Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-96-2021.pdf
PDF · 95.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/96/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.9.2022 v Trebišove takto
rozhodol:
S poukazom na rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 20.01.2022 sp.zn. 3T/96/2021, ktorým bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XXX, t. č. v ÚVVaÚVTOS Košice, právoplatne uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že
- dňa XX.XX.XXXX v čase medzi 15.05 hod. do 15.45 hod. so zámerom získať finančné prostriedky vnikol do rodinného domu s popisným číslom XX F. G. B., okres H., I. J., kde fyzicky napadol K. A. takým spôsobom, že ju udrel do zadnej časti hlavy, následkom čoho na chvíľu stratila vedomie a počas toho prehľadal obývaciu izbu, pričom z obývacej steny vzal finančnú hotovosť vo výške najmenej 41.000,- Kč (1.605,77 Eur), ktorá bola uložená čiastočne v papierovej obálke a čiastočne v peňaženke, ďalej vzal dva kusy snubných prsteňov zo žltého kovu s vyrytým monogramom M.H. a F.F. s dátumom svadby 15.02. bez udania roku v celkovej hodnote 5.000,- Kč (195,83 Eur), 2 páry náušníc z bieleho kovu v celkovej hodnote 700,- Kč (27,42 Eur), 1 kus dámskych náramkových hodiniek s guľatým ciferníkom, čím K. A. spôsobil škodu vo výške 50.000,- Kč (1.958,25 Eur) a podľa lekárskej správy jej boli spôsobené zranenia, a to tržné rany hornej a dolnej pery, pohmoždenie hlavy a zátylku, poškodenie chrupu a otras mozgu, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu v nemocnici od 06.12.2019 do 08.12.2019,
- a ktorým súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej K. A. spôsobenú škodu vo výške 50 000,- Kč a Všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky vo výške 10 984,- Kč, a poškodenú K. A. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces,
s ú d o b ž a l o v a n é m u u k l a d á
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona), § 38 ods. 5 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j e výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.5.2021 sp.zn. 8T/108/2020, ktorým bol obžalovanému pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona uložený spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň zrušuje aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Na obžalovaného A. B. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona. Súd v predmetnej trestnej veci rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 20.1.2022 odsudzujúcim rozsudkom, ktorým obžalovaného po prijatí jeho vyhlásenia o vine uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V rámci ukladania súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste zo skoršieho rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.5.2021 sp.zn. 8T/108/2020 ako aj výrok o treste zo skoršieho trestného rozkazu Okresného súdu Humenné zo dňa 2.12.2020 sp.zn. 3T/57/2020 a zároveň obžalovanému uložil aj povinnosť nahradiť poškodenej K. A. spôsobenú škodu vo výške 50.000,- Kč, poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni Českej republiky vo výške 10.984,- Kč a poškodenú K. A. so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Krajský súd v Košiciach svojim uznesením zo dňa 26.5.2022 sp.zn. 7To/27/2022 na základe odvolania obžalovaného zrušil vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a zároveň vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách pokynov odvolacieho súdu zistil nasledovné skutočnosti:
Súd telefonicky kontaktoval ošetrujúcu lekárku obžalovaného psychiatričku K. H. L. za účelom dohodnutia pre ňu vyhovujúceho termínu jej výsluchu na hlavnom pojednávaní (súd ju v zmysle pokynu odvolacieho súdu mienil vypočuť v procesnej pozícii svedka za účelom objasnenia zdravotného stavu obžalovaného), pričom z úradného záznamu z tohto telefonátu (čl. 315 spisového materiálu) vyplýva, že menovaná sa na hlavné pojednávanie nebude môcť dostaviť pre pracovnú zaneprázdnenosť a vyťaženosť z dôvodu veľkého počtu pacientov v dvoch ambulanciách. K zdravotnému stavu obžalovaného nevie uviesť vôbec nič, nakoľko obžalovaný v ostatných rokoch jej ambulanciu vôbec nenavštevoval a aj lekársku správu zo dňa 3.2.2022 vydala manželke obžalovaného na jej žiadosť. Pre potreby trestného konania určite odporúča pribrať do konania znalca z odboru psychiatria, nakoľko nie je kompetentná a ani nemá žiadne vedomosti, aby sa vyjadrovala k možnému vplyvu diagnózy obžalovaného na posúdenie jeho trestnoprávnej zodpovednosti.
Prvostupňový súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že zabezpečenie účasti K. H. L. na hlavnom pojednávaní by bolo značne problematické a jej výsluch by celkom zjavne neviedol k objasneniu zdravotného stavu obžalovaného, preto menovanú na hlavnom pojednávaní nevypočul. Následne súd mienil do konania pribrať znaleckú organizáciu Forenza za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného a vypracovania znaleckého posudku, pričom súd zistil, že táto znalecká psychiatrická organizácia bola v tom čase (júl 2022) pribratá do iného trestného konania za účelom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného v inej trestnej veci. Nakoľko súd nepovažoval za potrebné a účelné duplicitne vyšetrovať duševný stav obžalovaného, zabezpečil si do spisu aktuálny znalecký posudok z inej trestnej veci obžalovaného, vedenej proti nemu na OR PZ Trebišov pod ČVS: G./X-XXX-XX-XXXX, ktorý na hlavnom pojednávaní prečítal ako listinný dôkaz a zistil z neho tieto skutočnosti, podľa názoru súdu plne použiteľné aj pre predmetné trestné konanie:
Obžalovaný nie je duševne chorý v zmysle psychózy – vážnej duševnej choroby. Zistený bol u neho chorobne znížený intelekt do pásma ľahkej duševnej zaostalosti a zmiešaná porucha osobnosti. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že obžalovaný v rámci psychiatrického vyšetrenia uviedol, že pravidelne užíva drogu pervitín v kombinácii s liekmi Neurol, Stilnox a Dithiaden, v súvislosti s čím sa v znaleckom posudku konštatuje, že ak sa preukáže, že obžalovaný v čase spáchania skutku (prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorý mal spáchať dňa 22.04.2022) bol pod vplyvom psychotropných látok, tak jeho schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť svoje konanie ovládať boli u neho v čase spáchania skutku zmenšené len pod vplyvom užitých psychotropných látok. O úplné vymiznutie rozpoznávacích a ovládacích schopností sa u obžalovaného v čase spáchania skutku nejednalo, pretože obžalovaný skutok plánoval, orientoval sa v situácii, spáchal ho za účelom obohatiť sa a nespáchal skutok pod vplyvom duševnej choroby. Obžalovaný je schopný
chápať zmysel trestného konania aj napriek svojmu zníženému intelektu a aj v čase spáchania skutku bol schopný chápať trestnosť svojho konania. V znaleckom posudku sa poukazuje aj na prepúšťaciu správu z Psychiatrického oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne zo dňa 22.12.2020, v zmysle ktorej je obžalovaný závislý od benzodiazepínov a liečiva tianeptín (liek Coaxil). Okrem toho nadmerne užíva aj Stilnox a pervitín. Uloženie ochranného protitoxikomanického ani ochranného protialkoholického liečenia sa nenavrhuje, pretože by nesplnilo svoj účel, keďže obžalovaný je úplne nekritický k užívaniu psychotropných látok, má nulovú motiváciu k protitoxikomanickému liečeniu a nemá duševnú – intelektuálnu kapacitu na to, aby bol schopný absolvovať dlhodobý program v rámci protitoxikomanického liečenia. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť. Ľahká duševná zaostalosť (chorobne znížený intelekt) je stav stacionárny, liečbou neovplyvniteľný, preto ani ochranná psychiatrická liečba by nesplnila svoj účel. V znaleckom posudku sa taktiež poukazuje na to, že obžalovaný predložil v priebehu znaleckého vyšetrenia dokument s názvom „Žiadosť o invalidný dôchodok“, adresovaný Sociálnej poisťovni, vyplnený všeobecným lekárom obžalovaného, pričom v tomto dokumente je jednou z diagnóz obžalovaného aj „bludová porucha“, ktorá je vážnou duševnou chorobou – psychózou. Znalec, ktorý vypracoval posudok, uvádza, že sa jedná o nesprávnu, všeobecným lekárom obžalovaného účelovo napísanú diagnózu za účelom udelenia invalidného dôchodku. Obžalovaný nemá nikde v psychiatrickej dokumentácii túto diagnózu uvedenú (ani z záznamoch ambulantného psychiatra, ani v prepúšťacej správe z Psychiatrického oddelenia v Trenčíne) a ani pri znaleckom vyšetrení táto diagnóza u obžalovaného zistená nebola.
Ako listinný dôkaz boli na hlavnom pojednávaní prečítané aj uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 26.05.2022 sp.zn. 3T/39/2022 o vzatí obžalovaného do väzby, policajná zvodka zo dňa 07.07.2022, úradný záznam zo dňa 22.9.2022 ako aj lekárske správy od psychiatra a všeobecného lekára obžalovaného. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol dňa XX.X.XXXX vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku v trestnej veci vedenej proti nemu na OR PZ Trebišov pod sp.zn. G./X-XXX-XX-XXXX pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť dňa 22.04.2022. Okrem toho bolo obžalovanému vznesené obvinenie aj vyšetrovateľom KR PZ Košice pod I.:C./X-XXX-XX-XXXX pre obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zákona (s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona, § 123 ods. 3 písm. e/ Tr. zákona) a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť dňa 17.05.2022, tak, že lúpežne prepadol poškodenú M. J. (narodenú XXXX) v jej rodinnom dome v H. a spôsobil jej viacero zranení, a to pomliaždenie záhlavia hlavy a tváre vľavo, odreniny na brade vpravo, odreniny po oboch stranách krku, pomliaždenie a odreniny na chrbte, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom úlomkov, zlomeninu strednej časti vretennej aj lakťovej kosti pravého predlaktia s posunom úlomkov ako aj ťažkú ujmu na zdraví, pri ktorej došlo k opuchu mozgu, krvácaniu pod tvrdú plenu mozgu a krvácaniu pod pavúčnicu mozgu s dobou liečenia poškodenej 3 až 6 mesiacov.
Z listinných dôkazov prečítaných na predchádzajúcom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 18x súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 24.5.2021 sp.zn 8T/108/2020, ktorým mu bol pre pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona uložený nepodmienečný spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, ktorý obžalovaný vykonal 25.1.2022 v ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová. Týmto ústavom je správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu trestu hodnotené negatívne, v podstate rovnako bol obžalovaný hodnotený aj Ústavom na výkon väzby a Ústavom na výkon trestu odňatia slobody Košice. Počas posledného výkonu trestu bol obžalovaný 3x disciplinárne potrestaný, disciplinárne odmenený nebol.
Pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti bol obžalovaný odsúdený aj trestným rozkazom Okresného súdu Humenné zo dňa 2.12.2020 sp.zn. 3T/57/2020, ktorým mu bol pre prečin porušovania domovej slobody podľa 194 ods. 1, Tr. zákona a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov (výrok o vine a treste z tohto trestného rozkazu bol zrušený v rámci ukladania vyššie uvedeného spoločného trestu Okresným súdom Michalovce). Z hľadiska ukladania trestu je právne relevantným aj odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.9.2014 sp.zn. 3T/46/2013, ktorým mu bol okrem iného pre zločin nedovoleného ozbrojovania podľa 294 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.
Pre úplnosť súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní súd odmietol vykonať obhajcom navrhovaný dôkaz spočívajúci v opätovnom skúmaní duševného stavu obžalovaného a zabezpečení znaleckého posudku (dôvodom tohto návrhu bola skutočnosť, že obžalovaný bol na začiatku septembra hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a boli mu predpísané ďalšie lieky). Uvedené skutočnosti podľa názoru prvostupňového súdu nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie o výške trestu u obžalovaného a celkovo sú pre rozhodnutie súdu úplne irelevantné.
V súvislosti s osobou obžalovaného súd opätovne konštatuje, že obžalovaný takmer polovicu svojho doterajšieho života strávil v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a že v jeho prípade sa jedná o mimoriadne nebezpečného recidivistu, ktorý sa mal v krátkom časovom období, od 25. januára 2022, keď bol prepustený z výkonu trestu, do 24. mája 2022, keď bol zadržaný a následne vzatý do väzby, opakovane dopustiť viacerých trestných činov, vrátane obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) Tr. zákona (kde mal obžalovaný rovnako ako v prejednávanej veci lúpežne prepadnúť staršiu ženu v jej obydlí a spôsobiť jej vážne poranenia), od spáchania ktorých ho neodradilo ani odsúdenie zo dňa 20. januára 2022 a neprávoplatné uloženie 7 a pol ročného trestu odňatia slobody.
S poukazom na závery znaleckého posudku a vyššie uvedené skutočnosti považuje súd všetky tvrdenia obžalovaného, týkajúce sa jeho nepriaznivého psychického stavu, za účelové, motivované jeho snahou dosiahnuť pre neho čo najpriaznivejšiu (najnižšiu) výšku uloženého trestu.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaného trestu prihliadal súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je jeho priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného sú jeho predchádzajúce odsúdenia, teda skutočnosť, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona) ako aj spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) z dôvodu trestania obžalovaného súhrnným trestom, pričom pod pojmom „viac trestných činov“ je potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného činu.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona bude u obžalovaného z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie primerané a postačujúce uloženie trestu odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 6 rokov, ktorej dolná hranica bola v danom prípade zvýšená o jednu polovicu z dôvodu opätovne spáchaného zločinu (§ 38 ods. 5 Tr. zákona). Upraviť bolo potrebné aj hornú hranicu trestnej sadzby s použitím tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona), keďže obžalovanému bol ukladaný súhrnný trest za súbeh zločinu a niekoľkých prečinov (horná hranica trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu bola zvýšená o jednu tretinu). Obžalovanému tak bol trest ukladaný v rámci zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí 66 až 128 mesiacov.
Pre úplnosť prvostupňový súd uvádza, že aj napriek vyhláseniu obžalovaného o jeho o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo súdom následne aj prijaté, nebol u obžalovaného zistený žiaden dôvod na mimoriadne zníženie trestu podľa analogického použitia ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zákona. V tomto smere sa súd nestotožnil s úvahami odvolacieho súdu o možnom mimoriadnom znížení trestu podľa uvedeného zákonného ustanovenia, keďže takto znížený trest by bol v prípade obžalovaného podľa názoru prvostupňového súdu neprimerane mierny a v žiadnom prípade by nezodpovedal osobe obžalovaného a závažnosti jeho konania. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd opätovne poukazuje na celkovo 18 doterajších odsúdení obžalovaného, pričom v prednávanej veci sa jedná o odsúdenie obžalovaného za v poradí už tretí spáchaný zločin, ako aj na opakované páchanie trestnej činnosti obžalovaným po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 25.1.2022 až do okamihu jeho vzatia do väzby v inej trestnej veci, ktorú obžalovaný stále vykonáva. U obžalovaného rovnako nie sú splnené ani podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, v zmysle ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Tr. zákonom vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania.
Ako už bolo uvedené, obžalovanému bol trest uložený ako trest súhrnný, a to vzhľadom na trestanie obžalovaného za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za časť ktorej už bol obžalovaný právoplatne odsúdený vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Michalovce. Súd zároveň spolu s uložením súhrnného trestu obligatórne zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému týmto dotknutým súdnym rozhodnutím ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre účely výkonu trestu ho súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Nakoľko vo vzťahu k prvotnému odsudzujúcemu rozsudku došlo v odvolacom konaní len k jeho čiastočnému zrušeniu (zrušený bol len výrok o treste a spôsobe jeho výkonu), prvostupňový súd vo výrokovej časti tohto rozsudku v súlade s ustanovením § 166 Tr. poriadku uviedol v novom rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhodoval, poukazujúc pritom na súvislosť týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý (t.j. na výrok o vine a výrok o náhrade škody).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.