Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/147/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: COPY PRINT GROUP, a.s., Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 45 310 106, zast.: XTEND Law & Tax s. r. o., Panónska cesta 9, 851 04 Bratislava, IČO: 51 662 710, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101175331/2022 zo dňa 03.05.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo: 101175331/2022 zo dňa 03.05.2022, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 12.07.2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101175331/2022 zo dňa 03.05.2022 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým žalovaný s poukazom na ustanovenie potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava - správca dane, č. 102621634/2021 zo dňa 22.12.2021 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie), ktorým bol žalobcovi vyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,-€ za zdaňovacie obdobie november 2018.

2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. (ďalej len ). Svoj návrh odôvodnil tým, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože verejný záujem spočíva predovšetkým na tom, aby sa o jednotlivých veciach v administratívnom konaní (daňovom akomkoľvek inom) rozhodovalo riadne a správne, aby nevznikala akákoľvek ujma na práva, v tomto prípade kontrolovaného subjektu. Žalobca svoj návrh odôvodnil najmä tým, že suma rozdielu dane, ktorá bola Žalobcovi vyrubená prvostupňovým rozhodnutím DÚ BA, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Žalovaného, predstavuje XX XXX,XX EUR. Uviedol, že ak Správca dane ako prvostupňový daňový orgán začne na podklade prvostupňových rozhodnutí ich výkon, vznikne Žalobcovi závažná ujma na majetku, ktorá je reálna, keďže žiadne ustanovenie právneho predpisu (okrem vyššie citovaného) nebráni prvostupňové rozhodnutie vykonať, napr. prostredníctvom daňovej exekúcie. V prípade vykonania prvostupňových rozhodnutí, bude Žalobca nútený obmedziť svoje podnikateľské aktivity, aj vzhľadom na skutočnosť, že peňažné toky určené na nákup tovaru nebude možné vykonať. Vykonaním prvostupňového rozhodnutia žalobcovi hrozí neschopnosť splácať svoje splatné záväzky viacerým veriteľom, a teda mu bezprostredne hrozí platobná neschopnosť, či predĺženie a povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v súlade s ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov sa žalobca domnieva, že sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku žaloby, keďže akýmkoľvek ďalším okamžitým výkonom rozhodnutí Správcu dane hrozí Žalobcovi a odvodene jeho veriteľom vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v obmedzení jeho podnikateľskej činnosti (zastavenie podnikateľskej činnosti žalobcu) ako aj závažná ujma. Žalobca vo svojom návrhu uviedol okolnosti situácia vyvolaná ochorením COVID-19,

situácia vyvolaná vojnovým konfliktom medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, nestabilný cenový vývoj na trhoch, ktoré zasahujú v celosvetovom meradle mnohé oblasti života, vrátane oblastí nákupu tovarov čo veľmi obmedzuje peňažný tok žalobcu. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku môže viesť k zachovaniu ekonomickej aktivity Žalobcu bez ohrozenia podniku a podnikania, v neposlednom rade aj na riadne plnenie daňových povinností žalobcu. Ďalej uviedol, že zamestnáva 40 zamestnancov a jeho výdavky súvisia aj s vyplácaním mzdy a príslušných odvodov, ďalej časť peňažného toku sa používa na nákup tovaru na sklad, ktorý zamestnanci ďalej postupne predávajú/používajú pri poskytovaní služieb a vzhľadom na spomínanú ekonomickú situáciu vyvolanú najmä COVID -19, vojnovým konfliktom a s tým spojenou nestabilitou je narušený celkový peňažný tok v spoločnosti, a za súčasného stavu po doručení Rozhodnutia FR SR by neodkladným výkonom rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma. Zároveň poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v skutkovo rovnakej veci, kedy Krajský súd v Trnave sp. zn. žalobe odkladný účinok priznal a na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

3. K návrhu žalobcu na vydanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok a vyjadril názor, že žalobca svojim nedôsledným konaním si zapríčinil dôkaznú núdzu v preverovaných obchodných prípadoch, a teda aj konanie pred správnym súdom.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd tiež poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil len vo všeobecnej rovine - tvrdenia hrozby závažnej ujmy, poukazujúc na komplikovanú situáciu v súvislosti so šírením Covidu 19 a vojnový konflikt na Ukrajine svoje pravidelné výdavky, bližšie takúto ujmu však nijako nešpecifikoval a ani žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca má pritom povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale takýto dôvod musí správnemu súdu aj osvedčiť. Žalobca nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by osvedčovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol zaplatiť vymáhaný daňový nedoplatok, prípadne že by sa jeho zaplatením mohol do takejto situácie dostať. Z odôvodnenia návrhu žalobcu nevyplýva ním tvrdená skutočnosť, že prípadné uhradenie daňových podlžnosti by na neho malo likvidačný vplyv a ohroziť jeho existenciu, keďže žalobca neozrejmil svoje majetkové pomery, čo do hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Správny súd preto považuje tvrdenia žalobcu za neosvedčené.

13. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

14. Žalobca podľa správneho súdu tiež neosvedčil tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku podanej žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže samotný žalobca tvrdí o svojej nemožnosti dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti napadnutými rozhodnutiami bez dopadu na jeho existenciu ako podnikateľa, z čoho vyplýva aj jeho neochota podrobiť sa plneniu povinnosti uloženej mu napadnutými rozhodnutiami, resp. dobrovoľne plniť zistené daňové podlžnosti. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci je verejný záujem postavený na požiadavke včasného plnenia zákonných daňových povinností zo strany daňových subjektov, t. j. aj žalobcu, pričom však tento si svoje daňové povinnosti podľa žalovaného riadne nesplnil.

15. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).