Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/803/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom: Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. David Soukeník, proti odporcovi: T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, N., o zaplatenie sumy 751,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 22. apríla 2015 č. k. -44, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka -Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42326923 (ďalej aj ako „združenie“) do konania na strane odporcu. Po právnej stránke odôvodnil napadnuté uznesenie ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) dôvodiac, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 751,10 eura s príslušenstvom od odporcu, dňa 11. 08. 2014 občianske združenie - Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA oznámilo vstup do konania na stane odporcu za účelom obrany práv odporcu ako spotrebiteľa. Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 27. 11. 2014 vzniesol námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania dôvodiac, že vedľajší účastník nepredložil súhlas odporcu s jeho vstupom do konania. Odporcovi bolo oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka spolu s výzvou na vyjadrenie doručené dňa 31. 03. 2015, napriek tomu, že súd výslovne odporcovi uviedol, že k vstupu vedľajšieho účastníka je potrebný jeho súhlas, odporca na výzvu nereagoval. Vzhľadom na predmet sporu, ktorým je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, je vstup spotrebiteľského združenia zákonom prípustný, avšak odporca v zmysle výzvy súdu nedoručil súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane, preto súd vyvodil záver, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nesúhlasí a vstup vedľajšieho účastníka nepripustil.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadlo v zákonnej lehote odvolaním Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA. Namieta nesprávny názor súdu prvého stupňa, že pre vstup vedľajšieho účastníka do konania je potrebný výslovný súhlas odporcu, ktorý sa v danom prípade vo veci nevyjadril, nakoľko ustálená judikatúra všeobecných súdov jednoznačne judikovala, že súhlas odporcu nie je potrebný. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. -9, ďalej na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica, Krajského súdu Košice, či Krajského súdu Trnava. Poukázal, že na novelu OSP č. 353/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 01. 2015 nie je možné z dôvodu retroaktivity prihliadať. V záujme ochrany práv účastníkov, ale tiež v záujme určitosti procesných vzťahov, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tejto novely, zostávajú zachované. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s jeho právnou argumentáciou, navrhuje konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudicálnej otázke

týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných spotrebiteľov. Alternatívne navrhol konanie prerušiť a podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 93 ods. 6 OSP účinného od 01. 01. 2015 s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko pri absencii intertemporálneho ustanovenia, toto zákonné ustanovenie nerieši situáciu, podľa ktorej právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré začali a do ktorých vstúpil vedľajší účastník do 31. 12. 2014. Žiada napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu je prípustný a nahradiť trovy konania.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA poukázal na skutočnosť, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania (na ktorého sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 OSP) je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , R 62/2014, , , , , . Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej činnosti a vydaných rozhodnutí niekoľkokrát rozhodol o otázke vedľajšieho účastníctva. Ďalej dodal, že v konaní, kde vystupuje spotrebiteľ, je jeho ochrana zabezpečená skutočnosťou, že súdy sú povinné prihliadať na mnohé skutočnosti v prospech spotrebiteľa ex offo. Taktiež vzniesol námietku k trovám konania uplatnených zo strany združenia na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré považuje za neúčelne vynaložené, nakoľko sám neposkytol ochranu práv odporcu ako spotrebiteľovi, čo je jeho základným poslaním.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nie je dôvodné. Taktiež dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu združenia na prerušenie konania.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým nepripustil vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, do konania. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu dňa 11. 08. 2014, oznámilo občianske združenie: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, vstup do konania. Oznámenie o vstupe bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa a odporcovi dňa 03. 11. 2014. Následne bolo dňa 27. 11. 2014 súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie navrhovateľa k účasti vedľajšieho účastníka v konaní a námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Odporca sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania, napriek výzve súdu (ktorú riadne prevzal), nevyjadril a nepredložil súdu svoj súhlas. Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA do konania. Proti tomuto uzneseniu podalo združenie v zákonnej lehote odvolanie.

Podľa § 93 ods. 2 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie, na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu ( ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej ), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka ( ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva ), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do

konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov je tiež zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré bolo účinné do 31. decembra 2012 ( ďalej len "zákon č. 250/2007 Z.z." ). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o správnosti vydania, odvolacím súdom preskúmavaného rozhodnutia, súdu prvého stupňa, keď nepripustil vstup občianskeho združenia do konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Niet sporu o tom, že navrhovateľ vstup tohto združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu namietal, z ktorého dôvodu bol súd prvého stupňa povinný o tomto nesúhlase rozhodnúť. Taktiež niet sporu o tom, že odporca neinicioval vstup tohto združenia do konania na svoju podporu. Rovnako tak z obsahu spisu vyplýva, že predmetné občianske združenie je takou právnickou osobou, akú má na mysli ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, t. j. osobou, ktorej predmetnom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. aj podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd prvého stupňa na základe námietok navrhovateľa rozhodol tak, že nepripustil vedľajšieho účastníka, z dôvodu, že odporca, ktorého na predloženie súhlasu, súd prvého stupňa vyzval písomným podaním, ktoré si aj dňa 03. 11. 2014 prevzal, na výzvu nereagoval a nepredložil súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov, ktorí sa zúčastňujú konania, nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 OSP, preto nevyjadrenie nesúhlasu nie je možné považovať za súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka. Odvolací súd, poukazujúc na námietku odvolateľa uvedenú v podanom odvolaní a týkajúcu sa nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorý vyžadoval súhlas odporcu s jeho vstupom do konania, súhlasí v plnom rozsahu s názorom súdu prvého stupňa, na tento ďalej iba podľa § 219 ods. 2 OSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti iba dodáva, že z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Skutočnosť, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť (rozhodnutia NS SR napr. zo dňa 05. 02. 2013, R 62/2014). Z uvedeného vyplýva, že ani nevyslovenie súhlasu, či konkludentný súhlas (bez vyjadrenia) nemôže nahradiť výslovný súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

V danej veci bol odporca vyzvaný na predloženie výslovného súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, na ktorú výzvu súdu nereagoval a súdu nezaslal tento súhlas, preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď pre nedostatok podmienok, t.j. absenciu súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, jeho vstup nepripustil.

Odvolací súd k námietke odvolateľa ďalej iba dodáva, že novela Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia § 93 ods. 3, účinná od 01. 01. 2015, ktorou sa do tohto ustanovenia zaviedla povinnosť vedľajšieho účastníka spolu s oznámením predložil aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, reagovala už na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zosúladila zákonný stav so stavom rozhodovacím. Z tohto pohľadu preto námietku odvolateľa o retroaktivite tohto ustanovenia je potrebné považovať za účelovú, keďže tento záver súdna prax prijala už skôr, ako predmetná novela nadobudla účinnosť.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA v podanom odvolaní navrhlo odvolaciemu súdu v prípade nestotožnenia sa s jeho názorom prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP a požiadať Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, ako spotrebiteľa a na prerušenie konania a podanie návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 93 ods. 6 OSP účinného od 01. 01. 2015 s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd sa týmito návrhmi Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA nezaoberal, nakoľko vstup tohto združenia súd prvého stupňa do konania nepripustil a odvolací súd sa s jeho záverom stotožnil. Z uvedeného dôvodu, keďže predmetné združenie nemá postavenie účastníka konania, o týchto jeho návrhoch nerozhodoval a nimi sa nezaoberal, nakoľko boli podané osobou, ktorá nie je účastníkom konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.