Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7S-36-2013.pdf
PDF · 77.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/36/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa T. X., bytom R., Z. X, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Spišákom, AK Košice, Idanská 17, proti odporcovi Daňovému úradu Košice, Košice, Rozvojová 2, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom proti nečinnosti orgánu verejnej správy, podaným faxom dňa 18. 09. 2012 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, doplneným písomným podaním zo dňa 24. 09. 2012 pôvodne proti odporcovi v 1. rade Finančnému riaditeľstvu SR a odporcovi v 2. rade Daňovému úradu Košice žiadal najvyšší súd, aby 1/ uložil odporcovi v 1. rade konať a rozhodnúť o odvolaniach navrhovateľa zo dňa 14. 06. 2012 proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11956/08/Fere zo dna 03. 11. 2008, proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11958/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 a proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11959/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008, a to v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia a 2/ uložil odporcovi v 2. rade konať a predložiť odporcovi v 1. rade postupom podľa zákona na rozhodnutie odvolania navrhovateľa zo dňa 14. 06. 2012 proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11956/08/Fere zo dna 03. 11. 2008, proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11958/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 a proti dodatočnému platobnému výmeru Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11959/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008, a to v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Gelnica listami č. 9817301/5/1747809/2012 zo dňa 13. 07. 2012, č. 9817301/5/1747824/2012 zo dňa 13. 07. 2012 a č. 9817301/5/1747847/2012 zo dňa 13. 07. 2012, doručenými právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 27. 07. 2012, oznámil navrhovateľovi, že jeho odvolania podané proti rozhodnutiam Daňového úradu Gelnica č. 729/230/11956/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 a ďalej č. 729/230/11958/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 a tiež č. 729/230/11959/08/Fere zo dňa 03. 11. 2008 zamieta ako neprípustné, pretože boli podané po určenej lehote.
S poukazom na to, že nemohol z objektívnych dôvodov predložiť účtovné doklady potrebné k výkonu daňových kontrol na základe navrhovateľovi nedoručených výziev správcu dane z dôvodu, že sa na adrese R. preukázateľne nezdržiaval, bol toho názoru, že odporca v 2. rade nepostupoval v súlade s na vec sa vzťahujúcimi ustanoveniami § 47 ods. 1, 3 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) tým, že podľa názoru navrhovateľa nerozhodol včas o odvolaniach proti vyššie uvedeným
dodatočným platobným výmerom správcu dane sám alebo nepostúpil odvolania navrhovateľa do 30 dní odo dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odporcovi v 1. rade ako odvolaciemu orgánu a o takomto postupe správca dane písomne neinformoval navrhovateľa ako daňový subjekt. Odporca v 1. rade ako odvolací orgán v rozpore s § 48 zákona o správe daní nepreskúmal odvolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutia právneho predchodcu odporcu v 2. rade v rozsahu požadovanom v odvolaní a o jeho odvolaniach nerozhodol. Týmto postupom obidvoch uvedených orgánov verejnej správy boli podľa názoru navrhovateľa porušené jeho základné práva a právom chránené záujmy.
Odporcovia ako orgány verejnej správy podľa názoru navrhovateľa nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a sú v konaní týmto nečinní, pričom navrhovateľ už nemá žiadny opravný prostriedok na zmenu tohto stavu. Mal za to, že sú naplnené zákonné predpoklady uplatnenia § 250t ods. 1 O. s. p.
Návrh navrhovateľa smerujúci proti odporcovi v 1. rade Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 31. 01. 2013, č. k. 5Sžnč/6/2012 zamietol a v tejto časti navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Zároveň vec voči odporcovi v 2. rade postúpil Krajskému súdu v Košiciach ako súdu vecne príslušnému na ďalšie konanie (§246a ods. 1O. s. p.).
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 07. 2014 poukázal na písomné vyjadrenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 26. 11. 2012, ktorého súčasťou je aj jeho stanovisko k návrhu, v ktorom Finančné riaditeľstvo SR opíšuc skutkový stav veci od oznámenia o výkone daňovej kontroly až po vydanie oznámení o zamietnutí odvolaní uviedlo, že podané odvolania navrhovateľa zo dňa 14. 06. 2012, doručené daňovému úradu dňa 25. 06. 2012 boli ním zamietnuté, z čoho logicky vyplýva, že neboli odvolaciemu orgánu postúpené na konanie a rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky ako odvolací orgán nemalo vedomosť o tom, že navrhovateľ s postupom daňového úradu vo veci zamietnutia jeho odvolaní nesúhlasí. O tejto skutočnosti sa Finančné riaditeľstvo SR dozvedelo až z podaného návrhu na súd na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Ak navrhovateľ považoval postup daňového úradu za nesprávny, mohol využiť ustanovenie § 66 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a dožadovať sa prijatia opatrení proti nečinnosti daňového úradu vo veci postúpenia jeho odvolaní odvolaciemu orgánu, čo navrhovateľ nevyužil. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zhodne so stanoviskom Daňového úradu Košice malo za to, že navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis tak, ako to predpokladá ustanovenie § 250t ods. 1 O. s. p. Vychádzajúc z uvedenej argumentácie tak Daňový úrad Košice ako aj Finančné riaditeľstvo SR neboli vo veci podaných odvolaní navrhovateľa nečinní. O podaných odvolaniach rozhodol Daňový úrad Košice v zmysle platnej právnej úpravy, t. j. podľa daňového poriadku tak, že odvolania zamietol. Skutočnosť, že navrhovateľ nepovažuje tento postup za správny, neznamená nečinnosť orgánu verejnej správy.
Postup Daňového úradu Košice vo veci vydania oznámení o zamietnutí odvolaní navrhovateľa voči dodatočným platobným výmerom a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal boli predmetom samostatných konaní, ktoré prebiehali na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/179/2012, 7S/210/2012, 7S/211/2012, v ktorých krajský súd tieto rozhodnutia - oznámenia o zamietnutí odvolania podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Proti rozsudkom krajského súdu vo veciach sp. zn. 7S/179/2012 a 7S/211/2012 bolo v zákonnej lehote odporcom podané odvolanie, o ktorom Najvyšší súd SR rozhodol tak, že rozsudky Krajského súdu v Košiciach potvrdil. Všetky teda nadobudli právoplatnosť.
Súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250t ods. 4 prvá veta OSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.
Podľa § 250t ods. 1 O. s. p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Konaním správneho orgánu možno rozumieť správne akty a úkony správneho orgánu vydané alebo vykonané v čase od začatia konania až do právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sú upravené právnymi normami.
Nečinnosťou orgánu verejnej správy sa rozumie jeho pasivita vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom návrhu na začatie konanie tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať . Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nie len absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Gelnica vydal dňa 3. novembra 2008 voči navrhovateľovi tri dodatočné platobné výmery pod. č. 729/230/11956/08/Fere, č. 729/230/11958/08/Fere a č. 729/230/11959/08/Fere, ktorými určil navrhovateľovi ako daňovému subjektu daň z pridanej hodnoty za 2., 3. a 4. štvrťrok 2007. Všetky tri dodatočne platobné výmery boli považované za doručené uložením na pošte, nakoľko si ich navrhovateľ v úložnej lehote nevyzdvihol. Navrhovateľ uvedené tri dodatočne platobné výmery napadol troma odvolaniami podanými dňa 15. 06. 2012. Dňa 13. 07. 2012 Daňový úrad Košice, kontaktné miesto Gelnica, ako právny nástupca Daňového úradu Gelnica, vydal vo veci odvolaní navrhovateľa tri samostatné oznámenia, ktorým odvolania navrhovateľa podľa § 73 ods. 5 a § 73 ods. 4 písm. a/ daňového poriadku zamietol, nakoľko smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/, lebo je podané po určenej lehote.
Podľa § 72 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku odvolanie je neprípustné, ak je podané po určenej lehote.
Podľa § 73 ods. 5 písm. a/ daňového poriadku prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. Prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4 (§ 73 ods. 5 daňového poriadku).
Obdobné, resp. identické ustanovenie obsahoval aj zákon o správe daní účinný do 31. 12. 2011, podľa § 47 ods. 5 písm. b/ prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je podané po určenej lehote.
Zamietnutie odvolania podľa odseku 5 sa písomne oznámi tomu, kto odvolanie podal; v takom prípade sa rozhodnutie nevydáva (§ 47 ods. 6 zákona o správe daní).
Z citovaných zákonných ustanovení a z obsahu spisového materiálu je teda zrejmé, že na vyhovenie návrhu v danej veci nebola splnená ani základná podmienka ustanovenia § 250t ods. 1 veta prvá OSP, a to, že by odporca nepredložením spisu odvolaciemu orgánu vo veci nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Vychádzajúc z uvedeného odporca nebol v konaní nečinný, keďže navrhovateľovi v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami oznámil zamietnutie jeho odvolaní, vzhľadom na ktorú skutočnosť predmetné dodatočné platobné výmery nadobudli právoplatnosť. Preto v čase podania predmetného návrhu nebol dôvod na predloženie odvolaní navrhovateľa spolu so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu za účelom rozhodnutia o podaných odvolaniach.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe podľa § 250t ods. 4 posledná veta O. s. p. návrh ako nedôvodný zamietol.
Toto rozhodnutie prijal súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. 05. 2011).
Neúspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250t ods. 5 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 250t ods. 7 O. s. p.).