Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3Er/499/2007

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s. r. o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému A. E., H.. XX. X. XXXX, C. E., O.. Š. XXX/XX pre vymoženie pohľadávky vo výške 258,35 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská č. 49/A vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská č. 49/A zastavuje.

III. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor, exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Haburská č. 49/A nemá nárok na náhradu trov tejto exekúcie.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

Oprávnený XX. X. XXXX doručil na exekútorsky úrad pôvodného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorsky úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761, Karloveské rameno 8, pod sp. zn. : K. XXXX/XX T. XX. X. XXXX.

Tunajší súd vydal XX. X. XXXX pôvodnému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok z XX. X. XXXX, Č.. E.. : XEr XXX/XXXX - XX bol pôvodný súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na základe ním oznámenej skutočnosti, o tom, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti v tomto exekučnom konaní vylúčený z tejto exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. X. XXXX.

Uznesením Okresného súdu Kežmarok z XX. XX. XXXX, Č.. E.. : XEr XXX/XXXX - XX bol ďalším vykonávaním tejto exekúcie poverený nový súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Haburská č. 49/A. toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť XX. XX. XXXX.

Dňa XX. XX. XXXX bol na tunajší súd doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z XX. XX. XXXX z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý mal byť exekučným titulom v tejto veci bol vydaný na základe

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, ktorá je neplatná, a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok tak nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z XX.XX.XXXX vedeného pod sp. zn. : XCdo XXX/XXXX, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to aj ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu. Z obsahu spisu, najmä z vyššie uvedeného exekučného titulu a zo zmluvy o úvere z 2. 3. 2006 a z jej neoddeliteľnej súčasti - všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav, čím dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie.

Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymôcť sumu 258,35 eur, spolu s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 2. 3. 2006 medzi oprávneným a povinným, ako aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.) Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len "OZ") v znení účinnom do XX.XX.XXXX, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 v znení účinnom od XX.XX.XXXX, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach a nasl. je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Následne v ustanovení § 53 ods. 3 sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky

- bod 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru) síce dáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade (nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 (od 01.01.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 pod písm. r/) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: XCoE XX/ XX T. XX.XX. XXXX vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona."

Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože spotrebiteľ je nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná

osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľ ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam. Má sa za to, že za daných okolností ide o vzťah fakticky nerovnovážny, nakoľko existuje oprávnená obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať.

Uvedené závery exekučného súdu potvrdzuje aj názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v podobnom prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. XCoE XX/XX T. XX.XX.XXXX uviedol "Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa 27.09.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred XX. A. XXXX."

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn. XCoE XX/XX T. XX.XX.XXXX "v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl. ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná."

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v spojení s § 58 ods. 1 EP na návrh vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Nakoľko v zmysle § 200 ods. 2 EP súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie bez súčasného rozhodnutia o trovách exekúcie povereného súdneho exekútora, ktorý sa dovtedy k trovám exekúcie nijak nevyjadril, bol súd pred zastavením exekúcie povinný vyzvať aktuálneho povereného exekútora na vyjadrenie k náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor JUDr. Ivan Nestor tak bol výzvou súdu z XX .XX. XXXX riadne vyzvaný na vyjadrenie, či si v súvislosti so zamýšľaným zastavením exekúcie pre neprijateľnosť rozhodcovskej doložky uplatňuje nárok na náhradu trov exekúcie, na ktorú tento exekútor reagoval listom z X. X. XXXX, v ktorom výslovne uviedol, že si neuplatňuje priznanie trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené exekučný súd rozhodol, že poverený exekútor JUDr. Ivan Nestor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Ako už bolo uvedené v uznesení tunajšieho súdu z XX. X. XXXX, č. k. : XEr XXX/XXXX - XX zo znenia § 30 Exekučného poriadku, ani z iného ustanovenia slovenského právneho poriadku nevyplýva, že by exekučný súd v prípade, ak dôjde k vylúčeniu povereného súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v zmysle § 30 EP, mal súčasne s rozhodnutím o vylúčení resp. nevylúčení exekútora rozhodnúť aj o trovách exekúcie vylúčeného exekútora resp. aspoň v rozhodnutí určiť ich výšku, tak ako je to napríklad výslovne uvedené v prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v ustanovení § 44 ods. 9 EP, ktoré výslovne hovorí o tom, že trovy exekúcie sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Takisto oprávnenie súdu rozhodovať o trovách exekúcie v prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie je dané konkrétnym ustanovením, a to ustanovením § 200 ods. 2 EP, ktoré hovorí, že ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Vo vyhláške č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v ustanovení § 14 a nasl. sa síce hovorí o spôsobe výpočtu odmeny exekútora v prípade, ak je tento vylúčený z vykonávania exekúcie, avšak uvedené ustanovenie sa týka len spôsobu výpočtu tejto odmeny, avšak nič nehovorí o povinnosti súdu rozhodnúť o trovách exekúcie pri vylúčení exekútora resp. o povinnosti súdu určiť výšku týchto trov exekúcie pri rozhodnutí o vylúčení exekútora (ktorú povinnosť by navyše musel určiť zákon, a nie iba vyhláška.) Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány (teda aj súdy) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vzhľadom na uvedené súd nemajúc zákonnú oporu pre rozhodnutie o trovách exekúcie vylúčeného exekútora (pri rozhodovaní o vylúčení exekútora) v danom prípade nerozhodoval aj o trovách exekúcie vylúčeného exekútora. V danom štádiu konania si vylúčený exekútor žiadne trovy exekúcie ani neuplatňoval. Súd pri zastavovaní exekúcie môže rozhodovať len o trovách exekúcie (aktuálne) povereného exekútora, nie aj pôvodného vylúčeného exekútora. Preto ak poverený exekútor JUDr. Ivan Nestor výslovne uviedol, že trovy exekúcie nepožaduje rozhodol, že mu ich nepriznáva. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že aktuálne poverený exekútor je povinný v rámci vyjadrenia k náhrade trov exekúcie požadovať náhradu trov celej exekúcie, nielen úseku po ktorý bol poverený vykonávaním exekúcie, pričom následne sa ohľadne priznanej sumy trov exekúcie vysporiada s pôvodným exekútorom.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (z.č. 99/1963 Zb.) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko si trovy v tomto exekučnom konaní ani žiaden iný (než poverený exekútor) účastník exekučného konania neuplatnil (nepodal návrh na priznanie trov konania), súd podľa § 151 ods. 1 OSP v spojení s § 251 ods. 4 EP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti výroku I., II. a IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Proti výroku III. odvolanie nie je prípustné.