Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-1124-2014.pdf
PDF · 64.86 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/1124/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v exekučnej veci oprávneného: Z.. B. C., H.. X.X.XXXX, C. M. M. Z. - C. N. XXX, zast. M. M. Z. - C. N., proti povinnému: A.H. C., H.. XX.X.XXXX, T.. XX.X.XXXX, S. C. E., vedenej u JUDr. Barbory Hovanovej na Exekútorskom úrade Spišská Nová Ves, Ing. Kožucha 1 pod sp. zn. EX 48/2014, v konaní o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Poverený súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože zistil, že povinný zomrel dňa 20.4.2014 ako nemajetný, o čom predložil súdu príslušný listinný doklad, nachádzajúci sa v jeho spise.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi exekučného konania oprávnený a povinný. Oprávnený a povinný musia mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania podľa prísl ust. OZ a procesnú spôsobilosť podľa § 19 a 20 O.s.p.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Predpokladom civilnoprocesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.
Podľa § 7 ods. 1 OZ, právna subjektivita fyzických osôb vzniká narodením. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /EP/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Smrťou dlžníka alebo veriteľa záväzok zásadne nezanikne, lebo ich práva a povinnosti vo všeobecnosti prechádzajú na ich právnych nástupcov, väčšinou na dedičov. Smrť spôsobuje zánik záväzkov len vtedy, ak bol záväzok čo do svojho trvania viazaný výhradne na osobu dlžníka alebo veriteľa. Smrť dlžníka je teda výnimočným spôsobom zániku práva a povinnosti z uvedenej všeobecnej zásady o prechode práv a povinností na ich právnych nástupcov. Ide o zánik povinnosti viažuci sa s poukazom na ust. § 579 ods. 1 OZ na osobu dlžníka. A takouto povinnosťou je i platenie výživného.
S poukazom na uvedené súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu z dôvodu úmrtia povinného zastavil, tak ako je to uvedené v prvom výroku uznesenia, nakoľko smrťou povinného zanikla aj povinnosť platiť výživné.
Súdny exekútor si s podnetom na zastavenie uplatnil náhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Použitie ust. § 203 ods. 1 prichádza do úvahy len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekúcia je zastavená, existuje zavinenie oprávneného a je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Použitie ods. 2 prichádza do úvahy pri zastavení exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného v rozsahu, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, čo v tomto prípade nebolo dôvodom zastavenia exekúcie.
Exekučný súd v zmysle vyššie uvedeného skúmal, či došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného a dospel k záveru, že tomu tak nebolo, pretože oprávnený nežiadal zastaviť exekúciu, pričom túto skutočnosť nemohol jednak predpokladať, a hlavne, keďže vyživovacia povinnosť smrťou dlžníka zaniká, súd by musel i z úradnej povinnosti exekúciu zastaviť, ale nie z dôvodu nemajetnosti zomrelého povinného, ale z dôvodu neprípustnosti, keďže povinnosť platiť výživné je viazané výlučne na osobu povinného.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol oprávneného zaviazať k náhrade trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.