Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-110-2014.pdf
PDF · 87.56 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/110/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: RiHa, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 30/1, 917 00 Trnava, IČO: 36 238 015, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária, s.r.o., Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: František Krajčovič, Hlboká 718/12, 919 43 Cífer, IČO: 46 257 632, právne zastúpený: advociatius, s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, o zaplatenie 1.078,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k.9Cb/8/2012-299 zo dňa 19.09.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 83,34 eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim návrhom zo dňa 09.10.2012 doručeným súdu dňa 10.10.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu vo výške 1.078,87 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za dodaný tovar a náhradu trov konania.
Okresný súd v Trnave č.k.9Cb/8/2012-299 zo dňa 19.09.2014 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo 1.078,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.078,87 eur od 19.09.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh bol podaný opodstatnene, pretože medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keď si žalovaný objednal u žalobcu tovar, ktorý mu tento riadne a včas dodal, čo žalovaný potvrdil podpisom na výdajkách a prevodkách. Žalovaný si následne nesplnil povinnosť zaplatiť cenu za dodaný tovar, čím vznikla žalobcovi pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní. Tvrdenie žalovaného, že v čase prevzatia predmetného tovaru, t.j. v mesiaci júl 2012 existoval medzi účastníkmi konania vzťah z mandátnej zmluvy, v zmysle ktorého mal žalovaný pri preberaní tovaru konať v mene a na účet žalobcu s tým, že tovar preberal pre zákazníka žalobcu, prvostupňový súd považoval za nepreukázané. Dokazovaním vykonaným pred prvostupňovým súdom nebol preukázaný vznik tvrdeného záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založeného na ústne uzatvorenej mandátnej zmluve, ktorej existenciu navrhovateľ poprel. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný vykonával pre žalobcu obchodnú činnosť v mesiaci marec 2012, za ktorú mu vznikol nárok na úhradu sumy 700,- Eur. Sporným však zostala skutočnosť, či žalovaný vykonával túto činnosť aj v čase prevzatia predmetného tovaru. Z predložených dokladov zo strany žalovaného nemal súd preukázané, že by žalovaný v danom
období vykonával pre žalobcu činnosť na základe mandátnej zmluvy, a táto skutočnosť ani nevyplýva ani z vizitky predloženej žalovaným ani z cenových ponúk, ktoré síce boli vystavené na hlavičkovom papieri žalobcu, avšak neobsahujú ani pečiatku, resp. podpis žalobcu, z čoho prvostupňový súd usúdil, že boli vystavované žalovaným. Rovnako v konaní predložené čestné prehlásenie nepreukázalo oprávnenie žalovaného konať v mene a na účet žalobcu, a tiež, že žalovaný sa zdržiaval na uvedených stavbách na pokyn žalobcu. Táto skutočnosť bola spochybnená aj výpoveďou svedkyne C. X., ktorá uviedla, že žalovaný sa zdržiaval na stavbe pravidelne, pričom ďalej uviedla, že okrem dodania tovaru, predovšetkým kontroloval stavebné práce realizované osobami, ktoré na stavbu zabezpečil. Súd preto vyhodnotil, že dôkazné bremeno existencie mandátnej zmluvy ťaží žalovaného, pričom zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že by bol oprávnený uskutočňovať právne úkony v mene žalobcu, resp., že by žalobca tieto úkony dodatočne schválil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 7.11.2014 odvolanie, v ktorom namietal odňatie práva konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie zo strany prvostupňového súdu.
Namietal, že žalovaný nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom preukázať skutočnosť, že žalobca s ním ukončil spoluprácu v marci 2012 a túto skutočnosť bol povinný preukázať žalobca. Žalovaný uviedol, že práve naopak on dostatočným spôsobom preukázal, že v mesiacoch apríl - júl 2012 zabezpečoval odoberanie tovaru zo spoločnosti žalobcu (čestné prehlásenie, fotodokumentáciu, diár).
Podľa názoru žalovaného prvostupňový súd odignoroval vykonanie ním navrhovaných dôkazov a to najmä výsluch jeho manželky a dcéry, ktoré podpísali čestné prehlásenie o tom, že žalovaný vykonával činnosť v mene a na účet žalobcu aj v apríli 2012 a neskôr. Táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.
Prvostupňový súd vychádzal pri dokazovaní z výpovedí svedkov p. G. a p. I., hoci vedel, že tieto osoby sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcom ( manželka a sestra) a teda že sú v predmetnej veci zaujatí.
Ďalej žalovaný namietal skutočnosť, že nevie ako prvostupňový súd dospel k záveru o výške ceny nezaplateného tovaru, ktorá je predmetom žaloby a tiež skutočnosť, že tento súd vo svojom rozhodnutí odignoroval skutočnosť, že žalobca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom úhradu sumy 700,- Eur žalovanému za dodávky tovaru za mesiac marec 2012.
Na záver svojho odvolania žalovaný namietal, že prvostupňový súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.9.2014, hoci mu zo strany žalovaného bolo v tento deň doručené písomné vyjadrenie, s ktorým sa neoboznámil.
Žalobca podal v predmetnej veci vyjadrenie, v ktorom dňa 18.12.2014 uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne, pretože tento sa svojimi tvrdeniami vysporiadal presvedčivo s námietkami žalovaného. Z vykonaných dôkazov súdom, ako aj z faktického správania sa účastníkov konania bolo preukázané, že po marci 2012 žalovaný odoberal akýkoľvek tovar výlučne vo vlastnom mene ako kupujúci, a nie ako sprostredkovateľ, či mandant konajúci v mene, či na účet žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správania sa žalovaného, ktorý počas celého ním tvrdeného obdobia počas ktorého mal pre žalobcu vykonávať obchodnú činnosť žalobcovi nevystavil žiadnu faktúru a svoj nárok na vyplatenie údajnej odmeny si u žalobcu vôbec neuplatňoval. Až následne potom čo žalobca vystavil žalovanému faktúru za neuhradený tovar, ktorý od neho odobral žalovaný v septembri 2012, tento vystavil žalobcovi faktúru za sprostredkovanie predaja materiálu za celé ním tvrdené obdobie. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril aj k námietke dôveryhodnosti vypočutých svedkýň pani I. a pani G., keď považoval za nedôvodné tvrdenie žalovaného, že vzhľadom na príbuzenský pomer týchto svedkýň s konateľom spoločnosti žalobcu ich výpovede sú nedôveryhodné, táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná a práve naopak tieto svedkyne pracovali u žalobcu a teda poznali celú situáciu v jeho spoločnosti. Ďalej právny zástupca žalobcu poukázal, že prvostupňovému súdu nebránilo nič, aby vo veci rozhodol dňa 19.09.2014 a to aj napriek tomu, že žalovaný v tento deň doručil súdu svoje písomné vyjadrenie, pretože žalovaný toto písomné vyjadrenie odprezentoval ústne na samotnom pojednávaní.
Odvolaciemu súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného dňa 28.01.2016 tesne pred vyhlásením rozsudku, v ktorom právny zástupca žalovaného namietal, že žalobca neosvedčil, že mandátna zmluva
bola ukončená už v marci 2012 a že sám predložil viaceré dôkazy osvedčujúce jej trvanie až do júla 2012, ďalej, že žalobca nepreukázal cenu tovaru, ktorý mal byť podľa tvrdení kúpnej zmluvy a nevysporiadal sa s dôkazmi na účelovosť svedeckých výpovedí pani I. a pani G..
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali ( § 45 ods. 4 O.s.p.).
V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.
Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že žalovaný sa svojim odvolaním domáha, aby súd zaťažil dôkazným bremenom existenciu mandátnej zmluvy žalobcu. V sporovom konaní však platí zásada, že účastník, ktorý preukazuje a tvrdí určité skutočnosti, ktoré považuje zásadné pre rozhodnutie súdu je povinný tieto skutočnosti preukázať predložením relevantných dôkazov. V danom prípade, ak žalovaný tvrdí, že medzi ním a žalobcom existovala mandátna zmluva, bolo jeho úlohou v konaní, v ktorom je jeho úspešnosť závislá najmä od preukázania existencie takejto zmluvy predložiť dôkazy (ak nedisponuje samotnou mandátnou zmluvou, ktorá mala byť uzatvorená ústnou formou), z ktorých je tento fakt zrejmý. Toto sa však žalovanému nepodarilo v priebehu konania preukázať.
Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalovaný v danom prípade konal vo vlastnom mene a nie v mene žalobcu, a že táto skutočnosť vyplýva aj z faktického správania žalovaného, keďže počas celého ním tvrdeného obdobia počas ktorého mal pre žalobcu vykonávať obchodnú činnosť žalobcovi nevystavil žiadnu faktúru a svoj nárok na vyplatenie údajnej odmeny si u žalobcu vôbec neuplatňoval. Až následne potom čo žalobca vystavil žalovanému faktúru za neuhradený tovar, ktorý od neho odobral žalovaný v septembri 2012, tento vystavil na žalobcovi faktúru za sprostredkovanie predaja materiálu za celé ním tvrdené obdobie.
Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že prvostupňový súd nevykonal v dostatočnej miere dokazovanie, keď nevypočul ním navrhovaného svedkov a to dcéry a manželky žalovaného. Vykonanie tohto dôkazu nepovažoval prvostupňový súd za potrebné, čím sa stotožňuje aj odvolací súd, hlavne z dôvodu, že tieto svedkyne nemohli žiadnym spôsobom ozrejmiť existenciu mandátnej zmluvy medzi účastníkmi. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že pokiaľ by aj tieto svedkyne tvrdili, že medzi žalobcom a žalovaným takáto mandátna zmluva existovala, išlo by o dôkaz získaný sprostredkovane od žalovaného, keďže sám žalovaný netvrdil , že pri uzatvorení mandátnej zmluvy
medzi ním a žalobcom bola prítomná iná osoba a navyše, keďže išlo o mandátnu zmluvu uzatvorenú podľa vyjadrenia žalovaného ústnou formou. Okrem toho je zo spisu zrejmé, že prvostupňový súd nevykonal ani dokazovanie výsluchov svedkov, ktorých vypočutie navrhol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.09.2014, pretože aj vypočutie týchto svedkov nepovažoval za potrebné na objasnenie predmetnej veci.
Pokiaľ ide o námietku hodnovernosti výpovede svedkýň C. I. a C. G., odvolací súd konštatuje, že ide o svedkyne, ktoré boli zamestnané u žalobcu a dochádzali v rámci obchodnej činnosti žalobcu do styku aj so žalovaným a teda poznali okolnosti spolupráce medzi účastníkmi. Odvolací súd nevidí v ich výpovediach také rozpory, ktoré by nasvedčovali, že ich výpovede sú tendenčné a nevieryhodné. Pravdivosť ich výpovedí nemôže byť spochybňovaná len tým, že žalovaný poukazuje na ich príbuzenský vzťah s konateľom spoločnosti RiHa, spol. s r.o..
Odvolací súd nezistil v protokolácii prvostupňového súdu žiadne nezrovnalosti, na ktoré sa žalovaný odvoláva vo svojom odvolaní a pokiaľ žalovaný namieta nesprávnosť protokolácie, súdu prvostupňového stupňa mal tak a mohol tak vykonať ihneď ako sa o tejto skutočnosti dozvedel a to v priebehu konania pred prvostupňovým súdom.
Odvolací súd ďalej poukazuje, že prvostupňovému súdu nebránilo nič, aby po doručení vyjadrenia žalovaného súdu na pojednávaní dňa 19.09.2014 vo veci rozhodol jednak preto, že žalovaný mohol toto vyjadrenie doručiť súdu s dostatočným časovým odstupom ešte pred pojednávaním, pokiaľ považoval za dôležité ozrejmiť súdu skutočnosti , ktoré boli obsahom tohto vyjadrenia a jednak z dôvodu, že právny zástupca žalovaného mohol skutočnosti uvedené vo vyjadrení predniesť osobne ústne do zápisnice z pojednávania, čo aj zjavne vykonal ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.09.2014, čo značí, že účastníci ako aj súd sa s týmto vyjadrením dostatočným spôsobom oboznámili.
K otázke skúmania, či žalovanému vznikla voči žalobcovi pohľadávka spôsobilá na započítanie z titulu nezaplatenej odplaty za výkon činnosti mandatára v mesiaci marec až júl 2012, sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením k uvedeným v rozhodnutí prvostupňového súdu na strane 7, posledný odsek a strane 8 a nepovažuje za potrebné tieto dôvody opakovať.
K námietkam doručených odvolaciemu súdu dňa 28.01.2016 v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2016 odvolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že tento dostatočným spôsobom preukázal trvanie mandátnej zmluvy až do júla 2012. Pokiaľ ide o sumu, ktorá bola predmetom žaloby, je nepochybne, že táto suma predstavovala sumu tovaru, ktorý dodal žalobca žalovanému a ktorý bol žalovanému fakturovaný faktúrou č. OFA 12069 splatnou 18.09.2012 vo výške 1.078,87 eur. K otázke dôveryhodnosti výpovedí svedkýň pani C. I. a C. G. sa odvolací súd už vyjadril v predchádzajúcich odsekoch svojho rozhodnutia.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny a preto ho podľa § 219 ods. 1 potvrdil.
Odvolací súd sa v podstate stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon (vyjadrenie k odvolaniu vo výške 61,41 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH , spolu 83,34 Eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť žalovaný právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.