Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-216-2015.pdf
PDF · 102.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/216/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., R. XX, zastúpená JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu, proti odporcom: X/Bohuš H. nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, X/Zita H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Krčmárikom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova č. 43, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 15C/317/2013-105 zo dňa 23. septembra 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh (vzájomný návrh) navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou časti nehnuteľnosti - parcela č. 1795/5 nachádzajúcej sa k.ú. U., obec U. T.. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcom náhradu trov vo výške 279,64 eura a to do rúk advokáta JUDr. Ladislava Krčmárika, so sídlom Nitra, Štefánikova 43, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 129 ods. 1, 2, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky treba ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou časti nehnuteľnosti ako parcela č. 1795/5 nachádzajúcej sa v k.ú. U. T., obec U. T. a to body: 4,5,6,7,8,9,10 zakreslených na vytyčovacom náčrte a opísaných v protokole o vytýčenie hranice pozemku, ktoré listiny vyhotovil 12.11.2013 G. G.. Za preukázané považoval, že navrhovateľka spornú nehnuteľnosť parcela č. 1795 nadobudla do vlastníctva titulom osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.2.2000 sp. zn. D2381/99 OS Nitra, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.3.2000 a to v podiele 1/8. Pôvodne tieto nehnuteľnosti nadobudli navrhovateľka a jej manžel B. T., zomr. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 13.3.1996, ktorá bola zavkladovaná Správou Katastra Nitra pod č. V761/96 dňa 20.6.1996 a kúpnou zmluvou RI622/74 notárska zápisnica NZ355/74 N339/74 notárska zápisnica dňa 1.7.1974 na bývalom Štátnom útvare, ktorým právny úkonom vznikla parcela č. 1795/5, a ktorú nadobudli do spoluvlastníctva B. T. a manželka navrhovateľka v podiele 1. Z vykonanej obhliadky miesta súd zistil, že sporná plocha v prírode má tieto rozmery: a/ šírka asi 80 cm, b/ dĺžka asi 60m a je lokalizovaná zo severu na juh. Po šírke asi 80 cm medzi pozemkami je v prírode ohraničená plotom. Plot pozostáva: spodný kamenno- betónový múrik, do ktorého sú zasadené pogumované železné stĺpy zelenej farby a na stĺpoch je upevnené pletivo. Na plote je ďalej golfová sieť zelenej farby. Spornú plochu užíva navrhovateľka. Podľa Notárskej zápisnice bývalého Štátneho notárstva Nitra NZ355/74 N339/74 RI622/74 spísaná 1.7.1974 parcelu č. 1735/5 nadobudli do podielového spoluvlastníctva navrhovateľka a jej manžel B. T.
v podiele spolu 1 . Týmto právnym úkonom bola vytvorená parcela č. 1795/5 cesta výmera 210 m2. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.3.1996 V761/96 vyplýva, že navrhovateľka a jej manžel B. T. nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť na LV č. XXX , pričom parcela č. 1795/5 nie je napísaná v tejto listine.Navrhovateľka t.č. fakticky ovláda časť parcely č. 1795/5 nachádzajúc sa v k.ú. U. T., obec U. T., ktorá je zakreslená v listine označenej vytyčovací náčrt- protokol o vytýčení hranice pozemku, vyhotovená G. L. bodmi: 4,5,7,8,9 a 10. Z LV č. XXX súd zistil , že parcela č. 1795/5 zastavané plochy a nádvoria výmera 210 m2 k.ú. U. T. obec U. T. je evidovaná B/2 v spoluvlastníctve odporcov v 1.a 2.rade spolu podiel 1 titul nadobudnutia darovacia zmluva V2853/08 a B/3 v spoluvlastníctve navrhovateľky podiel 1 titul nadobudnutia RI 622/74 bývalého štátneho notárstva v Nitre a osvedčenie OS Nitra o dedičstve sp. zn. D2381/99. Navrhovateľka tým, že v roku 2008 postavila plot na spornej parcele č. 1975/5 túto rozdelila na dve časti.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že navrhovateľka so zreteľom na všetky skutočnosti nemohla byť dobromyseľná o tom, že jej táto vec patrí teda, že je oprávneným držiteľom. V prípade vydržania ide o osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov : a/ musí ísť o spôsobilí predmet vydržania, b/ držba musí byť oprávnená, c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba, každý účastník občianskoprávnych vzťahov. V tomto prípade predpoklad týkajúci sa oprávnenosti držby na strane navrhovateľky splnený nebol. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť musí v spore preukázať držiteľ, t.j. navrhovateľka. Navrhovateľka vzhľadom na existenciu právnych úkonov, ktorých bola účastníčkou a mala o nich vedomosť, nemohla byť dobromyseľná v tom, že sporná nehnuteľnosť jej patrí v celosti. Súd prvého stupňa poukázal jednak na kúpnu spísanú formou notárskej zápisnice sp. zn. NZ355/74 N339/74 zo dňa 1.7.1974 registrovanú pod č. R I 622/74, na bývalom Štátnom notárstve v Nitre, ktorým právny úkonom vznikla parcela č. 1795/5, a ktorú nadobudli do spoluvlastníctva B. T. a manželka navrhovateľka podiel 1, ďalej na kúpnu zmluvu zo dňa 13.3.1996 V761/96 . Ďalej poukázal na osvedčenie o dedičstve zo dňa 17.2.2000 sp. zn. D2381/99 po nebohom manželovi B. T. s tým, že existencia týchto právnych úkonov potvrdzuje, že navrhovateľka musela mať vedomosť o tom, že parcela č. 1975/5 k.ú. U. T., obec U. T. bola vždy v podielovom spoluvlastníctve. Navyše v kúpnej zmluve zo dňa 13.3.1996 V761/96 táto parcela č. 1975/5 nie je ani napísaná. Uvedené napokon potvrdila aj sama navrhovateľka, keď vo výpovedi uviedla, že parcela č. 1795/5 je v podielovom spoluvlastníctve teda nie je v jej výlučnom vlastníctve, resp. časť parcely č. 1795/5 tak ako bola identifikovaná na mieste samom. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nedôvodný zamietol. V tejto súvislosti dodal, že skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa t.j. navrhovateľky. A rovnako tak ani samotné dlhodobé užívanie cudzej nehnuteľnosti nezakladá právny nárok na vydržanie. Pokiaľ išlo o návrhy na vykonanie dokazovanie, a to výsluch svedkýň G.. K. H. a G. T., tieto súd z dôvodov hospodárnosti konania zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcom , ktorí mali v konaní úspech priznal náhradu trov konania vo výške 279,64 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby : prevzatie a príprava 1.4.2014, účasť na pojednávaní 13.5.2014, písomné podanie zo dňa 12.6.2014 účasť na pojednávaní 23.9.2014, jeden úkon po 61,87 eura, t.j. 4 x 61,87 eura = 247,48 eura. Ku každému úkonu priznal režijný paušál vo výške 8,04 eura. Súd vypočítal odmenu advokátovi podľa § 1 ods. 1, 23,4, § 9 ods. 1,2, § 10 ods. 1,2, § 13 ods. 3, § 14 písmeno a/c/d/ a § 15 písmeno a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z hodnoty veci 663,48 eura.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomne v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala neúplne zistenie skutkového stavu veci , pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Poukázala na čestné prehlásenie zo dňa 09.12.2013, podpísané manželmi H., v ktorom je uvedené, že parcela č. 1795/5 bola novovytvorená dňa 10. júla 1974 na MsNV v Nitre za prítomnosti neb. K. H.. Po úprave mala slúžiť ako prístup po celej dĺžke ku všetkým parcelám. Prístup na všetky parcely bol však už vtedy z hornej strany z dôvodu, že na dolnej starne bola priepasť hlboká cca 10 m. Uvedené čestné prehlásenie potvrdzuje skutočnosť, že od roku 1974 bola medzi pôvodnými spoluvlastníkmi ústna dohoda o reálnom rozdelení parc. č. 1795/5. Odporcovia keď kupovali parc. č. 1795/1, 1975/2 prišli po ceste z hornej strany , ktorú používali aj používajú na prístup k svojím nehnuteľnostiam. Existenciu prístupovej cesty z hornej strany potvrdila i svedkyňa G. D. na pojednávaní dňa 23. 09.2014. V Oznámení k drobnej stavbe č. Vp 474/2008 zo dňa 22.12.2008 bolo navrhovateľky oznámené, že stavebný úrad
nemá námietky proti oploteniu parcely č. 1795/5. Z toho vyplýva, že odporcovia v 1. a 2. rade súhlasili s jej zámerom vykonať oplotenie parcely č. 1795/5. Uviedla, že v konaní žiadala ustanoviť znalca - geodeta za účelom zamerania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu a určenia, či jej plot zasahuje do vlastníctva odporcov pri parc. č. 1795/2. Bránila sa tým, že oplotenie je postavené na nehnuteľnostiach, ktorých výlučnou vlastníčkou sa stala a to titulom vydržania podľa § 134 OZ, pretože splnila všetky zákonné predpoklady vydržania. Namietala, že ak by súd vykonal všetky navrhované dôkazy , tieto by preukázali dôvodnosť jej tvrdení. Záverom uviedla, že dôkazy, ktoré predložila preukazujú jej dobromyseľnosť , avšak súd ich nevykonal.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Argumenty navrhovateľky v odvolaní považovali za neopodstatnené. Uviedli, že nebol spochybnený právny titul, na základe ktorého nadobudla navrhovateľka vlastnícke právo k parc. č. 1795/5, avšak po smrti manžela navrhovateľky bola časť spornej nehnuteľnosti prededená v rámci dedičského konania. Právny nástupca k predmetnej parcele G. T., ktorá je vnučkou navrhovateľky previedla darovacou zmluvou v roku 2008 svoj spoluvlastnícky podiel na odporcov. Tento právny úkon treba považovať za perfektný , pretože spĺňal všetky náležitosti tohto právneho úkonu a práva vyplývajúce z tohto právneho úkonu darcovi G. sú nespochybniteľné.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľky (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo ten, kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov ak ide o nehnuteľnosť. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 OZ spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 141 ods. 1 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu. Na dohodu spoluvlastníkov sa vzťahujú všetky ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.) a má povahu zmluvy o prevode vlastníctva. Jej predmetom musia byť všetky doterajšie vzťahy týkajúce sa spoločnej veci ako celku (nielen jej podielu). Účastníkmi dohody musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, musí byť takáto dohoda uzavretá v písomnej forme (§ 46 ods. 1) a vyžaduje sa aj vklad do katastra nehnuteľností (§ 133 ods. 2).
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady : a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod ( titulus putativus ), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.
Z hľadiska skutkového stavu z obsahu vykonaného dokazovania bolo zistené, že navrhovateľka a manžel B. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť parc. č. 1795/4, k.ú. U. T. v celosti a podiel o veľkosti 1 k celku na nehnuteľnosti - parcela č. 1975/5 a to kúpnou zmluvou spísanou do Notárskej zápisnice 355/74, N 339/74. Vedľajšiu parcelu č. 1795/3 odkúpili tou istou zmluvou manželia E., parc. č. 1795/2 odkúpili manželia L. a parc. č. 1795/1 odkúpili manželia C.. Rovnako tiež každý nadobudol podiel 1 k celku na parc .č . 1795/5, ktorá mala slúžiť ako prístupová komunikácia k pozemkom. Následne kúpnou zmluvou zo dňa 13.03.1996 navrhovateľka s manželom nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva parcelu č. 1795/3 , zapísanú na LV č. XXX, k.ú. U. T.. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.2.2000 sp. zn. D2381/99 OS Nitra, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.3.2000, navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti - parcelu č. 1795/5 a to v podiele 1/8 po nebohom manželovi B. T., zomr. XX.XX.XXXX. Podľa listu vlastníctva LV č. XXX parcela č. 1795/5 - zastavané plochy a nádvoria výmera 210 m2 k.ú. U. T. obec U. T. je evidovaná B/2 v spoluvlastníctve odporcov v 1.a 2.rade spolu podiel 1 titul nadobudnutia darovacia zmluva V2853/08 a B/3 v spoluvlastníctve navrhovateľky podiel 1 titul nadobudnutia RI 622/74 bývalého štátneho notárstva v Nitre a osvedčenie OS Nitra o dedičstve sp. zn. D2381/99. Navrhovateľka tým, že v roku 2008 postavila plot na spornej parcele č. 1975/5 túto rozdelila na dve časti. Dlhodobé užívanie nehnuteľnosti - parc. č. 1795/5, a to aj v časti patriacej t.č. do vlastníctva odporcov v podiele 1 titulom darovacej zmluvy, nemožno považovať za dobromyseľnú a oprávnenú držbu, ktorá by spĺňala podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním navrhovateľky, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Navrhovateľka preto nemohla spornú nehnuteľnosť nadobudnúť ako výlučný vlastník titulom vydržania podľa § 134 OZ. Dobromyseľnosť navrhovateľky , že jej výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parcely č. 1975/5, vylučuje existencia vyššie označených právnych úkonov, ktorých bola účastníčkou a mala o nich vedomosť. Vedomosť navrhovateľky o tom, že sporná nehnuteľnosť je podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky v podiele 1 a odporcov v podiele 1 pritom sama navrhovateľka potvrdila na pojednávaní pre súdom prvého stupňa dňa 23.09.2014 (č.l. 99 spisu.)
Navrhovateľka v návrhu na začatie konania ( vzájomný návrh) doručenom súdu prvého stupňa dňa 11. 12. 2013 tvrdila, že od roku 1996 užíva reálne vyčlenenú ohradenú časť parcely č. 1795/5 a to na základe ústneho dojednania s právnymi predchodcami odporcov. V návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva absentujú rozhodujúce tvrdenia v tom, kedy malo prísť k dohode ohľadne užívania spornej nehnuteľnosti, nie sú v ňom konkretizované osoby, ktoré sa mali ústnou formou na užívaní nehnuteľnosti dohodnúť. Navrhovateľka netvrdila, že došlo neperfektnou zmluvou k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a ani túto skutočnosť nijako nepreukázala. Ako dôkazy v návrhu na začatie konania uviedla kúpnu zmluvu zo dňa 13. 3. 1996 (č.l.6 spisu), ktorá sa spornej parcely netýkala. Poukázala tiež na kúpnu spísanú formou notárskej zápisnice sp. zn. NZ355/74 N339/74 zo dňa 1.7.1974 registrovanú pod č. R I 622/74, na bývalom Štátnom notárstve v Nitre , z ktorej naopak vyplýva, že parc. č. 1795/5 nadobudli účastníci zmluvy do podielového spoluvlastníctva. Taktiež dedičský spis vedený na Okresnom súde Nitra v dedičskej veci po poručiteľovi B. T. vedený pod sp. zn. D 2381/99 nijako nepreukazuje tvrdenia navrhovateľky , že do jej výlučného vlastníctva patrí časť parc. č. 1795/5. V tomto smere preto navrhovateľka neuniesla povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
V priebehu celého konania navrhovateľka na svojich skutkových a právnych tvrdeniach nič nezmenila, až po skončení dokazovania právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní pred súdom prvého stupňa konanom dňa 23. 9. 2014 v konečnom návrhu uviedol, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k spornej parcele vydržaním pričom titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je kúpna zmluva z roku 1974 a 1996 s tým, že navrhovateľka nebola nikým rušená.
Vo vzťahu k týmto tvrdeniam navrhovateľky odvolací súd uvádza, že v návrhu na začatie konania ani v priebehu konania až do prednesu konečného návrhu navrhovateľka netvrdila, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti mala nadobudnúť vydržaním. Neuviedla na základe čoho začala užívať reálne vyčlenenú časť nehnuteľnosti , kedy mala začať plynúť vydržacia lehota a kedy uplynula.
Aj v prípade vydržania musí byť preukázaný právny titul nadobudnutia (neperfektný), od ktorého odvodzuje navrhovateľka svoje vlastnícke právo a ktoré osvedčuje, že nehnuteľnosť začala užívať dobromyseľne ako svoju vlastnú v dobrej viere, že jej vlastnícky patrí. Listiny predložené v tomto konaní však preukazujú opak. Ako je už vyššie uvedené predmetom kúpenej zmluvy zo dňa 13. 3. 1996 sporná parcela 1795/5 nebola. Z kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice sp. zn. NZ355/74 N339/74 zo dňa 1.7.1974 registrovanú pod č. R I 622/74 nesporne vyplýva, že navrhovateľka mala vedomosť o existencii podielového spoluvlastníctva k prac. č. 1795/5. Napokon uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva aj z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi B. T. vedený pod sp. zn. D 2381/99. Zo žiadnej listiny, ktorú navrhovateľka v konaní predložila nevyplýva ňou tvrdená skutočnosť, že časť parcely č. 1795/5 , ktorá je doposiaľ vedená na LV č. XXX pre katastrálne územie U. T. ako podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky v podiele 1 a odporcov v podiele 1 , by mala byť v jej výlučnom vlastníctve. Ani inými v konaní vykonanými dôkazmi tieto tvrdenia navrhovateľka nepreukázala a ani v tomto smere neuviedla rozhodujúce tvrdenia a dôkazy. Ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti netvrdila a neuviedla, či došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k parc. č. 1795/5, kedy k tomu malo dôjsť, a ktoré osoby boli účastníkmi takejto dohody, a na základe čoho sa považuje za výlučnú vlastníčku. Pokiaľ navrhovateľka v konečnom návrhu tvrdila, že nadobudla vlastnícke právo k spornej časti parcely č. 1795/5 vydržaním nie je zrejmé, od čoho odvodzuje svoju dobromyseľnosť, keď zo všetkých listín predložený v konaní vyplýva jej vedomosť o existencii podielového spoluvlastníctva, čo napokon aj sama na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdila. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa pred tým ako vyhlásil dokazovanie za skončené poučil účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti neskôr predložené a označené sa neprihliada. Navrhovateľka požadovala vykonať dôkaz výsluchom svedkyne Mgr K. H. na skutočnosti ohľadne pôvodného stavu nehnuteľnosti pred rokom 1974 a G. T., ktorú žiadala vypočuť na okolnosť ako sa chodilo cez parcelu v č. 1975/5. Iné dôkazy a skutočnosti navrhovateľka neuviedla, preto odvolací súd na nové tvrdenia uvedené v podanom odvolaní neprihliadal a ani sa s nimi nezaoberal.
Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu v tom, že súd prvého stupňa nevypočul svedkyne G. K. H. na skutočnosti ohľadne pôvodného stavu nehnuteľnosti pred rokom 1974 a G. T., ktorú žiadala vypočuť na okolnosť, ako sa chodilo cez parcelu v č. 1975/5 odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď navrhované dôkazy nevykonal, pretože aj odvolací súd považuje tieto zistenia za nadbytočné. Okolnosti, na ktoré navrhovateľka žiadala svedkyne vypočuť by nič nezmenili na tom závere, že navrhovateľka neuniesla svoju povinnosť tvrdenia a predloženia dôkazov , z ktoré by preukazovali jej dobromyseľnosť užívať vec ako svoju vlastnú s tým, že jej patrí aj keď právne neperfektný nadobúdací titul na základe, ktorého začala užívať reálne vyčlenenú časť parc. č. 1795/5ako svoju vlastnú. Napokon je potrebné uviesť, že navrhovateľka mala a má vedomosť o tom, že sporná nehnuteľnosť bola a je v podielovom spoluvlastníctve, preto už samotná táto vedomosť navrhovateľky vylučuje dobromyseľnosť v tom, že do jej výlučného vlastníctva patrí časť parc. č. 1795/5.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok sudu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca odporcov v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trovy právneho zastúpenia v tomto písomnom podaní neuplatnil a tieto následne nevyčíslil a neurobil tak ani v lehote do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia (§ 151
ods. 1, 2 OSP) odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania odporcom nepriznal. Ustanovenie § 151 ods. 1 OSP totiž uvádza, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pretože v odvolacom konaní úspešní odporcovia nenavrhli v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a ani žiadnym ďalším úkonom, aby im odvolací súd trovy odvolacieho konania priznal, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.