Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-197-2015.pdf
PDF · 89.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/197/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokátka so sídlom Bratislava, Martinčekova 13, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, proti povinnému: E. C. bytom C. XXXX/XX, T. F., štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 331,94 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 04. júna 2015, č.k. 7Er/373/2015-18, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že na základe návrhu oprávneného podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie žiadal vymôcť od povinného istinu vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. WHB/0111/0131 zo dňa 30.9.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2011 a vykonateľnosť dňa 27.11.2011. Z činnosti tamojšieho súdu a zo spisu sp. zn. 6Er/3/2012 bolo zistené, že už dňa 02.01.2012 bola na súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému, a to na vymoženie rovnakej sumy a na základe rovnakého exekučného titulu ako v danom exekučnom konaní. Okresný súd Považská Bystrica uznesením č.k. 6Er/3/2012-12 zo dňa 24.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/61/2012-19 zo dňa 18.07.2012 právoplatným 24.09.2012 túto žiadosť zamietol a následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 6Er/3/2012 zo dňa 27.09.2012 právoplatným 17.10.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa mal preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní medzi rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného titulu už bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Po tom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemohol už tamojší súd opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Keďže Exekučný poriadok neupravuje procesný postup pre daný prípad, súd prvého stupňa vychádzal subsidiárne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie bolo zastavené a súdny exekútor súdu prvého stupňa oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd prvého stupňa o náhrade trov exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
Proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d),
f), h) OSP, a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučného príkazu. V predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5Cdo 205/2011 a sp.zn. 5 ECdo 40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nezakladá, prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 OSP, nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú, aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa oprávneného mu exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. WHB/0111/0131 zo dňa 30.09.2011. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere, ktorú právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 29.06.2007. Zmluvné strany si priamo v Obchodných podmienkach pre úver (čl. 11.2) dohodli rozhodcovskú doložku, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd.
Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6Er/3/2012 odvolací súd zistil, že dňa 23.12.2011 podal oprávnený proti povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. WHB/0111/0131 zo dňa 30.09.2011 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Následne exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením, č.k. 6Er/3/2012-12 zo dňa 24.01.2012 tak, že ju zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, keďže dojednanie rozhodcovskej doložky, z ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súdu pri vydávaní exekučného titulu predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čo spôsobuje jej neplatnosť. Uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením, č.k. 17CoE/61/2012-19 zo dňa 18.07.2012 potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.09.2012. Následne postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.12.2014) súd prvého stupňa uznesením č. k. 6Er/3/2012-21 zo dňa 27.09.2012 exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2012 vo výroku zastavenia a dňa 03.11.2012 do trov konania.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 OSP súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 veta prvá OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 OSP sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.
V zmysle § 103 OSP súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 OSP. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 OSP je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO 36432105, podal návrh na začatie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 6Er/3/2012, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/373/2015, a to na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. WHB/0111/0131 zo dňa 30.09.2011, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 23.11.2011 a vykonateľnosti 27.11.2011.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, exekučné konanie vedené Okresným súdom Považská Bystrica pod sp.zn. 6Er/3/2012 bolo právoplatne zastavené postupom podľa ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného (v znení účinnom do 31.12.2014) poriadku po tom, ako okresný súd uznesením č. k. 6Er/3/2012-12 zo dňa 24.01.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčíne č. k. 17CoE/61/2012-19 zo dňa 18.07.2012 právoplatne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok je nespôsobilý exekučný titul, pretože bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 OSP nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.
Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného, že podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, toto považoval odvolací súd za irelevantné, nakoľko v tomto aj v predchádzajúcom konaní oprávnený predložil spolu s návrhmi na vykonanie exekúcie rovnaký exekučný titul, práve pre nespôsobilosť ktorého bola v predchádzajúcom konaní súdnemu exekútorovi zamietnutá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a teda ten, keďže mu nebolo udelené poverenie nemohol ani vydať exekučný príkaz. V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR odvolací súd poukazuje na Nález ústavného súdu SR - I. ÚS 38-2013, Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného
súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.