Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-190-2004.pdf
PDF · 73.04 KB
Case nature
Area
Subarea
14Er/190/2004
Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, Poprad, IČO 30 807 484 proti povinnému G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. O. XX, o vymoženie 501,96 eur (15.122,- Sk) s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Ing. Radoslavom Kešeľakom, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Radoslavovi Kešeľakovi trovy exekúcie vo výške 35,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2004 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 541,79 eur (16.322,- Sk) s prísl. na základe exekučných titulov rozhodnutí oprávneného č. 7002-2255-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 a č. 7002-2292-4105/2002 zo dňa 30.01.2002. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 000701 * dňa 13.09.2004.
Tunajší súd uznesením č. k. 14Er/190/2004-15 zo dňa 28.09.2004 exekúciu čiastočne zastavil v sume 39,83 eur (1.200,- Sk).
Dňa 17.09.2015 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia času exekúcie a zároveň predložil podanie oprávneného zo dňa 16.10.2012, ktorým oprávnený oznamuje, že exekučné tituly rozhodnutia č. 7002-2255-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 a č. 7002-2292-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 24 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo..
Podľa § 25 ods. 1 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 z. č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Súd mal preukázané, že exekučnými titulmi, ktorými sa vymáha v tomto konaní nárok oprávneného, je rozhodnutie č. 7002-2255-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 vydané podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 10.598,- Sk a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2002 a stalo sa vykonateľným dňa 21.02.2002 a rozhodnutie č. 7002-2292-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 vydané podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v sume 6.124,- Sk a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2002 a stalo sa vykonateľným dňa 21.02.2002. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučných titulov, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 21.02.2002. Zákon č.274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v platnom znení, na základe ktorého boli vydané exekučné tituly, stanovoval desaťročnú prekluzívnu lehotu, v ktorej muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Keďže v predmetnej veci nadobudol exekučný rozhodnutie č. 7002-2255-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 právoplatnosť dňa 21.02.2002, oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 21.02.2012 a rozhodnutie č. 7002-2292-4105/2002 zo dňa 30.01.2002 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2002 a oprávnenému uplynula 10 - ročná lehota na vymoženie pohľadávky dňa 21.02.2012 a uvedené rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa uplynutím prekluzívnej lehoty stali neúčinným.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, sa stali neúčinnými.
Podľa § 196 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
V Exekučnom poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný a z tejto zásady sú iba dve výnimky. Prvá výnimka je v prípadoch, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného s tým, že predpokladom uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému je, že sú splnené predpoklady uloženia povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a to miera procesného zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Druhou situáciou je, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). V predmetnej veci bola exekúcia zastavená z dôvodu, že uplynula prekluzívna lehota na vymáhanie nároku priznaného exekučnými titulmi. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi preto súd rozhodol v zmysle § 196 a 197 Exekučného poriadku, nakoľko má za to, že vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie (neúčinnosť exekučných titulov v dôsledku uplynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie nároku) a priebeh exekúcie, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie, a preto súd zaviazal na zaplatenie trov exekúcie povinného. S prihliadnutím k týmto zákonným ustanoveniam a návrhu súdneho exekútora (v predloženom vyúčtovaní je sčítacia chyba), súd uložil povinnému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008.
Podľa § 14 ods. 1 až 3 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie. Základná hodinová sadzba podľa ods. 1 písm. a) je 6,64 eur za každú i začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Exekučný súd sa musí pri uložení povinnosti nahradiť trovy exekúcie vyporiadať so splnením podmienok pre priznanie náhrady odmeny stanovených v § 14 a 15 cit. vyhlášky, keď tzv. časovú, t. j. hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 cit. vyhlášky možno priznať len za čas účelne vynaložený na exekúciu jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti, pokiaľ sa tieto neodmeňujú paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky.
Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi trovy pozostávajúce z paušálnej odmeny za 6 úkonov (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie platiteľa mzdy povinného a zisťovanie majetku povinného) v sume 19,92 eur (3,32 eura za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti). Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 9,80 eur.
Pokiaľ boli súdnym exekútorom uplatnené aj ďalšie trovy a to časová odmena za úkon návrh na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie 12.08.2015 60 min./6,64 eur, túto mu súd nepriznal, nakoľko má za to, že pri jeho vykonávaní nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Vyúčtovanie nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, je to totiž činnosť, ktorou exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov. Vyúčtovanie teda nesúvisí s exekučným konaním a súdny exekútor nemá za takýto úkon nárok na odmenu. Rovnako pri návrhu na zastavenie exekúcie nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky, nešlo totiž o čas, ktorý strávil exekútor pri vypracovaní úkonov upravených v Exekučnom poriadku. Oprávnený vo veci podal oznámenie v súvislosti s preklúziou a exekútor nemal vyhotovovať podnet na zastavenie exekúcie, ani oznámenie oprávneného už spracovávať, mal len súdu predložiť oznámenie oprávneného s prípadnou špecifikáciou trov exekúcie.
Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal povinného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 29,72 eur + 20 % DPH, t. j. 35,66 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.