Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-36-2013.pdf
PDF · 101.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-1C/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom v právnej veci navrhovateľa L.. Š. Š., D.. XX. XX. XXXX, N. Ž., Y. XX, proti odporcovi Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie sumy 134.750,-- Eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ (žalobca) doručil dňa 08. 04. 2013 tunajšiemu súdu návrh (žalobu), ktorým sa domáhal, aby zaviazal odporcu (žalovaného) k zaplateniu sumy 134.750,-- Eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. V návrhu uviedol, že bol poškodený nesúladom zákonov, podľa ktorých rozhoduje justícia SR. Keďže justícia SR postupovala v konaní podľa zákonov a napriek tomu došlo k porušeniu jeho práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, potom postup justície v konaniach bol nesprávny. V konaní vedenom na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 16C 157/2002 boli porušené jeho práva, keď nemohol vzniesť dôležité argumenty pre rozhodnutie súdu. Okresný súd jeho návrh zamietol proti čomu podal odvolanie. Na pojednávaní odvolacieho súdu predseda senátu mu neumožnil vo veci riadne vystúpiť, jeho prednes prerušil a sudca do diktafónu uviedol skutočnosti, ktoré nepovedal. Keďže krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil, podal proti tomuto rozhodnutiu dovolanie. Najvyšší súd SR dovolanie odmietol. Keďže Najvyšší súd SR sa obsahovou stránkou dovolania nezaoberal, podal proti jeho rozhodnutiu ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí 08.10. 2009 rozhodol o odmietnutí sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej. Týmto má za to, že Ústavný súd SR porušil jeho práva garantované Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Pretože členova senátu Ústavného súdu SR, ktorý rozhodoval vo veci IV.ÚS 354/09-13 z 08. 10. 2009 porušili jeho práva a spôsobili mu škodu podal na nich trestné oznámenie. Orgány činné v trestnom konaní toto oznámenie odmietli uznesením ČVS: ORP-459/1-OVK-KE-2012 zo dňa 14. 03. 2012. O sťažnosti, ktorú podal proti tomuto uzneseniu rozhodla Generálna prokuratúra SR uznesením č. XV/2 Gn 34/12-14 z 08. 05. 2012 tak, že sťažnosť zamietla. O jeho podnete na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora ho Generálna prokuratúra SR vyrozumela listom č. XV/3 Spr 95/12-6 zo dňa 29.06. 2012, ktorým mu oznámila, že orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené a to ani na základe podaného trestného oznámenia hodnotiť dôkazy vykonané v rámci konania na súde a preskúmavať zákonnosť napadnutých rozhodnutí súdu, poprípade ich predchádzajúcich konaní z hľadiska ich vecnej správnosti, pretože by to znamenalo neprípustný zásah do sudcovskej nezávislosti. Týmto postupom vyčerpal všetky možnosti
na obranu svojich práv, ktoré mu umožňujú právne predpisy SR. Pretože nesprávnym postupom justície SR mu bola spôsobená škoda v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. listom zo dňa 10. 09. 2013 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 07. 03. 2013 pod č. 0851/2013/34 mu oznámilo, že jeho žiadosť predbežne prerokovalo v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., pričom žiadosti nebolo vyhovené. Na základe uvedeného má za to, že boli tým porušené jeho práva garantované Ústavou SR a to Čl. 12 ods. 4, Čl. 19, Čl. 20 ods. 1, Čl. 46 ods. 1 a Čl. 46 ods. 2. Okrem toho SR porušila jeho práva garantované mu Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd uvedené v Čl. 6 ods. 1 a Čl. 13. Pretože Ministerstvo spravodlivosti SR neuspokojilo jeho nároky tak ako žiadal, uplatnil si právo na náhradu škody voči štátu - SR v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR súdnou cestou.
Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z., skutočná škoda, ktorá mu vznikla predstavuje žalovanú istinu vo výške 24.895,-- Eur, 25 %-tný úrok z omeškania od 11. 10. 1997 do 11. 09. 2012 v sume 92.914,-- Eur, trovy súdnych konaní vo výške 8.348,-- Eur a trovy exekúcie 8.593,-- Eur, t.j. spolu 134.750,-- Eur. Okrem zaplatenia istiny si uplatňuje aj 9 %-tný úrok z omeškania od 10. 09. 2012 do zaplatenia zo žalovanej istiny 134.750,-- Eur. Rovnako si uplatňuje aj náhradu trov konania a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 30. 07. 2015 pri výsluchu uviedol, že sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom a tiež aj náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia. Na doplňujúcu otázku samosudcu, od ktorého nezákonného rozhodnutia svoj nárok odvodzuje uviedol, že nevie predložiť takéto rozhodnutie, pretože súdy, polícia a prokuratúra odmietli nezákonnosť rozhodnutia preskúmať. Svoje vyjadrenie doplnil a konkretizoval, že prokuratúra odmietla skúmať nezákonnosť rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyšší súd SR odmietol skúmať nezákonnosť rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica.
Na pojednávaní dňa 08. 10. 2015 navrhovateľ ďalej uviedol, že nesprávnosť úradného postupu a nezákonnosť rozhodnutia odvodzuje od všetkých konaní, ktoré viedol a v ktorých bol doposiaľ neúspešný. Bola mu spôsobená škoda tým, že mu štát nedokázal v konaní na OS Zvolen sp. zn. 16C 157/2002 ochrániť majetok. V inom konaní vedenom na OS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 64Cb 64/1999 bol úspešný. Odporca BIOPLANT-K, s.r.o., Sládkovičova 94, Banská Bystrica bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 24.895,-- Eur s úrokmi z omeškania a nahradiť trovy konania. Pokiaľ rozsudok nadobudol právoplatnosť spol. BIOPLANT-K, s.r.o. bola vytunelovaná. Majetok spol. prevzala bezplatne iná spol. HYFA-BB, s.r.o. so sídlom Sása, ul. Slobody 178. Keďže jeho pôvodný dlžník BIOPLANT-K, s.r.o. vstúpil do likvidácie, nakoľko nemal majetok, nemohol si vymôcť sumu priznanú mu rozsudkom OS v Banskej Bystrici č.k. 64Cb/64/1999-180 zo dňa 26. 02. 2002.
Na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 uplatnený nárok precizoval v tom, že si v spore neuplatňuje náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu, ale si uplatňuje náhradu škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia. Na otázku samosudcu, či má návrhy na doplnenie dokazovania uviedol, že ďalšie návrhy nemá. Predostrel, že v prípade ak súd jeho návrhu nemieni vyhovieť, žiada, aby prerušil konanie za účelom obrátenia sa na Európsky súdny dvor ( správne: Súdny dvor Európskej únie ) s prejudiciálnou otázkou, či takýto právny záver je v súlade s komunitárnym právom EÚ.
Odporca sa pojednávaní nezúčastňoval. Svoju neúčasť na nich vopred riadne ospravedlnil. K návrhu na začatie konania vo svojom vyjadrení z 06. 02. 2014 uviedol, že ho považuje za zmätočný. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody z dvoch titulov a to zo škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a zo škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ ničím nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a tiež existenciu nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ods. 1 cit. zákona. Založenie zodpovednosti je možné iba za predpokladu kumulatívneho preukázania základných zákonných predpokladov, ktorými sú nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na konanie vedené pred OS Zvolen pod sp. zn. 16C 157/2002, tak toto konanie je už právoplatne skončené. Jednotlivé procesné rozhodnutia v tomto konaní, ako aj rozhodnutie v meritu veci boli prijaté v zákonom stanovených lehotách, čo vylučuje čo i len podozrenie na existenciu nesprávneho úradného postupu. Za nesprávny úradný postup nemožno považovať nesúhlas, či nespokojnosť neúspešného účastníka s výsledkom
sporu. Podstatou úspešnosti nároku pri náhrade škody za nezákonné rozhodnutie by musela byť existencia rozhodnutia príslušného orgánu, ktorý by konštatoval nezákonnosť rozhodnutia v danom prípade rozsudku OS Zvolen z 10. 10. 2007, č.k. 16C/157/2002-367. Takéto rozhodnutie nebolo vydané. Z uvedených dôvodov sa odporca domáhal zamietnutia návrhu v plnom rozsahu. Náhradu trov konania si neuplatňoval.
Súd vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníka a oboznámením sa s pripojeným spisom OS Zvolen sp. z. 16C 157/2002 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ a ktoré boli zažurnalizované do spisu.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom; štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a konaním pre štátnym notárstvo, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.; štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.; zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.; za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Československá socialistická republika, ak rozhodnutie vydal štátny orgán Československej socialistickej republiky; v ostatných prípadoch zodpovedá Česká socialistická republika alebo Slovenská socialistická republika. To isté platí aj vtedy, ak ide o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 58/1969 Zb.; v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.; zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahu na náhradu škody spôsobenej rozhodnutiami, ktoré budú vydané po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na náhradu škody spôsobenej po tomto dni nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda (ods. 2 cit. ustanovenia zákona).
Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení; zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.; zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.
Súd z opatrnosti, napriek vyzvaniu navrhovateľa, aby svoj návrh jasne špecifikoval, vychádzal z obsahu návrhu na začatie konania z 07. 04. 2013 a prednesov navrhovateľa, ktoré učinil na pojednávaniach. Nimi sa navrhovateľ domáhal aj náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen v sp. zn. 16C/157/2002. Z pripojeného spisu vyplýva, že v tomto sporovom konaní bol navrhovateľom návrh podaný dňa 21. 06. 2002, teda ešte pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2004. Pre tieto skutočnosti a s odkazom na - Prechodné a záverečné ustanovenia (§ 27 ods.2 zák.), súd návrh navrhovateľa, ktorým si uplatnil nárok na náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu v konaní 16C/157/2002, preto posudzoval podľa ustanovení účinných v zákone č. 58/1969 Zb. V tej časti uplatňovaného nároku, ktorou si navrhovateľ odvodil právo na náhradu škody titulom nesprávneho postupu z ostatných rozhodnutí súdov (16 Co/158/2008; 3Cdo/80/2009; 3Co/5/2009), súd aplikoval už normy zák. č. 514/2003 Z.z.
Navrhovateľ súdu ničím nepreukázal, že by bol v konaní pred Okresným súdom Zvolen zvolený nesprávny úradný postup spočívajúci v nevykonaní úkonov, nevydaní rozhodnutia v lehote alebo v inej nečinnosti súdu, čo by zakladalo oprávnenosť jeho nároku. Nebolo to preukázané tak v období od 21. 06. 2002, kedy začalo konanie do 01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zák. č. 514/2003 Z.z. a tiež ani v ďalšom štádiu tohto konania. Takéto niečo nebolo zistené ani z obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16C/157/2002, ktorý si súd pripojil.
Navrhovateľ nárok na náhradu škody odvodil z nezákonného rozhodnutia - rozsudku OS Zvolen č.k. 16C/157/2002-367 z 10. 10. 2007 v spojení s rozhodnutím - rozsudkom KS Banská Bystrica č.k. 16Co/158/2008-440 z 28. 08. 2008 a v spojení s uznesením NS SR č.k. 3Cdo/80/2009 a 3Co/5/2009-492 z 21. 05. 2009. Nesprávnosť úradného postupu odvodil od konštatovania, že justícia, polícia a prokuratúra nezabezpečili ochranu jeho ústavných práv v celom spore, čím mu vznikla škoda vo výške 134.750,-- Eur.
Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v jeho platnom znení, v § 3 vymedzuje rozsah zodpovednosti. Podľa citovaného ustanovenia štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v danej prípade súd a) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, b) škoda, c) príčinná súvislosť.
Navrhovateľ si v sporovom konaní uplatnil návrhom na začatie konania (žalobou) z 07. 04. 2013, doručenou súdu 08. 04. 2013, právo na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a aj nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľ súdu dokladoval, že si uplatnil písomnou žiadosťou zo dňa 10. 09. 2012, doručenou MS SR 12. 09. 2012 (č.l.26) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Z jej obsahu sa potvrdzuje, že takto požiadal o prerokovanie nároku na náhradu škodu spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím. Navrhovateľ súdu predložil Oznámenie MS SR z 07. 03. 2013 o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody (č.l.28). Z jeho obsahu sa potvrdzuje, že MS SR túto žiadosť predbežne prerokovalo a žiadosti nevyhovelo. V dôvodoch prečo tak rozhodlo sa uvádza, že namietané rozhodnutie Ústavného súdu SR nespĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., preto bolo nutné predmetnú žiadosť posúdiť ako nedôvodnú.
Z vyššie uvedeného vyplýva aj to, že navrhovateľ nedodržal postup podľa § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. t.j. požiadať o predbežné prerokovanie nároku MS SR vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom, hoci z obsahu návrhu na začatie konania vyplýva, že sa ním domáha náhrady škody aj z tohto titulu. Tento orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona predbežne prerokoval jeho žiadosť len vo vzťahu k náhrade škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím.
Obdobný režim predbežného prerokovania nároku príslušným orgánom - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (§ 9, § 10 zák. č. 58/1969 Zb.) sa vyžadoval aj podľa právneho predpisu účinného pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 514/ 2003 Z.z. a tento rovnako dodržaný nebol.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo na náhradu škody v zmysle § 6 cit. zákona sa zakladá na podmienke, že rozhodnutie bolo zrušené ako nezákonné. Rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým konštatuje nezákonnosť rozhodnutia je súd v konaní viazaný a nemôže prípadnú nezákonnosť rozhodnutia posudzovať ako predbežnú otázku.
V sporovej veci nedošlo k zrušeniu ani zmene rozhodnutia OS Zvolen z 10. 10. 2007 č.k. 16C/157/2002-367, ktorým súd návrh navrhovateľa zamietol a to ani v rámci odvolacieho a dovolacieho konania t.j. riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Navrhovateľ ešte v r. 2002 podal na OS Zvolen žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom OS Zvolen o tejto žalobe rozhodol rozsudkom z 10. 10. 2007 č.k. 16C/157/2002-367, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol. Navrhovateľ s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil a rozhodnutie napadol odvolaním. O odvolaní rozhodol rozsudkom KS v Banskej Bystrici dňa 28. 08. 2008 pod č.k. 16Co/158/2008-440, ktorým rozsudok OS Zvolen potvrdil. Navrhovateľ však neakceptoval ani názor odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie napadol dovolaním. O dovolaní rozhodol Najvyšší súd SR uznesením z 21. 05. 2009 v sp. zn. 3Cdo 80/2009, ktorým dovolanie odmietol. Navrhovateľ sa domáhal tzv. nápravy týchto rozhodnutí sťažnosťou pred Ústavným súdom SR, ktorý rozhodol v sp. zn. IV.ÚS-354/2009 tak, že sťažnosť navrhovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Keďže navrhovateľ návrh na náhradu škody v sporovej veci odvodzuje od nezákonnosti prvostupňového rozsudku OS Zvolen z 10. 10. 2007 č.k. 16C/157/2002-367 a tento rozsudok nebol zrušený, alebo zmenený pre svoju nezákonnosť príslušným orgánom, neexistuje právny titul, na základe ktorého by sa mohol navrhovateľ domáhať náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia.
Žiada sa ešte poznamenať, že rozsudok OS vo Zvolene v sp. zn. 16C 157/2002 nadobudol právoplatnosť dňom 12. 11. 2008, kedy KS v Banskej Bystrici rozhodol o odvolaní navrhovateľa v sp. zn. 16Co 158/2008. Týmto dňom nadobudol právoplatnosť aj rozsudok KS v Banskej Bystrici. Uznesenie Najvyššieho súdu SR v sp. zn. 3Cdo 80/2009 nadobudlo právoplatnosť 12. 06. 2009.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil základný zákonný predpoklad uplatnenia si nároku na náhradu škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia, ktorým je preukázanie zrušenia alebo zmenenia takéhoto rozhodnutia rozhodnutím príslušného orgánu, ktorým je v danom prípade súd, nebolo možné jeho návrhu vyhovieť, preto súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 vzniesol návrh na prerušenie konania za účelom obrátenia sa na Európsky súdny dvor (správne malo byť: Súdny dvor EÚ) s prejudicionálnou otázkou, či právny záver o jeho prípadnej neúspešnosti v konaní je v súlade s komunitárnym právom EÚ.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.; súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Úlohou Súdneho dvora EÚ v rámci prejudiciálneho konania v zmysle Článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je poskytnúť výklad práva Únie (výklad zmlúv, platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov, alebo agentúr Únie) a nie uplatňovať právo na skutkový stav v konaní vo veci samej, čo je úlohou vnútroštátneho súdu. Súdnemu dvoru neprislúcha rozhodovať o skutkových otázkach prejednávaných v konaní o veci samej, ani rozhodovať o rozdielnych názoroch na výklad alebo uplatňovanie vnútroštátnych predpisov.
Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázke nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora EÚ. Súd nepovažuje v danom prípade navrhovateľom predloženú otázku za právne relevantnú, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania a predloženie otázky, ktorú vzniesol navrhovateľ na pojednávaní dňa 13. 01. 2016 Súdnemu dvoru EÚ.
Z uvedeného dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe úspešnosti v konaní. Úspešným účastníkom konania sa stal odporca. Keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil, mal súd za to, že mu trovy konania nevznikli, preto o nich rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konanie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.