Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/515/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Ing. W. Z., M. Z. X, N., zastúpenej advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy 23, Bratislava, proti odporcovi: Ing. F. Z., M. Z. X, N., zastúpenému advokátkou JUDr. Libušou Dočkalovou, Lachova 32, Bratislava, o určenie, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -191, zo dňa 10.7.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh s tým, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, zanikla a odporca je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na L.. poschodí domu na M.. Z. X S. N. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po usmernení odvolacieho súdu sa venoval otázke žalobného petitu, ktorý navrhovateľka upresnila tak, že “Odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt, uloženú odporcovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľke.“

K námietke odporcu ohľadom prekážky veci rozhodnutej vzhľadom na rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. súd prvého stupňa uviedol, že návrh v predmetnom konaní smeruje k zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenia povinnosti vypratať byt; nejedná sa teda o vec rozhodnutú.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľka dňa 28.10.2005 zaslala odporcovi list, prílohou ktorého bolo aj vyhlásenie Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005 o uzavretí zmluvy o nájme dvojizbového bytu na dobu neurčitú. Jednalo sa o X-izbový byt v osobnom vlastníctve o rozlohe 65 m2, na X. poschodí T. XX S. N.. Nájomné bolo stanovené na 12.000,- Sk mesačne, vrátane energií. Odporca na túto ponuku reagoval listom zo dňa 2.12.2005 s tým, že tento byt nemôže prijať, nakoľko mu to neumožňuje finančná situácia a finančné možnosti.

Súd prvého stupňa mal za dôvodnú námietku odporcu o nemožnosti prijatia ponuky, pričom navrhovateľka s ohľadom na viacero súdnych konaní vedených proti odporcovi nemohla pokladať túto ponuku za odporcom akceptovateľnú. Hoci podľa potvrdenia realitných kancelárií výška nájomného za obstaraný byt bola objektívne reálna, bola táto skutočnosť preukázaná daňovým priznaním odporcu za rok 2005 (ročný čistý príjem 92.754,- Sk, t.j. priemerne mesačne 7.729,10,- Sk). Aj keď teda v konaní bolo preukázané, že svedkyňa vystavila potvrdenie vážne a aj požadovaná výška mesačnej úhrady bola v tom čase objektívne reálna, s ohľadom na skutočnosť, že odporca odôvodnil nemožnosť prijatia ponuky,

nemohol súd prvého stupňa túto ponuku považovať za zodpovedajúca bytovú náhradu. Návrh preto s poukazom na § 712c Občianskeho zákonníka ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedla, že súd prvého stupňa po zrušení predchádzajúceho rozsudku odvolacím súdom nepostupoval riadne a dôsledne v intenciách uznesenia odvolacieho súdu. V týchto postupoval výlučne len pri ustálení predmetu konania, keď v súčinnosti s navrhovateľkou upravil žalobný petit tak, že navrhovateľka sa domáha určenia, že odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Súd prvého stupňa síce preveril skutočnosť, či požadované nájomné za ponúknutý náhradný byt je primerané vzhľadom na vtedajšiu situáciu na trhu, keď si zabezpečil vyjadrenie NARA a podľa ktorého je zrejmé, že požadované nájomné za náhradný byt vo výške 12.000,- Sk bolo v čase ponuky náhradného bytu navrhovateľkou primerané vzhľadom na veľkosť bytu, jeho polohu a vybavenie. Túto skutočnosť súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní napriek pokynu odvolacieho súdu nevyhodnotil ako jednu z rozhodujúcich skutočností pre posúdenie výšky požadovaného nájomného, a teda oprávnenosti odmietnutia ponuky náhradného bytu zo strany odporcu. Rovnako súd prvého stupňa pri posudzovaní výšky požadovaného nájomného nevychádzal z porovnania s nákladmi za byt, ktorý mal byť vyprataný, napriek tomu, že navrhovateľka tieto náklady preukázala listinnými dôkazmi. Napriek jasným a zrozumiteľným pokynom odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa zaoberal predovšetkým argumentmi odporcu, ktoré sa týkali jeho údajne zlej sociálnoekonomickej situácie v čase ponuky náhradného bytu. Pri závere, že požadované nájomné za náhradný byt nemohol odporca akceptovať, súd prvého stupňa vychádzal zo zlej finančnej situácie odporcu, jeho vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom, spoločenského postavenia a zdravotného stavu. V skutočnosti však odporca nepreukázal, že by mal zlú finančnú situáciu, vážne zdravotné problémy či sťažené podmienky pracovného uplatnenia. Na druhej strane však súd prvého stupňa nebral do úvahy tvrdenia a argumenty navrhovateľky o tom, že odporcom deklarované príjmy a majetkové pomery nezodpovedajú jeho skutočným príjmom a skutočnej situácii. Navrhovateľka okrem iného poukazovala na skutočnosť, že odporca si kúpil auto, že mal záujem odkúpiť podiel na spoločnej garáži, že dokázal uhradiť dlžné nájomné za byt v zmysle právoplatných rozsudkov, že jej ponúkol 37.000 eur ako kúpnu cenu za vypratávaný byt, čo svedčí o tom, že odporca musel mať príjem taký, aby bol schopný vytvoriť úspory, a teda aby bol schopný aj platiť nájomné za ponúknutý náhradný byt, ktoré bolo primerané a zodpovedalo situácii na trhu. Argumentácia odporcu o tom, že ponúkaný náhradný byt ako dvojizbový bol pre neho zbytočne veľký a preto aj zbytočne drahý je zo strany navrhovateľky chápaná v protiklade s tým, že odporca prejavil záujem o kúpu vypratávaného bytu, ktorý je až trojizbový a ktorý napokon neprerušene odporca užíva sám už od roku 2002. Súd prvého stupňa sa tiež zaoberal mnohými právne irelevantnými a s predmetom konania nesúvisiacimi skutočnosťami a dokonca tieto vyhodnotil ako dôvody, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodovaní. Takýmito skutočnosťami bolo napríklad nevysporiadanie BSM medzi účastníkmi konania (napriek tomu, že odporca mal rovnaké právo podať návrh na vysporiadanie BSM ako navrhovateľka a doposiaľ nevysvetlil, prečo ho na súde neuplatnil), údajné amorálne správanie sa navrhovateľky, keď sa pokúsila prenajať časť vypratávaného bytu tretím osobám (v skutočnosti tam bývali iba pár dní a dôvodom bol jej pokus získať aspoň nejaké finančné prostriedky v čase, keď odporca užíval vypratávaný byt bez toho, aby hradil nájomné a navrhovateľka bola nútená bývať s dvomi maloletými deťmi v prenajatom byte za ekonomické nájomné), tvrdenia odporcu, že situácia sa zmenila, nakoľko vypratávaný byt bol najprv družstevný a teraz je v osobnom vlastníctve navrhovateľky a mnohé ďalšie právne irelevantné tvrdenia odporcu, ktorými sa opakovane snažil spochybniť ponuku náhradného bytu zo strany navrhovateľky a skutočnosť, že ju bezdôvodne odmietol. Navrhovateľka uviedla, že celé písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku je určitým spôsobom tendenčné v tom zmysle, že pri tvrdeniach navrhovateľky sa na niektorých miestach uvádza, že tieto neboli preukázané, avšak pri tvrdeniach odporcu, ktoré nepodložil žiadnymi dôkazmi, sa takéto hodnotenie jeho tvrdení neuvádza ani na jednom mieste.

Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa opätovne nezaoberal druhým dôvodom, od ktorého navrhovateľka odvodzovala zánik práva odporcu na zabezpečenie náhradného bytu a to výkonom práva odporcu bývať v byte v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka preukázala, že odporca vykonával svoje právo užívať byt v rozpore s dobrými mravmi tým, že neuhrádzal dobrovoľne platby spojené s užívaním predmetného bytu, ako aj spotrebované energie. Tieto platby uhradil až na základe

právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súdu, v rámci ktorých sa musela voči nemu domáhať úhrady týchto platieb. Navrhovateľka v konaní tiež preukázala, že predmetný byt opustila spolu s dvomi maloletým deťmi z dôvodu obavy o život a zdravie seba a maloletých detí, nakoľko odporca bol trestne stíhaný pre obmedzovanie osobnej slobody navrhovateľky. Pravdivosť tohto tvrdenia bola preukázaná trestným stíhaním vedeným proti odporcovi Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené podmienečným zastavením trestného stíhania so skúšobnou dobou na 1 rok. Navrhovateľka tak má za to, že dostatočne preukázala, že odporca vykonával svoje právo užívať predmetný byt v rozpore s dobrými mravmi a teda, že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd určil, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, nakoľko došlo k podstatnej zmene pomerov v čase po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vyprataní bytu so zabezpečením príslušnej bytovej náhrady. Navrhovateľka má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko súd prvého stupňa sa opätovne vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku z vyššie uvedeným zákonným dôvodom a dôkazmi, ktoré boli na jeho preukázanie vykonané, vôbec nezaoberal a nevysporiadal. Závery súdu prvého stupňa, ako aj dôvody, na základe ktorých dospel k napadnutému rozsudku, dostávajú navrhovateľku do situácie, že objektívne nie je schopná zabezpečiť odporcovi náhradný byt, pretože odporcove požiadavky na družstevný byt, či byt v osobnom vlastníctve, resp. nájom bytu na dobu neurčitú za nízke nájomné sú pri súčasnej situácii s realitami a hlavne s bytmi v Bratislave nereálne a spôsobujú, že časť výroku o uložení povinnosti odporcovi vypratať byt do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou sa stáva nevykonateľnou, čo má za následok, že navrhovateľka ako vlastníčka bytu nemôže reálne so svojim vlastníctvom nakladať a ani ho riadne užívať. Záverom navrhovateľka uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s pokynmi odvolacieho súdu, ktorými sa v ďalšom konaní a rozhodovaní mal súd prvého stupňa riadiť.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožnil sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že navrhovateľkou obstaraný byt bol pre neho neprijateľný. Mal za to, že ponuka navrhovateľky nie je zákonu zodpovedajúcou bytovou náhradou v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2005. Navrhovateľka následne kúpnou zmluvou zo dňa 31.3.2006 nadobudla predmetný byt do svojho výlučného vlastníctva. Je preto nesporné, že zmenou vlastníka bytu po vydaní rozsudku došlo k zmene charakteru bytu, čo má zásadný vplyv aj na posúdenie právnych vzťahov medzi účastníkmi. V čase vydania rozsudku zo dňa 3.2.2005 mali obaja účastníci k predmetnému bytu nájomný vzťah. To znamená, že primeraným bytom v dobe vydania rozsudku by bol po kvalitatívnej a kvantitatívnej stránke nájom primeraného družstevného bytu a nie nájom bytu v osobnom vlastníctve.

Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka sa svojim návrhom zo dňa 16.9.2008 domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt zanikla a odporca je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na X. poschodí domu na M.na Z. X S. N.. V podanom odvolaní zo dňa 14.3.2012 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -136, zo dňa 5.3.2012, však žiadala napadnutý rozsudok zmeniť tak, resp. s tým, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle špecifikovaného rozsudku zanikla a odporca je povinný vypratať trojizbový byt č. XX na X. podlaží domu na M. Z. X S. N.. Odporca mal na uvedenom základe za to, že oproti pôvodnému petitu návrh na začatie konania došlo v petite uvedenom v odvolaní k zmene označeniu bytu, keď najprv navrhovateľka uvádzala, že byt sa nachádza na X. poschodí a následne, že sa nachádza na X. podlaží. Navrhovateľka na základe výzvy súdu prvého stupňa na ustálenie predmetu konania v podaní zo dňa 25.9.2012 uviedla, že sa domáha určenia, že rozsudkom uloženú povinnosť vypratať byt viazanú pôvodne na bytovú náhradu je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku. Na pojednávaní dňa 6.5.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky predniesla ďalšiu úpravu žalobného petitu, podľa ktorej sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi splniť svoju povinnosť vypratať byt, uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľke. Tohto pozmeneného návrhu s ďalšou úpravou sa navrhovateľka domáha aj v podanom odvolaní proti napadnutému rozsudku, ktorý žiada zmeniť a odporcovi uložiť povinnosť splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. S porovnaním uvedených návrhov mal odporca za zrejmé, že v odvolaní proti napadnutému rozsudku navrhovateľka opätovne mení v rámci odvolacieho konania petit návrhu. V súvislosti s touto opätovnou zmenou paradoxne vyznieva jej vyjadrenie v odvolaní, v ktorom uvádza, že v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu súd prvého stupňa

postupoval výlučne len pri ustálení predmetu konania, keď v súčinnosti s navrhovateľkou upravil petit tak, že navrhovateľka sa domáha určenia, že odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Odporca s týmto vyjadrením navrhovateľky nesúhlasil, keď s poukazom na § 95 O.s.p. nie je v kompetencii súdu upravovať petit návrhu ani v súčinnosti s navrhovateľkou, ako sa táto snažila vyložiť právny názor odvolacieho súdu, ale rozhodovať o zmene návrhu na návrh navrhovateľa. V opačnom prípade by došlo k narušeniu rovnosti účastníkov v zmysle § 18 O.s.p.

K veci samej odporca uviedol, že ponuka navrhovateľky v liste zo dňa 28.10.2005 je formálna a z hľadiska § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je právne relevantným právnym úkonom pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť. Vo vyhlásení Zuzany Šebestovej zo dňa 27.10.2005 sa uvádzajú vyslovene nezmysly, ktoré u odporcu vyvolali nedôveru v serióznosť ponuky. Ide o dátum narodenia odporcu (25.10.2005), výšku nájmu (12.000,- Sk na mesiac), pričom náhradný byt nie je identifikovateľný, keď vo vyhlásení nie je uvedené ani číslo bytu a nie je z neho zrejmý ani jeho charakter. Odporca následne v liste zo dňa 2.12.2005 bez ohľadu na chybné údaje spochybňujúce vážnosť ponuky poukázal na to, že požadované nájomné 12.000,- Sk mesačne presahuje jeho možnosti a schopnosti a nezodpovedá jeho finančnej situácií, pretože ročné nájomné 144.000,- Sk dvojnásobne presahuje jeho čistý ročný príjem zo živnosti. Ani z pripojeného vyhlásenia nie je zrejmé, či menovaná Zuzana Šebestová je výlučnou vlastníčkou bytu alebo jeho spoluvlastníčkou, nakoľko navrhovateľka túto skutočnosť nedeklarovala výpisom z listu vlastníctva. Ide o byt v osobnom vlastníctve a nie o byt, ktorý by zodpovedal charakteru družstevného bytu, ktorý odporca získal pred vstupom do manželstva a vrátil do bytového fondu SBD Bratislava II, aby rodina mohla získať byt väčší a preto odmieta náhradný byt vo forme komerčného nájmu. Akceptoval by ponuku na pridelenie družstevného bytu, resp. bytu v osobnom vlastníctve.

Odporca ďalej uviedol, že po uvedenom odmietnutí prijatia ponuky podala proti nemu navrhovateľka návrh na vypratanie bytu, ktorý neskôr vzala späť a zároveň podala nový návrh, ktorým sa domáhala jeho vylúčenia z užívania predmetného bytu, ktorý následne vzala späť. Uplatnenie prvého návrhu na vypratanie bytu navrhovateľke nebránilo, aby vzápätí dňa 14.1.2006 uzavrela s úplne cudzími osobami zmluvu o podnájme časti bytu, ktorou prenechala dvom podnájomcom do podnájmu 2 izby vrátane práva používať aj kúpeľňu, WC, kuchyňu, chodbu a halu prislúchajúcu k predmetnému bytu na dobu od 14.1.2006 do 20.4.2006 za cenu 3.425,- Sk. V tejto zmluve mu navrhovateľka vyčlenila právo používať 1 izbu podľa jeho výberu a príslušenstvo bytu bez jeho vedomia a súhlasu. Toto počínanie navrhovateľky evidentne smerovalo k tomu, aby bol nútený opustiť svoje doterajšie bydlisko bez poskytnutia akejkoľvek bytovej náhrady. Svedčí aj o tom, aký tlak v tom čase navrhovateľka na odporcu vyvíjala, čo rozhodne nebolo v súlade s dobrými mravmi. Sila tohto tlaku je zrejmá aj z postupu navrhovateľky pri obstarávaní náhradného bytu, kedy navrhovateľka postupovala bez ohľadu na práva a záujmy odporcu. Išlo nie len o sociálny tlak, ale aj o ekonomický a psychologický, ktorému je odporca dlhodobo vystavený. V súlade s dobrými mravmi neboli ani ďalšie postupy voči nemu a to neoprávnené vypratanie všetkých jeho vecí z bytu do chodbových a spoločných pivničných priestorov obytného domu a do uličných smetných kontajnerov v jeho neprítomnosti počas prebiehajúceho konania o vypratanie bytu; ďalší pokus o vypratanie jeho vecí pri návšteve bytu navrhovateľkou s JUDr. O., L.. G. a s tromi mužmi v montérkach, zmarený privolanou hliadkou štátnej polície; dvakrát fyzicky prerušený kábel k prívodu elektriny v rozvádzači merania do bytu ešte pred elektromerom; prehlásenie zmluvy na dodávku elektriny do bytu na navrhovateľku a neskôr zrušenie odberu; podanie návrhu na doplatenie nájomného za byt vrátane penále počas konania o určenie, kto komu vyplatí polovičku hodnoty garáže v osobnom spoluvlastníctve; po právoplatnosti rozsudkov z oboch konaní podanie exekúcie na odporcu za nezaplatenie sumy, ktorú jej mal doplatiť za nájomné k bytu, hoci za polovičku hodnoty garáže mu mala navrhovateľka zaplatiť cca dvojnásobok tejto sumy a preto odporca na ňu podal exekúciu o vyplatenie polovičky hodnoty garáže a po dohode s exekútorom tento uskutočnil vzájomný zápočet oboch súm; tvrdenie navrhovateľky na miestnom oddelení štátnej polície, že odporca má na adrese bytu zrušený trvalý pobyt; žiadosť navrhovateľky na obvodnom úrade Bratislava o zrušenie miesta podnikania odporcu evidovaného na adrese predmetného bytu.

Odporca mal za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že jej ponuka náhradného bytu spĺňa náležitosti náhradného bytu v zmysle § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Náhradný byt, ktorý pre neho zabezpečila, nemožno z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska

považovať za náhradný byt predovšetkým z dôvodu, že súčasťou ochrany odporcu ako nájomcu sú aj časový prvok, t.j. požiadavka na zabezpečenie trvalého bývania a ekonomický prvok, t.j. cena nájmu vrátane úhrad spojených s užívaním služieb. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že charakter nájomného bytu, ktorý navrhovateľka zabezpečila, nezabezpečuje ochranu práv odporcu ako nájomcu, pretože na rozdiel od bytu, ktorý v čase vydania rozsudku č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, užíval a doposiaľ užíva a ktorý má vypratať, ide v ponuke navrhovateľky o byt v osobnom vlastníctve na báze komerčného nájmu s komerčnou výškou nájomného stanovenou bez dohody s odporcom, pričom trvale bývanie bolo spochybnené bez ohľadu na výpoveď svedkyne. V žiadnom prípade tak nejde o primeranú náhradu v zmysle zákona. Dôveryhodnosť ponuky navrhovateľky zo dňa 28.10.2005 bola okrem už uvedeného spochybnená v rámci dokazovania zisteniami, že byt označený ako náhradný byt nikdy pred tým ani po tom neslúžil na komerčný nájom, buď v ňom bývala samotná vlastníčka s rodinou alebo podľa okolnosti jej rodinní príslušníci. Obstaranie bytu na dobu neurčitú v tom čase bolo s poukazom na stanoviská realitných kancelárii problematické, ako uviedla sama navrhovateľka na otázku, prečo nezabezpečila pre odporcu jednoizbový byt.

Odporca mal za nesporné, že okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu rozsudku č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, sa po jeho právoplatnosti zmenili. Navrhovateľka po jeho vydaní neváhala odkúpiť predmetný byt do osobného vlastníctva, čím nadobudla majetok značnej hodnoty bez toho, aby sa s odporcom vysporiadala a bez ohľadu na skutočnosť, že medzi účastníkmi neboli doposiaľ vysporiadané majetko-právne vzťahy, na čo odporca navrhovateľku sústavne upozorňoval. Odporca trvá na spravodlivom vyporiadaní majetko-právnych vzťahov, ktorými sa zohľadní fakt, že pred vstupom do manželstva bol užívateľom družstevného bytu, ktorý po založení rodiny musel vrátiť preto, aby ako rodina mohli spolu s navrhovateľkou nadobudnúť do užívania družstevný byt podstatne väčší k budúcim potrebám rodinného života. Trhová hodnota predmetného bytu, ktorý navrhovateľka nadobudla po splatení anuity asi za 30.000,- Sk, sa v súčasnosti pohybuje od 74.000 eur v opotrebovanom stave až do 100.000 eur za úplne zrekonštruovaný byt.

K námietke údajnej nevykonateľnosti rozsudku odporca uviedol, že pokiaľ má navrhovateľka skutočný záujem na tom, aby sa z bytu vysťahoval, mala predovšetkým konať v súlade so zákonom tak, aby jej ponuka náhradného bytu nemohla byť spochybnená. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 19.6.2013 uviedla, že v predmetnom byte nebýva od roku 2001, čo je 12 rokov a ani z hľadiska jej súčasnej bytovej situácie, ktorú si vyriešila kúpou rodinného domu; bývať v predmetnom byte určite nemieni. Podľa výpisu z LV č. XXXX v k.ú. Y. B. je navrhovateľka už od roku 2006-2007 výlučnou vlastníčkou rodinného domu a súvisiacich pozemkov, čím si vyriešila vlastné bývanie bezprostredne po vydaní rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005. Kúpu pozemkov a výstavbu rodinného domu v Y. B. navrhovateľka uskutočnila po získaní niekoľko miliónovej čiastky za predaj záhrady v spoluvlastníctve s matkou a bratom, na ktorej odporca spolu so svojim otcom, strýkom a vlastnými bratmi pomohli zrenovovať a postaviť 2 záhradné chatky a pomohli rozšíriť, doplotiť a stavebne upraviť pozemok vysadiť ešte dnes novým vlastníkom zachované vzrastlé ihličnaté stromy, atď. Aktuálne navrhovateľka spolu so svojim partnerom Ing. G. spoluvlastníčkou pozemkov v k.ú. O. a pravdepodobne pripravujú výstavbu spoločného rodinného domu. S tým súvisí aj prenesenie záložného práva zriadeného pôvodne na rodinnom dome v Y. B. na predmetný byt a náväznosť na výšku čiastky 93.000 eur po ponuke 37.000 eur za polovičnú cenu bytu. V uvedených súvislostiach je tvrdenie navrhovateľky o majetkových pomeroch odporcu účelové, pričom spája veci, ktoré z hľadiska časového posunu niekoľkých rokov spolu vôbec nesúvisia. Neobstojí jej argumentácia, že ako vlastníčka bytu v dôsledku tejto situácie nemôže reálne so svojim vlastníctvom nakladať ani ho riadne užívať. V dobe vydania rozsudku č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, sa navrhovateľka stala len nájomkyňou predmetného bytu. Bolo jej slobodným rozhodnutím, že sa za týchto okolností chcela stať jeho vlastníčkou bez toho, aby sa s odporcom vyporiadala. Vlastnícke právo k predmetnému bytu nadobudla v roku 2006 v podstate v tom čase, ako riešila svoje bývanie v bytovom dome.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby odôvodnenie obsahovalo najmä

- podstatný obsah prednesov účastníkov,

- vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie,

- vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy,

- právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav.

V rozpore s požiadavkami tohto ustanovenia je nielen úplný či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, absencia zákonných ustanovení, podľa ktorých bol právny nárok posúdený, ale aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníkov konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov konania.

Odvolací súd už v uznesení č.k. -156, zo dňa 31.5.2012, uviedol, že súd prvého stupňa si nedostatočne ozrejmil predmet konania. Navrhovateľka sa podľa výslovného znenia petitu návrhu na začatie konania domáhala určenia, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný byt v zmysle rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -120, zo dňa 3.2.2005, zanikla a uloženia povinnosti odporcovi vypratať byt č. 21 na J. Stanislava 3 v Bratislave, na čom zotrvala aj v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. -136, zo dňa 5.3.2012. Navrhovateľka však zároveň odôvodňovala návrh možnosťou určenia, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady (pokiaľ neskôr po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vyprataní bytu po zabezpečení bytovej náhrady, došlo k zmene pomerov).

Aj na uvedenom základe odvolací súd uložil súdu prvého stupňa v súčinnosti s navrhovateľkou ustáliť predmet konania, t.j. či sa výslovne domáha určenia zániku nároku na náhradný byt a vypratania bytu, alebo určenia, že povinnosť vypratať byt, viazaná pôvodne na bytovú náhradu, je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku. V prvom prípade uložil súdu prvého stupňa prioritne sa zaoberať otázkou danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a opätovne otázkou veci právoplatne rozhodnutej v časti uloženia povinnosti vypratať byt (keď takáto povinnosť už odporcovi uložená bola rozsudkom č. k. -120, zo dňa 3.2.2005; na tomto nič nemení viazanosť vypratania bytu na zabezpečenie bytovej náhrady). V druhom prípade opätovne preskúmať, či došlo alebo nedošlo k zániku nároku odporcu na bytovú náhradu, a to s ohľadom na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť, odmietnutia náhradného bytu; vysporiadať sa aj s namietanou zmenou pomerov a v dôsledku toho aj tvrdeným užívaním predmetného bytu odporcom v rozpore s dobrými mravmi.

Navrhovateľka v podaní zo dňa 25.9.2012 na výzvu súdu prvého stupňa na ustálenie predmetu konania uviedla, že sa domáha určenia, že rozsudkom uloženú povinnosť vypratať byt, viazanú pôvodne na bytovú náhradu, je odporca povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku. Na pojednávaní dňa 6.5.2013 právna zástupkyňa navrhovateľky spresnila žalobný petit s tým, že odporca je povinný splniť svoju povinnosť vypratať byt, uloženú mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. , zo dňa 3.2.2005, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez ohľadu na splnenie podmienky zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou.

Súd prvého stupňa uvedené spresnenie žalobného petitu síce uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, avšak následne v časti, v ktorej sa venoval námietke odporcu ohľadom prekážky veci rozhodnutej na strane 4 odôvodnenia uviedol, že návrh v predmetnom konaní smeruje k zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určeniu povinnosti vypratať byt; nejedná sa teda o vec rozhodnutú. Nakoľko aj v záhlaví napadnutého rozsudku označil súd prvého stupňa prejednávanú vec ako „o určenie zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt“, naďalej nie je zrejmé, či

a ako vôbec súd prvého stupňa ustálil predmet konania. Uvedené pochybnosti umocňuje aj označenie prejednávanej veci v zápisniciach o pojednávaní dňa 6.5.2013, 19.6.2013 a 10.7.2013 - určenie zániku povinnosti zabezpečiť náhradný byt a určenie povinnosti vypratať byt.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku ani v ďalšom nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. V prevažnej miere obsahuje duplicitné prednesy účastníkov a ich právnych zástupcov; na strane 2 (4. a 5. odsek) a na celej strane 3 uviedol (skopíroval zo zápisnice o pojednávaní) takmer doslovné prednesy z pojednávania dňa 19.6.2013; tieto opakovane uviedol na strane 7 (2. až 6. odsek) a 8 (1. a 2. odsek).

Ak súd prvého stupňa vec uzavrel s tým, že „sa stotožnil s tvrdením odporcu a jeho právnej zástupkyne, že navrhovateľka poznala finančnú situáciu odporcu, v tom čase prebiehali na súde viaceré konania iniciované navrhovateľkou a dcérou účastníkov (konanie na zaplatenie nedoplatkov na byte hradených navrhovateľkou, zvýšenie výživného pre dcéru), vedela, aké sú zárobkové možnosti odporcu v čase zabezpečovania bytu, keď na vyrovnanie rôznych podlžností musel si požičať, teda navrhovateľkou obstaraný byt bol pre odporcu neprijateľný“, tak opätovne sa nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré odporca odmietol náhradný byt a svoje rozhodnutie odôvodnil len veľmi stručne, pričom vychádzal výlučne z potvrdenia daňového úradu o príjme odporcu za rok 2005 a finančné možnosti odporcu bližšie neskúmal. Pri posudzovaní dôvodnosti odmietnutia náhradného bytu vzhľadom na výšku nájomného je pritom potrebné posudzovať výšku nájomného vo vzťahu k vypratávanému bytu a nie vo vzťahu k sociálnym pomerom osoby povinnej byt vypratať (v prípade, že by súd bral do úvahy jedine preukazované príjmy odporcu, navrhovateľka by vzhľadom na ceny prenájmu nehnuteľností nebola schopná zabezpečiť odporcovi adekvátny náhradný byt, a teda by prakticky stratila možnosť, že odporca bude niekedy povinný vypratať predmetný byt). Nájomné v náhradnom byte musí byť porovnateľné s výškou nájomného vypratávaného bytu a zodpovedať obvyklému nájomnému na danom mieste a v danom čase. Súd prvého stupňa síce skonštatoval, že podľa potvrdenia realitných kancelárií bola výška nájomného za obstaraný byt objektívne reálna, t.j. výška požadovaného nájomného za náhradný byt (12.000,- Sk) s ohľadom na výšku nájomného za vypratávaný byt a vtedajšiu situáciu na trhu s nehnuteľnosťami bola primeraná, avšak túto primeranosť vôbec nezohľadnil, keď v pri zamietnutí návrhu vychádzal výlučne z finančnej situácie odporcu. Taktiež sa vôbec nezaoberal druhým dôvodom, od ktorého navrhovateľka odvodzovala zánik práva odporcu na zabezpečenie náhradného bytu, a to výkonom práva odporcu bývať v byt v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý sa vzťahuje aj na prípady zrušenia spoločného nájmu bytu manželmi súdom a zabezpečenie náhradného bytu pre manžela, ktorý nezostal nájomcom bytu. Aj napriek tomu, že právo odporcu bývať v byte do zaistenia náhradného bytu bolo založené právoplatným rozhodnutím súdu, nie je vylúčené, aby súd na základe návrhu podľa § 80 písm. c) O.s.p. určil, že skôr uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zaistenie bytovej náhrady, pokiaľ neskôr (po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie bytu viazané na zaistenie bytovej náhrady) došlo k zmene pomerov spôsobujúcej, že výkon tohto práva by bol v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľka v priebehu konania uviedla niekoľko dôvodov, pre ktoré sa domnieva, že výkon práva odporcu bývať v byte je v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa sa však s takouto právnou argumentáciou v napadnutom rozsudku opätovne nijakým spôsobom nevysporiadal.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (keď písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie) a podľa § 221 ods. 2 vec vrátil na ďalšie konanie.

Pre úplnosť odvolací súd opätovne uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k. -120, zo dňa 3.2.2005, právoplatným dňa 10.5.2005, bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania k trojizbovému bytu č. XX na X. poschodí domu na ulici J. Z. X S. N. a za ďalšiu nájomníčku a členku družstva bola určená navrhovateľka; odporcovi bola uložená povinnosť vypratať predmetný byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou. Navrhovateľka listom zo dňa 28.10.2005 oznámila odporcovi, že pre neho zabezpečila náhradný byt špecifikovaný v priloženom vyhlásení vlastníka bytu; Zuzana Šebestová v tomto vyhlásila, že s odporcom uzavrie zmluvu o nájme dvojizbového bytu v osobnom vlastníctve o rozlohe 65 m2, nachádzajúceho sa na X. poschodí na T. XX v Bratislave, na dobu neurčitú; uviedla, že byt je kompletne

zariadený a výška nájomného je 12.000,- Sk mesačne vrátane energií so splatnosťou 3 mesiace vopred. Odporca v liste zo dňa 2.12.2005 ponuku náhradného bytu odmietol.

Ustanovenie § 712c ods. 3 Obč. zák. stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Zánik nároku na bytovú náhradu je tu viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať, do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Bytová náhrada sa považuje v zmysle § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. za zabezpečenú predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s osobou, ktorá má byt vypratať.

Právoplatný rozsudok, ktorým bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov konania s uložením povinnosti odporcovi vypratať byt do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu navrhovateľkou, je v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Zánik práva na bytovú náhradu v dôsledku nesplnenia povinnosti povinného uzavrieť v určenej lehote zmluvu o bytovej náhrade možno porovnať s prípadmi, ktoré už súdna prax riešila, a ktoré sa týkali podstatnej zmeny pomerov v porovnaní s pomermi, z ktorých vychádzal súd v základnom konaní pri rozhodovaní o bytovej náhrade. Súdna prax zaujala stanovisko, že súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia vyprataním bytu nemôže brať zreteľ na zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania vykonávaného rozhodnutia a ktorá by mala rozhodujúci vplyv na priznanie bytovej náhrady. Takéto okolnosti môže oprávnený uplatňovať len v ďalšom konaní, v ktorom sa bude návrhom domáhať vydania nového rozhodnutia, ktorým by bolo určené, že povinnosť vypratať byt, viazanú pôvodne na bytovú náhradu, je povinný splniť bez ohľadu na túto podmienku. Vychádzajúc z uvedeného preto exekučný súd nie je oprávnený pri vyprataní bytu riešiť ani otázku zániku práva na bytovú náhradu, ak oprávnený tvrdí, že toto právo zaniklo, pretože povinný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. bezdôvodne v lehote 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia neuzavrel zmluvu o bytovej náhrade; exekučný súd nemôže otázku zániku práva na bytovú náhradu riešiť ani ako predbežnú. Jej prípadné riešenie by totiž nič nemenilo na právoplatnom rozhodnutí priznávajúcom bytovú náhradu. Pri exekúcii vyprataním bytu na základe právoplatného rozsudku musí preto exekučný súd vychádzať z vykonávaného rozsudku, ktorý je exekučným titulom; exekučný súd len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté, a nenahrádza súd v základnom konaní.

Samotné určenie zániku práva na náhradný byt by teda situáciu neriešilo vzhľadom k existencii právoplatného rozsudku o určení povinnosti vypratať byt po zabezpečení náhradného bytu. Práve pre zamedzenie existencie dvoch protichodných rozhodnutí ohľadom bytovej náhrady je preto na mieste rozhodnutie o určení, že rozsudkom uložená povinnosť vypratať byt nie je viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorého sa v predmetnej veci navrhovateľka domáha (po spresnení žalobného petitu v podaní zo dňa 25.9.2012 v spojení s prednesom jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 6.5.2013).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, pričom preskúma, či došlo alebo nedošlo k zániku nároku odporcu na bytovú náhradu, a to s ohľadom na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť odmietnutia náhradného bytu; vysporiada sa aj s namietanou zmenou pomerov a v dôsledku toho aj tvrdeným užívaním predmetného bytu odporcom v rozpore s dobrým mravmi; po vykonanom dokazovaní podľa návrhov účastníkov a po vyhodnotení vykonaných dôkazov opätovne rozhodne vo veci a svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.