Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-103-2022.pdf
PDF · 87.37 KB
Case nature
Subarea
7Co/103/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: L. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. L. Č.. XXX, I.: F.. T. F., advokátka, so sídlom Riečna 2, Bratislava proti žalovanému: F. X., Z.. X.X.XXXX, B. J. X, A., zastúpenému: slc partners s.r.o., IČO: 47 246 634, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 16, Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.8.2022, č.k. 23C/45/2022-22, jednomyseľne takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 354 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a § 123, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáhal voči odporcovi ako vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti zákazu vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia na danej nehnuteľnosti do vydania právoplatného stavebného povolenia príslušným stavebným úradom. Konštatoval, že navrhovateľ osvedčil vlastnícky vzťah strán sporu k nehnuteľnostiam v bezprostrednom susedstve ako aj skutočnosť, že na pozemku susediacom s pozemkom vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa sa nachádza príprava stavebných prác. Podľa názoru prvoinštančného súdu však navrhovateľ neosvedčil hmotnoprávne oprávnenie pre uloženie takto formulovaného zákazu ani existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov odôvodnenú konkrétnym a bezprostredným ohrozením života a majetku navrhovateľa a jeho rodiny. Uviedol, že predpokladom pre poskytnutie ochrany vlastníkovi pred rušivými neoprávnenými zásahmi do niektorej zo zložiek jeho vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka je preukázanie existencie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva zneužitím práv zo strany povinného, čo nemožno zamieňať s osvedčením stavebnej činnosti vykonávanej bez stavebného povolenia, t.j. v rozpore s predpismi objektívneho verejného práva. Konštatoval, že prostredníctvom § 126 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv iného vlastníka v intenciách ochrany súkromných občianskoprávnych vzťahov, preto otázka existencie verejnoprávneho oprávnenia povinného pre uskutočnenie stavby nie je z pohľadu ochrany poskytovanej vlastníkovi inštitútmi civilného práva relevantná. Vo vzťahu k argumentu navrhovateľa o možné a neosvedčené narúšanie svahu, uviedol, že posúdenie otázky, či stavebnou činnosťou môže alebo nemôže dôjsť k narušeniu stability susednej stavby, nepatrí do kompetencie súdu, ale príslušného stavebného úradu, pričom súd v civilnom sporovom konaní nemôže neodkladným
opatrením založiť povinnosť alebo zákaz trvajúci do času právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, čo vyplýva zo skutočnosti, že neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným civilným právam a nie verejným záujmom. Zdôraznil, že zákaz vykonávať stavebnú činnosť, na ktorú je potrebné stavebné povolenie, bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, príp. bez ohlášky, vyplýva pre všetkých, t. j. nielen pre povinného priamo z ustanovení stavebného zákona (napr. § 48, § 54 stavebného zákona) a inštitút neodkladného opatrenia bez ďalšieho aj napriek pochybnostiam navrhovateľa o efektivite prostriedkov správneho práva neslúži ako prostriedok nápravy porušenia ustanovení stavebného zákona, ako verejnoprávneho predpisu zakladajúceho práva a povinnosti účastníkom stavebného konania voči príslušnému stavebnému úradu, t. j. na to, aby sa dosiahol súlad konania vlastníka nehnuteľnosti s predpismi verejného práva. Konštatoval, že navrhovateľ celkom nedôvodne žiada, aby súd neodkladným opatrením deklaroval zákaz vyplývajúci priamo z ustanovení Stavebného zákona (napr. § 48, § 54 stavebného zákona). Okrajovo poukázal na to, že Stavebný zákon takúto činnosť sankcionuje nielen pokutami, ktoré navrhovateľ označil za neefektívne, ale aj možnosťou stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby a súčasne upravuje aj kompetencie orgánov štátneho stavebného dohľadu, ktoré sú oprávnené už pri realizácii stavebnej činnosti stavebníka nielen vyzvať na zjednanie nápravy alebo tiež zastaviť práce na stavbe podľa § 102 ods. 2 Stavebného zákona. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka súd neoprávňujú zakázať realizáciu stavebnej činnosti ani z dôvodu obavy z uskutočnenia čiernej stavby, ktorej existencia sama o sebe nenarúša vlastnícke právo navrhovateľa. Mal za to, že navrhovateľ neosvedčil konkrétne a bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré odvodzuje len zo subjektívne produkovanej a ničím nepodloženej hypotézy, keďže predložená fotodokumentácia osvedčuje len prípravu pozemku na realizáciu stavebných prác, čo je konštatované aj v predloženej notárskej zápisnici, nie aktuálne prebiehajúcu stavebnú činnosť, ktorá by konkrétnym spôsobom ohrozovala život alebo majetok navrhovateľa. Konštatoval, že záver o tom, že vo veci neprebieha stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že povinný za účasti notárskeho kandidáta odmietol reagovať na otázku navrhovateľa, či disponuje stavebným povolením ani zo skutočnosti, že mu doposiaľ nebolo stavebným úradom oznámené začatie stavebného konania ako účastníkovi z titulu vlastníctva susediacej nehnuteľnosti, nakoľko v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona je oznámenie o začatí stavebného konania viazané na podanie úplnej žiadosti. Dospel k záveru, že ani skutočnosť, že navrhovateľ si nie je v súčasnosti istý, či stavebná činnosť bude prebiehať v súlade so všeobecnými a osobitnými požiadavkami pre uskutočňovanie stavieb, zvlášť v otázke k stability a bezpečnosti jeho nehnuteľnosti situovanej v bezprostrednom susedstve, nezodpovedá žiadnemu konkrétnemu a bezprostrednému nebezpečenstvu pre navrhovateľa. Konštatoval, že v danom čase nie je ani z navrhovateľom prezentovaných skutkových tvrdení možné ustáliť, aká stavba sa bude realizovať na susediacom pozemku vo vlastníctve povinného, t. j. stavba, uskutočnenie ktorej je podmienené vydaním stavebného povolenia alebo len ohlásením stavebnému úradu. Zhrnúc uvedené súd prvej inštancie vyvodil, že navrhovateľ neosvedčil priame a konkrétne ohrozenie svojho majetku v dôsledku stavebnej činnosti vykonávanej na susednom pozemku, pričom opísané nebezpečenstvo, resp. jeho hrozba v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavke konkrétnosti a bezprostrednosti. Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľa, že povinný ohrozuje jeho majetok okrem iného aj tým, že nadmieru primeranú pomerom ho obťažuje prachom a hlukom (podľa § 127 Občianskeho zákonníka), mal za to, že uvedené žiadnym spôsobom neosvedčil a aj v prípade, ak by navrhovateľ relevantne spravdepodobnil tento druh zásahu do susedských práv za súčasného preukázania opodstatnenosti požiadavky naliehavého zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia, uviedol, že účinnú, efektívnu a proporcionálnu ochranu by nemohol predstavovať zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti, naviac navrhovateľom limitovaný do vydania právoplatného stavebného povolenia. V tejto súvislosti vyvodil, že formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezodpovedá ochrane pre tento druh rušenia susedských práv. Vzhľadom na to, že navrhovateľ neosvedčil splnenie základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebu naliehavého zásahu a existenciu hmotnoprávneho základu pre nariadenie neodkladného v požadovanom znení), súd prvej inštancie jeho návrh ako nedôvodný bez potreby skúmania ďalších podmienok zamietol. O trovách konania rozhodol v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, a v konaní plne úspešnému povinnému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie sa vecou dostatočne nezaoberal, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že pozemky vo vlastníctve žalobcu a žalovaného sú susediacimi pozemkami, pričom žalobca si všimol, že na pozemku žalovaného začali prebiehať stavebné činnosti, konkrétne stavba oporného múru a
žalovaný napriek výzvam žalobcu stavebné práce nezastavil a nepredložil mu stavebné povolenie. Ďalej uviedol, že stavebná činnosť vykonávaná žalovaným narúša svah, pričom dom žalobcu je umiestnený na pozemku nachádzajúcom sa nad ním. Argumentoval tým, že keďže sa nevedie žiadne stavebné konanie a ide o čiernu stavbu, nemá možnosť preveriť si o akú stavbu sa jedná a v akom rozsahu a aký je zámer a nemôže vzniesť žiadne námietky. Konštatoval, že po podaní návrhu získal nový dôkaz
- odpoveď stavebného úradu na svoj dopyt, v ktorom sa stavebný úrad vyjadril, že žiadne stavebné povolenie ani súhlas s ohlásením drobnej stavby nevydal. V odvolaní zároveň uviedol, že žalovaným vykonávaná stavba ohrozuje majetok vo vlastníctve žalobcu, nakoľko nie je zrejmé, či stavba je v súlade so stavebným zákonom a či neohrozuje majetok a bezpečnosť žalobcu. Tvrdil, že sa snaží využiť všetky inštitúty, ktoré mu ponúka Stavebný zákon, avšak jeho šanca sa domôcť svojich práv výlučne podnetmi na príslušný stavebný úrad je neefektívna, nakoľko stavebný úrad nemôže zakázať žalovanému stavebnú činnosť rozhodnutím a môže mu iba udeliť pokutu. Uviedol, že je zrejmé, že žalovaný ohrozuje nezákonne bez stavebného povolenia majetok žalobcu a okrem iného ho nadmieru obťažuje prachom aj hlukom. Tvrdil, že bez rozhodnutia súdu sa nevie domôcť zastavenia stavebných prác, pričom hrozí, že žalovaný svojou činnosťou ohrozí majetok a bezpečnosť žalobcu a jeho rodiny. Ujma žalobcu mala podľa jeho názoru spočívať v bezprostrednom ohrození jeho zdravia a majetku (nie je zrejmé, či stavba žalovaného spĺňa zákonné predpoklady) a v ohrození a uprení možnosti uplatňovania jeho zákonných práv ako účastníka stavebného konania. Uviedol, že existuje dôvodná obava, že žalovaný vykoná čiernu stavbu a žalobca bude poškodený na svojich právach a majetku, pričom neodkladným opatrením, ktorým sa zakáže stavebná činnosť až do právoplatného vydania príslušného povolenia stavebným úradom sa dá efektívne predísť škodám na zdraví a majetku a prípadnej čiernej stavbe. Mal za to, že účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom, keďže ak žalovaný preukáže, že vykonáva stavebnú činnosť zákonne, bude môcť v stavebnej činnosti pokračovať (a v prípade ak nevykonáva stavebnú činnosť, nemôže ho neodkladné opatrenie ohroziť); rovnako nemôže byť neodkladným opatrením vytvorený nenávratný stav. Namietal, že tvrdenie súdu, že z fotodokumentácie vyplýva iba príprava stavby, je hrubo zavádzajúce a bez riadneho vysvetlenia. Poukázal, že pod prípravou stavby sa rozumie činnosť vykonávaná pred samotným začatím stavebnej činnosti na stavbe (výber projektanta a poskytovateľov podkladov, východiskových údajov a prieskumov, odborné posudky, stanovenie cien). Z fotografií však vyplýva, že na pozemku žalovaného sa reálne vykonáva stavebná činnosť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu vyhovie.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 19.9.2022, v ktorom uviedol, že žiadnym spôsobom nezasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu a túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal ani neosvedčil, pričom akákoľvek činnosť prebiehala len na pozemku žalovaného bez toho, aby bola vôbec spôsobilá privodiť škodu na pozemku žalobcu. Vo vzťahu k novému argumentu žalobcu uviedol, že žalobca ani v odvolaní nepreukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Mal za to, že súd v konaní o nariadení neodkladného opatrenia nie je oprávnený nahrádzať právomoci orgánov verejnej správy na úseku stavebného konania a pokiaľ sa žalobca domnieva, že žalovaný uskutočnil akúkoľvek stavebnú úpravu v rozpore s predpismi stavebného práva, má možnosť sa obrátiť na príslušný stavebný úrad alebo inšpekčné orgány. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
6. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
7. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
8. V posudzovanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal voči žalovanému zákazu vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia na nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu (ktorá bezprostredne susedí s pozemkom žalobcu).
9. V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že prostredníctvom § 126 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať iné povinnosti ako tie, ktoré smerujú k odstráneniu neoprávnených zásahov do práv iného vlastníka v intenciách ochrany súkromných občianskoprávnych vzťahov. Súd prvej inštancie podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlil, v čom spočíva ochrana pred zásahom do vlastníckych práv podľa Občianskeho zákonníka (§ 126), ktorý zásah nemožno zamieňať s činnosťou vykonávanou v rozpore s predpismi upravujúcimi stavebné konanie. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že samotná stavebná činnosť vykonávaná bez stavebného povolenia (ohlásenia) nemusí ohrozovať vlastnícke právo iných osôb alebo zasahovať do neho. Podstatnou skutočnosťou pre vyvodenie ochrany vlastníckych práv podľa § 126 Občianskeho zákonníka je preukázanie konkrétneho zásahu alebo bezprostredne hroziacej ujmy do týchto vlastníckych práv. V danom prípade možno konštatovať, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal, že mu činnosťou odporcu vznikla bezprostredne hroziaca ujma, keďže túto spája predovšetkým s tým, že odporca vykonáva stavebnú činnosť v rozpore so Stavebným zákonom (bez stavebného povolenia). Hrozba zosuvu svahu, a tým prípadne vzniknutá ujma na majetku navrhovateľa (ktorý zásah by mohol byť predmetom občianskoprávnej ochrany) nebola navrhovateľom dostatočným spôsobom preukázaná, rovnako tak obťažovanie hlukom a prachom nad mieru primeranú pomerom. V každom prípade však možno vyvodiť (v súlade s názorom súdu prvej inštancie), že znenie navrhovaného petitu (zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti, naviac limitovaný do vydania právoplatného stavebného povolenia) nezodpovedá ochrane vlastníckych a susedských práv v zmysle § 126 a 127 Občianskeho zákonníka.
10. So zreteľom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť závery prezentované súdom prvej inštancie v jeho rozhodnutí, rovnako ani predložený dôkaz osvedčujúci, že stavebný úrad nevydal povolenie na stavbu na pozemku vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ v odvolaní opätovne spája zásah do svojich práv s vykonávaním činnosti bez stavebného povolenia a s nemožnosťou riadne sa brániť v stavebnom konaní, ktorý však nie je predmetom ochrany v zmysle § 126 (§ 127) Občianskeho zákonníka.
11. Ak teda súd prvej inštancie vyvodil, že navrhovateľ neosvedčil splnenie základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebu naliehavého zásahu a existenciu hmotnoprávneho základu pre nariadenie neodkladného v požadovanom znení), jeho záver je správny.
12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).