Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6Co-2-2016.pdf
PDF · 97.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/2/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s. Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. XXX, XXX XX L. 4, občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom 984 01 Lučenec, ul. Janka Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie sumy 334,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. augusta 2015, č.k. 5C/206/2014-89 v senáte takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,02 eur z titulu trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 196, 54 eur, úrok z omeškania v sume 37, 02 eur, 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 196, 54 eur od 16. 07. 2014, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, s tým, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Andreja Cifru v sume 67, 10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 334,62 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 62,96 eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 334,62 eur od 16.07.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania na tom základe, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril s odporcom ako dlžníkom dňa 22.10.2010 úverovú zmluvu pod č.6010025006, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského revolvingového úveru vo výške 320,- eur odporcovi, ktorý sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť. Nárokovaná suma pozostáva z istiny 294,32 eur, úroku 33,78 eur, poplatku za výpis z účtu 6,52 eur spolu 334,62 eur.
Súd prvého stupňa na danú vec a zistený skutkový stav aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2 veta prvá, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 9 ods. 2 písm. i/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 3 ods. 1, čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/ EHS, s odkazom na ktoré v odôvodnení uviedol, že navrhovateľom uplatnený nárok je dôvodný len čiastočne, pretože zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. i,/ a k/ zák. č. 129/2010 Z. z. ( celkovú cenu úveru, výšku a splatnosť splátok úveru a jednoznačne a zrozumiteľne stanovenú
výšku úrokovej sadzby) z ktorého dôvodu ju posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov, z ktorého dôvodu priznal navrhovateľovi ako opodstatnenú len sumu 196,54 eur titulom bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku nárok na zaplatenie úroku a poplatkov ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a súčasne priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 142 ods. l OSP vo výške 67,10 eur vychádzajúc z hodnoty 201,04 eur a to za 2 úkony právnej služby á 19,92 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci samej (39,84 eur), 2 x režijný paušál á 8,04 eur (16,08 eur), spolu odmena 55,92 eur + 20% DPH 11,18 = 67,10 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktoré trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené v záujme ochrany spotrebiteľa. Vedľajší účastník vstúpil len do časti konania, prevyšujúcej výšku priznaného bezdôvodného obohatenia, ktorý nedôvodne uplatnený nárok namietal pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy, vychádzajúc z čoho považoval navrhovateľom poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Vstup vedľajšieho účastníka považoval za naplnenie § 93 ods.4 OSP ( vstúpil do konania na ochranu spotrebiteľa, pričom konal sám za seba, vstúpil len do tej časti konania, ktorá sa týkala podpory odporcu v konaní proti nároku navrhovateľa vo vzťahu ku ktorému boli porušované práva odporcu ako spotrebiteľa). Vedľajší účastník v danej veci využil svoje právo na právne zastúpenie v konaní, preto sú jeho trovy právneho zastúpenia účelne vynaloženými trovami.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ, a to v časti, ktorou ho súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 67,10 eur a navrhoval odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná, a súčasne ho zaviaže nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v celkovej výške 41,94 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a tým, že postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a tiež namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Namietal, že pokiaľ súd prvého stupňa jednou výrokovou časťou rozsudku rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, má sa takýto právny režim vzťahovať tiež na vedľajšieho účastníka vystupujúci na ochranu spotrebiteľa, teda odporcu v konaní, ktorý je taktiež účastníkom konania a má v konaní rovnaké práva a povinnosti. Trovy vedľajšieho účastníka vzniknuté mu v konaní nepovažoval za účelné s poukazom na to, že takéto subjekty bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka do konaní vstupujú z vlastného podnetu bez toho, aby s odporcom komunikovali, splnomocňujú na svoje zastupovanie v konaní advokátsku kanceláriu, hoci z podstaty svojej existencie musia byť schopné poskytovať si právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach samotné. V preskúmavanej veci trovy vedľajšieho účastníka odporujú v zásade účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva.
Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zaviazať navrhovateľa k náhrade trov odvolacieho konania vzniknutých mu z titulu trov právneho zastúpenia a to vo výške 26,- eur. Dôvodil, že vedľajší účastník ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa vstúpil legitímne do konania v súlade s ust. § 93 ods. 2, 3 O.s.p. z vlastného podnetu, čo mu zákon umožňuje, a ktorý vstup je rovnocenný so vstupom na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o jeho vstupe do konania. Argumentáciu navrhovateľa, upierajúcu mu právo na náhradu trov právneho zastúpenia považuje za bezprecedentnú snahu dodávateľa o znefunkčnenie činnosti spotrebiteľského združenia. Jeho trovy treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené, právo na jeho zastúpenie advokátom mu priznáva Ústava SR. Je to práve navrhovateľ, ktorý svojimi neúspešnými pokusmi spočívajúcimi v uplatňovaní nedôvodných nárokov na súdoch spôsobuje vznik trov konania, preto neexistujú žiadne zákonné dôvody, ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by vedľajšiemu účastníkovi nemala byť náhrada trov konania priznaná. Práve vstup takýchto združení do konaní má za následok, že navrhovateľ a jemu obdobné spoločnosti, prestali podávať na súdy žaloby založené na pochybných právnych tituloch, resp. tieto boli vo výraznej miere eliminované. Poukázal tiež na úlohu vedľajšieho účastníka spočívajúcu v poskytnutí pomoci v spore odporcovi, ako aj na dlhodobé a efektívne výsledky činnosti združenia. Na podporu svojich záverov o účelnosti vzniknutých mu trov s
touto činnosťou spojených, poukázal na celý rad rozhodnutí odvolacích súdov, ktorými mu náhrada trov konania vzniknutých mu aj z titulu trov právneho zastúpenia bola v plnej výške priznaná.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku ktorým zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, za použ. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšných častiach, z hľadiska jeho vecnej správnosti nepreskúmaval, pretože vo vzťahu k nim, rozhodnutie súdu napadnuté nebolo, teda voči nim nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).
Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľa vychádzajúc z ktorého pomerného úspechu aplikujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu dôvodiac, že navrhovateľ a odporca mali v konaní približne rovnaký úspech a neúspech. Následným výrokom, napadnutým odvolaním, zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania aplikujúc ust. § 142 ods. 1 O.s.p. dôvodiac vstupom vedľajšieho účastníka do konania len v časti nároku, vo vzťahu ku ktorému bol navrhovateľ v celom rozsahu neúspešný. Navrhovateľ namietal nesprávne právne posúdenie, tiež neúčelnosť vedľajšiemu účastníkovi vzniknutých trov.
Predmetom odvolacieho konania tak bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov konania vedľajšieho účastníka.
Preskúmaním veci, odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania z hľadiska vyššie uplatnených odvolacích dôvodov, keďže bolo zistené, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, pričom odvolacím súdom nebola zistená ani navrhovateľom namietaná vada uvedená v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie mu možnosti konať pred súdom), existenciu ktorej skúmal súd z úradnej povinnosti (samotný navrhovateľ túto v odvolaní skutkovo nevymedzil) a prieskumom tiež nebola zistená ani žiadna iná vada, následkom ktorej by bol opodstatnený záver o nesprávnom rozhodnutí prvostupňového súdu v napadnutej časti, čím odvolanie navrhovateľa nebolo spôsobilé na iné, ako potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu.
Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. S účinnosťou od 15. októbra 2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv. druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva, v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon, sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného do 31.12.2014 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
V preskúmavanej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 334,62 eur, pozostávajúcej z istiny, úrokov a poplatkov a zaplatenia vyčísleného úroku z omeškania vo výške 62,96 eur (spolu teda zaplatenia sumy 397,58 eur s prísl.). Dňa 17.09.2014 (teda ešte za „starej“ právnej úpravy) oznámilo vstup do konania na strane odporcu Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, ktoré v písomnom podaní zo dňa 27.11.2014 výslovne vymedzilo, že vstupuje do konania na ochranu spotrebiteľa len v časti nedôvodne uplatneného nároku vo výške 201,04 eur, pozostávajúceho z uplatňovaných úrokov a poplatkov, nárokovaných navrhovateľom bez právneho titulu, keďže v dôsledku absencie zákonných náležitostí úverovej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom (neuvedenie termínu splatnosti jednotlivých splátok), považuje sa úver za
bezúročný a bez poplatkov ( zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Tak odporca, ako ani samotný navrhovateľ, vstup vedľajšieho účastníka do konania nenamietali.
Súd prvého stupňa zaviazal odporcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia na zaplatenie sumy 196,54 eur navrhovateľovi a vo zvyšku v zhode s právnym názorom prezentovaným vedľajším účastníkom návrh zamietol (o zapl. 201,04 s prísl.). Vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom súd účastníkom náhradu trov konania za použ. § 142 ods.2 O.s.p. nepriznal, navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi aplikujúc § 142 ods. 1 O.s.p. (vychádzajúc z hodnoty 201,04 eur vo vzťahu ku ktorému nároku, vedľajší účastník vymedzil svoj vstup do konania).
Náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia. Zmyslom zásady úspechu v konaní, je priznanie trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech (§ 142,ods.1 O.s.p.), v prípade úspechu pomerného, zákon v ust. § 142 ods. 2 O.s.p. umožňuje súdu žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznať.
Zmysel a účel združení na ochranu spotrebiteľa a s tým spojená procesná aktivita vedľajšieho účastníka, ktorým je takéto združenie, je neoddeliteľne spojené s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam s cieľom zvyšovania kvality života spotrebiteľov.
Jedným z prostriedkov ochrany spotrebiteľa, môže byť nepochybne aj inštitút náhrady trov konania, ktorému nemožno uprieť jeho sankčnú povahu a ktorý aspekt nemožno opomenúť ani pri zistení svojvoľného podávania návrhov na priznanie nedovoleného plnenia. Napriek tomu, že Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle jeho znenia v rozhodnom období jednoznačne stanovoval náležitosti, ktoré musela obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 pod písm. i/ úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a pod písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), absencia ktorých bola sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ( § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zák. - čo súdy opakovane judikovali), navrhovateľ si naďalej takéto plnenie zo strany spotrebiteľa svojimi návrhmi uplatňuje. Účinným prostriedkom proti uvedenému konaniu, je nepochybne tiež inštitút náhrady trov konania, plniaci pre takýto prípad tzv. odradzovaciu funkciu. Pokiaľ odvolací súd vezme do úvahy, že procesný kódex explicitne neupravuje vzťahy ohľadne (ne)možnosti vedľajšieho intervienta zúčastniť sa konania len do tej časti pohľadávky ktorej odporuje, so zreteľom tiež na to, že „výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu. “ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04), tak prísne formalistické uplatňovanie ust. § 142 ods. 2 O.s.p. by bolo v preskúmavanej veci za daného stavu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi vzhľadom na úlohu, ktorú v tomto konaní plní (ochrana spotrebiteľa) zjavne nespravodlivé a vo svojej podstate by tohto absurdne prostredníctvom trov konania, ktoré mu vznikli a ktorých náhrada by mu nebola priznaná sankcionovalo za to, že koná v súlade s účelom, pre ktorý bolo združenie založené, keďže práve jeho vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je jedným z nástrojov ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd sa teda nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že pomerný úspech odporcu (§ 142 ods. 2 O.s.p.), mal byť následne premietnutý aj do pomerného úspechu vedľajšieho účastníka pri rozhodovaní o jeho trovách.
Vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany práv odporcu pred uplatneným nezákonným plnením a v tomto smere mal plný úspech. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa združenie má podporiť a z uvedenej zásady treba vychádzať v predmetnej veci aj pri posudzovaní otázky náhrady trov, ktoré vedľajšiemu účastníkovi pri v celom rozsahu úspešnom presadzovaní spotrebiteľského práva v konaní vznikli. Ako osoba konajúca sama za seba bol teda z procesného hľadiska plne úspešný, a prináleží mu preto náhrada trov konania predstavujúca trovy právneho
zastúpenia z hodnoty 201,04 eur ( úkon právnej služby vo výške 19,92 eur), z ktorej správne vychádzal prvostupňový súd.
Vychádzajúc z Článku 37 odseku 2 ústavného zákona 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi , alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania (tiež v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, resp. § 25 O.s.p)., teda účastník (aj vedľajší účastník vzhľadom na jeho identické procesné práva a povinnosti ako účastníka konania), má zaručenú právnym poriadkom možnosť právnej pomoci.
Vedľajší účastník využil svoje právo na právne zastúpenie v tomto konaní, preto je potrebné posúdiť účelnosť poskytnutej právnej služby advokátom a výšku odmeny podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., keďže vedľajší účastník na strane odporcu si trovy konania uplatnil riadne a včas.
Účelné trovy vedľajšieho účastníka na strane odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa aj podľa odvolacieho súdu vznikli titulom jeho právneho zastúpenia s tým, že súd prvého stupňa správne pri určení sumy trov jednotlivých položiek právneho zastúpenia patriacich vedľajšiemu účastníkovi vychádzal z Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní mu odmeny za ďalší úkon právnej služby - písomné vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník s poukazom na konkrétne skutočnosti vyplývajúce z návrhu namietal absenciu zákonných náležitostí zmluvy o úvere so záverom o jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti, čo sa v konečnom dôsledku ukázalo ako opodstatnené, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu čo do tejto časti priaznivé rozhodnutie vo veci. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastúpením. To sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom, nakoľko vedľajší účastník má v zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené konštatuje, že nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súvislosti s jeho právnym zastúpením by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je prípustné, aby samotný navrhovateľ bol právne zastúpený v konaní, a v prípade jeho procesného úspechu, mu bola priznaná náhrada trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, môže si aj vedľajší účastník na strane odporcu vychádzajúc z ust. § 93 ods. 4 O.s.p. zvoliť právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a ktorému pri splnení zákonných predpokladov rovnako prislúcha právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd v danom prípade nepovažoval teda za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva odporcu, ako spotrebiteľa.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správny za použitia ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania vo výške 22,02 eur titulom trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vychádzajúc z hodnoty uplatneného nároku vo vzťahu ku ktorému vedľajší účastník do konania vstúpil a v ktorej časti bol navrhovateľ neúspešným, t.j. z hodnoty 201,04 eur úkon á 9,96 eur (50% zo sumy plného úkonu 19,92 Eur - písomné vyjadrenie k odvolaniu voči trovám) podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.(„AT“), 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eur (§ 16 ods. 3 AT) spolu odmena 18,35 eur + 20% DPH (3,67 eur - § 18 ods. 3 AT), spolu trovy 22,02 Eur. V prevyšujúcej vedľajším účastníkom uplatnenej časti tomuto náhradu trov konania nepriznal (tento uplatňoval celkovo na trovách sumu 26,- eur), keďže tento pri ich vyčíslení vychádzal nesprávne z hodnoty uplatneného
nároku 334,62 eur, t.j. aj z časti, v ktorej bol navrhovateľ úspešným, vo vzťahu ku ktorej vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania neprináleží.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .