Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-74-2015.pdf
PDF · 84.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/74/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. V., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XX, o vymoženie 1.121,27 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/158/2015-22 zo dňa 11.11.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.121,27 eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 07609/08, ktorý dňa 11.8.2008 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Lustráciou v súdnom registri súd zistil, že tejto exekučnej veci predchádza exekučné konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 4Er/465/2008, ktorého účastníkmi boli tí istí účastníci konania a exekučným titulom bol totožný rozhodcovský rozsudok. V konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/465/2008 bolo pôvodne súdnemu exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie, avšak následne exekúcia zastavená z dôvodu, že súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve čo spôsobilo jej neplatnosť. Vo veci rozhodoval orgán, ktorý nebol právomocný vo veci konať. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie potvrdil odvolací súd. Dovolanie oprávneného bolo Najvyšším súdom SR odmietnuté. Prvostupňový súd skúmal, či dôvod, pre ktorý bolo zastavené predchádzajúce exekučné konania, je stále relevantný. Právny vzťah oprávneného a povinného posúdil súd ako vzťah spotrebiteľský. Súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh oprávneného, exekučný titul, priloženú zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu a zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 8.11.2007 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 14 000,- Sk, t. j. 464,71 eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 13 360,- Sk, t.j. 443,47 eur v 12 mesačných splátkach po 2 280,- Sk, t.j. 75,68 eur počnúc dňom 27.11.2007. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 33 780,- Sk, t.j. 1 121,29 eur, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 24 080,- Sk, t.j. 799,31 eur od 2.5.2008 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Rozhodcovská doložka je zakotvená v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúceho rozhodcovskú doložku, všetky spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Znenie rozhodcovskej doložky ako súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si spotrebiteľ - povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, kde dodávateľ musel mať istotu, že si ju môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Zákon nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje taktiež informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nielenže nevyplýva, že povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky, ale navyše ani celkovo zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ani zo zmluvy o úvere samotnej, nie je zrejmé, či bol spotrebiteľ s uzavretím takto závažnej a osobitnej zmluvnej podmienky vôbec oboznámený pred uzavretím zmluvy. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a tiež smernice Rady 93/13/ EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Neplatnosť rozhodcovskej doložky spôsobuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor medzi účastníkmi konania. Ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom.
Existencia exekučného titulu je podmienkou vedenia exekučného konania. Jej nedostatok znamená zastavenie exekučného konania, resp. v štádiu konania pred udelením poverenia možnosť súdu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že citované ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Oprávnený s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na ďalšie konanie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania, a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.
Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci má podstatný význam hodnotenie skutočnosti, či rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere zo dňa 8.11.2007 nebola platne uzavretá. Aj v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 sa spotrebiteľské zmluvy uzavreté podľa Obch. zákonníka mohli posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 v znení v tom čase platnom.
Zmluva o úvere zo dňa 8.11.2007 uzavretá medzi oprávneným a povinnou je z hľadiska svojho obsahu úverovou zmluvou upravenou v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.), ktorá sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pokiaľ je však účastníkom takejto úverovej zmluvy osoba spĺňajúca podmienky pre označenie spotrebiteľa, musí byť takýto záväzkový vzťah posudzovaný v prvom rade podľa zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon je lex specialis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Obchodný zákonník sa aplikuje len na tie práva a povinnosti zmluvných strán, ktoré nie sú osobitne upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Použitie Občianskeho zákonníka bolo však v období od 25.11.2004 do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Platnosť rozhodcovskej doložky dojednanej v Zmluve o úvere zo dňa 8.11.2007 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sa musí posudzovať tak podľa ustanovení § 3, 4 a 5 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., ako aj podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 8.11.2007.
V preskúmavanej veci je rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 8.11.2007, keď tvoria jediný dokument. Vzhľadom k tomu je splnená podmienka písomnej formy aj u rozhodcovskej doložky. Táto rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 VPPÚ bola dohodnutá ako alternatíva s právomocou všeobecného súdu, čím bola formálne splnená požiadavka uvedená v § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, aby zmluva neobsahovala také dojednania rozhodcovskej doložky, aby spotrebiteľ spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pokiaľ takáto zmluvná doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva, či rozhodcovská doložka, ktoré neboli individuálne dohodnuté, nesmú zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní v porovnaní s jeho základnými právami súdneho konania. Rozhodcovské konanie je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie, než súdne, predovšetkým pre jednoinštančnosť, písomnú formu a vyššie poplatky. O týchto rozdieloch mala byť povinná preukázateľne poučená, čo nebolo preukázané. Právnym dôsledkom toho, že alternatívna rozhodcovská doložka nebola s povinnou ako spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a následne nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodovanie v preskúmavanej veci majúca za následok ničotnosť takéhoto rozhodnutia.
Za opodstatnenú nepovažuje odvolací súd ani obranu oprávneného týkajúcu sa tvrdeného prekročenia právomoci exekučného súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnene posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomocí rozhodcovského súdu má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriaci samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založený spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy nebránia ustanovenia § 21 ods. 2, alebo § 40 ods. 1 písm. c) zákona číslo 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania, než spotrebiteľov, znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľskej veci tomu tak nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu.
Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Nie je možné platne uzavrieť rozhodcovskú zmluvu len odkazom na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, naviac nepodpísaných dlžníkom. Zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. v znení platnom v dobe uzavretia úverového vzťahu (8.11.2007) pre platnosť rozhodcovskej zmluvy vyžadoval písomnosť (§ 4 ods. 1 a 2), a je sporné, či odkaz na Všeobecné podmienky napĺňa takúto podmienku písomnosti, ako súhlasného prejavu vôle účastníkov zmluvného vzťahu s uzavretím rozhodcovskej zmluvy.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.