Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/86/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. N., nar. X. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov, matky L. J., nar. XX. X. XXXX, bytom K. - F., Q. XXX/XX, zastúpenej Centrom právnej pomoci, Bratislava, Námestie slobody 12, IČO: 30 798 841, Centrum právnej pomoci Tvrdošín, Školská 165/2 a otca Q. N., nar. X. XX. XXXX, bytom Spolková republika Nemecko, A., G.-O.-Q. X, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. -232 zo dňa 5. mája 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom (II., III.) p o t v r d z u j e .

V ostatných častiach, odvolaním nenapadnutých (I., IV.), p o n e c h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo po tom, čo zveril maloletú Larissu Wendl do osobnej starostlivosti matke, zaviazal otca platiť výživné za obdobie od 2. 11. 2012 do 31. 8. 2014 vo výške 300,- eur mesačne a od 1. 9. 2014 vo výške 350,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred. Zameškané výživné za obdobie od 2. 11. 2012 do 30. 4. 2015 v sume 9 074,40 eur uložil otcovi zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. V súlade s ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine prihliadol i na to, že matka sama zabezpečovala starostlivosť o maloletú, i napriek tomu, že bola obmedzená v možnostiach nájdenia si zamestnania, z ktorého dôvodu žila i maloletá vo finančnom nedostatku.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o výživnom, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote otec maloletého dieťaťa. Poukazoval na to, že matke viackrát oznámil, že nemá dostatok finančných prostriedkov, aby mohol platiť výživné na maloletú. V súčasnej dobe dostáva 666,- eur rodičovské na syna, ktorý sa narodil v decembri 2014, pričom musí prijať miesto na čiastočný úväzok, pretože jeho syn nemôže celodenne navštevovať detské jasle. Tvrdenia matky o zdravotnom stave dieťaťa sa podľa jeho názoru nezakladajú na pravde, lebo pokiaľ by mohol, staral by sa o svoju dcéru a opatroval ju a

tiež by jej hradil náklady na lekára, ale doteraz nevedel o žiadnych chorobách a liekoch, ktoré by dcéra potrebovala.

Matka vo svojom vyjadrení prostredníctvom zástupcu navrhla rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že otec vo svojom odvolaní neuviedol žiaden konkrétny odvolací dôvod, na základe ktorého by bolo možné, hoci aj čiastočne, rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, resp. zrušiť, pričom naviac sa neodvolal do výroku o zameškanom výživnom.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení ponechal rozhodnutie o výživnom na úvahe odvolacieho súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v časti o výživnom, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o výživnom prvostupňový súd správne prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako i na majetkové pomery otca, ktorý pred dožiadaným súdom naposledy sám uviedol, že má voľne použiteľnú sumu vo výške 1 300,- eur mesačne. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania okrem vlastného tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení, týkajúcich sa zmeny majetkových pomerov (narodenie dieťaťa), nemohol ani odvolací súd vyhodnotiť vykonané dokazovanie iným spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvého stupňa, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil (pokiaľ otec vo svojom odvolaní napádal výrok o výživnom, musel odvolací súd zároveň rozhodovať i o výroku o zameškanom výživnom, ktorý je výrokom súvisiacim).

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ na strane otca medzičasom došlo k zmene pomerov, má možnosť v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine požiadať o zmenu súdneho rozhodnutia, kde ale bude musieť zmenu pomerov (napr. narodenie dieťaťa) preukázať predložením listinných dôkazov (napr. rodného listu dieťaťa a pod.), lebo len potom bude môcť prejednávajúci súd konštatovať, či k zmene skutočne došlo.

V ostatných častiach, pokiaľ bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke a návrh matky vo zvyšku zamietnutý, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Na tomto mieste ale je potrebné zdôrazniť, že konanie o výživnom pre maloleté deti je konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, súd v takomto prípade nie je viazaný návrhom, a preto ani nie je potrebné vo zvyšku prípadný návrh zamietať.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .