Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-120-2014.pdf
PDF · 130.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-50C/120/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: W.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, P. XXXX/X, XXX XX P., zast. Vojčík & Partners, s.r.o., v mene ktorej ako konateľ koná JUDr. Leo Vojčík, Rázusova 28, 040 01 Košice, proti odporcovi: News and Media Holding, a.s., IČO: 47 256 281, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, zast. SCHWARZ advokáti s.r.o., v mene ktorej koná ako advokát a konateľ I.. W.. S. D., G. XX, XXX XX J., adresa pre doručovanie písomností: K. G. II, R. XX, XXX XX J., o ochranu osobnosti takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1 329,32 EUR, k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 03. 2014 domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka na tom skutkovom základe, že právny predchodca odporcu ( D. 7 PLUS, s.r.o. ) dňa XX. XX. XXXX na webovej stránke www.pluska.sk a zároveň v tlačenom vydaní denníka G. I. K. uverejnil článok s názvom „ Primátor dá drevo O.. V trebišovskom parku vyrúbu 120 stromov “, založený na klamlivých skutkových tvrdeniach, ktorých cieľom bolo upútať pozornosť čitateľa tak, že škandalizuje osobu navrhovateľa ako politika a primátora a tým i mesto P.. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že odporca v článku manipuloval s faktami, keď redaktor odporcu mal k dispozícii pravdivú informáciu, ktorú navrhovateľ osobne vyriekol a ktorú až v úplnom závere článku odporca uverejnil v znení: „ Drevo odvezieme do skladu a potom ho budeme predávať. Cena je 20 eur za kubík. Kúpiť si ho môže hocikto, ale podľa doterajších skúseností si ho kupujú, nie dostávajú zadarmo, len Rómovia“. Podľa navrhovateľa čitateľ, ktorý si vytvorí mylný úsudok len prečítaním klamlivého názvu článku alebo čitateľ, ktorý si neprečíta článok celý, sa tak k pravdivej informácii nedostane. Následkom neoprávneného konania odporcu spočívajúceho v šírení nepravdivých informácií a škandalizovaním osoby navrhovateľa došlo k zníženiu spoločenského hodnotenia navrhovateľa, čo malo priamy vplyv na jeho ďalšie uplatnenie vo verejnom živote, došlo tým k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ sa preto domáhal uloženia povinnosti odporcovi odstrániť z webových stránok dotknutý článok a tento ďalej nešíriť, ospravedlniť sa navrhovateľovi na webových stránkach ako aj v denníku Plus JEDEN DEŇ a zaplatiť navrhovateľovi 10 000,- EUR titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu, že už nie je možné úplné odstránenie následkov zásahov zo strany odporcu, ospravedlnenie nie je postačujúcim zadosťučinením. Žalovanú sumu nemajetkovej ujmy navrhovateľ považoval, vzhľadom na závažnosť, intenzitu, územný dopad, trvanie, vyvolaný následok a celkovú povahu neoprávneného zásahu za adekvátnu satisfakciu, s dostatočným preventívnym účinkom. Pri určení výšky sumy nemajetkovej ujmy navrhovateľ prihliadol na zásadu proporcionality,
keďže žalovaná suma nemôže v prípade úspechu navrhovateľa v konaní, ohroziť alebo znemožniť odporcovi jeho ďalšiu nerušenú podnikateľskú činnosť.
K návrhu sa podaniami doručenými súdu dňa 11. 12. 2014 a dňa 18. 01. 2016 vyjadril odporca, ktorý vo vyjadrení uviedol, že odporca zverejnením článkov plne realizoval svoje legitímne ústavné právo na slobodu prejavu, uviedol, že všetky údaje zverejnené v článkoch sú pravdivé, zároveň poukázal na to, že články je potrebné vnímať v kontexte celého ich znenia. Žalované články svojim obsahom vysvetlili, čo sa stane s drevom z vyrúbaných stromov. Podľa názoru odporcu, obsah žalovaných článkov nie je spôsobilý privodiť navrhovateľovi žiadnu ujmu na jeho osobnostných právach. Odporca poukázal na to, že navrhovateľ tvrdí, že odporca zverejnil v dotknutom článku nepravdivé informácie, pričom následne navrhovateľ sám uviedol, že správna a úplná informácia je uvedená až v samotnom texte článku. V tejto súvislosti odporca poukázal na to, že navrhovateľ pri abstrahovaní informácií z článku postupuje v rozpore s konštantnou súdnou praxou, keď nezohľadňuje funkciu titulkov a podtitulkov v článkoch a neposudzuje informácie uvedené v predmetnom článku v celom kontexte článku. Odporca poukázal na to, že ak by aj použitie slovesa „ dať “ v článku bolo možné považovať za nepresné či skresľujúce, ani v takom prípade by nedošlo k zásahu do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, keď v zmysle konštantnej súdnej praxe, významné musí byť vždy to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde.
V priebehu konania, s účinnosťou ku dňu 01. 09. 2015 došlo k právnym účinkom zlúčenia spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s. so spoločnosťou News and Media Holding, a.s., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s. a na ktorú prešlo imanie zanikajúcej spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s. Súd preto podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. pokračoval v konaní s odporcom ako právnym nástupcom spoločnosti SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, a.s.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dokladmi založenými do spisu navrhovateľom, výsluchom navrhovateľa, navrhnutých svedkov C.. I. D., W.. P. G., P. V., pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 19. 12. 2013 na webovej stránke www.pluska.sk a zároveň v tlačenom vydaní denníka Plus JEDEN DEŇ odporca uverejnil článok s názvom „ Primátor dá drevo O.. V trebišovskom parku vyrúbu 120 stromov “. Odporca v článku uviedol: „ Je to neuveriteľné! O. plánuje v mestskom parku v P. vyrúbať 120 stromov. Na tom by možno nebolo nič čudné, lebo sú suché, ale primátor chce drevo z nich dať O.. A tento fakt pobúril P.. “ V podnadpise zvýraznenom tučným písmom sa ďalej uvádza: „ Budú si ho kupovať ? “ Odporca ďalej v článku citoval navrhovateľa, ktorý uviedol: „ Drevo odvezieme do skladu a potom ho budeme predávať. Cena je 20 Eur za kubík. Kúpiť si ho môže hocikto, ale podľa doterajších skúseností si ho kupujú, nie dostávajú zadarmo, len Rómovia. “
Navrhovateľ v konaní uviedol, že v P. žije asi 5 000 členná rómska komunita, ide o druhú najväčšiu takúto komunitu na Slovensku. B. nazývaná O. osada má asi 1 800 voličov. Navrhovateľ uviedol, že pred ním pôsobili v meste P. traja primátori, všetci pri svojom zvolení získali väčšinu hlasov z 1 800 rómskych voličov. Bolo známe, že si kupovali hlasy rozdávaním dreva aj z mestského parku. Navrhovateľ sa volieb v roku 2010 zúčastnil ako nezávislý kandidát a vo svojej kampani sa vymedzil ako kandidát, ktorý si nebude kupovať hlasy. Z rómskych voličov v týchto voľbách navrhovateľ získal jeden hlas. Takáto situácia existovala v P. od roku 1990, navrhovateľ bol prvým primátorom zvoleným bez rómskych hlasov. V období rokov 2011 až 2014, počas pôsobenia navrhovateľa ako primátora dal navrhovateľ najavo, že nebude robiť ústupky a nebude nič dávať zadarmo a to vo vzťahu k akejkoľvek skupine obyvateľstva. Pokiaľ ide o drevo z vyrúbaných stromov, toto si mohol kúpiť ktokoľvek v cene za 20,- EUR za kubík. Vo februári roku 2013 mesto vyrúbalo 88 stromov, drevo bolo predané a tržba z predaja predstavovala 9 900,- EUR. Po výrube stromov vo februári 2013, navrhovateľ vynaložil všetko úsilie na to, aby si verejnosť uvedomila, že Rómovia od mesta nedostávajú nič zadarmo. Po troch rokoch pôsobenia navrhovateľa vo funkcii primátora to takto verejnosť aj vnímala. Prišiel december 2013, v tom čase mesto pripravovalo výrub 111 stromov, s čím bola verejnosť oboznámená. Navrhovateľa navštívil redaktor odporcu pán V., ktorého navrhovateľ so skutočnosťami, týkajúcimi sa výrubu stromov a ich následného predaja oboznámil, navrhovateľ uviedol, že bol rád, že ho redaktor navštívil, že o tom napíše a takto aj mediálne bude zavŕšené jeho úsilie. Keď vyšiel v decembri 2013 článok v denníku a následne na webe, celé okolie navrhovateľa bolo zhrozené. Blížil sa volebný rok 2014 a ľudia to vnímali tak, že veci sa vracajú do starých koľají. Úsilie navrhovateľa vo vzťahu k verejnosti vo veci prístupu k rómskej komunite bolo zverejnením článku zmarené. Navrhovateľ uviedol, že prežil najhoršie Vianoce, musel
rodine vysvetľovať, že sa nezmenil, nezmenil svoje názory na spravodlivosť, na nakladanie s obecným majetkom. Nikdy nič rómskej komunite ani nikomu inému nedával zadarmo z titulu svojej funkcie. Vlna, ktorá sa zverejnením článku zdvihla, sa však už nedala zastaviť. Opozícia túto skutočnosť využila poukazovaním na to, že: „Vodu káže, víno pije.“ Faktom je, že 111 stromov do dnešného dňa nebolo vyrúbaných, okolo výrubu sa vytvorila mediálna vojna, v dôsledku čoho vtedajší Obvodný úrad životného prostredia zabránil mestu realizovať výrub. Navrhovateľ uviedol, že ani nemal možnosť dokázať mestu a jeho občanom, že ak sa stromy vyrúbu, drevo bude predané. Vlna názoru, že C.r je rovnaký primátor, ako tí predtým, bola tak mohutná, že ovplyvnila aj komunálne voľby v novembri 2014. Tieto voľby navrhovateľ prehral o 54 hlasov, v rómskej osade jeho protikandidáta volilo 700 voličov, navrhovateľ dostal 99 hlasov. Navrhovateľ uviedol, že predpokladal, že išlo o členov rómskej komunity, ktorí dostali od mesta prácu v rámci aktivačných prác, aby mali nárok na sociálnu dávku, museli vykonávať nejakú prácu, mesto ich zamestnávalo pri drobných stavebných prácach, vyhľadávalo medzi nimi remeselníkov a následne im poskytlo prácu. Z výsledku volieb však vyplýva, že O. si navrhovateľ nenaklonil. Aj nerómska časť obyvateľstva sa od navrhovateľa odklonila a to, podľa názoru navrhovateľa, aj pod vplyvom tohto článku. L. uviedol, že opozícia strašila verejnosť tým, že navrhovateľ bude hľadať u O. podporu. Zverejnením uvedeného článku bol zmenený pohľad na navrhovateľa ako občana mesta P. v tom smere, že si nectí zásady. V súčasnosti je navrhovateľ poslancom mestského zastupiteľstva, nie je v P. neznámou osobou, negatívny zásah článku do svojich osobnostných práv pociťuje trvale.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že celý výrub stromov bol realizovaný výlučne v mestskom parku, drevo z výrubu sa predalo O. v rómskej osade. Pri príprave tohto výrubu sa verejnosť obávala, či je potrebné toľko stromov vyrúbať a zároveň sa verejnosť obávala, ako bude naložené s drevom. Obavy verejnosti z toho, že drevo bude rozdané O., stále v meste pretrvávali. Navrhovateľ uviedol, že verejnosť pripravovali na to, že takýto výrub bude uskutočnený ako aj na to, že drevo si bude môcť ktokoľvek kúpiť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že mesto P., v čase jeho pôsobenia vo funkcii primátora, vydávalo mestský infolist ako mesačné periodikum a v tomto liste niekoľkokrát pozývali širokú verejnosť na obhliadku stromov pripravených na výrub a ponúkali verejnosti následne aj možnosť zúčastniť sa ako kupujúci na nákupe dreva, ak k výrubu dôjde a táto téma bola predmetom niekoľkých diskusií na mestskom zastupiteľstve, kde navrhovateľa interpelovali poslanci s otázkou, v akom štádiu pripravovaný výrub je a ako sa naloží s drevom, pričom navrhovateľ odpovedal stále rovnako. Navrhovateľ ďalej uviedol, že od roku 2012 až do volieb bol vystavený nenávistnej až závistnej kampani svojich oponentov a ľudia na nej zúčastnení, ktorí ju viedli, využili aj tému pripravovaného výrubu suchých stromov ako jeden z bodov na diskreditáciu navrhovateľa.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že členovia jeho rodiny čítali celý dotknutý článok, čítali aj nadväzné výstupy, ktoré tento článok vyvolal na sociálnych sieťach a boli konfrontovaní i na verejnosti s názormi okolia, podľa ktorých sa navrhovateľ zmenil, už si nectí zásady, s ktorými sa stal primátorom v roku 2010. Navrhovateľ a jeho rodina negatívne vnímali postoj okolia, ktoré pravdepodobne neprečítalo dotknutý článok celý, prečítalo len jeho úvodnú časť, inak by okolie nemohlo klásť rodine navrhovateľa spomínané otázky.
Navrhovateľ taktiež uviedol, že uznáva funkciu názvu článku, ktorý vo všeobecnosti predstavuje určitú informačnú skratku s cieľom upútať čitateľov. S. v rámci dovoleného zveličovania nemožno pripustiť úmyselné nepravdivé tvrdenie ani v samotnom názve článku, ak navyše pravdivou informáciou novinár disponuje, a táto je ľahko vyjadriteľná vo forme novinárskej skratky aj v pravdivej forme. Úmyselná manipulácia s faktami je v danom prípade zrejmá aj z podnadpisu namietaného článku, ktorý umelo vytvára senzáciu. Článok je postavený na nepravde, že navrhovateľ drevo O. dá, teda bezodplatne poskytne. Neuveriteľnosť a čudnosť výrubu stromov v meste P. sa podľa článku vzťahuje práve na tento nepravdivý fakt. A síce, že primátor dá drevo O., na čo nasleduje nepravdivá informácia, že práve to pobúrilo P.. Zásah do osobnostných práv navrhovateľa nemôže zmierniť alebo vylúčiť ani to, že v článku je odcitovaná pravdivá informácia, ktorá je však účelovo skrytá do záveru článku, z čoho vyplýva manipulácia s faktami. Priemerný čitateľ si po prečítaní celého článku nevie vytvoriť vlastný názor, ak porovná v úvode uvádzané nepravdivé informácie s pravdivou informáciou v závere článku. Čitateľ si teda nevie na základe uvedených informácii v článku vyhodnotiť, ktorá informácia je pravdivá. V článku sa nenachádzajú informácie pre čitateľa podstatné o tom, aký je zdroj informácie, že navrhovateľ mal drevo O. dať, ani to, aký je zdroj informácii o údajnom pobúrení P. v tejto súvislosti. Podľa rozhodovacej praxe súdov je každá nepravdivá informácia spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby, navrhovateľ zdôraznil, že názov článku a aj podnadpis článku neobsahuje len zveličujúce alebo expresívne výrazy, ale aj celkom zjavne nepravdivé, na ktoré nemožno vzťahovať
dovolenú mediálnu voľnosť pri predkladaní bulvárnych informácii verejnosti. Zámer upútať pozornosť čitateľa za cenu lži je podľa názoru navrhovateľa preukázaná aj viacerými reakciami čitateľov a vyplýva tiež z výpovedi svedkov v tomto konaní. Najsilnejšia pamäťová stopa pre čitateľa, ktorý si buď prečíta len názov článku a jeho úvod, alebo si prečíta aj článok celý, je tá, že primátor drevo O. dá, že je to neuveriteľné a čudné a že táto skutočnosť pobúrila P.. Podľa navrhovateľa odporca predmetným článkom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ poukázal na to, že téma zvýhodňovania akejkoľvek skupiny obyvateľov v meste P. zo strany vedenia mesta je dlhodobo vnímaná citlivo, že občania veľmi citlivo túto tému posudzujú a spôsobom, akým informoval o predmetnej veci odporca vo svojom článku, celkom zjavne privodila navrhovateľovi ten následok, že ho časť verejnosti nepovažuje za osobu, ktorá by transparentne nakladala s majetkom mesta a ktorá neznevýhodňuje žiadnu skupinu obyvateľov mesta pri výkone verejnej funkcie.
D. C.. I. D. v svedeckej výpovedi uviedol, že článok, ktorého sa dotýka predmetný spor, vyšiel so zvláštnym nápisom, že „ G. dáva drevo O. “, zvláštne na tom bolo to, že v P. sa nič také nedialo, že by sa vôbec niekomu rozdávalo niečo zadarmo, teda ani O., bolo všeobecne známe, že v prípade predaja obecného majetku, sa tento predáva za peniaze, nikomu sa nič nedáva zadarmo. Táto nepravdivá informácia vyvolala zvláštne reakcie v svedkovom okolí, ľudia mu volali, pýtali sa na to, že prečo nastala takáto zmena, že je to nesprávne. Svedok uviedol, že mu bolo jasné, že ide o nezmysel, boli prijaté jasné zásady hospodárenia s majetkom, ktoré obsahovali aj zásadu, že nikto z obecného majetku nedostáva nič zadarmo. Svedok uviedol, že jeho tento článok neuviedol do omylu, vedel, že článok je založený na nepravde. Reakcie na tento článok však boli také, že ľudia sa ozývali a pýtali sa, či došlo k zmene v postoji mestského úradu. Svedok ďalej uviedol, že reakcie okolia boli cielené predovšetkým na W.. T., svedka aj jeho rodiny sa okolie pýtalo, prečo nastala zmena, či sa T. „ zbláznil,“ svedok musel vysvetľovať, že sa zmena nestala. Táto nepravda sa šírila mestom ako aj po internete. Išlo o zvláštnu situáciu, keďže v Trebišove žije početná rómska komunita a ľudia poukazovali na to, že sú diskriminovaní. Takáto situácia bola veľmi citlivo vnímaná, správa obsiahnutá v článku vyvolala veľké pobúrenie, že ľudia z cigánskej osady budú zvýhodňovaní oproti ostatným.
Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľa pozná asi od polovice roku 2010, stretávali sa len na pracovisku. Svedok uviedol, že je členom politického hnutia P. nahlas. Svedok uviedol, že dotknutý článok čítal celý a za nepravdivú v článku považuje vetu : „ G. dá drevo O..“ Svedok uviedol, že citát primátora uvedený v treťom stĺpčeku tohto článku vníma tak, že drevo sa kupovalo za 20,- EUR za 1m kubický, mohol si ho kúpiť ktokoľvek, väčšinou to bolo tak, že si ho kupovali O., keďže títo kúria len drevom, v ojedinelých prípadoch sa stalo, že si ho kúpili aj ne-O.. Svedok ďalej uviedol, že v odseku článku, ktorý začína slovami „ Je to neuveriteľné “ a končí slovami „ pobúril P. “ považuje za nepravdivú vetu : „ Na tom by možno nebolo nič čudné, lebo sú suché, ale primátor chce drevo z nich dať O.. “ Svedok uviedol, že nepravda je to, že by sa drevo dávalo, stále sa predávalo za XX,- R. za kubík. D. ďalej uviedol, že pred vyjdením článku nebol zo strany obyvateľov dôvod na nespokojnosť, drevo bolo predávané tomu, kto mal záujem. Po vyjdení článku nastalo pobúrenie, lebo bolo zrejmé, že ľudia to pochopili tak, že drevo sa dáva O., resp. že T. dáva drevo O., lebo všetko sa zviezlo na jeho hlavu. D. uviedol, že počas jeho pôsobenia vo funkcii prednostu mestského úradu sa nedávalo drevo bezodplatne O., aj v prípade, že by sa drevo dávalo na základe dotácii, že by to refundoval štát, nešlo by o dávanie. Pokiaľ ide o dotácie, dávali sa potraviny sociálne slabším skupinám, nie drevo. D. ďalej uviedol, že drevo, ktoré mestský úrad predával svojim obyvateľom, aby im zabezpečil teplo, pochádzalo z rôznych zdrojov, nielen z výrubu v parku, mesto nakúpilo drevo od štátnych lesov a toto predávalo obyvateľom, ktorí toto drevo potrebovali na zabezpečenie tepla. D. vo svojej výpovedi uviedol, že úrad životného prostredia mal výhrady voči výrubu stromov v parku, celú kauzu vyriešil Krajský úrad životného prostredia tým, že dal mestu za pravdu, že na výrub suchých stromov v parku nie je potrebné povolenie, resp. súhlas. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by proti výrubu stromov protestovali nejaké občianske iniciatívy. Svedok ďalej uviedol, že jeho názor na navrhovateľa sa v súvislosti s uverejnením článku nezmenil, poznal ho, keďže s ním prichádzal do kontaktu denne, to však nemôže povedať o ostatných, tým, ktorí ho oslovili, celú vec vysvetlil, netýkalo sa to však všetkých obyvateľov, nestál na ulici a nevysvetľoval všetkým svoj názor, resp. skutočnosť, že nedošlo k zmene v postoji primátora, že by drevo dával a nie predával.
D. W.. P. G. v svedeckej výpovedi uviedol, že bol vedúcim oddelenia výstavby a majetku na C. úrade v P. v období rokov XXXX až XXXX. V roku XXXX v predvolebnej kampani viedli tvrdú líniu v tom smere, aby O. nedostávali nič zadarmo, mali volebné heslá, okrem iných: „ L. hlasy za klobásy “, „ K občianskym právam patria aj občianske povinnosti “. G. vedenia mesta si kupovalo hlasy O., viedli voči
nim zhovievavú politiku, dávali im zadarmo vodu, palivové drevo, energie, nájomné sa nevymáhalo tak, ako bolo potrebné. G. T. presadzoval tvrdú líniu. V predvolebnej kampani ako aj počas funkčného obdobia nebolo rozdávané žiadne drevo, zvlášť nie drevo z mestského parku, keďže túto lokalitu P. citlivo vnímajú. G. dokonca zriadil funkciu správcu parku, ktorý mal za úlohu dozerať nad poriadkom v parku, nebolo dovolené zbierať ani suché konáre v parku, keďže v predchádzajúcom období chodili cigáni rúbať drevo do parku, boli zaznamenané takéto prípady. Na prelome rokov XXXX a XXXX bolo vyrúbaných v parku XX suchých stromov, drevo z nich bolo predávané za XX,- R. za kubík, väčšinou si ho kúpili O.. G. vedenie kupovalo drevo zo štátnych lesov a toto potom dávali O.. Za primátorovania navrhovateľa mestská polícia odnímala vozíky aj s nákladom, ktorými O. prepravovali náklad cez mesto, pokiaľ nevedeli preukázať jeho pôvod, vozíky im boli vrátené až po zaplatení pokuty. O. výnos mesta z predaja dreva v r. XXXX predstavoval sumu cca X.XXX,- R.. P. tvrdá línia si našla pozitívnu odozvu u občanov mesta, pričom dotknutý článok všetko zmietol. P. sa pýtali, prečo sa drevo dáva, bolo potrebné toto vysvetľovať, diskusia na internete bola katastrofálna, dotknutý článok svedok dokonca objavil aj na T. stránke. D. uviedol, že ten fľak, ktorý dotknutý článok hodil do tváre pána primátora T., tam zostal doteraz.
D. ďalej uviedol, že navrhovateľa poznal dobre a preto neveril, že by on dal niečo O. zdarma, spolu viedli tvrdú líniu voči O.. O. okolia však boli veľmi negatívne, veľmi to pokrivilo verejnú mienku v meste. V internetovej diskusii reagovali na tento článok nielen P. ale aj ľudia z celého D., tento článok bol zdieľaný aj ďalšími médiami, šírilo sa to lavínovite. D. ďalej uviedol, že novinár, autor článku s ním nehovoril, novinára vôbec nepozná a pritom rozhodnutie o výrube stromov ako aj funkcia správcu parku spadali do oddelenia výstavby a majetku, ktorého bol vedúcim. D. ďalej uviedol, že keďže v meste viedli tvrdú politiku, že O. nedostávajú nič zadarmo a už vôbec nie drevo, článok vyvolal dojem, že drevo im je rozdávané zdarma. D. uviedol, že sa ho pýtali členovia jeho rodiny, aj jeho vlastné dcéry a ich priatelia, či je pravda, že primátor rozdáva drevo O.. G. sa to v súvislosti s dotknutým článkom, keďže sa to veľmi intenzívne šírilo po sociálnych sieťach na internete. Aj otázka v dotknutom článku: „ J. si ho kupovať “ navodzuje dojem, že ani autor článku neveril, že si O. budú drevo fakt kupovať, tento dojem to navodzovalo aj u čitateľov. D. uviedol, že článok si prečítal celý, pričom podľa jeho názoru najväčším písmom zvýraznená veta navodzuje dojem, že primátor dá drevo O.. D. primátora v článku sú jasné, nadpis toho odstavca spochybňuje jeho slová. D. uviedol, že článok sa rozoberal na sociálnych sieťach, V., na rôznych stránkach, kde boli zaznamenané reakcie na dotknutý článok. W. o stránky „ P. pozri fotky “, „ P. originálna stránka “ a stránku „ P. “. D. uviedol, že negatívne komentáre boli aj na webe, kde bol uverejnený tento článok. D. si nepamätal, že by niekedy mesto počas pôsobenia navrhovateľa vo funkcii primátora dávalo palivové drevo O. zadarmo v rámci dotačnej politiky štátu. D. uviedol, že s navrhovateľom sa od roku XXXX poznajú intenzívnejšie, lebo spolu viedli volebnú kampaň. D. uviedol, že je príslušníkom politického hnutia P. nahlas, je jeho štatutárom, navrhovateľ nie je členom tohto hnutia. Y. P. nahlas podporovalo navrhovateľa vo voľbách na funkciu primátora v roku XXXX ako nezávislého kandidáta.
D. P. V. vo svojej výpovedi pred dožiadaným M. súdom T. II uviedol, že bol zamestnancom spoločnosti D. X G., s.r.o., že si presne nespomína, či napísal dotknutý článok, v tom čase musel dodávať denne dva, tri články, predpokladal, že dotknutý článok napísal, pretože v tom čase články týkajúce sa P. písal on. Na dotknutý článok si nespomenul. D. uviedol, že vidí rozdiel medzi pojmom „ dať “ a „ predať “, pričom dať znamená zmenu vlastníctva bez protihodnoty a predať za protihodnotu. K názvu dotknutého článku svedok uviedol, že si nespomína, že ho tak napísal, stávalo sa, že keď internetom posielal napísaný materiál do redakcie, ten prebiehal redakčnými úpravami, o ktorých ho neinformovali. D. uviedol, že sa nestávalo často, že článok, ktorý napísal a poslal do redakcie mohol byť redakčne pozmenený tak, že obsah a samotný kontext článku mohol byť iný, ale mohlo sa to stať, často krát sa menili tituly. D. uviedol, že podľa tohto, čo si z kópie článku prečítal, je článok celý ladený v duchu a všade sa to hovorí, že primátor bude drevo predávať, nie dávať. D. uviedol, že nevidí dôvod, aby to takto uviedol v titule článku, ktorý sám napísal. L. ho zmenili v redakcii, pri zalomovaní strany. G. bolo, že článok autorizoval minimálne telefonicky aj s navrhovateľom. S navrhovateľom bol v kontakte viackrát, písal viac článkov, kde boli jeho vyjadrenia, nikdy nebol problém. Na podrobnosti tohto prípadu si svedok nepamätal. D. uviedol, že pri príprave dotknutého článku určite hovoril s navrhovateľom, nepamätal si, odkiaľ mal informáciu, že stromy sa budú vyrubovať. D. uviedol, že si nepamätá, že v predmetnom článku použil slovné spojenie „ primátor dá drevo O. “. D. uviedol, že v súčasnosti pre odporcu nepracuje a neprispieva do denníkov G. jeden deň.
M. v konaní poukázal na to, že navrhovateľ je osobou absolútneho verejného záujmu a zároveň téma predmetného článku je témou legitímneho verejného záujmu, čo vyplynulo aj z predložených infolistov mesta P., ktoré sa už od roku XXXX zaoberajú výrubom stromov v meste a súvisiacou problematikou. M. ďalej poukázal na judikatúru, podľa ktorej je zakázané posudzovať informácie v titulku a v podtitulkoch izolovane bez zohľadnenia kontextu samotného článku. G. ustálenej judikatúry nemožno vytrhávať informácie z kontextu, posudzovať vety izolovane, ale kľúčovým je, aká celková informácia vyplýva zo samotného článku. G. odporcu v článku je uvedené, že drevo sa bude predávať, výslovne je uvedené, že nebude zadarmo a v článku je uvedená aj cena, za ktorú sa má drevo predávať, t.j. XX,- R. za kubík. D. samotný navrhovateľ v rámci citácie potvrdil, že drevo s najväčšou pravdepodobnosťou skončí u O.. M. poukázal na to, že prispievateľom v internetových diskusiách primárne vadilo, že sa stromy v meste idú vyrubovať. D. sa prispievajúci sťažovali, že namiesto stromov bude postavené golfové ihrisko. X. viacerí diskutujúci spochybňovali správnosť postupu, že drevo sa bude predávať za tak nízku cenu. M. poukázal na nedôvodnosť žaloby v samotnom základe a zároveň vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy poukázal na to, že na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy sa vyžaduje spôsobenie značného zásahu do práva na ochranu osobnosti, pričom takýto zásah v tomto konaní preukázaný nebol.
G. § 11 M. zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
G. § X3 ods. 1 M. zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
G. § 13 ods. X M. zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku X najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
G. § 1X ods. 3 M. zákonníka výšku náhrady podľa odseku X určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
G. § X53 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti, nemá dôvodné a závažné pochybnosti. G. § X20 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. D. rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. D. môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie navrhnuté pre rozhodnutie vo veci.
Na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia mal súd za to, že neboli splnené zákonné podmienky na to, aby návrhu navrhovateľa vyhovel.
A. § 11 M. zákonníka poskytuje ochranu len voči takým zásahom, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na integrite oprávneného subjektu tým, že znižujú jeho vážnosť a dôstojnosť v očiach spoluobčanov a tak ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie sa v spoločnosti. X. musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. C. ísť o jednanie proti mravnej integrite, znižovanie dôstojnosti, vážnosti, cti, o jednanie z hľadiska vzťahu k spoluobčanom, o jednanie ohrozujúce postavenie a uplatnenie v spoločnosti. V. ochrany a tým aj súdneho výroku a prípadnej reparácie následkov závisí od charakteru porušenia a ujmy a od okolností prípadu a vhodnosti prostriedkov nápravy.
V predmetnom konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či boli v článku uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré mali zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa takým spôsobom, že zásah si vyžiadal ochranu navrhovateľa zo strany súdu.
L. tvrdil, že nepravdivé skutkové tvrdenia boli obsiahnuté v názve článku, v ktorom bolo uvedené : „ G. dá drevo O. “, článok ďalej pokračoval : O. plánuje v mestskom parku v P. vyrúbať XXX stromov. Na tom by možno nebolo nič čudné, lebo sú suché, ale primátor chce drevo z nich dať O.. “ Až v závere článku bola uvedená pravdivá informácia, keď odporca uviedol: „ K. odvezieme do skladu a potom ho budeme predávať. Q. je XX eur za kubík. T. si ho môže hocikto, ale podľa doterajších skúseností si ho kupujú, nie dostávajú zadarmo, len O.. “ L. ďalej v návrhu poukázal na to, že : „ V. pokračuje úvodným odsekom, kde sa uvádza „ Je to neuveriteľné ! “ P. zvolanie celkom zjavne pôsobí v spojení s názvom článku a
nasledujúcim textom na emócie čitateľa, so zámerom vyvolať a umocniť u neho neoprávnený hnev na L.. Ide pritom o typický prejav bulvárnej nepravdivej a pravdu skresľujúcej „ žurnalistiky “, založenej na umelom vyvolávaní senzácie, v tomto prípade na úkor L.. “
M. namietal, že v dotknutom článku nikdy neuviedol, že by navrhovateľ daroval drevo O., zároveň poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ pri abstrahovaní informácií z článku postupoval v rozpore s konštantnou súdnou praxou, keď nezohľadnil funkciu titulkov a podtitulkov v článkoch a neposudzoval informácie uvedené v predmetnom článku v celom kontexte článku. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie Z. súdu D. republiky č. II. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorého : „ G. názoru ústavného súdu treba pri posudzovaní tejto otázky vychádzať z funkcie, ktorý titulok (nadpis) v printových médiách plní. I. funkciou (účelom) je upútať a zaujať čitateľa s tým, aby si článok prečítal a až na tomto základe si ozrejmil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. E. z tejto funkcie titulku možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to zvlášť vtedy, ak ide o médium bulvárneho charakteru, ku ktorým denník G. jeden deň v zásade možno zaradiť.“ V rozhodnutí ústavného súdu sa ďalej uvádza : „ Z. súd už uviedol, že nepovažuje za správne, ak všeobecný súd rozhodujúci o veci nezohľadní, resp. nedostatočne zohľadní organickú väzbu medzi titulkom (nadpisom) určitého článku a jeho vecným obsahom. G. „izolovanom “ posudzovaní by totiž väčšinu titulkov (nadpisov) uverejňovaných v tlači bolo potrebné charakterizovať ako skutkové tvrdenia (fakty), hoci skutočným zámerom ich autorov je len prostredníctvom titulkov upútať pozornosť čitateľov na článok, ktorý poskytuje informácie vo forme hodnotiacich úsudkov. X. ústavný súd zdôraznil, že izolovaným posudzovaním titulku spravidla nemožno dôjsť hodnoverne k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak nepravdivé. “
Z pohľadu vyššie uvedeného je potrebné konštatovať, že pri posudzovaní dotknutého článku ako celku v kontexte s titulkom a podtitulkom nemožno konštatovať, že článok obsahoval nepravdivé údaje. L. sám konštatoval, že odporcov článok ( i keď až v úplnom závere článku ) obsahoval pravdivú informáciu o tom, že drevo sa bude predávať za cenu XX R. za kubík. D. sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa, podľa ktorého : „ V., ktorý si vytvorí mylný úsudok len prečítaním klamlivého názvu daného článku, alebo čitateľ, ktorý neprečíta článok celý ( čo je napríklad podľa názoru L., pri čítaní textu zverejneného on-line u priemerného čitateľ bežné ), sa k tejto pravdivej informácii nedostane. M. čitatelia zostávajú prinajmenšom zmätení pri porovnaní opakovaných lživých tvrdení M. a pravdivého výroku L.. “ G. názoru súdu nemožno priemerného čitateľa podceňovať a vo všeobecnosti predpokladať nedostatok základných čitateľských zručností, povrchnosť pri čítaní článkov, nemožno dopredu predpokladať, že sa čitateľ oboznámi len s titulkom resp. so zvýraznenou časťou článku a na základe toho si vytvorí mylný názor. G. názoru súdu priemerný čitateľ sa pri čítaní článku sústredí na nájdenie a získanie informácií, ktoré následne zhodnotí a vytvorí si tak o informácii, ktorú mu článok sprostredkováva, vlastný úsudok. O tom svedčí aj internetová diskusia, na ktorú poukazoval vo svojom návrhu aj navrhovateľ a vo svojom vyjadrení aj odporca.
X. je potrebné zdôrazniť, že témou článku odporcu bol výrub stromov v parku, teda téma verejného záujmu a navrhovateľ bol v čase zverejnenia článku primátorom mesta P..
E. k tomu, že médiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, treba prísne posudzovať každý zásah do slobody prejavu médií. G. postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. L. majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. L. je dokonca potrebné tolerovať určitú mieru preháňania a provokácie. M. je „ nositeľom " slobody prejavu a preto sa na neho vzťahuje zvýšená ochrana ( privilegované postavenie ) poskytovaná novinárom, resp. masmédiám. D. zároveň zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľ bol v čase zverejnenia článku primátorom mesta P. a bol teda osobou verejného záujmu a osoby verejne známe a verejne činné musia strpieť väčšiu mieru kritiky.
Z. súdu bolo posúdiť, či výroky uverejnené odporcom mohli predstavovať neprípustný zásah do práva na ochranu osobnosti.
E. na skutočnosť, že podľa názoru súdu článok neobsahoval nepravdivé údaje, bolo potrebné konštatovať, že odporca nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa spôsobom, ktorý by vyžadoval
súdnu ochranu, preto súd návrh navrhovateľa zamietol. E. na absenciu zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, vyžadujúceho súdnu ochranu sa súd nezaoberal otázkou nemajetkovej ujmy, ktorej sa navrhovateľ v konaní domáhal.
O trovách konania súd rozhodol podľa XXX ods. X O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi ktorý úspech vo veci nemal. M. mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia XX. XX. XXXX - XX,XX R. + rež. paušál X,XX R. a XX% K.
- vyjadrenie vo veci samej XX. XX. XXXX - XX,XX R. + rež. paušál X,XX R. a XX% K.
- účasť na pojednávaní XX. XX. XXXX v trvaní viac ako dve hodiny - X x XX,XX R. + X,XX R. + XX% K.
- účasť na pojednávaní 17. 03. 2015 v trvaní viac ako dve hodiny - 2 x 91,29 EUR + 8,39 EUR + 20% DPH
- účasť na výsluchu svedka na OS Košice II 28. 07. 2015 - 22,82 EUR+ 8,39 EUR + 20% DPH
- podanie vo veci samej, žiadosť o výsluch svedka, položenie otázok svedkovi 27. 10. 2015 - 91,29 EUR + 8,39 EUR + 20% DPH
- vyjadrenie vo veci samej 15. 01. 2016 - 91,29 EUR + 8,58 EUR + 20% DPH
- účasť na pojednávaní 28. 01. 2016 - 91,29 EUR + 8,58 EUR + 20% DPH
- náhrada za stratu času za 24 polhodín 28. 07. 2015 - 335,52 EUR
Spolu: 844,43 EUR + 66,80 EUR = 811,55 + 182,25 = 993,80 EUR + 335,52 EUR = 1 329,32 EUR.
Súd nepriznal odporcovi odmenu za úkon právnej služby - porada s klientom dňa 07. 09. 2015, keďže vykonanie takéhoto úkonu zo spisu nevyplýva, odporca vykonanie takéhoto úkonu nepreukázal.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa § 10 ods. 8, 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, 17 ods. 1 a 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 149 ods. 1 O.s. p. zaplatí navrhovateľ náhradu trov odporcovi k rukám jeho advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.