Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4Csp-42-2022.pdf
PDF · 86.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/42/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v spore žalobcu : Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, v konaní zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému : Q. E. nar. XX.X.XXXX, T. č. XX, T., v konaní o zapl. 677,78 eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu v sume 677,78 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 31.10.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca zastúpený splnomocneným právnym zástupcom (plná moc v súvislosti so zastupovaním s osvedčovacou doložkou v spise č.l. 8 až 11 spisu) podal žalobu, ktorá bola doručená Okresnému súdu Komárno dňa 24.5.2022, a v ktorej žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 677,78 eur s príslušenstvom a náhradou trov konania. z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil svoj dlh, ktorý tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a sumu po zosplatnení. Zároveň si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania a náhradu trov konania. K žalobe boli pripojené aj listinné dôkazy, ktoré preukazovali tvrdenia uvedené žalobcom.
2. Po zaplatení súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom dňa 3.6.2022, Okresný súd Komárno vydal platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/42/2022-64, dňa 14.6.2022, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto Okresný súd Komárno uznesením sp. zn. 4Csp/42/2022-75, dňa 21.7.2022 predmetný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu.
3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000.- eur.
4. Súd v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP stanovil termín verejného vyhlásenia rozsudku na 28.9.2022, kedy súd verejne vyhlásil rozsudok. Zároveň súd konštatoval, že žaloba bola žalovanému zákonným postupom doručená dňom 26.8.2022 a to spolu s uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. 4Cb/42/2022-77, zo dňa 21.7.2022. Žalovaný bol v predmetnom uznesení procesne vyzvaný v súlade s ustanovením § 167 ods. 2 CSP, aby sa vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
5. Žalobca v rámci svojho procesného útoku v žalobe uviedol a dôkazmi preukázal, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.2.2019 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX / XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 737.- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (sporák a rúra). Kúpna cena tovaru bola 737.- eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0.- eur a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Cena na splátky znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému žalobcom, a to vo výške kúpnej ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej - ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných podmienkach), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 21 mesačných splátkach v sume po 40.- eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 840.- eur (uvedené bez akontácie). Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej sumy (bez akontácie) 120.- eur. Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom z dňa 28.8.2019 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.10.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 25.10.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda podľa názoru žalobcu súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Do podania žaloby na súd žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 677,78 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 80,10 eur si žalobca v spore neuplatňoval. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť vypočítanú sumu 797,78 eur, ktorú tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu. K tomuto dňu však žalovaný uhradil sumu 120.- eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu boli aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si však žalobca taktiež neuplatňoval v tomto konaní. Na základe uvedeného, celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného tvorili istina (bez akontácie), náklady na vymáhanie, a odpočítané prijaté úhrady (bez akontácie) t.j. dlžná suma 797,78 eur + 0.- eur - 120.- eur = 677,78 eur.
6. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany neuviedol žiadne skutočnosti a vo veci samej sa vôbec nevyjadril v rámci sporu.
7. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
Podľa § 53 ods. 1 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
8. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Súd dospel k záveru, že žalobca v rámci svojho procesného útoku v žalobe, ako aj v dôkazoch predložených súdu preukázal skutočnosti ním uvedené (bližšie vid. odsek 5. tohto rozsudku, ktoré súd nebude už písomne opakovať). Právne súd poukazuje na zákonné ustanovenia uvedené v odseku 7., ako aj procesné ustanovenia uvedené v odseku 8. tohto rozsudku s tým, že opak tvrdení žalobcu v predmetnom konaní v rámci dokazovania žalovaným nebol preukázaný. Žalovaný bol v spore procesne pasívny, žalobca naopak aj skutkovo preukázal dôvodnosť podanej žaloby v celom rozsahu skutkovo, pričom súd opätovne poukazuje na okolnosti a skutočnosti uvedené v odseku 5. tohto rozsudku.
10. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
11. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok z omeškania nemusia ani dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade priamo zo zákona. Ak dôjde k omeškaniu so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, pre aplikáciu zákonných úrokov z omeškania bude rozhodujúce to, kedy bola zmluva, ktorej obsahom je povinnosť splniť peňažný záväzok, uzavretá. Na základe uvedeného a vyššie citovaných zákonných ustanovení účinných v čase omeškania, keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s uvedenými a platnými zákonnými ustanoveniami, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Rozhodnutie o náhrade trov konania je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a nakoľko mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, čím rozhodol o nároku na náhradu trov konania a to s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.