo (ďalej aj „ZOD“) uzavretej medzi žalovaným a úpadcom z ktorých vyplýva, že pohľadávka zo zádržného nemohla byť splatná skôr ako uplynie záručná doba vo vzťahu k predmetnému dielu, pričom podľa čl. VIII. ZOD bola záručná doba stanovená na 60 mesiacov od odovzdania a prevzatia diela. Z uvedeného potom vyplýva, že počas behu záručnej doby s poukazom na čl. IV. ods. 8 ZOD žalovaný nemohol byť v omeškaní so zaplatením časti ceny diela zodpovedajúcej zádržnému. Do omeškania sa dostal až po uplynutí záručnej doby, pričom žalobca vychádzal z doby 60 mesiacov od splatnosti poslednej čiastkovej faktúry, ktorú predložil do spisu, t. j. až k dátumu 08.12.2018 sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky z titulu zádržného. Pretože pohľadávka úpadcu nebola splatná, neplynula ani premlčacia doba podľa (ďalej aj „“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalovaný zotrval na námietke, že uplatnený nárok je premlčaný, uviedol, že predmetná zmluva o dielo neobsahuje žiadne dojednanie o zádržnom a z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola fakturovaná príslušná časť ceny predmetného diela. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že pokiaľ v zmluve nie je dohodnutá výška zádržného, doba jeho trvania a ďalšie okolnosti, takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec nie je zrejmé, kedy by malo toto zádržné byť splatné. Namietal tiež, že nemal možnosť zistiť, či bankový účet uvedený vo faktúrach patrí úpadcovi a údaje v týchto faktúrach boli pre žalovaného záväzné. Podľa tvrdenia žalovaného na pojednávaní existuje aj dodatok k zmluve o dielo, kde bol uvedený iný účet zhotoviteľa, pričom podľa žalovaného zhotoviteľ, t. j. úpadca môže jednostranne meniť bankový účet, na ktorý žiada zaplatiť cenu diela.

7. Po vykonanom dokazovaní a vychádzajúc zo skutkových zistení dospel okresný súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

8. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca v pozícii zhotoviteľa a žalovaný v pozícii objednávateľa uzavreli zmluvu o dielo č. XX/XXXXXX/ISX (ďalej „ZOD“), v zmysle ktorej sa úpadca zaviazal pre žalovaného vykonať stavebné práce a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu týchto prác. Predmetnú zmluvu okresný súd posúdil podľa ustanovení o zmluve o dielo. Medzi stranami ďalej nebolo sporné, že úpadca vystavil faktúry č. XXXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, ktorými žalovanému fakturoval

cenu uskutočnených stavebných prác v zmysle predmetnej zmluvy o dielo podľa jednotlivých súpisov vykonaných prác. Z obsahu faktúr vyplýva, že sa jedná o čiastkové faktúry a samotný vznik práva úpadcu ako zhotoviteľa na zaplatenie uvedených častí ceny diela žalovaný nepopieral. Okresný súd uviedol, že v zmysle zmluvy bola splatnosť čiastkových faktúr 90 dní a predmetné faktúry boli splatné v období od 28.06.2013 do 07.12.2013. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný túto fakturovanú cenu stavebných prác neuhradil v celom rozsahu v lehote splatnosti uvedenej vo faktúrach.

9. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal aj so spornou úhradou uplatnenej sumy žalovaným na účet, ktorý v čase úhrady nepatril úpadcovi. Poukázal na číslo účtu úpadcu uvedené v zmluve o dielo - XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Z. na účet uvedený v troch faktúrach č. XXXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, kde bolo číslo účtu zhotoviteľa uvedené - XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo VÚB, a.s., pričom vo faktúre č. XXXXXXX bolo číslo účtu zhotoviteľa uvedené - XXXXXXXXXX/XXXX vedený vo D., a.s. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcom uplatnená suma 7.143,05 Eur predstavujúca nezaplatenú časť ceny diela fakturovanú uvedenými faktúrami bola uhradená žalovaným dňa 04.12.2019 na bankový účet č. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t. j. na účet uvedený vo vyššie uvedených troch faktúrach, ale odlišný od účtu uvedeného vo faktúre č. XXXXXXX. Okresný súd zdôraznil, že ešte pred touto úhradou dňa 08.11.2017 bol na majetok úpadcu ako zhotoviteľa vyhlásený konkurz a teda žalovaný plnil nezaplatenú časť fakturovanej ceny diela po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ako zhotoviteľa. Poukázal na ust. podľa ktorého mal žalovaný po vyhlásení konkurzu plniť svoj dlh správcovi. Podľa žalobcu sa však takto vykonaná úhrada žalovaným zo dňa 04.12.2019 do jeho dispozičnej sféry nedostala, pretože tento bankový účet nepatril úpadcovi. Toto tvrdenie podľa okresného súdu nebolo vyvrátené. Okresný súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že uvedená úhrada dlhu žalovaným dňa 04.12.2019 nemala za následok zánik záväzkov žalovaného voči úpadcovi vzhľadom na ustanovenia , pretože žalovaný po vyhlásení konkurzu, ktoré údaje sú verejne prístupné, bol oboznámený s vyhlásením konkurzu, ako aj s jeho účinkami a je možné od neho spravodlivo žiadať vzhľadom na publicitu zverejnenia vyhlásenia konkurzu a z toho vyplývajúce účinky, aby plnil v prospech správcu a za tým účelom s ním komunikoval za účelom zistenia správnych platobných údajov. Podľa okresného súdu na túto zákonnú povinnosť plniť po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu záväzky voči úpadcovi k rukám správcu podľa nie je možné rezignovať len s poukazom na rozsah podnikateľskej činnosti, ktorá je spojená s priebežným uhrádzaním mnohých záväzkov rôznym obchodným partnerom.

10. Z napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že okresný súd sa zaoberal aj vyhodnotením žalovaným vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku. Poukázal na dohodnutú splatnosť čiastkových faktúr v lehote 90 dní podľa ZOD, pričom uvedené faktúry boli splatné v dňoch 28.06.2013, 09.08.2013, 21.08.2013 a 07.12.2013. Žalovaný časť z takto fakturovanej ceny stavebných prác z každej z uvedených faktúr v lehote splatnosti neuhradil. Okresný súd uviedol, že podľa žalobcu nezaplatená časť fakturovanej sumy uplatnená v konaní mala predstavovať tzv. zádržné, t.j. žalovaný sa v skutočnosti po uplynutí lehoty splatnosti faktúr nedostal do omeškania s ich zaplatením. Okresný súd zhrnul, že tzv. zádržné predstavuje v stavebnej praxi inominátny zabezpečovací prostriedok, ktorý môže vzniknúť výlučne na základe zmluvy a predstavuje časť ceny diela, ktorú má objednávateľ právo na základe zmluvy zadržať za účelom zabezpečenia svojich práv, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť na základe zmluvy alebo zo zákona a jedná sa vlastne o dohodu o predĺžení splatnosti časti ceny diela a spôsobe jej využitia. Tento inštitút teda vyžaduje dohodu o lehote, počas ktorej je objednávateľ oprávnený zadržiavať časť ceny diela, dohodu o sume, ktorú je oprávnený zadržiavať a vymedzenie rozsahu práv, ktoré zádržné zabezpečuje.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca poukazoval na znenie čl. IV. ods. 8 ZOD, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom zadržať zaplatenie zádržného podľa tejto dohody, pričom sa nedostáva do omeškania s ich zaplatením. Podľa okresného súdu v tomto zmluvnom ustanovení, ani na žiadnom inom mieste predmetnej zmluvy o dielo nie je uvedená výška zádržného. V samotných čiastkových faktúrach nie je o zádržnom žiadna zmienka, je v nich uvedená len fakturovaná cena stavebných prác a lehota jej splatnosti. Okresný súd súhlasil so žalovaným, že v tomto smere je uvedené zmluvné ustanovenie o zádržnom neurčité. Žalovaný nezaplatil časť fakturovanej ceny diela v lehote splatnosti, pričom pokiaľ by sa aj u nezaplatenej časti malo jednať o zádržné, nie je vôbec zrejmé, či bol oprávnený zadržať celú nezaplatenú čiastku alebo len jej časť a v akej výške. Podľa okresného súdu tiež nie je zrejmé, dokedy

mal byť žalovaný oprávnený zadržiavať časť ceny diela a teda nebyť v omeškaní s jej zaplatením. Čl. IV. ods. 8 ZOD stanovuje dobu trvania zádržného do konečného vysporiadania uvedených nárokov a ich vyúčtovania objednávateľom, teda relatívne neurčito v závislosti od konkrétnych skutkových okolností, ktoré nastanú počas trvania zmluvného vzťahu. Okresný súd dospel k záveru, že v konaní nebolo nijako preukázané a ani tvrdené, či vôbec a kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, či bola vystavená záverečná faktúra, či žalovanému vznikli niektoré zo v zmluve uvedených nárokov, na zabezpečenie uspokojenia ktorých by malo zádržné slúžiť, či si nejaké takéto nároky vyúčtoval a pod. Podľa okresného súdu nie je možné sa bez ďalšieho stotožniť s tvrdením žalobcu, že pohľadávka zo zádržného mala byť splatná až po uplynutí záručnej doby vo vzťahu k predmetnému dielu, pretože ustanovenie, z ktorého by takáto doba trvania zádržného bez pochybností vyplývala, zmluva o dielo neobsahuje. Okresný súd poukázal na to, že civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalobca bol o skutočnosti, že žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, oboznámený od 17.01.2022, kedy bolo jeho právnemu zástupcovi doručené príslušné vyjadrenie žalovaného, pričom nenavrhol vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Žalovaný nezaplatil časť fakturovanej ceny diela v lehote splatnosti a okresný súd nemal preukázané, že toto učinil po práve, teda na základe vzájomnej dohody s úpadcom ako zhotoviteľom, a to jednak čo do výšky nezaplatenej sumy, ako aj čo do doby trvania tohto zadržania časti ceny diela. Okresný súd doplnil, že pokiaľ by žalovaný nezaplatenú časť ceny diela oprávnene zadržiaval aj ku dňu vyhlásenia konkurzu (táto oprávnenosť však preukázaná nebola), stala by sa splatnou vyhlásením konkurzu v zmysle .

12. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie zvyšnej časti ceny diela, ktorú úpadca fakturoval žalovanému predmetnými faktúrami, pričom nemal preukázané, že by žalovaný bol oprávnený v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm, navyše práve vo výške, v ktorej ju nezaplatil. Okresný súd preto vychádzal z lehoty splatnosti príslušných častí ceny diela dohodnutej v zmluve, ktorá sa premietla do lehoty splatnosti uvedenej v predmetných faktúrach, ktoré boli splatné v období od 28.06.2013 do 07.12.2013. Podľa okresného súdu samotné začatie konkurzného konania, vyhlásenie konkurzu, ani zapísanie pohľadávok úpadcu do súpisu majetku pri konkurze vyhlásenom podľa druhej časti nemá žiadny vplyv na beh premlčacej doby vo vzťahu k týmto pohľadávkam, ktorá začala plynúť pred vyhlásením konkurzu. Okresný súd teda dospel k záveru, že žalobcom uplatnená peňažná suma bola splatná v roku 2013 a keďže premlčacia doba v obchodnoprávnych vzťahoch je štvorročná a žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania, pokiaľ bola žaloba podaná na súd dňa 05.11.2021, uplatnený nárok je premlčaný a okresný súd žalobu zamietol.

13. Vzhľadom na to, že okresný súd žalobu zamietol, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa zásady úspechu a v zmysle žalovanému priznal ako strane úspešnej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , a . V odvolaní citoval bod 16., 18., 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

15. Napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávne právne posúdenie v bode 21. a 22. jeho odôvodnenia s tým, že pri výklade ustanovení zmluvy o dielo mala byť súdom uprednostnená ústavnoprávna preferencia platnosti pred preferenciou neplatnosti zmluvy a zmluvných ustanovení. Podľa žalobcu okresný súd v bodoch 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne právne posúdil neurčitosť zmluvy o dielo pri právnom inštitúte zádržného. Okresný súd nesprávne právne posúdil tieto nesporné skutočnosti medzi stranami o dohodnutom zmluvnom zádržnom bez akéhokoľvek právneho návrhu podaného ktoroukoľvek stranou sporu. Odkázal v tejto súvislosti na nález Ústavného súdu SR sp.zn. -29 zo dňa 03.07.2008. Zdôraznil preferenciu platnosti ustanovení zmluvy o dielo o zádržnom. Pri bremene tvrdenia namietal, že žalovaný až do pojednávania dňa 25.03.2022 nikdy netvrdil žiadnu zo skutočností odôvodňujúcich neplatnosť a/alebo dokonca nulitnosť ustanovení zmluvy o dielo o zádržnom, a to z akéhokoľvek dôvodu, resp. tvrdil opak. Právna argumentácia o neplatnosti ustanovení o zádržnom v zmluve o dielo bola žalovaným substancovaná až na pojednávaní 25.03.2022, a to v rozpore s predošlou argumentáciou žalovaného, pričom žalobca toto v celom rozsahu poprel. Nedôvodná argumentácia žalovaného, ktorá bola v rozpore s jeho predošlými právnymi a faktickými tvrdeniami bola

osvojená v odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.03.2022 vo svojom vyjadrení právne ani fakticky neodôvodnil, prečo by mali byť ustanovenia o zádržnom neplatné, a preto nebolo zo strany žalobcu po popretí takéhoto skutkového tvrdenia žalovaného potrebné viac preukazovať opak, keď žalovaný nepredložil ani nedoložil akékoľvek podporné tvrdenia ani dôkazy a len skonštatoval svoje ničím nepodložené tvrdenie. Podľa žalobcu až následne v rámci záverečnej reči v zmysle žalovaný namietal, že v zmluve o dielo nie je dohodnutá výška zádržného, doba jeho trvania a ďalšie okolnosti a potom takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec v ňom nie je zrejmé, kedy by malo toto zádržné právo byť splatné. Žalovaný v záverečnej reči poukázal aj na to, že z tohto dôvodu má za to, že námietka premlčania, ktorú uplatnil je dôvodná a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K tomuto tvrdeniu žalovaného sa už žalobca nemohol objektívne vyjadriť, žalovaný uviedol nové skutočnosti, ktoré v predošlom súdnom konaní vôbec neodzneli a na ktoré okresný súd nemal vzhľadom na ich procesné uvedenie až na záver v zhrnutí návrhov a doplnení žalovaného prihliadnuť. Žalobcovi preto bola upretá objektívna možnosť adekvátnym procesným zareagovať na takéto nové skutočnosti. Podľa žalobcu preto skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevyplývajú zo žiadneho dovtedy predloženého, tvrdeného alebo vykonaného dokazovania a teda tvrdené skutočnosti súdom prvej inštancie nereflektujú na právnu argumentáciu žalovaného v súdnom konaní. Žalobca v odvolaní uviedol, že popiera predmetné skutkové tvrdenia a právne závery okresného súdu, ako aj tvrdenia žalovaného, ako aj ich vzájomnosť, keď súd rozhodol svojvoľne bez predošlého tvrdenia žalovaného, resp. bez adekvátneho odôvodnenia takéhoto tvrdenia žalovaného.

16. Žalobca ďalej v odvolaní namietal účelovosť tvrdení žalovaného k neplatnosti ustanovení zmluvy o dielo o zádržnom. Podľa žalobcu si žalovaný vo svojich podaniach obsahovo logicky protirečí, pričom okresný súd tento obsah nesprávne vykladá v jeho neprospech. Poukázal na vyjadrenie žalovaného na pojednávaní, v ktorom žalovaný uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení, zotrváva na námietke premlčania s tým, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o zádržnom a je preto potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola fakturovaná príslušná časť ceny predmetného diela. Tieto tvrdenia podľa žalobcu sú v rozpore s predchádzajúcim vyjadrením žalovaného v odpore, ako aj s faktickým konaním žalovaného. Žalobca odkázal na tvrdenia v odpore, kde žalovaný uvádzal tri skutočnosti, ktoré následne okresný súd vykladal opačne v neprospech žalobcu. Žalovaný v odpore správne pomenoval právny inštitút zádržného dohodnutý v zmluve o dielo, tento nerozporoval ako uplatnenie si zmluvne dohodnutého inštitútu zádržného, naopak tvrdil, že na základe takto dohodnutého právneho inštitútu zmluvný záväzok plnil, avšak na nesprávny účet a teda nerozporoval právny titul uplatnenej pohľadávky, ktorým bolo zádržné. V odpore ďalej žalovaný uviedol, že plnil žalobcom uplatnenú pohľadávku zo zádržného žalovanému riadne a včas, čím opätovne v ďalšej argumentácii tomuto tvrdeniu odporuje. Predošlá právna argumentácia žalovaného nespochybňovala splatnosť ani správnosť a včasnosť plnenia poskytnutého žalovaným, naopak potvrdzovala tvrdenia žalobcu. Žalobcom uplatnené pohľadávky nemali byť vykladané ako premlčané, pretože žalovaný nepreukázal a ani nerozporoval, že by táto skutočnosť mala byť sporná. Úhradou dlžnej sumy na účet tretej osoby v čase, keď ju žalovaný už považoval za premlčanú, potvrdzuje žalovaný svojim konkludentným konaním správnosť v tvrdených skutočnostiach žalobcu. Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie nesprávne interpretoval skutočnosti týkajúce sa doby a samotnej splatnosti ako aj zmeny, ktoré nastali v právnej argumentácii na strane žalovaného, ktorý účelovo upravoval svoju právnu argumentáciu. Sám žalovaný navyše predložil ako dôkaz zmluvu o dielo uzavretú medzi ním a úpadcom č. XX/XXXXXX/ISX o ktorej uviedol, že sa jedná o platný úkon, na základe ktorého aj plnil. Výslovne uviedol, že tento úkon je platný, čím potvrdil žalobcom tvrdenú skutočnosť o nespornosti tohto dvojstranného právneho úkonu ako celku a okresný súd mal tento úkon vykladať ako nesporný pre obidve strany v celom svojom obsahu a nemal svojvoľne riešiť spornosť ustanovení, ak nebola takáto spornosť stranami ani navrhnutá a už vôbec nie preukázaná. Žalovaný v odpore nenamietal neplatnosť zmluvných ustanovení o zádržnom. Nenamietal ani neplatnosť alebo nulitnosť zmluvne dojednaných ustanovení o zádržnom a žalobca mal preto za to, že táto skutočnosť sporná nie je.

17. Žalobca v odvolaní namietal, že právne a faktické skutočnosti uvádzané žalovaným, na ktoré okresný súd prihliadol v napadnutom rozhodnutí sú výlučne v zhode s tvrdením žalovaného, ktoré boli neodôvodnené a ktoré žalobca skutkovo v celom rozsahu poprel, resp. kopírujú záverečné vyjadrenia žalovaného v záverečnej reči, čo je z procesného hľadiska neprípustné. Z právneho inštitútu zhrnutia návrhu a vyjadrení k dokazovaniu podľa je zrejmé, že strana sporu v danom prípade nemá predkladať nové alebo zmenené návrhy ani dôkazy, ale má zhrnúť tie návrhy a dôkazy, ktoré v rámci svojho procesnoprávneho postavenia uplatnila v predošlom súdnom konaní a to vecne odôvodnené,

nestačí len spomenúť a následne v zhrnutí doplniť podstatné skutočnosti, ako to vykonal žalovaný na pojednávaní dňa 25.03.2022. Podľa žalobcu je takéto konanie žalovaného v hrubom rozpore s princípom podľa článku 5 , keď žalovaný zneužil svoje procesné postavenie ako strany posledne vyjadrujúcej sa a svoje návrhy a argumenty aplikoval voči žalobcovi v takom procesnom štádiu konania, kedy žalobca nemal akúkoľvek objektívnu procesnú možnosť vyjadriť sa k týmto novým a zmeneným skutočnostiam uvádzaným žalovaným. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že nie je zrejmé, prečo považoval výšku zádržného za spornú, keď táto skutočnosť bola vyjadrením žalobcu v odpore potvrdená a vyplývala aj z totožnej úhrady žalovaného na účet tretej osoby, čo žalovaný ani nikdy nespochybňoval, až v záverečnej reči.

18. Podľa žalobcu sa okresný súd zaoberal skutkovými a právnymi otázkami v merite veci nad rozsah jeho kompetenčnej oprávnenosti ako nestranného všeobecného súdu vo viacerých nenavrhovaných výlučne súdom vytvorených spornostiach. Okresný súd nesprávne právne posúdil za sporné skutočnosti, ktoré v skutočnosti medzi stranami neboli nikdy sporné, dokonca ani neboli navrhované za sporné, ako ani neboli dôkazmi preukázané za sporné. Zdôraznil, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada vždy len cez vedomosť o skutočnosti jemu známej z vykonaného dokazovania a nehľadá ju nad rámec tvrdení strán sporu, nie je jeho úlohou vlastnými úvahami nahradiť vôľu strán, pokiaľ určité skutočnosti strany sami nerozporujú, ak nejde o zjavný postup zodpovedajúci obchádzaniu zákona alebo neplatnosť, ktorá je zjavná prima facie (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31.05.2018).

19. Žalobca ďalej v odvolaní namietal výklad ďalších nesporných skutočností zo strany okresného súdu v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorý súd urobil bez toho, aby boli tieto skutočnosti sporné zo strany žalovaného. Vytýkal záver okresného súdu o neurčitosti ustanovení zmluvy o dielo o zádržnom, keď v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol: „....že v tomto smere je uvedené zmluvné ustanovenie o zádržnom neurčité“, a to napriek tomu, že žalovaný nikdy v konaní netvrdil, že by ustanovenia o zádržnom v zmluve o dielo mali byť posudzované ako neurčité a pojem neurčitosti v súvislosti so zmluvnými ustanoveniami žalovaný ani neuvádzal.

20. Ďalej uviedol, že nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k potrebe skutkovo spochybňovať oprávnenosť právne uplatneného nároku na zádržné uplatnené zo strany žalobcu. Žalovaný nespochybnil akýmkoľvek spôsobom časť alebo celok pohľadávky žalobcu vo vzťahu k samotnému právnemu titulu zádržného podľa zmluvy o dielo. Žalovaný od počiatku popieral pohľadávky žalobcu výhradne z dôvodu úhrady dlžnej sumy na účet tretej osoby, avšak nie vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky alebo k časti výšky uplatnenej pohľadávky, ani vo vzťahu k samotnému dôvodu oprávnenosti takejto pohľadávky. Nie je potom zrejmé, na základe čoho okresný súd sám rozporoval výšku uplatnených pohľadávok z titulu zádržného, keď žalovaný sám plnil z tohto titulu a v konkrétnej sume tretej osobe, čím potvrdil nespornosť a správnosť žalobcom tvrdených skutočností. Podľa žalobcu oprávnenosť zadržiavania pohľadávok z titulu zádržného, vzhľadom na absenciu tvrdenia spornosti strán sporu, nemôže byť posúdené ako sporné okresným súdom, keď to žiadna zo strán ani len netvrdila a nepreukázala.

21. Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd rozporoval časový úsek trvania právneho nároku žalovaného na zádržné. Žalobca odkázal vo svojich vyjadreniach na čl. IV ods. 8 v spojený s čl. VIII ods. 8 a 9 ZOD, ktoré boli okresným súdom citované v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný nerozporoval ustanovenia o zádržnom zo Zmluvy o dielo a z týchto ustanovení gramatickým, systematickým, logickým výkladom vyplývalo, že počas záručnej doby mal žalobca znášať povinnosti, ktoré mu neumožňovali uplatnenie nároku zo zmluvne dohodnutých ustanovení o zádržnom podľa Zmluvy o dielo. Keďže podľa žalobcu suma nároková v tomto súdnom spore sa zhoduje s prípadnou konečnou faktúrou a zhodovala sa s právnym nárokom vyplývajúcim z jednotlivých čiastkových faktúr je zrejmé, že záručná doba ovplyvňujúca splatnosť a ponechávajúca povinnosť žalobcu ovplyvňujúce možnosť uplatnenia nároku zo zmluvne dohodnutého zádržného mohla začať plynúť najskôr v deň vystavenia poslednej čiastkovej faktúry, čo žalobca na pojednávaní 25.03.2022 aj uviedol. Až po uplynutí 60 mesiacov, kedy bol žalobca povinný znášať svoje zmluvne dohodnuté povinnosti, mohla začal plynúť splatnosť na zádržné a s tým spojená premlčacia doba uvádzaná žalovaným. Uvedené nebolo zo strany žalovaného akýmkoľvek spôsobom vyvrátené ani namietané. Túto skutočnosť okresný súd ignoroval, keď sa vyjadril, že v zmluve o dielo sú jednotlivé zmluvné inštitúty upravené relatívne neurčito, čo však žalovaným navrhované nebolo.

22. Žalovaný poukázal aj na to, že okresný súd vyjadril potrebu preukázania skutočností (prevzatie a odovzdanie diela, vystavenie záverečnej faktúry, vznik niektorých nárokov v zmluve uvedených na zabezpečenie uspokojenia, ktorým by malo zádržné slúžiť, či si nejaké takéto nároky vyúčtoval žalovaný), ktoré pre preukázanie prekážky plynutia splatnosti neboli nutné a neboli ani procesne navrhnuté. Pokiaľ súd prvej inštancie v konaní odkazoval na prejednaciu zásadu v súdnom spore, podľa žalobcu bola táto zásada vytýkaná výhradne voči nemu.

23. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania poukázal na to, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 17.01.2022 uplatnil námietku výlučne voči skutočnostiam týkajúcich sa konkurzného konania a nie v súvislosti s neplatnosťou, neurčitosťou, resp. nulitnosťou ustanovení o zádržnom v zmluve o dielo. Navyše okresný súd odignoroval skutočnosť, že žalovaný uplatnil námietku premlčania výlučne voči faktúre č. XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX bez uplatnenia voči faktúre č. XXXXXXX, čím opätovne okresný súd konal nad rozsah kontradiktórnosti medzi sporovými stranami, t.j. súd považoval za premlčaný aj nárok z faktúry č. XXXXXXX bez toho, aby námietka premlčania voči takémuto nároku bola vznesená.

24. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nikdy v kontradiktórnom konaní nevykladal a neodôvodnil, prečo by mali ustanovenia ZOD o zádržnom byť neplatné, nulitné alebo prečo by ho nemali zaväzovať. Poukázal v tejto súvislosti na aplikovateľný výklad contra preferentem, ktorý dopĺňa výkladové pravidlá podľa . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.11.2017 sp. zn. , na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28.04.2011 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -25 zo dňa 19.07.2008. Podľa žalobcu žalovaný mohol v procese uzatvárania zmluvy diktovať a aj diktoval v prevažnej miere zmluvné pravidlá uvádzané v ZOD, vrátane ustanovení o zádržnom. Ak dohodol ustanovenia o zádržnom v neurčitej podobe, keď po celý čas zmluvného vzťahu čerpal výlučne výhody, nemôže byť výklad takýchto ustanovení neplatný alebo nulitný s odvolaním sa na neurčitosť, ktorá ani nebola namietaná. Procesne teda žalovaný neplatnosť zmluvy nenamietal, žalobca neporušil svojim konaním žiadne právnu povinnosť a ani obsah ustanovení o zádržnom neodporuje právnej úprave.

25. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal dôkaz navrhnutý samotným žalovaným, a to predložením dodatku k Zmluve o dielo č. XX/XXXXXX/ISX.

26. Ďalej vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd sa vôbec nezaoberal argumentačnou zmenou zo strany žalovaného vo vzťahu k podstatným skutočnostiam zmluvného vzťahu, ignoroval skutkový stav navrhnutý žalobcom, zameral sa výlučne na otázku premlčania právneho nároku, kde súd nad rámec spornosti medzi stranami sporu konal len z dôvodu preukaznosti skutočnosti o premlčaní. Okresným súdom konštatované skutočnosti sú nad rozsah navrhovaný stranami sporu a vo vzťahu k dôvodnosti premlčania pohľadávok, ako ani k dôvodnosti akejkoľvek preukaznosti v dokazovaní zakladajúce premlčacie dôvody nebolo zo strany okresného súdu kvalifikovane možné dospieť k takémuto záveru o premlčaní pohľadávok žalobcu. Okresný súd na základe nesporných skutočností vyplývajúcich zo zmluvy o dielo mal v otázke premlčania dispozične konať len na základe takých skutočností, ktoré boli stranami navrhované, resp. ktoré boli predmetom procesnoprávneho útoku a procesnoprávnej obrany sporových strán. Ak teda žalovaný nenavrhol, neodôvodnil, nepreukázal neplatnosť alebo nulitnosť zmluvných ustanovení o zádržnom vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, súd mal vychádzať zo skutkového stavu, ktorý bol medzi stranami zrejmý, keď ustanovenia o zádržnom neboli medzi stranami sporné, resp. nebol preukázaný opak a nemal svojvoľne dopĺňať skutkový stav v merite veci v rámci kontradiktórneho konania medzi stranami sporu. Pretože okresný súd vychádzal zo skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania, považoval niektoré skutočnosti sám za sporné napriek tomu, že žalovaný nepredložil akúkoľvek právnu argumentáciu smerujúcu k vzniku takejto otázky, resp. spornosti, zaťažil napadnutý rozsudok znakmi arbitrárnosti, neurčitosti, zmätočnosti v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a rovnosťou strán sporu. Takýmto postupom podľa žalobcu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu je preto napadnuté rozhodnutie arbitrárne a svojvoľné, okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, s otázkou premlčania, rozsahom premlčania, momentom začatia plynutia premlčacej doby, s preferenciou platnosti, s nespornosťou zhodne tvrdených skutočností procesných strán sporu, zmenou právnej argumentácie žalovaného, s rozsahom a dôvodnosťou procesnej obrany a procesného útoku na strane žalovaného, s procesnou možnosťou uvedenia skutočností o neplatnosti a nulitnosti z procesnoprávneho hľadiska,

so vzájomnou súvislosťou medzi jednotlivými skutočnosťami, ako aj v samotných celkoch v jednotlivých skutočnostiach, čím je napadnutý rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 06.06.2022. V ňom uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. Poukázal na to, že vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania sa jej žalovaný dovolal v rámci dupliky. Premlčania sa môže dovolať v každom štádiu konania a aj v prípade odvolacieho konania. Súd prvej inštancie preto správne námietke premlčania vyhovel. Poukázal na to, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, z predloženej zmluvy o dielo odvodzuje svoje nároky na úhradu zádržného, pričom však nešpecifikoval výšku zádržného, ani čas a právny dôvod jeho uvoľnenia. Žalobca v priebehu pojednávania zotrval na svojich tvrdeniach o existencii dohodnutého zádržného bez toho, aby akokoľvek špecifikoval obsah takejto dohody, ktorá z písomného znenia zmluvy o dielo nevyplývala a nepredložil žiadny iný dôkazný prostriedok podporujúci či potvrdzujúci jeho tvrdenia.

28. Podľa žalovaného jeho stanovisko na pojednávaní a v záverečnej reči bolo právnym posúdením predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a neexistoval žiaden dôvod, aby žalovaný právne posúdenie dôkazov žalobcu prezentoval skôr, ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené. Naopak bolo na žalobcovi, aby prípadné dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku riadne a včas predložil v takom rozsahu, aby dôvodnosť a preukaznosť jeho nároku nebola spochybniteľná. Ak tak neurobil, žalovaný posudzoval len to, čo bolo obsahom spisu. Súd nemá v rámci koncentrácie vyšetrovaciu právomoc a pokiaľ žalobca odôvodňoval oprávnenosť, resp. existenciu pohľadávok v určitom časovom rámci od platného a nespochybniteľného zmluvného dojednania, ktoré takým nebolo, potom je postup súdu, ktorý dal za pravdu žalovanému a posúdil začiatok plynutia premlčacej doby splatnosťou faktúr, správny, pretože žalobca nepreukázal opak. Žalovaný preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

29. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 30.06.2022. V ňom uviedol, že žalovaný generalizuje námietku premlčania, ktorá bola uplatnená len voči časti nároku, žalovaný odkazuje na rozhodnutie súdu, ktoré nezohľadňuje spornosť a nespornosť skutočností v súdnom konaní, ako súd tak aj žalovaný prikladajú právnu váhu skutočnosti, že zmluvné ustanovenia o zádržnom sú neplatné napriek tomu, že žiadna zo strán sporu to netvrdila. Zopakoval pôvodné tvrdenie žalovaného o platnosti zmluvy, zopakoval aj vykonanie úhrady žalovaným na účet tretej osoby a zopakoval, že námietku neplatnosti uplatnil žalovaný až v záverečnej reči. Zopakoval tiež skutočnosť, že vzhľadom na takúto procesnú situáciu žalobca nemal dôvod preukazovať skutočnosti, ktoré boli nesporné. Odkázal v tejto súvislosti na znenie , a tvrdil, že okresný súd nesprávne vyhodnotil nové skutočnosti uplatnené žalovaným v záverečnej reči, ktoré nereflektovali na predošlý skutkový a právny stav. Odkázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 03.12.2020. Nesúhlasil s vyjadrením žalovaného, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, poukázal opätovne na to, že žalovaný v súdnom spore ani skutkovo, ani právne nerozporoval a nepreukázal, že by ustanovenia zmluvy o dielo mali byť sporné a opätovne poukázal na zmenu v tvrdeniach žalovaného až v záverečnej reči. Pokiaľ to bol žalovaný, ktorý k odporu predložil zmluvu o dielo, o ktorom dôkaze vyhlásil, že je v celom rozsahu platný a následne bez odôvodnenia a skutkového podloženia navyše procesne neprístupným spôsobom v záverečnej reči uplatnil výhradu neplatnosti zmluvných dojednaní v ustanovení o zádržnom, takéto konanie zo strany žalovaného je neprípustné. Zopakoval, že žalobca včas a relevantne preukázal svoje tvrdenia o existencii nároku a konanie žalovaného je procesne tendenčné. Poukázal aj na právnu kvalifikáciu inštitútu zádržného odkazom na dielo Patakyová M. a kolektív: , Komentár, 1. vydanie, Bratislava, C. H. Beck, 2022, str. 1538, podľa ktorého v prípade dohodnutia podmienok uvoľnenia zádržného do ich splnenia pohľadávka na úhradu časti diela nevzniká, keďže nie je dopredu isté, či budú podmienky na jeho úhradu splnené. Jednou z podmienok môže byť aj uloženie času, napr. uplynutie záručnej doby, tzv. doložka času. Citovaný komentár sa zaoberal rozdielom pri posudzovaní inštitútu zádržného, t.j. či sa jedná o odloženie splatnosti ceny diela alebo či takáto dohoda o zádržnom v dohodnutom rozsahu predstavuje vznik práva na zaplatenie ceny diela. Podľa žalobcu si zmluvné strany takéto odkladacie podmienky stanovili a žalovaný nemôže legitímne požadovať námietku premlčania, pretože zo zmluvného záväzku vyplýva, že premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku nemohla uplynúť vzhľadom na zrozumiteľné a nesporné znenie zmluvne dohodnutých ustanovení obsahujúcich časové doložky v čl. IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD, na ktoré žalobca poukazoval a žalovaný ich vecne ani právne nerozporoval.

30. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.07.2022. V ňom uviedol, že netvrdil, že zmluva o dielo nie je platnou zmluvou. V prípade neurčitosti konkrétnych dojednaní sa nestáva neplatnou celá zmluva. Podľa žalovaného však časť zmluvy týkajúca sa zádržného je neurčitá. Nie je možné z nej vyvodiť závery prezentované žalobcom. Žalovaný namietal tvrdenie žalobcu, že žalovaný argumentoval neurčitosťou zmluvy až v záverečnej reči. Žalovaný už v prvom prednese na pojednávaní jasne uviedol, že námietky premlčania uplatnenej v písomnom podaní pred vyvolaním veci sa naďalej domáha, pričom jasne uviedol, že zmluva o dielo neobsahuje také ustanovenie, o aké opiera žalobca svoje tvrdenie a preto je potrebné premlčanie posudzovať podľa splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach. Žalovaný neuvádzal, že premlčaná je len časť nároku. Uvádzal, že minimálne časť nároku je premlčaná, čo vychádzalo z dátumu vyhlásenia konkurzu, pričom s ohľadom na dátum zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku by bol premlčaný celý záväzok, aj keby z akéhokoľvek dôvodu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Bolo na žalobcovi, aby takýto prostriedok procesnej obrany žalovaného spochybnil a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Keďže zmluva o dielo nepreukazovala tvrdenia žalobcu, jeho tvrdenia je možné považovať za prostriedok procesného útoku, avšak nie za relevantný dôkaz. Nie je pochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho záväzku, nakoľko faktúry neuhradil v lehote splatnosti. Žalobca si mal uplatniť nárok tak, aby nedošlo k ich premlčaniu. Navyše aj premlčaný záväzok je možné plniť. Z času plnenia tohto záväzku však nie je možné vyvodiť, že zádržné malo byť splatné po uplynutí záručnej doby. Toto mohlo byť splatné po kolaudácii, do 3 dní od odovzdania diela bez vád a nedorobkov a pod. Práve neexistencia jasnej, určitej a presnej dohody o zádržnom má za následok neplatnosť ZOD v tejto časti. Žalobca ani len nenavrhol doplnenie dokazovania na preukázanie svojho nároku po uplatnení procesnej obrany žalovaným, keďže tento nedisponoval inými dôkazmi preukazujúcimi jeho nároky a ním predložené dôkazy neumožnili vyvodenie iného záveru, ako to urobil okresný súd. Žalovaný preto v záverečnej reči iba zhrnul už uvedené.

31. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 10.08.2022. Podľa neho žalovaný si v tomto podaní opätovne protirečí s predchádzajúcimi svojimi podaniami a neodôvodňuje, prečo nespochybňoval zmluvu o dielo skôr, ale až v záverečnej reči. Žalovaný sa podľa žalobcu nemôže dožadovať neplatnosti alebo neurčitosti platne dohodnutých zmluvných ustanovení, na základe ktorých vedome konal a nemôže požadovať, aby súd automaticky bez kvalifikovanej a právne odôvodnenej reakcie v zmene argumentácie prihliadol na neskorú, zmätočnú, nekonzistentnú požiadavku týkajúcu sa neplatnosti alebo neurčitosti zmluvných dojednaní, a to pred uplatnením právneho princípu preferencie výkladu právneho úkonu v prospech jeho platnosti. Žalobca viackrát uviedol, prečo nemohlo dôjsť k premlčaniu predmetných pohľadávok. Žalovaný účelovo uvádza skutočnosti v otázke premlčania, k splatnosti uplatnených pohľadávok, ako aj k tvrdeniam o neplatnosti, neurčitosti ustanovení o zádržnom, keď si je vedomý, že sa dostal do omeškania s plnením svojich pohľadávok.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa a (ďalej ) bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Z obsahu spisu a dokazovnia vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že medzi úpadcom UNISTAV Bojnice spol. s r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzavretá Zmluva o dielo č. XX/XXXXXX/ISX (ďalej aj „zmluva“ alebo „ZOD“) s uvedením čísla bankového účtu zhotoviteľa (úpadcu) - XXXXXXXXXX/XXXX, XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prác na diele „Záhorie, Malacky - odkanalizovanie“. K protokolárnemu odovzdaniu staveniska malo dôjsť 03.12.2012 a k protokolárnemu odovzdaniu prác 15.02.2013. V zmluve bola stanovená jednotková cena za 1 m kanalizácie aj s povrchovými úpravami - zhutnený zásyp štrkodrvou 95,- Eur/m a cena kanalizačnej prípojky podľa realizačnej projektovej dokumentácie 55,- Eur/m bez DPH, spolu bez DPH 54.500,- Eur, s DPH 65.400,- Eur s tým, že celková cena diela bude stanovená podľa skutočne vykonaných prác. Podľa čl. IV. ods. 2, 3 a 5 zmluvy, objednávateľ bude uhrádzať cenu za práce čiastkovými faktúrami a záverečnou faktúrou. Zhotoviteľ bude predkladať objednávateľovi na potvrdenie súpisy vykonaných prác spolu s dokladmi o kvalite zabudovaných materiálov. Objednávateľ overí a potvrdí tieto doklady do 7 dní od ich prevzatia. Čiastkové faktúry budú zhotoviteľom vystavované 1x mesačne na základe zhotoviteľom predložených a určeným zástupcom objednávateľa odsúhlasených súpisov skutočne zrealizovaných prác, resp. zabudovaných materiálov. Splatnosť čiastkových faktúr je 90 dní.

34. Podľa čl. IV. ods. 8 zmluvy, objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom zadržať zaplatenie zádržného podľa tejto dohody, pričom sa nedostáva do omeškania s ich zaplatením.

35. Podľa čl. VIII. ods. 8 zmluvy, strany sa dohodli, že záručná doba bude trvať 60 mesiacov. Záručná doba začína plynúť odo dňa odovzdania a prevzatia diela spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a pre časti diela, na ktorých boli zistené vady a nedorobky pri odovzdávaní a preberaní diela dňom ich odstránenia.

36. Podľa čl. VIII. ods. 9 zmluvy, objednávateľ oznámi zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu vady predmetu dohody, ktoré sa objavili počas vykonávania prác alebo pri odovzdávaní a preberaní prác alebo počas záručnej doby. V oznámení objednávateľ uvedie, ako sa vady prejavujú a požadovaný druh nároku, ktorý si objednávateľ na základe vady uplatňuje a lehotu na odstránenie vady. V prípade, že zhotoviteľ neodstraňuje oznámené (reklamované) vady riadne a včas, t.j. za podmienok a v lehotách poskytnutých objednávateľom alebo ak zhotoviteľ začne vady odstraňovať, ale neodstraňuje ich riadne, resp. objednávateľ predpokladá, že vady nebudú odstránené riadne a včas, má objednávateľ právo odstrániť vady a nedorobky sám alebo ich nechať odstrániť treťou osobou na náklady zhotoviteľa. V takomto prípade objednávateľ nie je viazaný jednotkovými cenami uvedenými v cenovej špecifikácii prác a dodávok zhotoviteľa, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody. Strany sa dohodli, že týmto postupom objednávateľa nie sú dotknuté ustanovenia tejto dohody týkajúce sa dohodnutej záručnej doby a zodpovednosti zhotoviteľa za vady, ktoré sa počas tejto záručnej doby vyskytnú na predmete tejto dohody. Strany sa dohodli, že v takomto prípade má objednávateľ právo na zaplatenie dohodnutej pokuty zhotoviteľom vo výške 5 % z ceny prác, pričom objednávateľ má nárok na náhradu škody účelne vynaložených nákladov súvisiacich s odstraňovaním následkov vadného plnenia zhotoviteľa v plnom rozsahu, aj keď by ich výška presahovala výšku dohodnutej pokuty. Pokutu, náhradu škody a náklady súvisiace s odstraňovaním následkov vadného plnenia zhotoviteľa je objednávateľ oprávnený jednostranne si započítať so sumou zádržného alebo započítať s čiastkou fakturovanou záverečnou faktúrou.

37. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 28.03.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške 17.955,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 28.06.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX.

XX. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške 18.405,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 09.08.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú:. XXXXXXXXXX/XXXX.

39. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 21.05.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi stavebné práce podľa ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške 16.500,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 21.08.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX.

40. Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 09.09.2013 fakturoval úpadca ako dodávateľ žalovanému ako odberateľovi na základe ústnej objednávky práce naviac k ZOD č. 28/112012/IS5 podľa súpisu vykonaných prác vo výške 4.284,29,- Eur s DPH so splatnosťou dňa 07.12.2013 a s uvedením bankového účtu dodávateľa X., č.ú: XXXXXXXXXX/XXXX.

41. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že dňa 04.12.2019 boli z jeho účtu odoslané platby na bankový účet č. F XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, kde ako jeho názov je uvedený „UNISTAV BOJNICE S.R.O.“, a to platby vo výške 2.244,38 Eur s X., vo výške 2.300,63 Eur s VS XXXXXX a vo výške 2.062,50 Eur a 535,54 Eur s VS XXXXXX.

42. Z e-mailu manažérky klientskych vzťahov VÚB, a.s. zaslaného žalovanému dňa 22.05.2020 s predmetom „Žiadosť o vrátenie platby“ vyplýva, že prijímateľ platby nesúhlasí s jej vrátením.

43. Podľa (ďalej len „“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

44. Podľa objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( ), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

45. Podľa § 387 ods. 1ObZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

46. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

47. Podľa pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

48. Podľa Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

49. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

50. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a námietkami žalovaného a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal stranám sporu možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto v zmysle odkazuje. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z dôvodu uplatnenej námietky premlčania je nárok uplatnený žalobcom premlčaný.

51. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výhradne v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní a vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom.

52. Vzhľadom na žalobcom uvedené dôvody odvolania, v ktorých namietal, že okresný súd v rozpore s úpravou nevychádzal pri zistení a zhodnotení skutkového stavu a pri právnom závere z nesporných skutočností a tvrdení, ďalej z dôvodu, že podľa odvolania žalobcu okresný súd nad rámec skutkových tvrdení a procesných návrhov považoval za sporné okolnosti, ktoré sporné neboli, ďalej z dôvodu tvrdenia žalobcu v odvolaní, že okresný súd nesprávne vyhodnotil neplatnosť časti zmluvy týkajúcej sa dojednania zádržného, ktorá namietaná nebola, ďalej z dôvodu námietok žalobcu o neskorom uplatnení prostriedkov procesnej obrany žalovaným až v záverečnej reči, odvolací súd stručne zhrnie uplatnený nárok a procesné prostriedky uplatnené stranami sporu ako aj dôvody vydania napadnutého rozhodnutia.

53. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v konkrétnej výške 7.143,05 Eur s príslušenstvom z titulu zádržného z konkrétnych štyroch faktúr, ktorými bola vyúčtovaná časť ceny diela. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v odpore namietal, že uvedenú sumu už uhradil na konkrétny účet, t. j. v tomto štádiu ostala sporná otázka plnenia a vysporiadanie sa so zánikom záväzku žalovaného z dôvodu plnenia tejto sumy po vyhlásení konkurzu preukázateľne na účet nepatriaci správcovi, čo je v rozpore s ust. . V štádiu podania odporu preto spornou otázkou bola otázka plnenia úhrady vykonanej žalovaným a v tej súvislosti posúdenie zániku záväzku vo výške žalobcom uplatnenej sumy. Iné skutočnosti voči uplatnenému nároku žalovaný v odpore nenamietal.

54. V podaní žalovaného doručeného okresnému súdu dňa 03.01.2022 už žalovaný namietal aj iné skutočnosti okrem nesprávneho účtu poukázania finančných prostriedkov. Poukázal na to, že podľa neho nárok sa stal premlčaný ešte pred vyhlásením konkurzu samotného. Uviedol dátum splatnosti všetkých vyššie uvedených štyroch faktúr s tým, že pokiaľ bol konkurz vyhlásený dňa 08.11.2007, došlo k uplynutiu premlčacej doby u troch faktúr XXXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX ešte pred vyhlásením konkurzu, teda samotné vyhlásenie konkurzu nemá vplyv na pretrhnutie premlčacej doby. Zopakoval, že vznáša námietku premlčania a výslovne sa tohto premlčania dovoláva. 55. Toto podanie bolo zástupcovi žalobcu doručené dňa 17.01.2022. K námietke premlčania, ktorú žalovaný uplatnil vychádzajúc zo splatnosti jednotlivých faktúr, sa žalobca až do pojednávania dňa 25.03.2022 nevyjadril. Na tomto pojednávaní, t. j. viac ako dva mesiace od doručenia podania žalovaného, v ktorom tento namietal premlčanie uplatneného nároku, žalobca reagoval na túto procesnú obranu tak, že podľa neho premlčanie dôvodné nie je a odkázal na článok IV. odsek 8 a článok VIII. odsek 8 a 9 ZOD s uvedením, že pohľadávka nemohla byť splatná skôr, ako uplynie záručná doba, ktorá podľa vyjadrenia žalobcu na tomto pojednávaní bola 60 mesiacov a začala plynúť od dátumu splatnosti najneskoršej faktúry uplatnenej v konaní a teda úhrada zádržného bola v omeškaní až od 08.12.2018. Na tomto pojednávaní zástupca žalovaného na takto žalobcom uvedenú splatnosť zádržného reagoval tým, že zotrval na svojej námietke premlčania uplatneného nároku, poukázal na to, zmluva neobsahuje žiadne dojednania o zádržnom a je potrebné vychádzať zo splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými bola fakturovaná príslušná časť ceny diela. Zástupca žalobcu odkázal na pojednávaní opätovne na článok IV. ods. 8 a čl. VIII. odsek 8 a 9 ZOD, ktoré obsahujú dojednania o zádržnom a špecifikujú jeho omeškanie, resp. neplynutie omeškania pri pohľadávkach zo zádržného a preto nemohla podľa žalobcu začať plynúť premlčacia lehota k týmto pohľadávkam. Tieto vyjadrenia zástupcov strán sporu boli vykonané pred záverečnými rečami.

56. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 25.03.2022 ďalej vyplýva, že v záverečnej reči podľa zástupca žalovaného uviedol: „Pokiaľ v zmluve o dielo nie je dohodnutá výška zádržného, doba jeho trvania a ďalšie okolnosti, takéto ustanovenie je nulitné, pretože vôbec v ňom nie je zrejmé, kedy malo byť toto zádržné splatné. Z tohto dôvodu máme za to, že námietka premlčania, ktorú sme vzniesli je dôvodná a navrhujeme žalobcu zamietnuť v celom rozsahu“.

57. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí v bode 22. odôvodnenia odkázal na článok IV. odsek 8 ZOD, podľa ktorého objednávateľ je oprávnený až do konečného vysporiadania všetkých nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z cenných prác a nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom zadržať zaplatenie zádržného podľa tejto dohody, pričom sa nedostáva do omeškania s ich zaplatením. Okresný súd konštatoval, že z tohto ani z iného ustanovenia zmluvy nevyplýva výška zádržného a ani v samotných faktúrach, ktoré boli predložené v spise, nie je o zádržnom zmienka. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že prisvedčuje žalovanému, že v tomto smere je uvedené zmluvné ustanovenie o zádržnom neurčité. Konštatoval, že z fakturovanej ceny zaplatil žalovaný v lehote splatnosti len časť z ceny diela a ak by sa aj malo jednať o zádržné nie zrejmé, či bol oprávnený zadržať celú nezaplatenú sumu alebo jej časť a v akej výške. V tejto časti odôvodnenia sa okresný súd zaoberá otázkou výšky zádržného a dospel k záveru o jeho neurčitom dojednaní. Okresný súd však ďalej v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokračuje, keď uvádza, že nie je zrejmé, dokedy mal byť žalovaný oprávnený zadržiavať časť ceny diela a nebyť v omeškaní s jej zaplatením. Opätovne odkázal na vyššie citovaný článok IV. odsek 8 ZOD, ktorý stanovuje dobu trvania zádržného do konečného vysporiadania uvedených nárokov s tým, že posúdil toto dojednanie ako relatívne neurčité v závislosti od konkrétnych skutkových okolností, ktoré nastanú počas trvania zmluvného vzťahu. Konštatoval, že v súvislosti s oprávnením na zadržanie konkrétnej časti sumy (zádržného) nebolo preukázané a ani len tvrdené, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu diela, či bola vystavená záverečná faktúra, či vznikli niektoré z uvedených dohodnutých nárokov na zabezpečenie uspokojenia ktorých malo zádržné slúžiť, či takéto nároky boli vyúčtované a pod. Okresný súd vo vzťahu k splatnosti zádržného uviedol, že nie je možné sa bez ďalšieho stotožniť s tvrdením žalobcu, že pohľadávka zádržného mala byť splatná až po uplynutí záručnej doby vo vzťahu k predmetnému dielu. Podľa okresného súdu ustanovenie, z ktorého by takáto doba trvania zádržného vyplývala zmluva o dielo neobsahuje.

58. Na základe takéhoto skutkového a právneho zhodnotenia zistených skutkových okolností dospel okresný súd v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k záveru, že predmetom konania je zaplatenie zvyšnej časti diela, pričom nemal podľa faktúr priložených k spise preukázané, že by žalovaný bol oprávnený v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm a práve vo výške, ktorá bola

uplatnená. V bode 22. odôvodnenia napadnutého odôvodnenia okresný súd konštatoval, že žalovaný nezaplatil časť vyúčtovanej ceny diela v lehote splatnosti, pričom nemal preukázané, že tak učinil po práve, t. j., na základe vzájomnej dohody, a to čo do výšky sumy, tak aj do doby trvania tohto zadržania časti ceny diela. Dospel na základe uvedeného k záveru o premlčaní, keď vychádzal z preukázanej lehoty splatnosti predložených faktúr.

59. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom zamietnutia žaloby okresným súdom je úspešné uplatnenie námietky premlčania, keď okresný súd nemal preukázanú splatnosť zádržného až uplynutím záručnej doby podľa tvrdenia žalobcu a preto vychádzal zo splatnosti vyúčtovaných čiastkových cien diela podľa jednotlivých faktúr, ktoré boli splatné v roku 2013. Keďže žaloba bola podaná na súd až dňa 05.11.2021, nárok žalobcu posúdil ako premlčaný.

60. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozhodnutí nezaložil rozhodnutie o zamietnutí žaloby na neplatnosti zmluvy o dielo v časti dojednania a zádržnom. Zamietnutie žaloby, ako to vyplýva z bodu 22. a 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je založené na úspešne uplatnenej námietke premlčania. K úspešnej námietke premlčania dospel okresný súd z dôvodu, že žalobca nepreukázal oprávnenie v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm. K tomuto záveru dospel okresný súd z dôvodu, že podľa jeho názoru zmluva o dielo a články citované žalobcom neobsahujú dojednanie o trvaní zádržného počas záručnej doby. Práve na tento záver súdu prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nadväzuje bod 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o nepreukázaní oprávnenia nezaplatiť v lehote splatnosti časť fakturovaných súm a následne o tom, že okresný súd vychádzal pri uplatnení námietky premlčania zo splatnosti jednotlivo vyúčtovaných faktúr. Pretože okresný súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu o splatnosti pohľadávky zo zádržného až po uplynutí záručnej doby (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), poukázal na to, že nemal preukázané oprávnenie v takto žalobcom tvrdenej lehote splatnosti zádržného neuhradiť dlžnú uplatnenú sumu a správne žalobu zamietol z dôvodu premlčania uplatneného nároku. Okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na neplatnosti konkrétnych dojednaní zmluvy o dielo z dôvodu neurčitého dojednania výšky a splatnosti zádržného.

61. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku vykonaných stranami sporu. Podľa odvolacieho súdu žalovanému nebráni v priebehu súdneho konania žiadne procesné ustanovenie, aby zmenil svoje tvrdenia, pokiaľ sú vykonané relevantným spôsobom a včas, a to napriek tomu, že jeho pôvodné tvrdenia môžu byť odlišné. Je na konajúcom súde, ako sa s takýmito tvrdeniami vysporiada. Pokiaľ do podania odporu bola zo strany žalovaného sporná otázka miesta plnenia (účet, na ktorý poukázal žalobcom uplatnenú sumu, ktorý patril inej osobe ako správcovi a úpadcovi), doručením podania zo dňa 03.01.2022 došlo k zmene procesnej obrany, keď sa žalovaný domáhal premlčania uplatneného nároku odkazujúc na splatnosť jednotlivých faktúr. Námietka premlčania je prostriedkom procesnej obrany podľa majúca povahu hmotnoprávnej námietky a žalovanému nič nebráni až do skončenia dokazovania vo veci samej podľa uplatniť takúto námietku, pokiaľ je aj v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania podľa . Žalovaný uplatnil včas túto námietku premlčania už podaním zo dňa 03.01.2022 a žalobca na túto námietku premlčania, napriek doručeniu tohto podania dňa 17.01.2022 (č.l.51pv), reagoval až na pojednávaní 25.03.2022 tak, že podľa jeho názoru splatnosť zádržného neplynula počas záručnej doby s odkazom na čl. IV. ods. 8 a na čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD. Reakcia žalobcu na procesnú obranu žalovaného o premlčaní (keď uplatnený nárok žalobcu z dôvodu zádržného žalovaný namietal ako premlčaný s poukázaním na splatnosť jednotlivých vystavených faktúr, z ktorých sú konkrétne sumy zádržného uplatnené) smerovala výhradne na znenie čl. IV. ods. 8 a čl. VIII. ods. 8 až 9 ZOD. Okresný súd dospel v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia k záveru, že žalobcom citované ustanovenia ZOD neobsahujú dojednanie o splatnosti zádržného až uplynutím dohodnutej záručnej doby v trvaní 60 mesiacov z čoho vyvodil v bode 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia záver o nepreukázaní oprávnenia žalovaného v lehote splatnosti nezaplatiť časť fakturovaných súm. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

62. Okresný súd správne poukázal na to, že v čl. IV. ods. 8 ZOD je zádržné viazané na vysporiadanie konkrétnych nárokov na zaplatenie pokuty, náhrady škody, zľavy z ceny prác, nárokov na zaplatenie zvýšených nákladov a ich vyúčtovania objednávateľom, t.j. žalobcom. Pokiaľ vyčítal žalobca okresnému súdu jeho konštatovanie, že neboli predložené ani tvrdené žiadne dôkazy o týchto jednotlivých nárokoch, na ktoré bolo viazané trvanie zádržného, s takouto výhradou sa odvolací súd nestotožňuje. Okresný

súd v súvislosti s konštatovaním o trvaní zádržného poukazoval na ustanovenie, ktoré v čl. IV. ods. 8 ZOD nezodpovedajú tvrdeniu žalobcu o tom, že zádržné trvá počas doby celej záručnej doby. Naopak poukázal na jednotlivé konkrétne čiastkové nároky uvedené v čl. IV. ods. 8 ZOD, na ktoré bolo trvanie zádržného viazané a ktoré zo strany žalobcu ani len neboli tvrdené a preukazované.

63. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o dielo neobsahuje ustanovenia na základe ktorých by zádržné trvalo počas záručnej doby a pohľadávka zo zádržného bola splatná až po uplynutí záručnej doby.

64. Odvolací súd konštatuje, že po uplatnení námietky premlčania, ktoré sa má podľa žalovaného počítať odo dňa splatnosti faktúr, bola splatnosť zádržného sporná. Žalobca na pojednávaní 25.03.2022 v súvislosti s námietkou premlčania odkázal na dobu trvania zádržného podľa čl. IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8, 9 ZOD, pričom nedošlo k odstráneniu spornosti v tvrdení strán ohľadne splatnosti zádržného, pretože v spore v rámci procesných úkonov strán sporu boli uplatnené odlišné tvrdenia o splatnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky. Odvolací súd preto nesúhlasí s tvrdením žalobcu v odvolaní, že splatnosť uvedených pohľadávok sporná nebola. Sporná sa stala okamihom uplatnenia námietky premlčania s odkazom žalovaného na splatnosť vystavených faktúr, ktorú námietku žalovaný na pojednávaní dňa 25.03.2022 zopakoval, a to ešte pred záverečnými rečami.

65. Odvolací súd neprihliadol ani na opakovane uvádzané námietky žalobcu v odvolaní, že okresný súd nad rámec nesporných tvrdení a nad rámec svojej kompetenčnej právomoci sám vyvolal spornosť tvrdení, ktoré sporné neboli týkajúce sa neplatnosti zmluvy z dôvodu neurčitosti v časti dojednania o výške a splatnosti zádržného ako aj vo vzťahu k samotnému nároku na zádržné. Ako už bolo uvedené vyššie, rozhodnutie okresného súdu (ani v citácii právnej normy okresný súd neodkazuje na žiadne ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov) nebolo založené na posúdení platnosti alebo neplatnosti zmluvy o dielo, aj keď okresný súd konštatoval neurčitosť dojednania vo vzťahu k výške zádržného a relatívnu neurčitosť doby trvania zádržného v závislosti od konkrétnych skutkových okolností (nárokov uvedených v čl. IV. ods. 8 ZOD). Žalobca však neuplatňoval svoj nárok na základe týchto konkrétnych okolností (zaplatenie pokuty, náhrady škody a pod.), ale na základe tvrdenia o trvaní zádržného počas plynutia záručnej doby, čo okresný súd z obsahu zmluvy preukázané nemal. Dôvodom zamietnutia žaloby bola úspešná námietka premlčania, pretože žalobca nepreukázal odkazom na citovanú zmluvu o dielo, splatnosť zádržného až po uplynutí záručnej doby, pričom s takýmto posúdením sa odvolací súd stotožňuje.

66. Znamená to, že bez ohľadu posúdenie obsahu záverečnej reči, v ktorej žalovaný namietal absenciu dohody o výške zádržného a doby jeho trvania, t. j. nulitnosť zmluvy v tejto časti, bol zo strany žalovaného uplatnený prostriedok procesnej obrany spočívajúci v námietke premlčania, keď žalovaný odkazoval na splatnosť faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil svoju pohľadávku, pričom žalobca podľa obsahu zmluvy nepreukázal, že oprávnená doba zádržného trvala počas záručnej doby a pohľadávka so zádržného sa stala splatnou až uplynutím záručnej doby. Ako správne uviedol okresný súd zo žiadneho ustanovenia zmluvy takáto doba trvania zádržného nevyplýva. Okresný súd správne poukázal na znenie čl. IV. ods. 8 ZOD, kde je trvanie zádržného viazané na jednotlivé čiastkové nároky vyplývajúce žalobcovi ako objednávateľovi, pričom na základe existencie týchto čiastkových nárokov si však žalobca svoj nárok na zádržné neuplatňoval.

67. Pokiaľ žalovaný v odvolaní na viacerých miestach vytýkal, že okresný súd prihliadal na prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý až v záverečnej reči namietal neurčitosť zmluvy o výške zádržného a doby jeho splatnosti, odvolací súd konštatuje, že zodpovedá procesnej úprave tvrdenie žalobcu o tom, že nové prostriedky procesného útoku a obrany nie sú prípustné na uplatnenie v rámci záverečnej reči, čo by bolo v rozpore s princípom kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu. V danom prípade sa však o takýto neprípustný spôsob uplatnenia procesnej obrany nejedná.

XX.XX.XXXX bolo uvedené rozhodnutie okresného súdu nebolo založené na neplatnosti zmluvy o dielo v časti neurčitého dojednania o výške a dobe splatnosti zádržného. Okresný súd posudzoval uplatnený nárok na základe sporných skutkových tvrdení strán sporu ohľadne splatnosti zádržného, keď splatnosť uplatnenej pohľadávky žalovaný namietal v podaní zo dňa 03.01.2022 ako aj na pojednávaní dňa 25.03.2022 tým, že uplatnil námietku premlčania, ktoré sa malo počítať od splatnosti vystavených faktúr, čo žalobca na pojednávaní dňa 25.03.2022 namietal a tvrdil, že splatnosť zádržného nastala

až uplynutím záručnej doby s poukazovaním na znenie čl. IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD. Vychádzajúc zo znenia uvedených článkov a obsahu zmluvy o dielo okresný súd správne dospel k záveru, že zmluva takúto dobu trvania zádržného neobsahuje a nemal preto preukázané tvrdenie žalobcu o splatnosti zádržného uplynutím záručnej doby.

69. Podľa odvolacieho súdu je v danom prípade irelevantné posudzovanie povahy nároku na zádržné, t.j. či sa jedná o odloženie splatnosti časti ceny diela ako to uviedol okresný súd, alebo či sa jedná o časť ceny diela s podmienečným odkladom jej zaplatenia ako to uviedol žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu, pretože pri obidvoch vyššie uvedených posúdeniach zádržného, by mala podľa žalobcu nastať ich splatnosť uplynutím záručnej doby. Keďže zo zmluvy o dielo predloženej žalovaným nevyplýva, ako správne uviedol okresný súd, tvrdenie žalobcu o trvaní zádržného práva počas záručnej doby, potom vzhľadom na obsah procesného útoku a procesnej obrany strán, keďže žalobca netvrdil, a teda ani nepreukazoval, iné dôvody doby splatnosti zádržného, ale výhradne uplynutím záručnej doby, nemal okresný súd inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Pokiaľ na viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd poukazoval na neurčitosť dojednania výšky zádržného toto nebol dôvod, na základe ktorého okresný súd žalobu zamietol. Aj konštatovanie okresného súdu o relatívnej neurčitosti doby trvania zádržného v závislosti od konkrétnych skutkových okolností nebolo dôvodom zamietnutia žaloby, pretože žalobca neuplatňoval svoj nárok na základe týchto konkrétnych okolností (zaplatenie pokuty, náhrady škody a pod.), ale výhradne na základe tvrdenia o trvaní zádržného počas plynutia záručnej doby, čo okresný súd z obsahu zmluvy preukázané nemal.

70. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie splatnosti zádržného uplynutím záručnej doby a nad rámec uvedeného okresný súd poukazoval aj na neurčitú dohodu o výške zádržného. Okresný súd žalobu zamietol pre premlčanie z dôvodu inak posúdenej splatnosti žalobcom uplatnenej námietky. Touto otázkou, t. j. splatnosti zádržného sa zaoberať musel, keďže žalovaný uplatnil námietku premlčania a domáhal sa premlčania od splatnosti jednotlivých faktúr, pričom tvrdenia žalobcu o splatnosti zádržného uplynutím záručnej doby z obsahu zmluvy nevyplývalo a preukázané nebolo. Z vykonaného dokazovania okresný súd dospel k správnemu záveru, že zo zmluvy o dielo tvrdenie žalobcu o trvaní zádržného počas záručnej doby nevyplýva. Vzhľadom na absenciu iných skutkových a právnych tvrdení žalobcu o splatnosti zádržného preto okresný súd postupoval správne, keď nárok uplatnený žalobcom posúdil ako premlčaný vychádzajúc zo splatnosti faktúr predložených v súdnom spise, keďže iné skutkové a právne tvrdenia ohľadne splatnosti zádržného žalobca v konaní nevykonal.

71. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal účelovú zmenu obrany žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že žiadne ustanovenie procesné ani hmotnoprávne žalovanému nezakazuje zmenu právnej a skutkovej argumentácie, pokiaľ by nemala povahu zneužívania práva, pričom o takýto prípad v prejednávanej veci nejde.

72. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný podaním zo dňa 03.01.2022 a následne na pojednávaní dňa 25.03.2022 (pred záverečnou rečou) uplatnil prostriedok procesnej obrany, ktorým namietal nárok žalobcu z dôvodu námietky premlčania, ktoré sa malo počítať od splatnosti vyššie uvedených faktúr a nie od doby uplynutia záručnej doby. Na túto procesnú obranu reagoval žalobca odkazom na čl. IV. ods. 8 v spojení s čl. VIII. ods. 8 a 9 ZOD, avšak z obsahu zmluvy nepreukázal svoje tvrdenie o trvaní zádržného práva počas záručnej doby. Okresný súd preto správne posudzoval spornosť splatnosti žalobcom uplatnenej pohľadávky. Keďže so žalobcom uvádzaných dôvodov nemal preukázanú splatnosť zádržného uplynutím záručnej doby a žalobca neuviedol iné skutkové tvrdenia o splatnosti zádržného, okresný súd postupoval správne, keď žalobu zamietol posudzujúc splatnosť uplatneného nároku podľa pôvodne vystavených faktúr, z ktorých časť uhradená nebola a ktoré obsahujú presne určenú splatnosť v nej vyúčtovaných súm.

73. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že nad rámec obrany žalovaného okresný súd posudzoval uplatnenú námietku premlčania v celom rozsahu, keď podľa žalobcu žalovaný uplatnil námietku premlčania len vo vzťahu k prvým trom faktúram a neuplatnil námietku premlčania voči faktúre č. XXXXXXX s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Je treba uviesť, že už v podaní doručenom súde v spise na č. l. 49 dňa 03.01.2022 námietka premlčania žalovaného sa začína tým, že žalovaný uvádza: „Naviac má žalovaný za to, že nárok sa stal premlčaný ešte pred vyhlásením konkurzu samotného“. V tejto vete týkajúcej sa uplatnenia námietky premlčania žalovaný neobmedzil premlčanie len na tri faktúry, hoci následne v tomto vyjadrení poukazoval na splatnosť troch faktúr pred vyhlásením

konkurzu. V prípade pochybností je potrebné zdôrazniť, že námietku premlčania voči celému nároku žalovaný uplatnil aj na pojednávaní dňa 25.03.2022 v spise na č. l. 55 p.v., keď uviedol: „Zotrvávame na tom, že uplatnený nárok je premlčaný“. Z takto uplatnenej námietky premlčania na pojednávaní nevyplýva, že ju žalovaný obmedzil len na prvé z troch faktúr. Odvolací súd na túto námietku žalobcu neprihliadol.

74. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, že na pojednávaní dňa 25.03.2022 žalobca odôvodňoval splatnosť zádržného uplynutím záručnej doby 60 mesiacov od splatnosti poslednej zálohovej faktúry. V odvolaní však už poukazoval na to, že splatnosť zádržného nastala nie odo dňa splatnosti poslednej faktúry, ale odo dňa jej vystavenia, pričom rozdiel medzi dňom vystavenia a dňom splatnosti je 90 dní. Samotný žalovaný teda na pojednávaní a v odvolaní uviedol iný podľa neho správny dátum splatnosti zádržného . Podľa odvolacieho súdu sú však uvedené dátumy irelevantné, pretože ako správne uviedol okresný súd zo zmluvných dojednaní trvanie zádržného počas plynutia záručnej doby nevyplýva.

75. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd spochybňoval jeho oprávnenosť na uplatnenie nároku na zádržné, keď žalovaný tento nárok nespochybnil, odvolací súd poukazuje na to, že k tomuto záveru (prvá veta odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) dospel okresný súd na základe žalobcom nepreukázaného tvrdenia o trvaní zádržného počas doby záručnej doby (bod 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Keďže iné skutkové tvrdenia o trvaní zádržného (okrem tvrdenia o jeho trvaní počas záručnej doby) zo strany žalobcu uvedené neboli, okresný súd správne na základe skutkových tvrdení žalobcu poukázal na to, že oprávnenosť na zádržné po dobu trvania záručnej doby preukázanú nemal. Ani na túto námietku odvolací súd neprihliadol.

76. Odvolací súd sa preto nestotožnil z dôvodov uvedených vyššie s tvrdením žalobcu v odvolaní, že okresný súd vychádzal v rozpore s obsahom spisu zo skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania, že nad rámec kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu sám vyvolal spornosť ustanovení, ktoré sporné neboli a nad rámec uplatnenej námietky premlčania posudzoval premlčanie celého nároku a že tým porušil jeho procesné práva.

77. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne posúdil skutkový stav veci, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a správne dospel k záveru o premlčaní nároku žalobcu, keď žalobca nepreukázal jeho tvrdenia o trvaní zádržného, ktoré je predmetom uplatneného nároku, počas trvania záručnej doby a vzhľadom na absenciu iných tvrdení o splatnosti zádržného správne vychádzal zo splatnosti jednotlivých faktúr, v ktorých boli tieto sumy vyúčtované.

78. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. aj proti jeho druhej výrokovej vete o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobu zamietol, správne priznal žalovanému ako strane úspešnej podľa nárok na náhradu trov prvostupňového konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

79. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil v zmysle .

80. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ust. s použitím a a žalovanému ako úspešnej strane v odvolacom konaní priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100%.

81. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).